Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011911
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011911.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného N. H., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.10.2021, sp. zn. 8PP/172/2021-39, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 03.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.
II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa žiadosť odsúdeného: N. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 2T/40/2016, v
spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.08.2019, sp. zn. 2T/40/2016,

- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 21.02.2019, sp. zn. 0T/49/2019, v spojení s
uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 13.06.2019, sp. zn. 0T/49/2019, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3
Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku tak, že zamietol žiadosť odsúdeného: N. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 2T/40/2016, v
spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.08.2019, sp. zn. 2T/40/2016,
- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 21.02.2019, sp. zn. 0T/49/2019, v spojení s
uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 13.06.2019, sp. zn. 0T/49/2019,
- trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.02.2016, sp. zn. 3T/17/2016, v spojení s

uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 3T/17/2016,
- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 0T/27/2019.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí citovaných v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného bol zamietnutý z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.
7.Priprvejmateriálnejpodmienke-preukázaniepolepšeniavovýkonetrestuplnenímsvojichpovinností,
prvostupňový súd poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, podľa ktorého sa u odsúdeného vyskytli

nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, pretože nemal u seba preukaz
odsúdeného,spalvnepovolenomčasenaneustlanomlôžkuaporušilzákaztetovaťsa.Odsúdenýpočas
doterajšieho viac ako 2 ročného výkonu trestu získal len jednu disciplinárnu odmenu, čo je na uvedené
obdobiemálo.Tietoskutočnostipodľanázorusúduprvéhostupňanesvedčiaopolepšenísaodsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody
8. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky - dôvodné očakávanie vedenia riadneho života

odsúdeného po prepustení na slobodu, súd prvého stupňa poukázal na trestnú minulosť odsúdeného
a jeho 10 záznamov v registri trestov, z čoho vyplýva, že odsúdený má opakovane sklony k
páchaniu trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia nepôsobili na odsúdeného dostatočne
výchovne a preventívne tak, aby odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej
činnosti. Odsúdenému už bola daná šanca ukázať, že je schopný viesť riadny život, napríklad formou

podmienečných odsúdení, ktorú odsúdený nevyužil, pretože aj po uplynutí skúšobnej doby sa neskôr
trestnej činnosť opäť dopustil.
9. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.

Sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a len dodáva
nasledovné.
10. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, t. j. preukázanie polepšenia správaním vo
výkone trestu a plnením svojich povinnosti, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie
jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného

na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného
odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
11. Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia
slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej
úrovni a bola mu uložená iba jedna disciplinárna odmena. Sťažnostný súd má z uvedeného za to, že

správanie odsúdeného vo výkone trestu je skôr výrazom prispôsobenia sa samotnému režimu výkonu
trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.
12. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej
adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený následne môže svojou
vlastnou aktivitou, ktorú možno objektivizovať najmä cez disciplinárne odmeny preukázať polepšenie

a snahu po náprave. U odsúdeného takáto snaha nie je badateľná. Nemožno teda urobiť záver, že
odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a preto na naplnenie
účelutrestuvzmysleTrestnéhozákonabudepotrebnénaodsúdenéhopôsobiťvýchovnýmiprostrediami
počas výkonu trestu. Súd nevzhliadal progres v správaní odsúdeného.
13. Sťažnostnýsúd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhejmateriálnej podmienky, t. j. predpoklad vedenia

riadneho života po prepustení z výkonu trestu, je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj resocializačnú prognózu odsúdeného.
14. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd taktiež poukazuje na trestnú minulosť odsúdeného,
ktorý bol 10 krát súdne trestaný, pričom mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu

aj prostredníctvom inštitútu podmienečného odsúdenia, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a
opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Uvedené svedčí o tom, že si z
predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej
nedopúšťaltrestnejčinnostiaabyviedolriadnyživot.Vtomtokontextenemožnoopomenúť,žeodsúdený
vykonal prvý nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov dňa 20.07.2018, pričom aj po

výkone tohto trestu odňatia slobody v trestnej činnosti pokračoval, keď bol Okresným súdom Galanta
odsúdený v konaniach vedených pod sp. zn. 0T/27/2019 a 0T/49/2019. V jeho prípade teda prevažuje
legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Niet prečo sa rozumne
domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovanýúčel. Trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa
v prípade jeho podmienečného prepustenia.
15. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru

sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné
pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
16. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak
vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad,

že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom
takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania.
17. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,

ktoré mu garantuje zákon.
18. Sťažnostný súd na záver uvádza, že k postupu podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
teda k zrušeniu napadnutého uznesenia a novému rozhodnutiu pristúpil výlučne z formálneho dôvodu.
V čase vydania rozhodnutia prvostupňového a sťažnostného súdu odsúdený od 07.03.2021 vykonával
trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 21.02.2019, sp.

zn. 0T/49/2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 13.06.2019, sp. zn. 0T/49/2019,
ktorého koniec pripadá na deň 06.05.2022, pričom následne má začať vykonávať trest uložený mu
trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 2T/40/2016, v
spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.08.2019, sp. zn. 2T/40/2016 do dňa
06.11.2023. Prvostupňový súd však v napadnutom uznesení, v jeho výrokovej časti, uviedol aj tie tresty

odňatia slobody, ktoré mal odsúdený ku dňu rozhodovania už vykonané.
19. Vzhľadom teda na to, že v čase keď súd prvého stupňa zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyužodsúdenýúplnevykonaltrestuloženýtrestnýmrozkazom
Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.02.2016, sp. zn. 3T/17/2016, v spojení s uznesením Okresného
súdu Lučenec zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 3T/17/2016 (od 07.03.2020 do 07.03.2021) a trest uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 0T/27/2019 (od 10.03.2019 do
07.03.2020), nebolo tieto potrebné uvádzať vo výrokovej časti. Preto sťažnostný súd postupom podľa §
194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku výrokom I. zrušil napadnuté uznesenie a výrokom II. rozhodol o
žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie s uvedením iba tých trestov, ktoré odsúdený aktuálne
vykonáva a ktoré má ešte vykonať v budúcnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.