Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/4/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215766
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119215766.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: U. Š., R.. D.Á., S.. XX.XX.XXXX,
M. Q. A. X, Q., zastúpená: F.. L. V.Á., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XX, Q. proti žalovanému: X. Š., S..
XX.XX.XXXX, M. Z. X, H., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, Sládkovičova 8, Prešov, IČO:
42 238 871, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prísl. o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/55/2019-278 zo dňa 19. 11. 2021 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne p r i k a z u j e nasledujúce hnuteľné veci: pračku v hodnote 50 Eur, vysávač v hodnote 30
Eur, kávovar v hodnote 30 Eur, hifi súpravu v hodnote 30 Eur, písací stôl v hodnote 20 Eur, poschodovú
posteľ v hodnote 50 Eur, skriňu v nulovej hodnote, televízor Toshiba v hodnote 100 Eur, robot Zepter v
hodnote 150 Eur, umývačku riadu v hodnote 150 Eur, tepovač v hodnote 70 Eur a klimatizačné zariadenie
v hodnote 50 Eur.

II. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej sporiteľni a.s. zostatok úveru č.
XXXXXXXXXX zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej 10.9.2015, ktorý ku dňu 24.5.2019 činil
11.285,77 Eur a to každý z nich v 1.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 365 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva 21,9 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
na účet Okresného súdu Prešov.

V. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného súd uviedol, že manželstvo strán
sporu trvalo od 05. 04. 2008 do 24. 05. 2019, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tamojšieho

súdu, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 26. 03. 2019. Z manželstva pochádzajúce tri mal. deti X., nar.
XX. XX. XXXX, S., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX boli na čas po rozvode zverené
do osobnej starostlivosti žalobkyne. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vysporiadania
majetkových vzťahov so žalovaným ako bývalým manželom, pričom sporné medzi stranami bolo, či
do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj nehnuteľnosti, pozemky,
ktoré žalovaný nadobudol počas trvania manželstva kúpou od svojho otca dňa 21. 03. 2013, vklad
ktorých bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný pod č. W a dňa 22. 04. 2013 pod č. V XXX/XX, a to
za kúpnu cenu 1 eur. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pôvodne chceli s otcom uzatvoriť darovaciu
zmluvu, ale na naliehanie žalobkyne z dôvodu, aby sa vyhli plateniu dane z darovacej zmluvy, uzavreli
dve kúpne zmluvy. Dohodli sa na kúpnej cene 1 eur pri každej zmluve, ktorú cenu za nehnuteľnosť
žalovaný otcovi aj zaplatil tak, že mu dve eurá na kúpu nehnuteľnosti darovala jeho matka. Toto tvrdenie
žalovaného v celom rozsahu pred súdom potvrdili svedkyne X. W., matka žalovaného a V. V., sestra
žalovaného.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd vzhľadom na výpoveď žalovaného, ktorá bola potvrdená aj
výpoveďami oboch svedkýň, mal za preukázané, že všetky nehnuteľnosti, ktoré žalovaný ako kupujúci
nadobudol kúpou od svojho otca v roku 2013 nadobudol za výlučne svoje finančné prostriedky (darované
matkou), a preto sporné nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale zostali
vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Súd ďalej zistil, že druhý účastník kúpnej zmluvy - otec žalovaného
je už nebohý a vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti účastníkov pri uzatváraní zmlúv, samotná skutočnosť,
že bola dohodnutá, hoci aj extrémne nízka kúpna cena (1 eur), neznamená, že kúpna zmluva je neplatná.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný kúpnu cenu za nehnuteľnosť nevyplácal zo svojich peňazí, ale z
peňazí, ktoré mu výlučne darovala jeho matka. Logicky pritom žalovaný aj vysvetlil motív tohto postupu,
aby kúpené nehnuteľnosti nepatrili do masy BSM. Napokon skutočnosť, že zámerom oboch účastníkov
kúpnych zmlúv bolo, aby predmetné nehnuteľnosti nepatrili aj žalobkyni vyplýva z toho, že ako kupujúci
v oboch zmluvách bol uvedený len žalovaný, nie aj jeho manželka. Pochopiteľná je pritom aj pohnútka
účastníkov kúpnej zmluvy k tomuto postupu, ktorú vysvetlila svedkyňa X. W., manželka už nebohého X.
W. ako predávajúceho, že išlo o pozemky po právnych predchodcoch jej manžela, a preto chceli, aby
tieto zostali len v ich rodine. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na právny záver vyplývajúci v
obdobných veciach z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, napr. 22Cdo/980/03, 22Cdo/1659/00,
22Cdo/3596/06, R 42/72, ale aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/42/11.

4. Ďalej súd uviedol, že predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu zostali len hnuteľné
veci, ktoré sú špecifikované v petite s ich úhrnnou aktuálnou zostatkovou hodnotou 730 eur. Aj keď u
niektorých vecí bolo sporné, u koho sa nachádzajú, výpoveďami oboch svedkýň, ale aj z predložených
fotografií bolo preukázané, že po vysťahovaní sa žalobkyne z bytu, nezostali hnuteľné veci u žalovaného.
Žalobkyňa žiaden dôkaz o opaku v tomto smere nenavrhla, preto súd všetky hnuteľné veci prikázal
do jej výlučného vlastníctva, keďže ich má žalobkyňa v užívaní od roku 2018, kedy sa od žalovaného
odsťahovala. Pri finančnom vyporiadaní bola žalobkyňa zaviazaná na vyplatenie ich polovičnej hodnoty,
teda sumy 365 eur žalovanému. Predmetom vyporiadania sa stal aj nesplatený spoločný záväzok
oboch bývalých manželov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou,
a. s. Tento úver strany nesplácajú, a preto rozhodujúci pri vyporiadaní je zostatok dlhu ku dňu zániku
manželstva, ktorý banka vyčíslila sumou 11 285,77 eura ku dňu 24. 05. 2019. Tento úver bol použitý
na vyplatenie lízingu na auto KIA, ktoré patrilo do BSM, ktoré však žalobkyňa odpredala ešte počas
trvania manželstva (20. 01. 2019) tretej osobe za 800 eur. Žalovaný pritom nenamietal neplatnosť
tejto kúpnej zmluvy a hoci v písomnom vyjadrení žiadal zohľadniť pri finančnom vyporiadaní aj sumu
zodpovedajúcu primeranej hodnote tohto motorového vozidla, vzhľadom na to, že zmluva sa považuje
za platnú, mohla by sa vyporiadavať nie primeraná hodnota auta, ale suma totožná s kúpnou cenou.
Zároveň by však muselo byť preukázané, že uvedená suma nebola spotrebovaná v domácnosti, resp.
na výživné pre mal. deti. Vzhľadom na nie vysokú sumu 800 eur a vzhľadom na tvrdenie samotného
žalovaného o ich zlej finančnej situácií a o tom, že má dlh na výživnom na mal. deti, súd považoval za
prioritné zabezpečenie výživy mal. detí, a preto uvedenú sumu nezahrnul do finančného vyporiadania
BSM, ale považoval ju za spotrebovanú na výživné pre mal. deti. Vo finančnom vyporiadaní nebola ani
zohľadnená suma 2 000 eur za odpredaj motorového vozidla Q., o ktorom žalovaný tvrdil, že 1 800 eur
z kúpnej ceny odovzdal žalobkyni, čo ona poprela. Žalovaný žiaden dôkaz o tom nepredložil, dokonca
ani kúpnu zmluvu o predaji, preto pre neunesenie dôkazného bremena nebolo možné uvedenú sumu
pri vyporiadaní zohľadniť.

5. Pri vyporiadaní zostatku úveru súd vychádzal zo skutočnosti, že strany úver nesplácajú poukazujúc
na svoju zlú finančnú situáciu. Súd preto nepovažoval za spravodlivé zaviazať na zaplatenie zostatku
úveru veriteľovi len jednu stranu, ktorá by mohla pokračovať v splácaní splátkami po dohode s veriteľom
a druhú stranu zaviazať v rámci finančného vyporiadania na zaplatenie polovice tohto zostatku úveru
protistrane v určitej lehote. Pozícia tejto strany by totiž bola horšia a keďže tento rozsudok pre veriteľa
záväzný nie je, má význam vyporiadanie majetku strán sporu. V. a. s. by teda aj v prípade, ak by súd
zaviazal len jednu stranu na splatenie úveru, mohla pohľadávku vymáhať od oboch strán. Vzhľadom
na nízku hodnotu vyporiadaného majetku súd preto nepovažoval za účelné prikázať zaplatenie úveru
len jednej strane. Vychádzal pritom z rovnosti podielov, keďže žiadna zo strán ani nenamietala, žeby sa
nemala akceptovať parita podielov a navyše súd pre disparitu podielov nezistil žiadne dôvody.

6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 a § 255
ods. 2 CSP. Žiadna zo strán nemala vo veci plný úspech a navyše bolo vychádzané aj z charakteru
tohto konania, ktorým sa rieši vyporiadanie spoluvlastníctva oboch strán. Aj keď nepochybne úspešnejší
bol v spore žalovaný, žalobkyňa, ktorá sa podanou žalobou domáhala v podstate len vyporiadania
nehnuteľnosti (pri tomto nároku bola neúspešná), súd zohľadnil skutočnosť, že mohla sa domnievať,
že predmetom vyporiadania BSM sú aj nehnuteľností, ktoré žalovaný kúpil počas trvania manželstva, a
preto súd nepovažoval za spravodlivé žalovanému priznať náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o
tom, že nehnuteľnosti nepatria do BSM na základe výpovede svedkýň - matky a sestry žalovaného,
ktorých svedectvo bolo účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného. V spore
bolo vytýčených viacero termínov pojednávaní, na ktorých sa žalovaný nezúčastňoval a prostredníctvom
svojho právneho zástupcu predkladal iba vyjadrenia k predmetnému návrhu. Žalovaný až po zmene
právneho zástupcu si spomenul, že mu nejaký právnik poradil (meno ktorého ani nevedel uviesť), že
mu jeho matka mala darovať dve eurá na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky podľa kúpno-predajných
zmlúv. V tomto zmysle vypovedali aj svedkyne a žalobkyňa tieto svedectvá považuje za nepravdivé a
účelové. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo aby rozsudok zmenil a zahrnul do majetku patriaceho do BSM nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX., XXXX, XXXX., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, všetko
k. ú. H..

8. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a v potrebnom rozsahu za
odôvodnené. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní považuje za právne irelevantné a odvolanie vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu za nedôvodné.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné.

10. Jedinou odvolacou námietkou žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého
rozsudku mal do majetku patriaceho do BSM zahrnúť aj nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol kúpou
v roku 2013 od svojho otca, t. j. počas trvania manželstva. Odvolateľka tvrdí, že svedectvá v konaní
vypočutých svedkýň (matky žalovaného X. W. a sestry žalovaného V. V.) boli účelové, nepravdivé a
umelo vykonštruované v prospech žalovaného.

11. V zmysle čl. 8 Základných princípov CSP, sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

12. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí.

13. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou uvádza, že ak žalobkyňa v konaní pred súdom mala
za to, že svedectvá žalovaným navrhovaných svedkýň, ktoré pred súdom prvej inštancie vypovedali,
boli účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného, mala v konaní označiť alebo

predložiť dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností, na ktoré by mal súd prihliadať do vyhlásenia
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené (§ 154 CSP).

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z výpovede strán sporu, z listinných dôkazov
založených v spise, zo svedeckých výpovedí svedkýň X. W. a V. V., ktorých pravosť výpovede žalobkyňa,
ani jej právna zástupkyňa prítomné na nariadenom pojednávaní, na ktorom svedkyne vypovedali
(23.10.2021), nenamietali. Naviac po skončení výpovedí obidvoch svedkýň, strany sporu, resp. ich
právni zástupcovia zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 256 - § 259 spisu),
a preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

15. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa neuniesla tzv. dôkazné bremeno, ktoré
možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania
totiž platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j.,
kto tvrdí, dokazuje.

16. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po
významných skutočnostiach pátrať.

17. Súd prvej inštancie na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, správne uzavrel, že
nehnuteľnosti, ktoré žalovaný získal za trvania manželstva so žalobkyňou kúpou z prostriedkov
patriacich výlučne jemu (peňazí), nepatria do masy BSM, ale sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
ktorý nehnuteľnosti získal. Žalovaný v konaní dostatočne vysvetlil pred súdom motív tohto postupu;
uvedené tvrdenia žalovaného podporili v konaní aj žalovaným navrhnuté svedkyne. Súd správne
posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v predmetnom konaní. So zreteľom na
kontradiktórnosť tohto konania, možnosť súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 185 ods.
2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania
dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol
po vykonaní nariadených pojednávaní, na ktorých vykonával dokazovanie navrhnuté stranami sporu,
ktoré strany po poučení na nariadenom pojednávaní dňa 20. 10. 2021 zhodne uviedli, že nemajú ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobkyňa v odvolaní namieta, že svedectvo žalovaným navrhnutých
svedkýň bolo účelové, nepravdivé a umelo vykonštruované v prospech žalovaného, de facto namieta
nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa ust. 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v
odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej
inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel,
majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo ak
zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní
(nevyplýva z vykonaných dôkazov), prípadne, ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384
ods. 1 CSP). V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, pričom vychádzal z vyjadrení žalobkyne, s ňou predložených listinných dôkazov, z
vyjadrení žalovaného, z výpovede svedkov a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa
zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí
vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor s
princípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním
prevedené dokazovanie opakovať alebo doplniť.

19. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v roku 2013 nadobudol kúpou od svojho otca počas trvania manželstva,
nepatria do BSM strán. Výsledky vykonaného dokazovania nepochybne preukazujú, že žalovaný za
kúpu nehnuteľnosti nevyplácal kúpnu cenu zo svojich peňazí, ale z peňazí, ktoré mu na tento účel

darovala jeho matka, a preto všetky v roku 2013 nadobudnuté nehnuteľnosti získal za výlučne svoje
finančné prostriedky, a preto tieto nehnuteľnosti sú len v jeho výlučnom vlastníctve.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku, pričom
považoval napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods.
1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v súlade s ust §
255 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, ale prihliadajúc na posúdenie predmetu sporu
a okolnosti prejednávanej veci, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, pričom nedošlo
k dohode medzi stranami sporu pred začatím súdneho konania, ako ani v priebehu súdneho konania,
majúc na zreteli práve tieto skutočnosti, súd pristúpil k záveru o tom, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.