Rozsudok – Zmenky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7CbZm/235/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204662
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2113204662.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobkyne:
F., zastúpená splnomocnencom: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, so sídlom
Staničná 1702/10, 924 01 Galanta, o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/9/2013-3 zo dňa 13.3.2013 sa v celom
rozsahu zrušuje.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21.2.2013, doručeným
súdu dňa 25.2.2013 domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu 30.000 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 30.000 eur od
20.3.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 100 eur a nahradiť jej trovy konania. Návrh
odôvodnila tým, že dňa 20.11.2011 vystavila žalovaná na rad spoločnosti ROSKO, s.r.o., vlastnú
zmenku na sumu 30.000 eur, splatnú 20.3.2012 v platobnom mieste Adama Trajana 27, Piešťany. Dňa
25.11.2012 bola zmenka indosovaná zo spoločnosti ROSKO, s.r.o., na žalobkyňu.

2. V skrátenom konaní súd vydal dňa 13.3.2013 zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/9/2013-3, ktorým
návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podala proti vyššie uvedenému
zmenkovému platobnému rozkazu žalovaná námietky (č.l. 23 spisu). V námietkach žalovaná uviedla, že
zmenku, ktorú podpisovala a ktorá jej neskôr bola predložená na vedomie sa nezhoduje so zmenkou,
ktorú žalobkyňa predložila v danom konaní. Ďalej žalovaná namietla výšku zmenečnej sumy 30.000
eur s odôvodnením, že zmenka bola súčasťou 300 eurového úveru, ktorý riadne splácala po 43 eur a
za 5 mesiacov do vystavenia zmenky zaplatila spolu 215 eur. Za zostatok istiny 55 eur je táto čiastka
neprimeraná. Poprela, žeby sama vystavovala nejakú zmenku, podpísala čistú zmenku bez dátumu a
čísla úveru v deň poskytnutia 300 eurového úveru. Ako prílohu priložila fotokópiu zmenky, ktorú obdržala
a ktorá sa nezhoduje so žalobkyňou predloženou zmenkou.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.11.2013 (č.l. 38) opäť uviedla, že podpísala čistú zmenku bez názvu
firmy, čísla úveru a to v súvislosti s poskytnutým úverom 300 eur. Taktiež opäť poukázala na nezhodu
medzi zmenkou ktorú predložila k návrhu žalobkyňa a zmenkou, ktorú predložila ona k námietkam. Nikdy
nepodpisovala dve zmenky. Potvrdila, že jej podpis na oboch vyhotoveniach rozdielnych zmeniek je
úplne rovnaký.

4. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť ROSKO, s.r.o. v písomnom podaní doručenom súdu dňa
14.3.2014 (č.l. 46) k námietkam žalovanej uviedol, že žalovaná vystavila vlastnú zmenku na rad
spoločnosti, pričom touto zmenkou zabezpečila zaplatenie záväzkov, ktoré v čase vystavenia zmenky
mala voči spoločnosti ROSKO, s.r.o.. Zmenka bola v čase jej vystavenia riadne vypísaná a obsahovala
všetky zákonné náležitosti.

5. Rozsudkom č.k. 7CbZm/235/2013 - 102 zo dňa 11.10.2017 súd zmenkový platobný rozkaz tunajšieho
súdu č.k. 9Zm/9/2013 - 3 zo dňa 13.3.2013 ponechal v platnosti. Proti predmetnému rozsudku podala
žalovaná odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.l. 31CoZm/9/2020 - 217 zo dňa
14.12.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej, splnomocneného
zástupcu žalovanej ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmenkou,
zmluvou o pôžičke ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že so žalovanou osobitnú Dohoda o vyplňovacom
práve k zmenke uzavretá nebola, nakoľko zmenke bola vyplnená ešte pred jej podpisom vo forme a
vyhotovení ako bola predložená v súdnom konaní. K tvrdeniam žalovanej o vystavení dvoch rozdielnych
zmeniek uviedol, že rozdiely vo vyhotovení zmeniek si vysvetľuje tak, že žalovaná mohla sama vyhotoviť
a podpísať aj ďalšie odlišné vyhotovenie zmenky, ktoré pripojila k námietkam, a na ktoré vo svojej
argumentácii odkazuje. Zmenka, ktorú predložila k návrhu žalobkyňa nezabezpečovala iba záväzok
žalovanej zo zmluvy o úvere, na ktorý žalovaná poukázala, ale aj iné jej záväzky z poskytnutých pôžičiek
a záväzky aj iných dlžníkov, ktorých plnenie žalovaná zmenkou zabezpečila. Zmenka pred jej podpisom
žalovanou bola vyplnená a bola pred jej podpisom žalovanej daná k prečítaniu. Žalovaná sa oboznámila
s jej obsahom a bez námietok ju vlastnoručne podpísala. Po jej vystavení bola zmenka uložená v sejfe
majiteľa zmenky a nie je preto zrozumiteľné vyjadrenie žalovanej, že zmenka resp. jej fotokópia ktorú
predložila spolu s námietkami jej bola neskôr doručená. Námietky predložené žalovanou nie sú spôsobilé
spochybniť žalobkyňou uplatňovaný nárok a platnosť zmenky. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Obo/21/2012 podľa ktorého sú pohľadávka majiteľa zmenky povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú
sumu právne nezávislé od základného právneho vzťahu a žalobkyňa ako majiteľka zmenky nemá
povinnosť svoj právny nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak
spĺňa formálne náležitosti zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. V tejto súvislosti je
preukazovanie právnych vzťahov na ktoré poukazuje žalobkyňa právne irelevantné.

8. Žalovaná v konaní uviedla, že po tom, čo jej bol daný súdom k nahliadnutiu originál zmenky predložený
žalobkyňou k návrhu, tak opoznala a potvrdila svoj vlastnoručný podpis na tejto listine. Zdôraznila však,
že uvedenú zmenku podpísala bez toho, aby bola vyplnená. Na zmenke neboli vyplnené údaje o mieste,
dátume vystavenia, splatnosť zmenky, ani zmenková suma ani komu sa zmenka platí. Zmenka je bola
daná na podpis v súvislosti s úverom ktorý jej bol poskytnutý a zmenku chápala ako zábezpeku na
zaplatenie sumy prípadne ktorú by z nesplateného úveru bola dlžná. Po podpise zmenky jej zmenka
v dispozícii nezostala. K vyhotoveniu zmenky, ktoré predložila s námietkami a ktoré je odlišné od
vyhotovenia predloženého v konaní žalobkyňou sa dostala tak, že toto vyhotovenie jej bolo doručené
neskôr a to až potom ako sa dostala do omeškania s úhradou splátky úveru. Nie je si vedomá toho
žeby zmenka okrem úveru, ktorý jej bol poskytnutý v sume 300 eur zabezpečovala aj nejaké ďalšie jej
záväzky alebo záväzky niekoho iného. S týmito tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí. Potvrdila, že nebola
uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom práve k zmenke. Poprela žeby druhé vyhotovenie zmenky,
ktoré predložila k námietkam bola sama účelovo vyplnila a podpísala.
K okolnostiam vystavenia zmenky uviedla, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že pán V. resp.
spoločnosť ROSKO, s.r.o. poskytuje viacerým osobám viaceré pôžičky, vedela o tom, že takáto pôžička
bola poskytnutá aj jej a dokonca ju aj sama požiadala aby pán V. poskytol aj jej pôžičku, teda žalobkyňa
vedela že pán V. resp. spoločnosť ROSKO vyvíja opakovane takúto činnosť poskytovania finančných
prostriedkov. Bližšie nič nevie o okolnostiach indosovania zmenky avšak pokladá indosovanie za
veľmi podozrivé a účelové. Žalobkyňa je finančne nemajetná, v zlej materiálnej situácii a určite
nemohla remitentovi uhradiť primeranú odplatu za indosovanie zmenky vystavenej na sumu 30,000 eur.
Indosovanie pokladá za výlučne účelové, v snahe aby jej práva zmenkového dlžníka boli obmedzené,
aby nemohla podávať námietky atď. Ide o zjavné zneužitie práv v dôsledku aplikácie zmenkového
inštitútu a to neprimeraným spôsobom v jej neprospech. Taktiež má za to, že ide o výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi. Zmenka za takýchto okolností nemala byť nikdy vystavená keďže jej vystavenie je
neprípustné.

9. Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní požiadal, aby súd zrušil vydaný zmenkový rozkaz z
dôvodov už uvedených v konaní a s prihliadnutím na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 31CoZm/9/2020.
Zmenka ako cenný papier nemala byť zabezpečovacím prostriedkom a to s poukazom na zákonnú
ochranu spotrebiteľa, pretože čo sa týka kauzálneho vzťahu pôvodne spoločnosť ROSKO s.r.o. ako
dodávateľ mal poskytnúť úver žalovanej vo výške 300 eur pričom táto spoločnosť ju mala zaviazať
zabezpečením a to zmenkou. Pán V. sa predstavoval ako zástupca obchodnej spoločnosť ROSKO s.r.o.,
ktorej bol v tej dobe jediným konateľom a spoločníkom a zmluvu o pôžičke preto uzatváral v mene tejto
spoločnosti. Nebola uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom práve zmenky a neexistuje ani žiadna
dohoda a neexistuje žiaden iný vzťah, na základe ktorého by mala byť zmenka založená na sumu 30.000
vystavená. V nadväznosti aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom pokiaľ by žalobkyňa tvrdila
že kauzálnym vzťahom sú aj iné vzťahy napr. iné pôžičky, iné zmluvy o úvere, iné ďalšie záväzky, tak
zaťažovalo výlučne žalobkyňu toto v konaní hodnoverne preukázať a predložiť k tomu resp. navrhnúť
dôkazy. Dôkazné bremeno však v tomto žalobkyňa neuniesla a preto sa má za to, že ak tak jediným
kauzálnym vzťahom je zmluva o pôžičke, ktorý žalovaná nepoprela avšak s tým, že takto poskytnutú
pôžičku celú v splátkach uhradila a nebol preto ani dôvod na zabezpečenie, prípadne vystavenie zmenky.
Išlo o absolútne neplatný právny úkon nakoľko pôžička bola splatená a tak kauzálny vzťah zanikol
pred vystavením zmenky splnením. Konanie dodávateľa ROSKO s.r.o. aj veriteľa zo zmluvy o pôžičke
pána J. V. bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zák. a vo vzťahu k
poskytnutému úveru 300 eur a sumy vyplnenej na blankozmenke vo výške 30.000 eur nemožno vnímať
inak ako úžeru, ktorá je neakceptovateľná.

10. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 175 ods. 1 OSP (občiansky súdny poriadok) ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku
alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd
vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží,
aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal
námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému
platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť
do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo
šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

12. Podľa § 175 ods. 4. OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez
pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

13. Žalobkyňa predložila v prvopise listinu označenú ako zmenka (č.l. 5 spisu) vydanú žalovanou,
s dátumom 20.11.2011 a miestom vystavenia v Piešťanoch. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že
vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 30.000 eur spoločnosti ROSKO, s.r.o.,
A. Trajana 27, Piešťany, IČO: 44 794 754. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom
zmenky. Na zadnej strane zmenky sa nachádza písomná doložka „Za spoločnosť ROSKO, s.r.o. nT.
14. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ2010 (v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o
pôžičke), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (a)
a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti (b).

16. Podľa § 2 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke,
podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

17. Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ2010 (v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň vystavenia zmenky), v
súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

19. Žalobkyňou predložený prvopis zmenky (iba ktorý je v danom konaní zásadný a rozhodujúci,
nakoľko žalobkyňa výlučne z neho odvíja a uplatňuje svoj nárok v danom súdnom konaní a nie z iného
vyhotovenia napr. predloženého žalovanou) obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75
druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným
listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej.

20. Podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít SR, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
21. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená

22. OSP neobmedzuje žalovanú v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené
námietky žalovanej súd dospel k záveru, že žalobkyňa vedome konala na škodu žalovanej ako dlžníka
z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky vedela, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ
a z nepopretých tvrdení žalobcu o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musela vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu, výkon práva žalobkyne
by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj
so ZoSÚ2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy
v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. 17 ods. 3 ZoSÚ2010.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyššie
citovanom spoločnom stanovisku, a to že pokiaľ by súd dospel k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. §
17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu
smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Určujúcim pri
hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou
všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj

cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť
všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,
kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd
musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a
povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody
sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za
tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené
niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti
musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku
aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového
vzťahu. Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité
správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti
nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú
poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami. V kontexte
uvedeného je potrebné zohľadniť, že podľa právnej úpravy ZoSÚ2010 sa zmenka v spotrebiteľských
vzťahoch používať od 1.1.2011 nemôže.

24. Žalovaná v konaní tvrdila, že zmenka zabezpečovala úver poskytnutý jej RS. na základe písomnej
zmluvy o pôžičke číslo 43/2011 z 11.5.2011, že zmenku podpísala ako blankozmenku dňa 11.5.2011
s tým, že táto mala zabezpečovať vrátenie požičanej sumy 300 eur a pokiaľ zmenková suma bola
vyplnená na sumu 30.000 eur, hoci zostatok nesplatenej istiny úveru predstavoval len sumu 55 eur, táto
čiastka je neprimeraná. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení predložila Zmluvu o pôžičke
číslo XX/XXXX z 11.5.2011. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že z najväčšou pravdepodobnosťou
ide o v poradí už 43. zmluvu o pôžičke uzatvorenú veriteľom v roku 2011, že ako veriteľ vystupuje B. (ktorý
bol v tom čase podnikateľom) a ako dlžník vystupuje žalovaná, identifikovaná len dátumom narodenia,
rodným číslom, miestom trvalého bydliska a číslom OP (teda ako fyzická osoba nepodnikateľ), že
predmetom zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s poskytnutím žalovanej
ako fyzickej osobe hotovostnej, bezúčelovej pôžičky vo výške 300 eur, za poplatok vo výške 30 eur
(zrazený dlžníkovi hneď pri poskytovaní pôžičky) a odmenu vo výške 18 eur mesačne, t.j. 216 eur/rok,
čo predstavuje odmenu vo výške takmer 85 % ročne z reálne požičanej sumy 270 eur (na výšku odmeny
nemá vplyv zostatok nesplatenej výšky dlžníkovho záväzku voči veriteľovi, ani skutočnosť, že v mesiaci,
za ktorý patrí veriteľovi odmena prišlo k splateniu celej dlžnej sumy - článok III bod 6 zmluvy) s tým, že
dlžník je povinný poukazovať veriteľovi pravidelné splátky minimálne vo výške 43 eur (z čoho sa 18 eur
započítava na splácanie odmeny a 25 eur na splácanie istiny - článok IV bod 2 zmluvy) až do doby, kým
sa ním poskytnuté plnenie nevyrovná sume požičanej istiny navýšenej o dohodnutú odmenu a prípadné
sankcie (zmluvné pokuty, úroky z omeškania, náklady na doporučené zásielky).

25. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovanej o zabezpečení žalovanou označenej pohľadávky zo
zmluvy o pôžičke peňazí spornou zmenkou nepoprela, práve naopak, na pojednávaní súdu konanom
dňa 8.6.2016 B.a uviedol, že v rozmedzí rokov 2011 a začiatkom roka 2012 spolu so svojou priateľkou
poskytli žalovanej spolu s jej spoločníkmi v podnikaní pôžičky vo výške presahujúcej sumu 30.000
eur + žalovaná spôsobila spoločnosti ROSKO s.r.o. škodu vo výške 5.000 eur s tým, že tieto pôžičky
žalovaná zabezpečila spornou zmenkou. Podľa jeho vyjadrenia pôžičky boli poskytnuté žalovanej najmä
neformálne a doklady o ich poskytnutí nemá. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu okrem
iného aj zmluvu o pôžičke uzatvorenú s E. 15.8.2011, z ktorej je zrejmé, že tomuto opäť ako fyzickej
osobe požičal sumu 3.000 eur za odmenu 50 eur mesačne (čl. 55). Veriteľ žalovanej zo zmluvy o
pôžičke J. od 1.2.2018 podniká pod obchodným menom J.a s miestom podnikania Jablonská 301/7,
Myjava. Spoločnosť ROSKO, s.r.o., IČO: 44 794 754, adresa sídla Adama Krajana 4834/27, Piešťany
má od 11.6.2009 v predmete podnikania poskytovanie úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných
výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, pričom jediným spoločníkom a
konateľom tejto spoločnosti je J. X.
26. Za týchto skutkových zistení súd skúmal, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
nakoľko Zmluva o pôžičke číslo XX/XXXX z 11.5.2011 napĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle
§ 1 ods. 2 ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke) a účastníci
tohto záväzkového vzťahu napĺňajú definíciu spotrebiteľa a veriteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) ZoSÚ2010

(opäť v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke). V zmysle § 17 ods. 3
ZoSÚ2010, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou. Ak remitent teda v tomto konkrétnom prípade vystavil zmenku na zabezpečenie
dlhu zo spotrebiteľského úveru - zmluvy o pôžičke tak konal v rozpore zo zákonom. Vystavenie zmenky
v tomto prípade je neprípustné. V tejto súvislosti treba dodať, že ak žalobkyňa v konaní tvrdila, že
zmenka nezabezpečovala záväzky zo spotrebiteľských úverov, ale len obchodné záväzky žalovanej a
jej spoločníkov voči ich veriteľom, a to J. vo výške 30.000 eur a napokon aj nárok spoločnosti ROSKO
s.r.o. na náhradu škody voči žalovanej vo výške 5.000 eur a pokiaľ žalovaná v konaní netvrdila, že sa
jednalo o záväzky zo spotrebiteľských zmlúv, je v každom prípade potrebné z toho pri rozhodovaní o veci
vychádzať, nakoľko na jednej strane ako už bolo uvedené vyššie, aj vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky je súd z úradnej povinnosti povinný vykonať prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, a to ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku a na
druhej strane podľa ustálenej súdnej praxe, ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí znášať
aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia (žalovaná tvrdenia žalobcu o kauzalite zmenky ním
predostretej účinne popierala). Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je totiž právne relevantný
len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Kauzálny vzťah v danom prípade
vymedzila žalobkyňa. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobkyne, v tejto časti
dôkazné bremeno je na žalobkyni (tu pozri aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1M Obdo V 9 /2007). Ak by
totiž v takomto prípade dôkazné bremeno malo zaťažovať žalovanú (zmenkového dlžníka), táto by mala
preukazovať skutočnosť, o ktorej ani nemusí mať vedomosť. Žalobkyňa iné kauzálne vzťahy ako vzťah
z pôžičky v konaní hodnoverne nepreukázala a neuniesla tak v konaní dôkazné bremeno, ktoré ju v
tomto jednoznačne zaťažovalo. Ďalej súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a to
žalovanou tvrdený skutkový stav (ktorý nebol žalobkyňou popretý a vyvrátený) tak zo strany žalobkyne
došlo v tomto konaní k zneužitiu práva na úkor žalovanej, ktoré nepožíva súdnu ochranu. Žalovaná v
konaní tvrdila, že žalobkyňa mala vedomosť pri nadobúdaní zmenky, že ide o zmenku na rad obchodnej
spoločnosti, ktorej je veriteľ p. Škarítka jediný konateľ a spoločník a vzhľadom na žalovanou tvrdený
vzťah k tomu remitentovi resp. jeho jedinému štatutárnemu zástupcovi vedela, že tento poskytuje úvery,
pôžičky, že ich poskytuje viacerým osobám a tieto zabezpečuje zmenkami. Bolo tak pri indosácii na
nového majiteľa zmenky, preukázané konanie majiteľa zmenky v čase jej prevodu na škodu dlžníka a
tým aj možnosť, oprávnenia súdu skúmať prípadné relatívne námietky nemajúce pôvod v listine ani v
predpisoch zmenkového práva, teda námietky majúce pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich
so zmenkou. Ďalej mal súd preukázané, že výkon práva žalobkyne bol v rozpore aj s dobrými mravmi
podľa ust. § 3 OZ, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. 17 ods. 3 ZoSÚ2010.
Rovnako tak má súd za to, že boli v konaní preukázané neprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k
neprimerane vysokej, sume ktorú by mala žalovaná prípade za pôžičku vrátiť. Pôžička bola v sume 270
eur a zmenková suma bola 30.000 eur, čo by napĺňalo definíciu úžery ako plnenia v hrubom nepomere k
planiu ktoré obdržala žalovaná. Na základe tohto všetkého súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
skúmaného úkonu.

27. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Trnava č.k. 9Zm/9/2013-3 zo dňa 13.3.2013 v celom rozsahu zrušil.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (súdny poplatok
za odvolanie) a uložil žalobkyni povinnosť ich žalovanej zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.