Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/61/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220200699
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6220200699.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Obec Ipeľské
Predmostie, so sídlom Ipeľské Predmostie 133/1, 991 10 Veľká Ves nad Ipľom, IČO: 00 319 350, právne
zastúpený spoločnosťou URBÁNI & partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 646 181, proti žalovanej W. M., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX U. D.,
právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02
Bratislava, IČO: 36 860 662, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/14/2020 - 317 zo dňa 4. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol (I. výrok). Žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi (II. výrok). Zároveň zrušil aj neodkladné opatrenie
nariadené uznesením zo dňa 18. 05. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 12Co/62/2020-109 zo dňa 27. 08. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2020 a
vykonateľnosť dňa 29. 05. 2020 (III. výrok).

2. Žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie
Ipeľské Predmostie, obec Ipeľské Predmostie, okres Veľký Krtíš v podiele 1/1 v pomere k celku, k parcele
registra C-KN č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 2.875 m2 (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“) a
náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia podľa § 34, § 37
ods.1, § 48 ods. 1, 2,§ 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 11 ods. 4
písm. a)§ 13 ods. 1, 4 písm. b), c), e), a ods. 5 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení (ďalej len
„ZoOZ“), § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „ZoMO“) a
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“) dospel k záveru, že
žalobe nebolo možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

4. Konštatoval, že medzi žalobcom a spoločnosťou Ragnarok, s.r.o., prebehli rokovania o uzatvorení
kúpnej zmluvy k spornej nehnuteľnosti, pričom otázka uzatvorenia kúpnej zmluvy bola prerokovaná

obecným zastupiteľstvom Obce Ipeľské Predmostie, ktoré vyslovilo súhlas s jej predajom na účel
výstavby rodinného domu. Dňa 25. 04. 2017 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako
predávajúcim a obchodnou spoločnosťou Ragnarok, s.r.o. ako kupujúci (ďalej len „kúpna zmluva I). V čl.
III, bod 3 kúpnej zmluvy I bolo dojednanie, ktorým kupujúci deklaroval, že spornú nehnuteľnosť nepredá,
nescudzí v prospech iného do dvoch rokov od jej kúpy. Súčasne sa zaviazal využiť spornú nehnuteľnosť
na účel výstavby rodinného domu s tým, že výstavbu začne do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníctva.
V nadväznosti na toto dojednanie, bolo v bode 4 toho istého článku upravené právo predávajúceho
odstúpiť od zmluvy pre prípad nedodržania záväzku obsiahnutého v čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy I.
Dňa 06. 05. 2019 uzatvorila žalovaná ako kupujúci s obchodnou spoločnosťou Ragnarok, s.r.o. ako
predávajúcim kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva II“), predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť.
Vklad z tejto kúpnej zmluvy bol povolený pod V - XXX/XXXX dňa 19. 07. 2019. Následne žalovaná
dňa 31. 07. 2019 požiadala o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Novostavba rodinného domu v
rozsahu 1 b.j. v obci Ipeľské Predmostie“. Žalobca ako príslušný stavebný úrad vydal žalovanej stavebné
povolenie, ktorým bolo určené ukončenie stavby najneskôr do 31. 12. 2021. Žalovaná uskutočnila kroky
smerujúce k realizácii výstavby novostavby rodinného domu. Následne žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu právnym úkonom zo dňa 20. 04. 2020, odstúpil od kúpnej zmluvy I, a to z dôvodu
porušenia zmluvných podmienok, nakoľko obchodná spoločnosť Ragnarok, s.r.o. nezačala s výstavbou
a došlo k prevodu spornej nehnuteľnosti. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal splnením procesných
podmienok žaloby spočívajúcich vo vecnej legitimácii strán sporu, ako aj v existencii naliehavého
právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Mal za to, že strany sporu disponujú aktívnou ako
aj pasívnou vecnou legitimáciou v konaní. Zároveň považoval určovaciu žalobu za spôsobilý právny
nástroj na odstránenie neistoty vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Súd prvej inštancie považoval
za rozhodujúce to, či žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy I, a či obchodná spoločnosť Ragnarok,
s.r.o. bola v čase prevodu spornej nehnuteľnosti na žalovanú jej vlastníkom. Prvoinštančný súd mal
preukázané, že splnomocnený právny zástupca bol oprávnený konať za žalobcu na základe doloženej
plnej moci, a teda mohol odstúpiť od kúpnej zmluvy I. Konštatoval, že starosta obce ako jej štatutárny
zástupca mal zákonom vyhradené oprávnenie konať v mene žalobcu ako obce a prejavovať navonok
vytvorenú vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám, avšak nemá kompetenciu vytvárať vôľu obce. Nemohol
tak urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžadovalo predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva, pretože úkon by nevyvolal právne účinky. Konštatoval, že obecné
zastupiteľstvo Obce Ipeľské Predmostie na zasadnutí dňa 21. 03. 2019 prijalo uznesenie č. 15/2019,
ktorým schválilo prevod spornej nehnuteľnosti zo spoločnosti Ragnarok s.r.o. na žalovanú formou kúpnej
zmluvy II, v ktorej bol vyjadrený záväzok nového majiteľa začať s výstavbou rodinného domu najneskôr
do jedného roka od nadobudnutia vlastníctva. Žalobca však v konaní nepredložil zápisnicu zo schôdze
obecného zastupiteľstva, na ktorom by bolo prijaté uznesenie, ktorým by došlo k schváleniu odstúpenia
od kúpnej zmluvy I. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nevznikol prejav vôle obce, ktorý by bol
spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Písomné odstúpenie zo
dňa 20. 04. 2020, ktoré bolo uskutočnené starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného
zastupiteľstva formou uznesenie považoval za neplatný právny úkon. Odstúpenie od kúpnej zmluvy I,
tak nevyvolalo zamýšľané právne účinky. Z uvedeného dôvodu okresný súd zamietol žalobu (I. výrok).

5. Nakoľko okresný súd zamietol žalobu, rozhodol aj bez návrhu v súlade s ustanovením § 335 ods. 1
CSP, o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti (III. výrok).

6. O trovách konanie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a tieto priznal v
plnej výške žalovanej, keďže žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (II. výrok).

7. Proti rozhodnutie okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1, písm. b), d), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu
a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

8. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nesprávne, nespravodlivé a nezákonné. Bol toho názoru,
že neboli dané žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali žalobcom realizované
odstúpenie za nezákonné. Mal za to, že rozsudok okresného súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný,
nakoľko pri posudzovaní nároku žalobcu sa tento nedostatočne vyrovnal a vyargumentoval jeho tvrdenia.
Konštatoval, že v prípade ak starosta obce nemá prijaté zásady hospodárenia, je nevyhnutné, aby
postupoval výlučne podľa zákonnej úpravy. Bol toho názoru, že ak zákon jasne neustanoví rozhodovanie
obecnému zastupiteľstvu, je v plnej kompetencii rozhodovanie za obec dané starostovi obce. Okrem

iného v odvolaní vo vzťahu k odstúpeniu uviedol, že v prípade, ak obecné zastupiteľstvo schváli
prevod a neschváli celé znenie zmluvy je diametrálny rozdiel v právach starostu. Pri schvaľovaní
samotného prevodu, totiž obecné zastupiteľstvo nemá k dispozícii a nemá vedomosť o zapracovaných
zmluvných podmienkach, sú mu zrejmé len podstatné náležitosti zmluvy. Obecné zastupiteľstvo tak
pri schvaľovaní prevodu nevie o všetkých právach a povinnostiach a teda je logické, že v prípade
uplatňovaní majetkových práv z nej vyplývajúcich vrátanie odstúpenia, podlieha toto v zmysle zákona
schváleniu zastupiteľstvom. Ak však obecné zastupiteľstvo schvaľuje celé znenie zmluvy automaticky
jej schválením starosta obce nadobudne akékoľvek práva a povinnosti z nej vyplývajúce bez ďalšieho
schvaľovania pri ich uplatňovaní. Mal za to, že v danom prípade obecné zastupiteľstvo schválilo celé
znenie kúpnej zmluvy I, a preto došlo k nadobudnutiu práv a povinností z tejto zmluvy v prospech starostu
obce, a teda bolo v jeho plnej kompetencii aj tejto odstúpiť.

9. Žalovaná považovala odvolanie za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania. Zotrvala na všetkých svojich v konaní prezentovaných písomných vyjadreniach a ústnych
prednesoch. Bola toho názoru, že starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny
úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Poukázala na to,
že v danom prípade nebolo z uznesenia obecného zastupiteľstva preukázané, že došlo k schváleniu
celého znenia kúpnej zmluvy I.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd nepriamo zamietol žalobu z
viacerých dôvod, napriek tomu je zrejmé, že primárnym dôvodom zamietnutia žaloby bolo neúčinné
odstúpenie od kúpnej zmluvy I (ods. 58 odôvodnenia rozsudku). Z uvedeného dôvodu sa tak odvolací
súd výlučne zameral na podstatné dôvody týkajúce sa namietania neúčinného odstúpenia od kúpnej
zmluvy I, keďže ostatné dôvody a skutočnosti boli vo vzťahu k dôvodu zamietnutia žaloby irelevantnými.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým
bola žaloba zamietnutá (I. výrok), ale aj na ňu nadväzujúce a závislé výroky o zrušení neodkladného
opatrenia (III. výrok) a náhrade trov konania (II. výrok).

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutým rozhodnutí prvostupňového
súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v
súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými
v odvolaní, nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že
v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli
predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a
pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho
rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil
v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s
citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty odvolateľky uvedené v jej odvolaní.

17. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorého dôsledkom je zánik
zmluvného vzťahu. Zákon predpokladá iba dve situácie, ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy a to v
prípade, ak to predpokladá zákon (napr. § 49, § 517, § 575, § 667 OZ a iné) alebo možnosť odstúpenia
si zmluvné strany dohodli. Odstúpenie od zmluvy sa stáva účinným právnym úkonom okamihom jeho
doručenia druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle, nie je možné vziať späť, nakoľko jeho doručením
dochádza k zrušeniu zmluvy od začiatku t. j. ex tunc. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je to,
že zmluvné strany sa musia navzájom vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451
a nasl. OZ.

18. Žalobca ako predávajúci mal v kúpnej zmluve I, upravené dojednanie o možnosti odstúpenia od tejto
zmluvy, a to buď z dôvodu, že kupujúci scudzí predmet kúpy na tretiu osobu v období do dvoch rokov od
kúpy spornej nehnuteľnosti alebo nezačne s výstavbou stavby rodinného domu na spornej nehnuteľnosti
do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníctva. Je zrejmé, že prvý dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy
nebol naplnený, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva z obchodnej spoločnosti Ragnarok s.r.o. na
žalovanú bol uskutočnený po viac ako dvoch rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy I. Z uvedeného
tak vyplýva, že žalobca dôvod na odstúpenie od zmluvy subsumoval pod dôvod spojený s nezačatím
výstavby rodinného domu na spornej nehnuteľnosti zo strany obchodnej spoločnosti Ragnarok s.r.o. do
dvoch rokov od nadobudnutia vlastníctva.

19. Aj keď je odstúpenie od zmluvy jednostranným právnym úkonom, v prípade existencie osobitného
subjektu zmluvného vzťahu, akým je aj žalobca (obec), prebieha zrealizovanie odstúpenia od zmluvy
vo viacerých fázach. Žalobca ako obec je orgánom miestnej samosprávny a ako právnická osoba
samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. V tomto smere je však obec povinná
pri nakladaní a hospodárení so svojím majetkom postupovať predovšetkým v súlade ZoOZ a ZoMO.
Ustanovenie § 11 ods. 4 ZoOZ vymedzuje demonštratívny a teda neuzavretý výpočet okruhu otázok
života obce, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Takéto otázky musia byť prerokované obecným
zastupiteľstvo, ktoré kreuje vôľu obce, pričom starosta obce túto vôľu následne vykonáva navonok.
Za takúto otázku je možné považovať aj odstúpenie od kúpnej zmluvy I, keďže v prípade účinného
odstúpenia by malo dôjsť k vyporiadaniu vzájomných vzťahov postupom podľa § 451 a nasl. OZ.
Žalobca by sa teda opätovne mohol stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti a naproti tomu, by mu
mohla vzniknúť povinnosť vydať kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť. Uvedená otázka sa teda týka
majetku obce a jeho hospodárenia, keďže by mohlo dôjsť k obnoveniu vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, ale bolo by potrebné vydať finančné prostriedky z rozpočtu obce na prípadne vyporiadanie
vzťahov, pričom uvedená otázka súvisí aj so životom v obci, keďže súvisí s bývaním, obyvateľstvom,
výstavbou a podobne. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o takomto úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny
právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a
prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a
meritórne náležitosti. Odvolací súd zastáva teda názor, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje okrem iného
aj odstúpenie od zmlúv, ktorými bola obec viazaná, pričom z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký právny
úkon sa schvaľuje. Odvolací súd je preto toho názoru, že na uvedený úkon (odstúpenie od zmluvy zo
dňa 20. 04. 2019) sa neprihliada, nakoľko išlo o právny úkon, o ktorom rozhoduje obecné zastupiteľstvo
a ktoré urobil len starosta obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva,
a preto tento nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky, pretože absentuje prejav vôle obce, a teda ide
o neplatný právny úkon.

20. Na základe uvedeného, tak neobstojí ani názor žalobcu, že v prípade, ak obecné zastupiteľstvo
schválilo celé znenie kúpnej zmluvy I, a teda nie len jej podstatné náležitosti, tak prenieslo z nej všetky
práva a povinnosti na starostu obce bez potreby ich ďalšieho schvaľovania obecným zastupiteľstvom.
Ak by aj v hypotetickej rovine bol takýto výklad prípustný, tak ako správne poukázala žalovaná, z
uznesenia obecného zastupiteľstva č. 54/2017 schváleného na mimoriadnom zasadnutí dňa 04. 05.
2017 nevyplýva, žeby obecné zastupiteľstvo schválilo celý obsah kúpnej zmluvy I., resp. aby táto tvorilo
prílohu prijatého uznesenia. Predmetom schválenia boli len podstatné náležitosti kúpnej zmluvy I.

21. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu, tak správne postupoval v súlade s § 335 ods. 1 CSP, ak
rozhodol aj o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia uznesením č. k. 11C/14/2020 - 38 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/62/2020 - 109 zo dňa 27. 07. 2020, ktoré
sa týkalo zákazu vykonávania akejkoľvek stavebnej úpravy na spornej nehnuteľnosti do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Taktiež bol správny aj závislý výrok o trovách konania, ktoré v súlade s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal v rozsahu 100% žalovanej, ktorá s ohľadom na zamietnutie
žaloby bola v spore v plnom rozsahu úspešná.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, keďže
odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny. preto jej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.