Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/203/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120314073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:6120314073.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: RWA
SLOVAKIA, spol. s r.o., Pri trati 15, Bratislava, IČO: 35 744 723, zastúpeného Právny dom - advokáti,
s.r.o., Dlhá 2, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vajnory,
Hospodárska 9, Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 00 190 284, o zaplatenie sumy 4 429,03 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny a úrokov z omeškania z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27. 05. 2020 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 4 429,03 eura s
príslušenstvom s odôvodnením, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola
v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená kúpna zmluva v ústnej forme, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tovaru a
žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar. Na základe zmluvy
dodal žalobca žalovanému tovar v dohodnutom množstve a kvalite, ktorý žalovaný bez výhrad prevzal,
pričom nenamietal žiadne vady dodaného tovaru. Následne žalobca vyfakturoval žalovanému dodanie
tovaru faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 04. 2019 v sume 4 030,04 eura, z toho základ v sume 3
358,37 eura splatný dňa 02. 09. 2019 a DPH v sume 671,67 eura splatná dňa 05. 05. 2019, faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12. 04. 2019 v sume 3 028,61 eura, z toho základ v sume 2 523,84 eura splatný
dňa 02. 09. 2019 a DPH v sume 504,77 eura splatná dňa 12. 05. 2019 a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
18. 04. 2019 v sume 2 046,82 eura, z toho základ v sume 1 705,68 eura splatný dňa 02. 09. 2019 a DPH
v sume 341,14 eura splatná dňa 18. 05. 2019. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru fakturovaného faktúrou
č. XXXXXXXXXX na dodacom liste č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 04. 2019, faktúrou č. XXXXXXXXXX
na dodacom liste č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 04. 2019 a faktúrou č. XXXXXXXXXX na dodacom liste
č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 04. 2019. Žalovaný svoj záväzok uhradil čiastočne, a to platbou zo dňa
16. 01. 2020 vo výške 671,67 eura, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry číslo XXXXXXXXXX v
časti DPH, zo dňa 16. 01. 2020 vo výške 504,77 eura, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX v časti DPH, zo dňa 21. 01. 2020 vo výške 341,14 eura, ktorú žalobca započítal na

úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX v časti DPH, zo dňa 21. 01. 2020 vo výške 658,86 eura, ktorú žalobca
započítal na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX v časti základ, zo dňa 24. 02. 2020 vo výške 1 000,- eura,
ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX v časti základ, zo dňa 20. 03. 2020 vo výške
1 000,- eura, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX v časti základ a zo dňa 22. 04.
2020 vo výške 500,- eura, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX v časti základ.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy
predstavuje čo do istiny sumu 4 429,03 eura. Okrem istiny a úrokov z omeškania si žalobca v súlade
s ust. § 369c Obchodného zákonníka a v súlade s ust. § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
21/2013 Z. z. uplatnil voči žalovanému aj paušálne náklady v sume 40,- eura, spojené s uplatnením
svojej pohľadávky na súde, a to za každú pohľadávku samostatne - 3 x 40,- eura, t. j. 120,- eura.
2. Súd vo veci vydal dňa 22. 06. 2020 platobný rozkaz č.k. 3Up/1108/2020-26, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že žalovaný je účtovnou jednotkou. Faktúry č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX mu boli doručené. Uplatňovaný nárok eviduje žalovaný vo svojom
účtovníctve, avšak s omeškaním v iných sumách a iných termínoch. Údaje o uplatňovanom nároku
uviedol žalovaný v kontrolnom výkaze podľa ust. § 78a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Žalovaný zaplatil čiastku 671,67 eura dňa 18. 12. 2019, nie 15. 01. 2020. Žalovaný zaplatil čiastku 504,77
eura dňa 18. 12. 2019, nie 15. 01. 2020. Faktúra č. XXXXXXXXXX bola v celosti zaplatená dňa 21. 05.
2020, tj. pred podaním žalobného návrhu. Dlh žalovaného ku dňu vydania platobného rozkazu bol 3
205,68 eura, nie 4 429,03 eura. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu listom zo dňa 05. 12. 2019.
V tom čase žalovaný dlhoval čiastku 9 105,47 eura. Žalovaný na výzvu reagoval s tým, že dlh vyrovná v
splátkach po 1 000,- eura mesačne. Žalovaný splátky vykonával. Dňa 18. 12. 2019 uhradil sumu 671,67
eura a 504,77 eura, dňa 20. 01. 2020 sumu 658,86 eura a 341,14 eura, dňa 21. 02. 2020 sumu 1 000,-
eura, dňa 19. 03. 2000 sumu 1 000,- eura, dňa 21. 04. 2020 sumu 500,- eura, dňa 21. 05. 2020 sumu
199,51 eura + 300,49 eura (spolu 500,- eura, dňa 17. 06. 2020 sumu 523,84 eura a 199,51 eura. Dňa
15. 07. 2020 uhradil žalovaný čiastku 1 705,68 eura a 1 500,- eura, t.j. spolu 3 205,68 eura, čím vyrovnal
istinu dlhu. Vyššie uvedené splátky boli zúčtované tak, že faktúra č. XXXXXXXXXXX vystavená na 4
030,04 eura, z toho základ 3 358,37 eura, spl. 02. 09. 2019 a DPH suma 674,67 eura spl. 05. 05. 2019,
splátka 671,67 eura bola vykonaná dňa 18. 12. 2019 a zaúčtovaná na DPH. splátky na základ vo výške
3 358,40 eura - dňa 20. 01. 2020 suma 658,86 eura, dňa 21. 02. 2020 suma 1 000,- eura, dňa 19.
03. 2020 suma 1 000,- eura, dňa 21. 04. 2020 suma 500,- eura, dňa 21. 05. 2000 suma 500,- eura (z
tejto splátky bolo 199,51 eura zúčtovaných na faktúru č. XXXXXXXXXXX a 300,49 eura na faktúru č.
XXXXXXXXXX. Čiže stav dlhu bol nasledovný: suma 3 358,40 eura od 03. 09. 2019 do 20. 01. 2020,
suma 2 699,51 eura od 21. 01. 2020 do 21. 02. 2020, suma 1 699,51 eura od 22. 02. 2020 do 19. 03.
2020, suma 699,51 eura od 20. 03. 2020 do 21. 04. 2020 a suma 199,51 eura od 22. 04. 2020 do 21.
05. 2020, kedy bol dlh vyrovnaný. Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená na sumu 3 028,61 eura, z toho
základ 2 523,84 eura, spl. 02. 09. 2019 a DPH suma 504,77 eura, spl. 12. 05. 2019, splátka 504,77
eura bola vykonaná dňa 18. 12. 2019 a zaúčtovaná na DPH, splátky na základ vo výške 3 028,61 eura
dňa 21. 05. 2020 suma 300,49 eura, dňa 17. 06. 2020 suma 523,84 eura a 199,51 eura, dňa 15. 07.
2020 suma 1 500,- eura. Čiže stav dlhu bol nasledovný: suma 2 523,84 eura od 03. 09. 2019 do 21. 05.
2020, suma 2 223,35 eura od 22. 05. 2020 do 17. 06. 2020 a suma 1 500,- eura od 18. 06. 2020 do
15. 07. 2020, kedy bol dlh vyrovnaný. Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená na sumu 2 046,82 eura, z
toho základ 1 705,68 eura, spl. 02. 09. 2019 a DPH suma 341,14 eura, spl. 18. 05. 2019, splátka 341,14
eura bola vykonaná dňa 20. 01. 2020 a zaúčtovaná na DPH, splátka na základ 1 705,68 eura vykonaná
dňa 15. 07. 2020. Čiže stav dlhu vo výške 1 705,68 eura od 04. 09. 2019 do 15. 07. 2020. Celá istina
(t.j. súčet fakturovanej sumy za vyššie uvedené faktúry) bola dňa 15. 07. 2020 uhradená. Žalobca si
uplatnil nárok na náhradu paušálnej pohľadávky podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka a ust. § 2
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 120,- eura tak, že túto paušálnu náhradu žiadal za každú
faktúru osobitne. Žalovaný sa domnieval, že žalobcovi patrí náhrada iba vo výške 40,- eura, pretože
pohľadávku neuplatňoval u žalovaného po faktúrach, ale ako celok.

3. Dňa 25. 06. 2020 vzal žalobca žalobu späť v časti 500,- eura s odôvodnením, že žalovaný zaplatil
žalobcovi uvedenú sumu dňa 22. 05. 2020. Dňa 14. 09. 2020 vzal žalobca žalobu späť v časti celej istiny
s odôvodnením, že žalovaný zaplatil žalobcovi celú istinu v splátkach, poslednú dňa 10. 08. 2020. Dňa
15. 11. 2021 žiadal žalobca priznať iba sumu 120,- eura ako paušálne náklady, spojené s uplatnením
svojej pohľadávky na súde.

4. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. V danom prípade prišlo k čiatočnému späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, s čím nebol
potrebný súhlas žalovaného, a preto súd konanie v späťvzatej časti aj bez súhlasu žalovaného podľa
ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. zastavil.

8. Na pojednávaní deň 21. 03. 2022 súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného podľa ust. § 180 C.s.p., nakoľko svoju neúčasť na tomto pojednávaní právneho zástupcu
žalobcu ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a žalovaný žiadnym spôsobom
neospravedlnil. Po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. súd v
jeho závere vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia
rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 28. 03. 2022, kedy vo veci vyhlásil
rozsudok vo veci samej.

9. Súd vykonal dokazovanie a ďalej listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, dodacími listami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX, výzvou na zaplatenie zo dňa 05. 12. 2019, prevodnými príkazmi žalovaného, výpismi
z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a zistil skutkový stav veci, preukázaný
vykonaním týchto dôkazov.

10. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

13. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

15. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

16. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

17. Podľa ust. § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo
musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju
uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú
podľa § 448.

18. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

19. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

20. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

21. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

23. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013.

24. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

25. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

26. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového konania skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. Podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového konania ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.

28. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisov z obchodného registra
žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a)
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri
vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa
týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust.
§ 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku
záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky
vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02.
2013. Vzhľadom na to, že obsah tejto ústne uzavretej kúpnej zmluvy zahŕňal podstatné časti kúpnej
zmluvy, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu kúpnej zmluvy podľa
ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

29. Z predložených listinných dôkazov a zo zhodných vyjadrení strán sporu v zmysle ust. § 151 ods. 1
Civilného sporového konania mal súd preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie tovaru,
ktorý mu žalobca dodal, čo žalovaný potvrdil v dodacích listoch č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX

a č. XXXXXXXXXX, čím bola medzi sporovými stranami ústnou formou uzavretá kúpna zmluva podľa
ust. § 272 ods. 1 a § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe takéhoto dodania tovaru žalobca
vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný
po ich splatnosti uhradil, na základe čoho žalobca vzal návrh na zaplatenie žalovanej istiny ako sumy
uvedenými faktúrami voči žalovanému uplatňovanej späť.

30. Súd mal z vyššie uvedených listinných dôkazov a najmä zo zhodných tvrdení strán sporu za to,
že žalobca ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy, uzavretej podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného
zákonníka medzi stranami sporu ústne podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, dodal
žalovanému ako kupujúcemu tovar riadne a včas a žalovaný tento tovar riadne prevzal. Uvedenému
záveru súdu svedčia nielen dodacie listy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX,
podpísané žalovaným, ale aj zaplatenie (i keď oneskorené) kúpnej ceny žalovaným a rovnako tak tiež
zhodné tvrdenia strán sporu, takže podľa ust. § 151 C.s.p. súd tieto skutočnosti, teda že žalobca dodal
objednaný tovar žalovanému riadne a včas považoval za nesporné.

31. Spornou skutočnosťou v konaní bola, vzhľadom na späťvzatie istiny a úroku z omeškania žalobcom
z dôvodu ich zaplatenia žalovaným, výška jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky,
ktorú si žalobca uplatnil vo výške 120,- eura za každú pohľadávku (uplatnenú vo faktúrach č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX) samostatne - 3 x 40,- eura, t. j. 120,- eura.
Súd mal za to, že žalobcovi omeškaním žalovaného s platením kúpnej ceny vznikol nárok na náhradu
jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko sa žalobca tejto svojej peňažnej
pohľadávky voči žalovanému domáhal dôvodne. Pri stanovení výšky tejto jednorazovej paušálnej
náhrady za uplatnenie pohľadávky

súd v zmysle citovaných ustanovení mal však za to, že pohľadávkou v predmetnej veci nebola každá
žalovaná faktúra jednotlivo, ale nárok na zaplatenie kúpnej ceny z týchto troch žalovaných faktúr
ako celku, nakoľko strany sporu uzavreli jednu kúpnu zmluvu, v rámci ktorej sa uskutočnilo viacero
dodávok tovaru, pričom takto vzniknutá kúpna cena bola žalobcom uplatňovaná predmetnými faktúrami
jednotlivo. Tento názor podporuje aj skutočnosť, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval nárok na
zaplatenie kúpnej ceny nie po jednotlivých faktúr, ale ako celok, čo vyslovene vyplýva so žalobcom
zasielanej predžalobnej výzvy na zaplatenie žalovanému zo dňa 05. 12. 2019. Vzhľadom na uvedené
súd vychádzal z toho, že pohľadávka žalobcu vznikla z jedného zmluvného vzťahu, súčet jednotlivých
faktúr predstavoval jednu pohľadávku, a teda podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. žalobcovi patril nárok na zaplatenie jednorazovej paušálnej náhrady
za uplatnenie pohľadávky vo výške 40,- eura. Vo zvyšku tohto nároku (80,- eura) teda súd žalobu ako
neodôvodnenú zamietol.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

36. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nárok
na náhradu trov v plnej výške konania priznal žalobcovi jednak ako protistrane, ktorá procesne nezavinila
zastavenie konania v časti istiny a úrokov z omeškania, pretože k ich zaplateniu prišlo až po podaní
žaloby, a jednak ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v časti
jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky (bez ohľadu na jej výšku, ktorú súd žalobcovi
priznal, majúc za to, že táto jednorazová paušálna náhrada je iba príslušenstvom pohľadávky), pričom

o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 v
spojení s ust. § 362 Civilného sporového konania).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 Civilného sporového konania ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 Civilného sporového konania).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.