Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Csp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201812
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5820201812.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35831154, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, proti žalovanému: L. O., B.. X. X. XXXX, X. C. L. Č.. XXX, zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 5 923,33
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia istiny a príslušenstva prevyšujúceho
zaplatenie 5172,37 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy:

- 5810,62 Eur od 30. 1. 2018 do 9. 7. 2020
- 5 770,18 Eur od 10. 7. 2020 do 7. 10. 2020
- 5630,95 Eur od 8. 10. 2020 do 14. 12. 2020
- 5501,53 Eur od 15. 12. 2020 do 4. 1. 2021
- 5436,83 Eur od 5. 1. 2021 do 25. 1. 2021
- 5372,12 Eur od 25. 1. 2021 do 24. 3. 2021
- 5301,78 Eur od 25. 3. 2021 do 10. 5. 2021

5172,37 Eur od 11. 5. 2021 do zaplatenia
z a s t a v u j e .

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 8. 9. 2020 pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom

Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 žiadal, aby súd žalovanému uložil, aby mu zaplatil 5 923,33
Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 30. 1. 2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym
nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO.
35923130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. v zmysle Projektu rozdelenia zlúčením.
Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaný uzatvorili dňa 30. 9. 2016 zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 7200 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal
žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 108 mesačných splátkach po 122,06 Eur, až do celkovej sumy

pôžičky 13182,48 Eur. Z tejto sumy žalovaný doteraz zaplatil 2725,11 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25. 11.
2017 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok a poskytol mu dodatočnú lehotu na plnenie
viac než 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky,bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný splátky nezaplatil ani v dodatočnej lehote. Právny predchodca
žalobcu preto pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 19. 3. 2017.
2. Uznesením č.k. 7Csp/57/2020-82 zo dňa 9. 3. 2021 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný

žalobca a na jeho miesto vstúpil súčasný žalobca.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2021 ( ďalej len
„ zákon o spotrebiteľských úveroch „ ):

Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť

na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o bankách „ ) ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisuToto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa ( po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 6. 4. 2022)
voči žalovanému domáha zaplatenia 5172,37 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy:
- 5810,62 Eur od 30. 1. 2018 do 9. 7. 2020

- 5 770,18 Eur od 10. 7. 2020 do 7. 10. 2020
- 5630,95 Eur od 8. 10. 2020 do 14. 12. 2020
- 5501,53 Eur od 15. 12. 2020 do 4. 1. 2021
- 5436,83 Eur od 5. 1. 2021 do 25. 1. 2021
- 5372,12 Eur od 25. 1. 2021 do 24. 3. 2021

- 5301,78 Eur od 25. 3. 2021 do 10. 5. 2021
- 5172,37 Eur od 11. 5. 2021 do zaplatenia.
Vozvyšnejčastižalobcazobralžalobuspäť,súdpretovčasti,ktoráprevyšujesumu5172,37Eursvyššie
špecifikovaným úrokom z omeškania, konanie zastavil ( § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
Žalobca sa svojho nároku domáha na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca žalovanému
poskytol spotrebiteľský úver vo výške 7200 Eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. 9.

2016, ktorý žalovaný v dohodnutých termínoch nesplácal, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu
pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru.

6. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že žalobca neuviedol, akým spôsobom veriteľ pred uzavretím
zmluvy preskúmal jeho schopnosť splácať úver. Poukázal na to, že žalobca nepredložil doručenku k

oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu a preto takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti dlhu nemôže spôsobiť žiadne právne následky.

7. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného proti žalobe uviedol, že žalovaný bol v omeškaní viac ako
90 dní so zaplatením splátky splatnej v septembri 2017 a jeho právnym predchodcom bol vyzvaný

na zaplatenie a zároveň bol upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Túto výzvu
žalovaný prevzal dňa 30. 11. 2017. Keďže žalovaný napriek výzve nedoplatil omeškané splátky, veriteľ
ku dňu 19. 1. 2018 pristúpil k zosplatneniu pohľadávky. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
bolo žalovanému zaslané obyčajnou listovou zásielkou, preto žalobca nedisponuje doručenkou. Je však
názoru, že táto písomnosť má iba deklaratórne účinky, žalovaný sa preto mohol o zosplatnení dozvedieť

najneskôr doručením žaloby.

8. Čo sa týka overenia bonity žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný spĺňal štandardné riskové
podmienky. Žalovaný podpisom zmluvy vyhlásil, že mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť

a tieto nerozporoval. Žalovaný preukázal výšku jeho ročného príjmu 23606 Eur, preukázal výšku
mesačných výdavkov 460 Eur. Veriteľ bonitu žalovaného preveril na základe údajov žalovaného o jeho
príjmoch aj výpisom zo Sociálnej poisťovne. Žalovaný v priebehu celého roka po uzatvorení zmluvy
riadne platil predpísané splátky, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy
znemožnili žalovanému riadne splácať úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.

9. Žalovaný k týmto tvrdeniam žalobcu uviedol, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne

vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu
príjmov, tak aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver ( konkrétne
príjmy konkrétne náklady na bývanie, na dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti ). Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Odbornú starostlivosť je podľa žalovaného potrebné vykladať

tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa
vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií
pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom ( ktoré majú byť aj preukázané
relevantnými listinami ) , ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby
získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Podľa žalovaného veriteľ uvedeným spôsobom

nepostupoval, keď napriek značnej úverovej zaťaženosti poskytol žalovanému úver, čím hrubo porušil
svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 zákona. Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov
a zároveň veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok, IČO. 35923130 ( ďalej len „ veriteľ „ )a žalovaný uzavreli dňa 30. 9. 2016 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej uvedený veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 7200 Eur.
Zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu 14,90% ročne a tiež dohodli, že žalovaný bude úver splácať v
108 mesačných splátkach po 122,06 Eur ( s poistením ). Dohodli, že prvá splátka úveru bude splatná
dňa 20. 11. 2016 a ďalšie splátky budú splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti
úveru dohodli na deň 20. 10. 2025. Z listu veriteľa, datovaného dňa 25. 11. 2017, označeného ako

„ Predžalobná upomienka „ súd zistil, že týmto listom veriteľ žalovaného vyzval, aby v lehote do 5. 1.
2017 zaplatil splátku splatnú v mesiaci september 2017 a v prípade, že tak žalovaný neurobí, bude
veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky, ktorú žalobca doručil v prílohe žaloby, súd zistil, že túto
predžalobnú upomienku si žalovaný prevzal dňa 30. 11. 2017. Žalobca k žalobe predložil list Všeobecnej
úverovej banky, a.s. zo dňa 24. 1. 2018, označený ako „ Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru „ , v ktorom VÚB Banka a.s. oznamuje žalovanému, že pristúpila k zosplatneniu úveru. Žalovaný

poprel, že by toto oznámenie obdržal .

11. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú
vzniesol žalovaný. Súd dospel k záveru, že táto námietka žalovaného je dôvodná. Súd akceptuje
tvrdenie žalovaného, že nielen písomné upozornenie a výzva na zaplatenie omeškanej splátky podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale aj realizáciu práva na predčasné zosplatnenie úveru je veriteľ
povinný preukázať a nemá len deklaratórny charakter, ako tvrdí žalobca. Aj realizácia práva veriteľa na
predčasné zosplatnenie úveru, ktorý podľa zmluvy mal byť splácaný v splátkach, a to z dôvodu neplnenia
povinnosti zo strany dlžníka, má povahu jednostranného právneho úkonu adresovaného dlžníkovi -
žalovanému. V danom prípade nenastáva automaticky splatnosť poskytnutého úveru neuhradením

čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v zmysle § 53 ods. 9 s použitím § 565
Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru je právom (nie povinnosťou) veriteľa a toto právo, t.
j. uplatniť zosplatnenie úveru je viazané na prejav vôle veriteľa voči dlžníkovi, že takéto právo si aj
uplatní. Z povahy tohto uplatnenia práva veriteľa vyplýva, že sa musí sa jednať o taký prejav vôle
realizovaný preukázateľným spôsobom voči jeho adresátovi, t.j. o také uplatnenie tohto práva, ktoré je

adresované dlžníkovi a ktoré je zároveň veriteľom realizované v zmysle zákonných podmienok. Z ust. §
565 posledná veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že toto právo veriteľa je možné uplatniť najneskôr
do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Pokiaľ bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátky splatnej
dňa 20.09.2017, ako vyplýva z „ Predžalobnej upomienky „ , potom veriteľ mohol uplatniť právo na
zosplatnenie úveru pre omeškanie tejto splátky po uplynutí 3 mesiacov jej omeškania (§ 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka), t. j. najskôr po
20.12.2017, avšak zároveň najneskôr do 19.01.2018, t. j. do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
V danom prípade však veriteľ takto nepostupoval. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
ktoré je datované 24. 1. 2018 vyplýva, že veriteľ nepristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, navyše žalobca ani nepreukázal, že by toto oznámenie

bolo žalovanému doručené. Súd preto konštatuje, že žalobca nepreukázal podmienky pre predčasné
zosplatnenie úveru, pretože tak jednak neurobil včas, t.j. do splatnosti najbližšie splatnej splátky a
jednak nepreukázal, že by sa jeho prejav vôle o predčasnom zosplatnení úveru dostal do dispozičnej
sféry žalovaného. Uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru (predčasné zosplatnenie) je právnym
úkonom vzhľadom na to, že jeho účinným a preukázateľne vykonaným spôsobom dochádza k zmene

záväzku, keď sa spôsob úhrady záväzku v splátkach mení na povinnosť uhradenia pohľadávky v celom
rozsahu. Bez toho, aby boli priznané zosplatneniu úveru účinky právneho úkonu, by nemohlo dôjsť k
zmene pôvodného záväzku,
a to k zmene dohodnutého spôsobu úhrady vo forme splátok na povinnosť úhrady záväzku v celku. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 z
ktorého vyplýva: „Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vychádzajúc z vyššie citovaných
ustanovení § 53 ods. 9 s § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v prejednávanej veci
nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky. Z čl. IV. bod 1 Zmluvy ... totiž vyplýva, že za účelom
splácania predmetného spotrebiteľského úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý pravidelný termín

mesačných splátok úveru na 15. deň v mesiaci. K doručeniu právneho úkonu formálne označeného ako
„Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti“ zo 16.01.2012 žalovanej došlo v zmysle článku X.
bod 3 úverovej zmluvy dňa 23.01.2012 a k doručeniu vyhlásenia úveru za predčasne splatný došlo na
základe právneho úkonu formálne označeného ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ z23.02.2012 v zmysle článku X. bod 3 úverovej zmluvy až dňa 08.03.2012. Z toho jednoznačne vyplýva,
že veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou vyššie
citovaného ustanovenia § 565 OZ. Keďže podľa názoru dovolacieho súdu ust. § 92 ods. 8 zákona o

bankách umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú
pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej
pohľadávky, išlo o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka“.

12. V nadväznosti na závery vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pokiaľ nebolo právo na zosplatnenie úveru ako adresovaný jednostranný právny úkon realizovaný
podľa zákonných podmienok do splatnosti najbližšej splátky, t. j. do 19.01.2018, potom nemohlo dôjsť
k zosplatneniu úveru, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky. Potom odôvodnene žalovaný
namietal,žepôvodnýžalobca,ktorýjebankou(Všeobecnáúverovábanka,a.s.) nasúčasnéhožalobcu,
ktorý bankou nie je, postúpil „ živý „ úver, t.j. úver, ktorý ešte nie je splaPredpokladom platného

postúpenia je postúpenie len takej pohľadávky, vychádzajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
je po konečnom termíne splatnosti alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti.
Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá
nemožnosť postúpenia nesplatnej pohľadávky a výnimkou je postúpenie iba splatnej pohľadávky,
či už z dôvodu uplynutia jej pôvodnej doby splatnosti alebo na základe predčasného zosplatnenia.

V každom prípade je predpokladom postúpenia pohľadávky postúpenie iba splatnej pohľadávky, t.j.
zákonodarca mienil zabrániť postúpeniu nesplatných pohľadávok ( k tomu pozri rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a Stanovísk NS SR
č. 8/2018 pod por. č. 60, kde sa uvádza: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 92/2001 Z.z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny
úkon.“ ) Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod por. č. 4, kde sa uvádza: „Ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách v znení do 31.12.2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v
čase postúpenia splatná“. Znamená to, že ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje

postúpenie pohľadávky z banky na tretí subjekt, len ak táto pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia,
je splatná, inak platí zákaz jej postúpenia na tretiu osobu.

13. V danom prípade je preukázané, že úverová zmluva bola uzavretá vznikol medzi žalovaným a
Consumer Finance Holding a.s. ako nebankovým subjektom. Zlúčením tohto nebankového subjektu s

VÚB a.s., t.j. ku dňu 01.01.2018 ( ako má súd preukázané z projektu zlúčenia rozdelením, ktorý pôvodný
žalobca súdu doručil spolu so žalobou ) sa majiteľom pohľadávky voči žalovanému stala banka. Ak
banka, ktorá takto nadobudla pohľadávku, mienila ďalej postúpiť túto pohľadávku voči žalovanému,
podliehala režimu zákona o bankách, avšak aj ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. s
možnosťou postúpenia pohľadávky len v prípade splatnosti takejto pohľadávky. Skutočnosť, že pôvodne

došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalovaným a nebankovým subjektom je bez významu vo vzťahu
k nevyhnutnosti aplikácie § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže to už bola Všeobecná úverová banka,
a.s. ako banka, ktorá mienila postúpiť svoju pohľadávku. Bola to zároveň banka - VÚB a.s., ktorá mienila
vykonať úkony v súvislosti so zosplatnením pohľadávky - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 24. 1. 2018 je vyhotovené uvedenou bankou. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení

účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (11.1.2021 - čo je dátum uzavretia dodatku č. 4 k rámcovej
zmluve o postúpení pohľadávok ) vyplýva, že „...týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu“, pričom týmto osobitným
predpisom je práve ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného potom vyplýva,
že aj v prípade banky je nevyhnutným predpokladom pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského

úveru splnenie podmienky § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že sa jedná o postúpenie
pohľadávky voči spotrebiteľovi, ktorá je splatná. Vzhľadom na to, že z vykonaných dôkazov súd dospel k
záveru, že v danom prípade neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru, potom nedošlo k splneniu
podmienky podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Nedošlo teda k ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.

( pôvodným žalobcom ) a ( súčasným ) žalobcom . Keďže žalobca nenadobudol platne pohľadávku
voči žalovanému, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Pre tento nedostatok musel súd zamietnuť
žalobu.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju priznal
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Za úspech žalovaného súd považuje aj časť, v ktorej zobral
žalobca žalobu späť, pretože žalobca tak urobil z dôvodu, že si nedôvodne uplatnil poplatky za úver

112,71 Eur a z dôvodu, že žalovaný počas konania zaplatil splátky úveru v sume 638,25 Eur. Ako však
bolo uvedené, pred začatím konania nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, takže pokiaľ počas
konania žalovaný splácal úver, ktorý mu poskytol právny predchodca žalobcu, nemožno to považovať
za procesné zavinenie trov konania podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
si žalobou nemohol uplatniť právo na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť ešte nenastala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.