Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202134
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6419202134.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matka IM. zast. Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, AK so
sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom; otec T., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom, AK so
sídlom Štefánikova 14, Bratislava, za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. septembra 2021, č. k.: 26P/74/2019
- 1286, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„I. Maloletá B. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky J., nar. XX.X.XXXX, ktorá
je tiež oprávnená maloleté dieťa zastupovať, ako aj spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec T. T., nar. X.X.XXXX je povinný platiť výživné na maloletú dcéru B. T., nar. XX.XX.XXXX, a to vo
výške 200 eur mesačne počínajúc od 21.6.2019 a vo výške 250 eur mesačne, počínajúc od 1.9.2021,
so splatnosťou vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Otec T. T., nar. X.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX.XX.XXXX a to :
- v období prvých dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozsudku v rozsahu každý párny týždeň v
sobotu v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., každý párny týždeň v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 13.00
hod., každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok
v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to za prítomnosti matky maloletého dieťaťa J., nar. XX.X.XXXX.
- následne po uplynutí dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozsudku je otec T. T., nar. X.X.XXXX
oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX.XX.XXXX, a to v rozsahu každý párny týždeň
v sobotu v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod., a tiež v
každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti
matky maloletej.
- po uplynutí obdobia ôsmich mesiacoch od vykonateľnosti tohto rozsudku je otec T. T., nar. X.X.XXXX
oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu každý párny víkend a to v
čase od soboty od 08.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepretržite, každý párny týždeň v utorok v čase
od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a
nepárnych týždňoch od štvrtku od 15.00 hod. do piatku 08.00 hod., a to bez prítomnosti matky maloletej.

IV. Otec je povinný si maloletú dcéru B. T., nar. XX.XX.XXXX preberať a odovzdávať v stanovenom čase
v mieste bydliska matky.
V. Matka je povinná maloletú dcéru na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletou umožniť.
VI. Rodičia sú povinní v prípade ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si
navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto
skutočnosti.
VII. Tento rozsudok je vo výroku upravujúcom styk otca s maloletou dcérou B. T. vykonateľný doručením.
VIII. Otec ako aj matka sú povinní zaplatiť štátu náhradu trov konania, a to každý vo výške 374,75 eur,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 21.6.2019
domáhala, aby súd rozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená
mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach; určení vyživovacej povinnosti zo strany
otca vo výške 500,-Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky;
úprave styku otca s mal. dcérou každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu
nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod..
3. Uviedla, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú od 22.2.2019, kedy vzhľadom na správanie otca maloletej
bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Poukázala na to, že maloletá je naviazaná i na staršiu
sestru Z., ktorá pochádza z predchádzajúceho vzťahu matky. Zároveň uviedla výdavky súvisiace so
starostlivosťou o maloletú dcéru, kde zvýšené náklady na stravu vyplývajú z ochorenia maloletej. Otec
dieťaťa je podnikateľom a podľa Obchodného registra figuruje ako vlastník a konateľ vo viacerých
spoločnostiach, napr. J.. J. s.r.o., F., s.r.o., H. s.r.o., etc.. Pôsobil v minulosti v poisťovni L. vo M.,
následne pracoval v V. v spoločnosti N., ďalej v spoločnosti E. ako projektový manažér a od r. 2007 ako
senior project manager v mníchovskej pobočke spoločnosti O. X., kde o rok neskôr sa stal generálnym
riaditeľom. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k dcére Z. P., ktorej otec platí výživné v sume 200,-Eur
mesačne. Otec sa opakovane a bez akéhokoľvek kľúča dožaduje umožnenia stretávania s maloletou.
Vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletou uviedla, že otec sa akejkoľvek dohode s matkou vyhýba,
nie je schopný dodržiavať presne stanovený režim stretávania sa s maloletou a naďalej matke „diktuje“
termíny stretávania. Poukázala aj na to, že po stretnutí s otcom maloletá býva plačlivá má problémy
so zaspávaním alebo sa v noci budí s plačom. Pre dieťa je tento stav mimoriadne stresujúci a začalo
mávať stavy separačnej úzkosti. Pre dieťa je potrebné momentálne zabezpečiť stabilitu výchovného a
rodinného prostredia, istotu, určitý stály režim a pokoj.
4. Otec navrhol vo veci samej rozhodnúť o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia budú oprávnení maloletú B. T. zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné žiadal stanoviť
vo výške 200,-Eur mesačne, zároveň navrhol upraviť stretávanie s mal. dcérou každý párny kal. týždeň v
pondelok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.; každý nepárny kal. týždeň v stredu od 15.00 hod.
do 18.00 hod. a od piatku 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Okrem bežného styku žiadal upraviť svoje
stretávanie s maloletou počas špecifikovaných období školských prázdnin, vianočných a veľkonočných
sviatkov.
5. Kolízny opatrovník sa na základe šetrenia a spolupráce s rodičmi konštatoval, že otec je s maloletou v
pravidelnom kontakte, podieľa sa na jej výchove a určený styk sa pravidelne realizuje. Rozsiahlejší styk
otca s maloletou doposiaľ neprebehol. Poukázal na to, že rodičia nie sú schopní realizovať postupné
rozširovanie styku mimosúdne. Vyslovil názor, že je v záujme dieťaťa rozširovanie styku postupnými
krokmi. S prihliadnutím na názor znalca navrhol, aby sa styk realizoval v rovnakých časových intervaloch,
rovnakých dňoch ako doteraz, ale bez prítomnosti matky po dobu 3 mesiacov. Po troch mesiacoch
navrhol styk rozšíriť, najmä v piatok, sobotu a nedeľu o nejaké hod., napr. od 8.00 hod. do 18.00 hod. a po
ďalších troch mesiacoch navrhol jednu noc na prespatie, t. j. styk cez párnu sobotu a nedeľu. Vo vzťahu
k výživnému uviedol, že suma 200,-Eur mesačne zodpovedá aktuálnym potrebám mal. dieťaťa vo veku
štyroch rokov a keď v budúcnosti pôjde maloletá do školy, bude tu priestor na zvyšovanie výživného.
6. Okresná prokurátorka uviedla, že obaja rodičia majú limity ohľadom svojich pováh a súperením o
maloleté dieťa, na čo poukázal aj znalec. Skutočnosť, že bolo potrebné znalecké dokazovanie tiež
svedčí o tom, že toto určite nie je v prospech maloletej, keďže sa rodičia nevedia dohodnúť. Maloletú
navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky. Úpravu styku navrhla upraviť podľa návrhu opatrovníka
a znalca, ohľadom toho, že by sa už postupne mal styk uskutočňovať bez prítomnosti matky a tento
postupne rozširovať na niekoľko hodín denne, prípadne na celý deň, a v prípade, že s tým bude maloletá
stotožnená, tento krok alebo táto postupnosť bude fungovať, tak pristúpiť k prespatiu maloletej u otca,
najskôr na jednu noc, neskôr na viac nocí a následne fungovať ako fungujú iné páry. K výživnému uviedla,
že toto ponecháva na zvážení súdu vzhľadom na vek, potrebné výdavky na maloletú i s ohľadom na

skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je schopný vykonávať lepšie platené zamestnanie ako je tomu
v súčasnosti.
7. Okresný súd po vykonaní dokazovania aplikoval § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 a § 28
ods. 2 Zákona o rodine. Mal preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú, ani neboli manželia a nežijú
v spoločnej domácnosti približne od konca februára roku 2019. Na základe uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia č. k. 26P/74/2019-376 zo dňa 7.11.2019 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/2/2020 zo dňa 15.1.2020, bola mal. B. T. dočasne zverená do
osobnej starostlivosti matky. Dospel k záveru, že matka má dobré podmienky na bývanie i všestranný
zdravý vývin maloletej. Maloletú zveril do starostlivosti matky s pravidelnou úpravou stretávania s
otcom, čo považoval v súčasnosti za najlepší záujem dieťaťa. Rozhodnutie je v súlade so stanoviskom
kolíznej opatrovníčky, závermi znaleckého dokazovanie a taktiež otec so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky súhlasil. Vo vzťahu k zastupovaniu a správe majetku mal. dieťaťa poukázal na §
28 ods. 1 ZR. Súd rozhodol, že tieto práva budú prináležať matke, pretože takúto úpravu považuje v
danom prípade za vhodnejšiu, pretože vzájomná komunikácia a schopnosť dohody či kompromisu je
u rodičov v súčasnosti značne problematická. Poznamenal, že rodičovské práva a povinnosti rodičovi,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti nezanikajú a na rozhodovanie o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa vyžaduje súhlas oboch rodičov ( § 35
ZR ). Druhý z rodičov má naďalej právo i povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, právo stýkať
sa s ním, povinnosť vyživovať ho, právo na podávanie informácií o jeho pomeroch a pod..
8. O stretávaní sa otca s maloletou rozhodoval za situácie, kedy rodičia sa nevedia na úprave
dohodnúť, rešpektoval vôľu oboch rodičov, pričom zohľadňoval rôzne pomery rodičov, ich prácu, voľný
čas, vzdialenosť bydliska, voľný čas dieťaťa a podobne. Stretávanie bolo upravené neodkladnými
opatreniami, naposledy uznesením č. k. 26P/74/2019-1046 zo dňa 8.12.2020, právoplatným dňa
29.12.2020. Zdôraznil, že v čase vydania vychádzal najmä zo skutočností, že prebiehalo trestné stíhanie
vo veci zločinu sexuálneho zneužívania mal. B. T. podľa § 201 Tr. zákona, kde bol podozrivým otec
maloletej; okolnosti, že u maloletej bola diagnostikovaná separačná úzkostná porucha i ďalšie diagnózy;
prebiehajúcu spoluprácu účastníkov s akreditovaným subjektom Kľúč, n. o.; nízky vek mal. dieťa, ktoré si
vyžadovalo bezprostrednú fyzickú blízkosť matky a bolo ešte kojené. Súd nariadil znalecké dokazovanie
ústavom, z ktorého záverov vyplynulo, že u otca ani matky neboli zistené také povahové charakteristiky,
ktoré by im znemožňovali stretávať sa s dieťaťom resp. mať ho vo svojej starostlivosti. U žiadneho
rodiča neboli zistené známky duševného ochorenia v pravom zmysle slova. U otca nebolo zistené,
že by trpel poruchou v sexuálnej oblasti, parafíliou resp. sexuálnou deviáciou. Neboli u neho zistené
také patologické rysy, ktoré by mu znemožňovali, aby sa s maloletou stretával bez prítomnosti matky. Z
hľadiska psychiatrického neboli v osobnostnej štruktúre otca zistené žiadne prvky, ktoré by signalizovali
možnosť ohrozenia psychického, fyzického či mravného vývoja mal. dieťaťa. Z posudku tiež vyplynulo,
že maloletá má blízky vzťah k matke ako aj k otcovi. Vyvodil záver, že dieťa by malo zostať v starostlivosti
matky a s otcom sa stretávať, pričom by sa malo postupne prechádzať od stretávania sa dieťaťa s otcom
v prítomnosti matky a postupne prechádzať ku stretávaniu bez prítomnosti matky, až k tomu, aby dieťa u
otca aj prespávalo. Z posudku vyplynul akcent na postupnosť krokov a nie náhlu zmenu. Z posudku však
vyplynulo, že maloletá vníma nesúlad medzi rodičmi, čo je pre ňu stresujúce. Ideálne by bolo, pokiaľ
rodičia by začali spolu normálne komunikovať, matka by sa postupne mala vzďaľovať, až nakoniec
by mala ponúknuť maloletej, že bude s otcom sama, celé toto by malo trvať cca trištvrte roka. Súd
pri rozhodnutí o úprave styku vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov, zvlášť záverov znaleckého
dokazovania a styk upravil s prihliadnutím na všetky špecifiká, ktoré v danej veci zistil, kde podstatnou
mierou do bezproblémového stretávania sa otca a maloletej zasahuje neschopnosť bezproblémovej
komunikácie rodičov.
9. Pri rozhodovaní o výživnom aplikoval § 62 ods. 1,2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1
ZR. Okresný súd mal preukázané, že otec doposiaľ dobrovoľne, bez súdneho rozhodnutia platil výživné
vo výške 200,-Eur mesačne od obdobia ako rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Maloletá navštevuje
materskú školu, otec býva vo vlastnom dome v obci A., je zamestnaný M., od 26.7.2021, pričom podľa
vlastnej výpovede dosahuje čistý príjem okolo 600,-Eur mesačne. Predtým v období od 25.6.2018 do
25.7.2021 bol zamestnaný v spol. F., s.r.o., kde poberal príjem 200,-Eur mesačne brutto. Otec je zároveň
jediným spoločníkom týchto obchodných spoločností a konateľom v J. J., s.r.o.. Podľa predloženého
rozhodnutia spoločníka bol od 19.4.2021 odvolaný z funkcie konateľa v spol. F., s.r.o.. Okrem toho je
spoločníkom v tretinovom podiely v spol. C. X., s.r.o., kde je tiež jedným z konateľov. Je členom dozornej
rady spol. P. F., a. s., kde príjem nepoberá. Je vlastníkom domu v B., na ktorý spláca hypotekárny úver
po 740,-Eur mesačne, pričom nehnuteľnosť prenajíma za nájomné 800,-Eur mesačne. Podľa údajov
daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019 dosiahla spol. J. J., s.r.o. zisk pred

zdanením 183,89,-Eur a za rok 2020 v sume 333,75,-Eur. Ročné výnosy predstavovali za rok 2019 sumu
76.092,-Eur a za rok 2020 sumu 81.055,-Eur.
10. Matka od novembra 2020 pracuje ako administratívna pracovníčka v K. B.K. sv. H. P. v A. M.,
kde dosahuje mzdu okolo 770,-Eur mesačne brutto tzn. okolo 700,-Eur netto, poberá prídavky na dve
deti. Spolu s mal. dcérami B. T. a Z. P., nar. XX.X.XXXX, bývajú v prenajatom byte v A. M., mal. Z. P.
bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 19P/43/2017 zo dňa 14.9.2017 právoplatným dňa 1.12.2017
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal platiť na ňu výživné vo výške 150,-Eur
mesačne, počnúc od 1.9.2017. Maloletá má zvýšené výdavky na stravovanie, nakoľko podľa výsledkov
lekárskych vyšetrení má podozrenie na celiakiu a potravinovú alergiu, má zatiaľ doporučenú bezlepkovú
a bezlaktózovú stravu, súd vychádzal zo zistených nákladov na domácnosť doložených matkou. Otec
inú vyživovaciu povinnosť nemá.
11. Stanovenú výšku výživného považoval za primeranú a zodpovedajúcu aktuálnym pomerom rodičov,
veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Poukázal na to, že otec sa okrem platenia výživného
bude v budúcnosti podieľať na starostlivosti o maloletú vo väčšej miere ako doposiaľ, a to osobnou
starostlivosťou a s ňou spojenými výdavkami ( strava, hygiena, osobné veci, hračky a pod.). Mal za
preukázané, že pomery na strane otca nepochybne umožňujú platiť výživné v určenej výške, keďže
okrem zamestnania vo vlastnej obchodnej spoločnosti má jednoznačne možnosti, ale aj schopnosti
(vzhľadom na svoje vzdelanie, pracovné a podnikateľské skúsenosti, predchádzajúce zamestnania)
dosahovať ďalšie príjmy z podnikania, či prenájmu nehnuteľnosti. Súd rozhodol o trovách štátu ako aj
o trovách účastníkov.
12. Proti rozsudku sa odvolali otec aj matka. Otec podal odvolanie podal proti výrokom I., III. a VI., žiadal
rozhodnúť tak, že:
„I. Maloletá B. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky J., nar. XX.X.XXXX, s
tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec T. T., nar. X.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX.XX.XXXX a to :
- v období prvých dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozsudku v rozsahu každý párny týždeň v
sobotu v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., každý párny týždeň v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 13.00
hod., každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok
v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky maloletej.
- následne po uplynutí dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozsudku je otec T. T., nar. X.X.XXXX
oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu každý párny týždeň v
sobotu v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod., a tiež v
každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti
matky maloletej.
- po uplynutí obdobia šiestich mesiacoch od vykonateľnosti tohto rozsudku je otec T. T., nar. X.X.XXXX
oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu každý párny víkend, a
to v čase od soboty od 08.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepretržite, každý párny týždeň v utorok a
vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod.
do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do piatku 08.00 hod., nepretržite, a to
bez prítomnosti matky maloletej.
VI. Súd výrok VI. zrušuje z dôvodu, že tento nebol navrhovaný žiadnou zo strán a nezačal ani ex offo“
13. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza sa z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP.
14. Otec namietal, že napriek dĺžke trvania konania a rozsiahlemu dokazovaniu nedošlo k náležitému a
dostatočnému zisteniu skutočného stavu veci. Konkrétne súd prakticky naďalej bezdôvodne obmedzuje
otca vo vykonávaní jeho rodičovských práv a povinností, vo vzťahu k maloletej dochádza aj naďalej k
porušovaniu práv dieťaťa vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa, Zákona o rodine, ako aj iných
právnych predpisov. Súd výrokom I. určil, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach, s čím otec nesúhlasí. Výrokom III. upravil styk otca v rozpore s návrhom
otca, ale aj v priamom rozpore s vyjadrením znalca, kolízneho opatrovníka a okresného prokurátora.
15. Znalec W.. J. Y. na otázku, či by odporučil preskočiť navrhovanú prvú fázu a upraviť styk už od
začiatku bez prítomnosti matky uviedol, že v prípade, pokiaľ by to tak bolo, v takom prípade áno. Kolízny
opatrovník uviedol, aby sa styk realizoval tak, ako doteraz v rovnakých časových intervaloch, rovnakých
dňoch bez prítomnosti matky po dobu 3 mesiacov. Po 3 mesiacoch navrhol styk rozšíriť, a teda najmä
v piatok, v sobotu a nedeľu o hod. nejaké, napr. od 8.00 hod. do 18.00 hod. a po ďalších 3 mesiacoch
navrhol jednu noc na prespatie, teda párnu sobotu na nedeľu. Okresná prokurátorka uviedla, že styk

by sa mal uskutočňovať postupne bez prítomnosti matky a tento postupne rozširovať pár hodín denne
na niekoľko hodín denne, prípadne na celý deň, postupne pristúpiť k prespatiu u otca, najskôr na jednu
noc, neskôr najviac nocí.
16. Aj napriek vyjadreniam odborníkov prvoinštančný súd vo veci postupoval tak, že i naďalej, a
to po dobu dvoch mesiacov upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Zdôraznil, že styk
otca s maloletou prebieha už takmer po dobu dvoch rokov len za prítomnosti matky. Dôvodom, pre
ktorý bol styk otca s maloletou nariadený za prítomnosti matky na verejných priestranstvách, bol
ten, že matka otca obvinila zo sexuálneho zneužívania maloletej, ktorého sa mal dopustiť, tieto boli
úplne vyvrátené. Nestotožnil sa s tým, že súd matku, ktorá účelovo bránila styku otca s maloletou,
navyše prízemím spôsobom s cieľom eliminácie osoby otca zo života maloletej, žiadnym spôsobom
nepenalizuje. Naopak, otca, ktorý počas celej doby konania vyvíja maximálne možné úsilie, podrobuje
sa odbornému poradenstvu v Úsmev ako dar a Kľúč, spolupracuje s opatrovníkom, nevyvíja absolútne
žiadne kroky voči matke, súd ho neustále penalizuje za niečo, čo si matka vymyslela.
17. Poukázal na bod 15 odôvodnenia, ktoré považuje za nedostatočné, nerešpektujúce vyjadrenia
odborníkov, ignorujúce potreby a záujmy maloletej. Maloletá sa sama dožaduje širšieho styku s otcom.
Maloletá si počas sedenia u znalca vybrala a označila ako osobu, s ktorou sa chce hrať, či odísť, otca.
Súd nemôže zatvárať oči a neprihliadať na potreby maloletej, ktorá nielenže nemá žiadny problém počas
stretnutia s otcom, ale sa dožaduje rozšírenia tohto styku. Vytkol prvoinštančnému súdu, prečo postupuje
veľmi opatrne odvolávajúc sa na najlepší záujem maloletej, jediné čo urobil, je chránil záujem matky,
nie otca, a už vôbec znie maloletej.
18. Poukázal na výrok VI. s daným výrokom sa nestotožnil, a to z dôvodu, že súd na žiadnom mieste
odôvodnenia neodôvodňuje, prečo pristúpil k tak neštandardnému postupu, navyše matkou veľmi ľahko
zneužiteľného. Faktom je, že styk otca s maloletou 2 roky, pre údajné sexuálne zneužívanie maloletej,
prebieha za prítomnosti matky. Aj napriek tomu sa prvoinštančný súd zrejme domnieva, že je táto doba
nedostatočná. Otcovi nie je jasné, ako má vysvetliť maloletej, že matka s nimi je, aj keď si to maloletá
nepraje a dožaduje sa širšieho rozsahu styku s otcom, ale je tu s nimi pre niečo iné, ako doteraz. Maloletá
nie je ešte tak rozumovo vyspelá, aby dokázala pochopiť prítomnosť matky pri stretávaní sa maloletej
s otcom pre dôvod, akým súd odôvodnil svoje rozhodnutie. Podľa jeho názoru uvedené u maloletej
podprahovo vyvoláva klamlivý pocit, že otec je pre ňu nebezpečný a matka ju svojou prítomnosťou pred
ním musí chrániť (psychologická metóda). Poukázal na čl. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské
práva a povinnosti patria obom rodičom, podľa čl. 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. S poukazom na uvedené nie je možné sa
stotožniť s rozhodnutím súdu.
19. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že namieta rozhodnutie, ktorým bolo
určené, že iba matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 28 ods. 1 písm. b), c) Zákona o rodine ako aj ods. 2, v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa je súčasťou
rodičovských práv. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 28. 4. 2017,
sp. zn. 8CoP/351/2016, v ktorom uviedol, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
možno rozhodnúť výlučne tak, že obidvaja rodičia majú právo na zastupovanie dieťaťa a spravovanie
jeho majetku s poukazom na § 38 Zákona o rodine. Z tohto dôvodu považuje za právne bezvýznamné, či
dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo len do výlučnej starostlivosti
jedného z rodičov, pretože právo zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok patrí
obom rodičom.
20. Matka podala odvolanie proti výrokom II., III. a VII. S poukazom na § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP
rozsudok v uvedených výrokoch žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
alebo podľa § 388 CSP zmeniť tak, že:
Otec T. T., nar. X. X. XXXX. je povinný platiť výživné na maloletú dcéru B. T. nar. XX. XX. XXXX, a to
vo výške 600 EUR mesačne, počínajúc od 21. 6. 2019, so splatnosťou vždy do každého 20-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec T. T., nar. X. X. XXXX. je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX. XX. XXXX, takto:
- v období prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v rozsahu každý párny týždeň v
sobotu v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., každý párny týždeň v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 13.00
hod., každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok
v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to za prítomnosti matky maloletého dieťaťa J., nar. XX. X. XXXX.
- následne po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia je otec T. T., nar. X. X. XXXX.
oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX. XX. XXXX, a to v rozsahu každý párny týždeň

v sobotu v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod. a každý
nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky.
- po uplynutí obdobia deviatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia je otec T. T., nar. X. X.
XXXX oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou B. T., nar. XX. XX. XXXX v rozsahu každý párny víkend
v čase od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 15.00 hod.
do štvrtka 8.00 hod., a to bez prítomnosti matky.
21. Odvolanie odôvodnila s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP ako aj s poukazom
§ 62 ods. 1 CMP.
22. Vo vzťahu k výroku II. o určení vyživovacej povinnosti namietala, že súd neúplne zistil skutočný stav
veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z vykonaného
dokazovania nemohlo vyplynúť, že stanovená výška výživného je primeraná a zodpovedajúca aktuálnym
pomerom rodičov, ako i veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako to súd konštatoval v
bode 17 napadnutého rozsudku. Toto zistenie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave
veci. Prvoinštančný súd pochybil tým, že dostatočne nezistil osobné, príjmové a majetkové pomery
otca, spoľahol sa len na tvrdenia otca, ktoré otec neverifikoval a nezistil skutočnú výšku jeho príjmov.
Keďže riadne nevykonal dokazovanie, nemohol vec správne posúdiť. Podľa jej názoru v odôvodnení
rozsudku postráda úvahy, akými sa súd riadil pri hodnotení dôkazov a dôvody, pre ktoré nevykonával aj
ďalšie dôkazy. Z daňových priznaní, ktoré otec súdu predložil, je evidentné, že otec žije nad rámec ním
tvrdených a preukázaných príjmov, čo samo o sebe je dôvodom na konštatovanie, že ním predložené
doklady neodzrkadľujú jeho skutočné príjmy. Napriek tomu, že v konaní vyslovila názor, že otec zjavne
hradí svoje výdavky aj z iných, ďalších príjmov, ktoré zamlčal, a vyjadrila názor, že daňové priznania,
ktoré otec predložil, nie je možné považovať za doklady, z ktorých by mohol súd mať objektívne
preukázané príjmy otca z podnikateľskej činnosti, súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, keď bez vecného odôvodnenia zamietol všetky návrhy na doplnenie
dokazovania za účelom zistenia majetkových a príjmových pomerov otca. Postup súdu považuje za
rozporný s § 35 CMP ako aj s ustanovením § 220 ods. 2 veta druhá CSP. Namietala, že súd neuviedol
konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o nepotrebnosti vykonania ňou navrhnutých dôkazov.
Súd mal vyzvať otca na predloženie potvrdenia o svojom príjme za posledných 12 mesiacov, ktorý
poberá ako zamestnanec spoločnosti J.., prípadne predloženie iného dokladu je verifikujúceho jeho
príjem (pracovná zmluva, mzdový list), keďže otec tvrdený príjem vo výške 600 EUR netto mesačne
nepreukázal. Mal ho vyzval na predloženie potvrdenia o tom, či ako člen dozornej rady spoločnosti P.
F., a. s., poberal alebo nepoberal odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady v období od 21. 6. 2019
do 13. 9. 2021, keďže predložil len potvrdenie, z obsahu ktorého vyplýva, že žiadnu odmenu za výkon
funkcie len v súčasnosti od 14. 9. 2021 nepoberá.
23. Mal vyzvať otca na predloženie súvahy, výkazu ziskov a strát, poznámok individuálnej účtovnej
závierky, špecifikácie a zoznamu majetku, pretože súd nemôže pri určení vyživovacej povinnosti rodiča
len mechanicky preberať údaje z daňového priznania a súd je povinný skúmať, aké sú reálne možnosti a
schopnosti otca, v čom spočívajú jeho skutočné výdavky v rámci podnikateľskej činnosti a či vynaloženie
týchto výdavkov pri podnikaní otca bolo nevyhnutné a v akom rozsahu. Preto si mal vyžiadať účtovné
závierky, súvahy, výkaz ziskov a strát, špecifikáciu a zoznam majetku aj spolu s nadobúdacou hodnotou
majetku. Z nich je možné zistiť, či otec nemá k dispozícii motorové vozidlá, nehnuteľnosti, strojné
zariadenie, v akej obstarávacej cene. Tiež mal vyzvať otca na predloženie Zmluvy o výkone funkcie
konateľa spoločnosti J. J. s.r.o., F., s.r.o., C. X. s.r.o., pretože otec nepreukázal a nevysvetlil, či v súvislosti
s výkonom funkcie konateľa uvedených spoločností poberá alebo nepoberá nejakú odmenu. Tiež mal
vyzvať otca na predloženie listinného dokladu, napr. nájomnej zmluvy, na preukázanie tvrdenia, že z
titulu prenájmu svojho rodinného domu v B. na príjem 800 EUR mesačne, pretože toto tvrdenie otec
nepreukázal a nie je možné vylúčiť, že z titulu prenájmu poberá vyššiu sumu. Zároveň s poukazom
na § 75 ods. 1 Zákona o rodine poukázala na princíp potencionality. Považuje za preukázané, že je
v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval príjem vyšší, ako je ním tvrdený a dosahovaný.
Súd mal preto prihliadnuť na celkové majetkové pomery a na potencionalitu príjmov, t. j. jeho zjavne
nevyužitým schopnostiam. Súd mal skúmať, na akých pracovných pozíciách v akých krajinách otec v
minulosti pracoval, aký príjem dosahoval. Zároveň poukázala na § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Súd
nezobral do úvahy, že otec požíva vysokú životnú úroveň, keď sa stravuje v luxusných reštauráciách
doma aj v zahraničí (napr. reštaurácia 4 sochy v A. M.), ako aj v zahraničí W., M.. Otec sa na sociálnej
sieti zvykne rád prezentovať fotografiami, ktoré preukazujú, že voľný čas strávi v luxusných ubytovacích
zariadeniach, napr. v päťhviezdičkovom hoteli Grand hotel Kempinski vo Vysokých Tatrách. Zároveň
poukázala na § 63 ods. 3 Zákona o rodine s tým, že ak otec požíva vysokú životnú úroveň, na ktorej sa
maloletá má právo podieľať, domáhala sa plnenia sumy 100 EUR na tvorbu úspor. Súd sa v odôvodnení

nezmienil, z akého dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že majetkové pomery otca nedovoľujú
považovať potrebu tvorby úspor maloletej.
24. Poukázala na odôvodnené vyššie potreby maloletej, a to zvýšenými výdavkami na stravovanie,
nakoľko maloletá má podozrenie na celiakiu a potravinovú alergiu, má doporučenú bezlepkovú a
bezlaktózovú stravu, čo spôsobuje nadmerné výdavky na stravovanie.
25. K výroku III. o úprave styku uviedla, že sa stotožňuje s postupom súdu, keď upravil styk otca
s maloletou podľa tzv. krokovej postupnosti. Avšak má za to, že tretia fáza, ktorá by sa mala začať
realizovať po uplynutí obdobia ôsmich mesiacov od vykonateľnosti napadnutého rozsudku a ktorá by
mala predstavovať finálnu úpravu styku otca s maloletou, ku ktorej by stanovená kroková postupnosti
mala dospieť, je vzhľadom na vek maloletej a jej citovú naviazanosť na osobu matky príliš široká.
Tento záver podľa matky nemožno objektívne vyvodiť zo žiadneho dôkazu. Takáto úprava je príliš
široká a odporujúca najlepšiemu záujmu maloletej, pričom poukázala na lekársku správu zo dňa 29. 7.
2021, z kontrolného v psychiatrického vyšetrenia u psychiatričky V.. H., z ktorého vyplynula diagnóza
separačné úzkosť. Takýto záver psychiatrička prijala na základe zistenia, že na strane maloletej je
badateľná neustála potreba byť v kontakte s matkou (pohľad, objatie). Podľa názoru matky úprava styku
po uplynutí obdobia ôsmich mesiacov je bez bližšieho vyčerpávajúceho odôvodnenia neberúc zreteľ na
to, že maloletá trpí separačnou úzkosťou, rozhodnutie sa dôrazne neriadi konštatovaniami znalca W..
Y., zvyšuje celkovú záťaž maloletej úpravou stretávania sa s otcom až 2× v každom párnom týždni (v
utorok a od soboty do nedele) a rovnako 2× v každom nepárnom týždni (v utorok a od štvrtka do piatka).
D. W.. J. Y. uviedol, že konečným výsledkom by v istom časovom horizonte mohol byť práve každý druhý
víkend a každý druhý týždeň počas pracovných dní.
26. Z odporučenia znalca je možné vyvodiť, že v najlepšom záujme maloletej je, aby sa otec s maloletou
stýkal: každý druhý víkend (napr. v párnom kalendárnom týždni), t. j. v sobotu a nedeľu, bez zahrnutia
do toho rozsahu aj pracovných dní, ako to nepochopiteľne urobil súd, keď nad rámec odporúčaní znalca
upravil styk okrem víkendových dní právneho kalendárneho týždňa aj v utorok v čase od 15.00 hod.
do 18.00 hod.; v pracovných dňoch nepárneho týždňa, pričom by bolo v záujme maloletej, aby otec v
nepárnom týždni bol oprávnený realizovať styk s ňou od utorka od 15.00 hod. do štvrtka 8.00 hod., a to
od uplynutia obdobia deviatich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
27. Matka sa odvolala na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 1. 2017, sp. zn. II. ÚS 56/2017,
podľa ktorého rodičia nesú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku
poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že nie je v najlepšom záujme
maloletej, aby otec, ktorý bagatelizuje jej zdravotný stav, na úkor zdravého vývoja maloletej profitoval z
veľmi širokého styku. V prípade, ak by výrok III. rozsudku nadobudol právoplatnosť, nebolo by v záujme
maloletej, nakoľko častým kontaktom s otcom aj počas pracovného týždňa by bola vytrhávaná z jej
bežného rytmu a spôsobu života, aký je zavedený v domácnosti matky, čo by malo za následok, že dieťa
by bolo potom rozptýlené, unavené alebo nesústredené pri návrate späť domov. Okrem toho maloletá
navštevuje materskú školu, kde vyvíja počas dňa rôzne hravé aktivity a po príchode z materskej školy
domov potrebuje mať pre svoju regeneráciu, či už fyzickú alebo psychickú, dostatok času na voľnosť a
oddych a nie po skončení vyučovania v materskej škole začať realizovať trojhodinový styk s otcom.
28. Výhrady má taktiež voči "druhej fáze“, ktorá by sa mala začať realizovať po uplynutí dvoch mesiacov
od vykonateľnosti napadnutého rozsudku, pretože takáto úprava je príliš široká a nezohľadňuje denný
režim maloletej. V tejto súvislosti uviedla, že má výhrady voči celkom nepochopiteľnému rozhodnutiu
súdu v podobe upravenia styku v rámci druhej fázy „v každom kalendárnom týždni v utorok a vo
štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.“ Podľa jej názoru takáto úprava je v rozpore s konštantou
rozhodovacou praxou súdov ako aj s návrhmi účastníkov konania (matka, prokurátorka, kolízny
opatrovník), ako aj so znaleckými závermi a odporúčaniami znalca W.. Y.. Žiadna z týchto osôb počas
konania nenavrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každom týždni.
29. K výroku VII. o predbežnej vykonateľnosti výroku III. uviedla, že s ním nesúhlasí, nakoľko bez
vyslovenia predbežnej vykonateľnosti výroku III. by v prípade neodkladného nerealizovania upraveného
styku nehrozilo žiadne nebezpečenstvo ujmy na rodičovských právach otca ani maloletej. Súd sa
nevysporiadal, neuviedol konkrétne a presvedčivé dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o potrebe
vyslovenia predbežnej vykonateľnosti. Mal uviesť, z akých konkrétnych skutočností, či dôkazov vyvodil,
že v prípade nerealizovania upraveného styku by hrozilo nebezpečenstvo ujmy na rodičovských právach
otca a ujmy na právach mal. B.. Poukazovala na to, že otec nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil
žiadne dôvody, pre ktoré by súd mohol vyhovieť jeho návrhu na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti.
Rozsudok vo výroku VII. považovala za arbitrárny a neodôvodnený, čím súd porušil jej právo na
spravodlivý súdny proces.

30. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich vyjadreniach vo veci úpravy
práv a povinností k maloletej B.. Podľa neho je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a
spravovať jeho majetok. Opatrovník navrhoval, aby bol otec zaviazaný platiť výživné 250 EUR mesačne.
Táto suma je na tento čas adekvátna potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca.
31. Na základe vykonaného dokazovania je toho názoru, že realizácia styku maloletej s otcom bez
prítomnosti matky je vhodná. Vo vývoji rozsahu styku zotrval na svojom vyjadrení a navrhol, aby sa
styk realizoval tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať prvé 3 mesiace v takom rozsahu ako
doteraz, teda každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. a každý
nepárny týždeň v utorok v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny piatok v čase od 16.00
hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Po uplynutí troch mesiacov navrhol, aby sa styk postupne
rozširoval o hodiny, po dobu ďalších troch mesiacov, teda každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do
18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny týždeň v utorok v
čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Po
uplynutí troch mesiacov navrhol styk rozšíriť o jednu noc na prespatie, teda každý párny týždeň v sobotu
od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepretržite. Každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do stredy
do 18.00 hod. nepretržite. Pokiaľ bude maloletá s priebehom realizácie stotožnená, navrhol styk rozšíriť
o ďalšie dni a noci na prespatie. Podľa jeho názoru časové intervaly stretávania sa otca s maloletou
bez prítomnosti matky sú nastavené presne k veku a psychickému nastaveniu dieťaťa. Takýto model
možného realizovania styku priamo na pojednávaní prezentoval aj súdny znalec v oblasti psychológie.
Nakoľko rodičia nie sú schopní realizovať postupné rozširovanie styku mimosúdne, bolo potrebné, aby
súd autoritatívne rozhodol.
32. Kolízny opatrovník sa stotožnil s potrebou rozhodnutia o predbežnej vykonateľnosti vo vzťahu
k úprave styku. Dôvodom je to, že styk v podobe, o ktorej rozhodol súd na prvé 2 mesiace od
vykonateľnosti fakticky už dlhodobo funguje. Všetky výstupy signalizujú pozitívnu citovú väzbu medzi
otcom a dieťaťom, a teda je potrebné sa už postupne presunúť do ďalšieho kroku, t. j. styk otca bez
prítomnosti matky. Počas celého obdobia, kedy sa vykonávajú opatrenia v rodine, otázka kontaktu medzi
otcom a dieťaťom je medzi rodičmi najzávažnejšia a spôsobuje najväčší rozkol, preto treba zastabilizovať
vzťahy v rodine, čomu slúži aj predbežná vykonateľnosť rozhodnutia.
33. V podaní zo dňa 17. 1. 2022 doplnil, že realizácia styku bez prítomnosti matky je vhodná.
34. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu rodičov zotrvala na svojom názore, keď obaja rodičia
majú svoje limity vyplývajúce z ich povahových čŕt, a ako znalec uviedol, už len to, že sa oni sami
nedokázali dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností bez ingerencie súdu, o niečom svedčí.
Maloletú navrhla zveriť do starostlivosti matky. Vo vzťahu k úprave styku sa priklonila k návrhu kolízneho
opatrovníka ako aj znalca s tým, že styk treba realizovať bez prítomnosti matky prvé 2-3 mesiace,
následne predlžovať čas stretávania maloletej s otcom a po ďalších mesiacoch už aj s prespaním u otca
cez víkend. Pokiaľ ide o výživné, ponechala ho na úvahe súdu.
35. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 26. 11. 2021. Vo vzťahu k odvolaniu otca voči
výroku I. uviedla, že táto otázka bola podrobená ústavnoprávnemu prieskumu v konaní vedenom na
Ústavnom súde SR pod sp. zn. III. ÚS 345/2015, v ktorom rozhodnutí ústavný súd dospel k záveru, že
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov viaže podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine ex lege výrok o určení rodiča, ktorý bude
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ktorý je potrebné vykladať reštriktívne v tom zmysle, že
rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča zostávajú zachované a ide len o úpravu výkonu týchto
rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou
o maloleté dieťa. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21. 1. 2021, sp. zn. 16 CoP/23/2020, ktorý rozhodol rovnako.
36. K namietanej nesprávnosti výroku III. poukázala na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.
Poukázala na závery znalca W.. Y., v zmysle ktorých v záujme rozvíjania citovej väzby medzi otcom
a maloletou nie je nevyhnutné, aby sa styk otca s maloletou realizoval v tak širokom rozsahu, ako to
navrhuje otec. Podľa názoru matky častým odlučovaním maloletej od nej ako preferenčnej osoby by
hrozilo riziko negatívneho dopadu na náladu maloletej.
37. Pokiaľ ide o obvinenie otca zo sexuálneho zneužívania maloletej, uviedla, že nie je pravda, že
by otca obvinila z určitého konkrétneho trestného činu, podala podnet na podozrenie zo spáchania
trestného činu neznámym páchateľom. Je pravda, že bolo ukončené vyšetrovanie vydaním uznesenia
o zastavení trestného stíhania, bolo však preukázané, že podozrenie o možnom spáchaní činu v čase
začatia konania bolo namieste. Namietala tvrdenie otca, že mu bráni v stretávaní sa s maloletou, nikdy
sa nedomáhala vydania rozhodnutia súdu (neodkladného opatrenia), ktorým by súd rozhodol čo i len o

dočasnom zákaze stretávania sa otca s maloletou. Tiež nie je pravda, že maloletá sa sama dožaduje
širšieho stretávania sa s otcom. Stalo sa, že maloletá vôbec nechcela ísť s otcom, ani sa s ním hrať. V
žiadnom prípade u maloletej jej prítomnosť na stretnutiach s otcom nevyvoláva klamlivý pocit, že otec
je pre ňu nebezpečný, ako to tvrdí. Dieťa pozitívne motivuje k vnímaniu otca.
38. K odvolaniu otca voči výroku VI. uviedla, že otec účelovo zavádza súd. Návrh na takéto rozhodnutie
predniesol jej právny zástupca na pojednávaní dňa 9.8.2021 ako aj vo svojej záverečnej reči na
pojednávaní dňa 20. 9. 2021, otec voči tomuto návrhu na pojednávaní nevyslovil žiadnu výhradu. Naviac,
ide o výrok, ktorý všeobecné súdy bežne vyslovujú vo svojich rozhodnutiach. Taktiež sa nestotožnila
s nepodloženou domnienkou, že daný výrok je možno ľahko zneužiť. Domnienka je neopodstatnená
aj z toho dôvodu, že z dokazovania nevyplynuli vo vzťahu k jej osobe žiadne skutočnosti, z ktorých
by vyplývalo čo i len potencionálne riziko, že by bola schopná účelovo mariť styk otca s maloletou.
Ak sa styk neuskutočnil, bolo to z dôvodu domácej karantény v súvislosti s Covid-19. Jej tvrdenie má
oporu aj v uznesení Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24. 6. 2020, sp. zn. 23Em/2/2019, ktorým
súd zamietol návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia. Otcovi v minulosti umožnila stretávať sa s
maloletou aj nad rámec rozsahu jeho styku v zmysle v tom čase platného neodkladného opatrenia, a
to počas Štedrého večera 24. 12. ako aj počas Veľkonočného pondelka. Napadnutý výrok VI. rozsudku
je dôvodný a prospešný pre oboch rodičov.
39. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach a právnych
argumentoch, pričom kolízny opatrovník neuviedol žiadnu takú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na
to, aby sa od svojich návrhov odchýlila. Na jednej strane kolíznym opatrovníkom navrhovaná úprava
rozsahu a spôsobu realizácie styku otca s maloletou nie je súladná s jej odvolacím návrhom, na strane
druhej však evidentne s kolíznym opatrovníkom nachádza zhodu aspoň v tom, že tretia (finálna) fáza
tzv. krokovej postupnosti by v záujme maloletej nemala byť realizovaná v tak širokom rozsahu, ako ju
upravil súd. Ňou navrhovaný rozsah úpravy je takmer identický s odporúčaním kolízneho opatrovníka.
40. K odvolaniu matky ako aj jej vyjadreniu sa vyjadril otec podaním zo dňa 6. 12. 2020 (zrejme omyl
v dátume, správne rok 2021 poznámka krajského súdu). K odvolaniu matky voči výroku II. uviedol, že
sa s rozsudkom stotožňuje. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie jeho majetkových
pomerov. Poukázal na to, že treba si uvedomiť, že súd prihliada predovšetkým na odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa. Výživné na maloleté dieťa je v prvom rade potrebné určovať tak, aby zodpovedalo
potrebám maloletého dieťaťa, nie potrebám rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. K svojím majetkovým pomerom sa vyjadroval počas priebehu konania. Vždy, keď bol
súdom vyzvaný na predloženie listín týkajúcich sa majetkových pomerov, tieto súdu predložil spolu
s vyjadrením o jeho finančnej situácii. Opätovne zdôraznil, že spoločnosť F., s.r.o., ktorej je jediným
spoločníkom, rozhodla o jeho odvolaní z funkcie konateľa ku dňu 19. 4. 2021. Pokiaľ ide o spoločnosť
C. X., s.r.o., v tejto spoločnosti je len tretinovým spoločníkom tak, ako to vyplýva z výpisu z Obchodného
registra a akékoľvek zisky tejto spoločnosti sa delia rovným dielom medzi 3 osoby.
41. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči výroku III., zotrváva na argumentácii uvedenej v jeho odvolaní. K
tvrdeniam matky ohľadom separačnej úzkosti maloletej uviedol, že toto tvrdenie považuje za klamlivé. Ak
by maloletá skutočne trpela separačnou úzkosťou, táto by sa naplno prejavovala nielen na stretnutiach
s otcom, ale aj v materskej škole. Navyše súdny znalec by si minimálne túto skutočnosť všimol a táto
by následne aj odzrkadľovala jeho vyjadrenia a odporúčania. Nič z toho sa ale nestalo a matka neustále
prezentuje ako fakt to, že maloletá trpí separačnou úzkosťou. Ako jeden z príkladov uviedol, že maloletá
separačnou úzkosťou netrpí, pretože dňa 19. 4. 2021, kedy maloletá držiac ho za ruku prišla v sprievode
otca a matky na súdnoznalecké dokazovanie a na otázku znalca, s kým sa chce ísť hrať, maloletá
uviedla, že s otcom. V jeho prítomnosti sa cíti uvoľnene a spokojne, nemá s ním žiaden problém. Na
niekoľkých stretnutiach otca s maloletou zostala maloletá s ním osamote 15-20 minút, za tento čas ani
raz nespomenula či vyhľadávala matku.
42. Vo vzťahu k odvolaniu matky voči výroku VII. uviedol, že rozhodnutie je plne dôvodné a správne,
pričom poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia ako aj problémy pri stretávaní s maloletou. Vo vzťahu k
vyjadreniu matky k jeho odvolaniu, čo sa týka výroku I. poukázal na rozhodovaciu prax, a to rozsudok
Krajského súdu Košice sp. zn. 8 CoP/351/2016 zo dňa 28. 4. 2017, ktorý je súladný s ním uvedeným
názorom. Pokiaľ ide o výrok III., podrobne sa vyjadroval vo svojom odvolaní ako aj v tomto vyjadrení. K
výroku VI. uviedol, že matka účelovo bráni otcovi v stretnutí, napr. november 2019, december 2019 aj v
roku 2020. S matkou sa nedá konštruktívne na ničom dohodnúť bez autoritatívneho rozhodnutia súdu.
43. K vyjadreniu otca zo dňa 6. 12. 2021 matka podala dňa 10. 1. 2022 ďalšie vyjadrenie s tým, že
s dôvodmi otca sa nestotožňuje, pričom uvádza na rozvinutie svojich argumentov nové konštrukcie a
situácie s negativizovaním postojov a názorov otca.

44. Otec v ďalšom vyjadrení zo dňa 28. 1. 2022 reagujúc na vyjadrenia matky doplnil v tom, že
matka si situáciu s údajným sexuálnym zneužívaním maloletej vopred pripravila ako akt pomsty, pričom
matka konala vedome s jediným cieľom, zamedziť mu kontakt s maloletou. K realizácii stretnutia počas
karantény pre Covid-19 v r. 2020 uviedol, že karanténa matky, ktorá Covid nemala potvrdený, trvala pár
dní a nie takú dobu, ako prezentuje matka. Matka nebola v karanténe od 29. 11. 2020 do 24. 12. 2020,
pričom poukázal na správu ÚPSVaR A. M. zo dňa 2. 12. 2020, kde sa uvádza, že matka aj maloletá boli
dňa 2. 12. 2020 v priestoroch materskej školy. Otec doplnil, že matka mu nikdy reálne neumožnila žiadne
stretnutie s maloletou navyše. Zároveň opakovane uviedol, že jeho snaha o racionálnu komunikáciu s
matkou je márna. Následne otec obšírne popísal rôzne situácie, ktoré považuje matkou vyfabulované
a uviedol svoj pohľad na vec.
45. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.
46. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
47. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne príslušné právne
normy. Okresný súd veľmi citlivo pristúpil k hodnoteniu dôkazov, ako aj ďalších poznatkov, ktoré počas
konania zistil.
48. Odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa (oznámený pod č. 104/1991 Zb.), keď podľa
čl. 3 musí pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa.
49. V zmysle čl. 9 ods. 3 Dohovoru sa uznáva právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
50. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
51. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
52. Podstatným problémom v danej veci nie je zjavne riešenie ochrany maloletého dieťaťa, ale vzťah
medzi rodičmi, ktorý negatívne zasahuje do práv maloletého dieťaťa, ktorý sa stáva rukojemníkom
tak vážne narušených vzťahov medzi rodičmi, že v danej veci nemožno inak postupovať, ako cez
autoritatívne rozhodnutie súdov, ktoré, samozrejme, vždy budú v rozpore so subjektívnymi predstavami
toho ktorého rodiča. Ideálny je stav, ak rodičia sa na právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu
dohodnú, pretože práve rodičia sú tie osoby, ktoré sú zodpovedné za zdravý vývoj ich dieťaťa. Nie je to
štát, ten len nastupuje v prípade, ak dohoda nie je možná. Rodičia najlepšie poznajú svoje dieťa, jeho
potreby, vlastnosti, teda aj tie, ktoré v rámci súdneho konania nemusia byť poznateľné, zodpovedané,
ale sú pre dieťa významné. V danej veci rodičia zabudli popri svojej pravde na vlastné dieťa. Predmetom
sporu je presadenie vlastného názoru vo vzťahu k právam, či povinnostiam. Na druhej strane netreba
zabúdať, že sú tu aj práva dieťaťa, ktoré zaručene trpí, a to minimálne z dôvodu, že nemá prirodzene
fungujúcu rodinu, ktorá mu má zabezpečiť istotu, bezpečie a lásku. Jeden rodič nie je rodina. Zákon
36/2005 Z. z. je pomenovaný ako Zákon o rodine. Názov v sebe ukrýva obsah zákona. Čl. 2 Zákona o
rodine definuje pojem rodina ako útvar, založený manželstvom, ktorý je základnou bunkou spoločnosti.
Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
53. Čl. 3 Zákona o rodine definuje rodičovstvo, ktoré je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.
54. To znamená, že ideálnym, najvhodnejším prostredím pre dieťa je rodina tvorená otcom a matkou
dieťaťa. Maloletá B. v dôsledku správania sa jej rodičov o takéto prostredie prichádza.
55. Ust. § 36 ZR, nazvaný ako Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších
prípadoch, v ods. 1 upravuje, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

56. Nakoľko rodičia maloletej B. neboli manželia, súd správne aplikoval citované ustanovenie na daný
prípad, pričom je treba zdôrazniť, že ust. § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Bolo preukázané, že
rodičia maloletej spolu žili. Súd podmienku, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, považoval za
splnenú.
57. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pri rozhodnutí vychádzal z tvrdení rodičov, ale
predovšetkým kolízneho opatrovník a okresnej prokuratúry. Je nepochybné, že aj na základe vyjadrení
rodičov po rozhodnutí okresného súdu existuje minimálna možnosť na také rozhodnutie, s ktorým by
boli obaja rodičia nadmieru spokojný. Rodičia nie sú totiž spokojní s vyjadreniami druhého rodiča, so
závermi súdu a predkladajú krajné riešenia, z ktorých, žiaľ, odvolací súd nadobudol dojem, že neexistuje
žiadny kompromis, z nesporového konania sa stáva doslova sporové konanie. Rozvíjajúce sa reakcie
na vzájomné reakcie nie sú zmyslom rozhodovania o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu.
Zmyslom je taká úprava, aby sa minimalizoval nezodpovedný prístup rodičov vo vzájomných vzťahoch
na maloleté dieťa, ktoré sa stáva rukojemníkom vzájomného rodičovského zápasu argumentujúc jej
dobrom. Dieťa by rozpad takto vytvorenej rodiny mal čo najmenej traumatizovať.
58. Otec napadol výrok I. rozsudku vo vzťahu k právu otca maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach. Ako bolo vyššie uvedené, aj na daný vzťah sa aplikuje § 24 ZR, pričom podľa ods.
1 súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, úd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného.
59. Podľa § 28 ods. 2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja rodičia sú
oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme, pokiaľ tieto
rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv
a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil.
60. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj
keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a napríklad
rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa
aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971,
R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných
veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali
dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 na návrh niektorého z rodičov
rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa
zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 28 ods. 3. Skutočnosť, že
niektoré zložky majetku maloletého dieťaťa bude spravovať ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, by spravidla nemala mať podstatný vplyv na určenie, ako má tento
rodič prispievať na výživu maloletého. Súd však podľa § 75 ods. 1, vzhľadom na to, že ide o odôvodnenú
potrebu maloletého dieťaťa, zhodnotí konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd preto konštatuje, že
odvolanie otca nie je dôvodné, argumenty matky v tomto smere s odkazom na ústavnoprávny rozmer sú
správne. Ústavný súd SR uznesením z 30. 6.015, sp. zn. III. ÚS 345/2015 vyslovil záver, že vo vzťahu
k právnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 24 ods. 1 Zákona o rodine nebolo úmyslom zákonodarcu
obmedziť rodičovské práva v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o rodine, keď toto ustanovenie počíta
iba so zásahom vyvolaným zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý zužuje
reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti
a ktorému okrem bežných vecí vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa ostávajú
rodičovské práva v podstatných veciach v plnom rozsahu zachované. Výrok okresného súdu je teda v
súlade s názorom vysloveným vyššími súdnymi autoritami, okresný súd ho aj správne odôvodnil.
61. V odvolaní namietala výrok II. o výživnom matka. Otec rozhodnutie považuje za správne, rozhodnutie
nerozporoval ani kolízny opatrovník, či prokurátorka, nenapadli ho odvolaním. Odvolací súd má za to,
že okresný súd pre účely rozhodnutia o výške výživného rozhodol správne, keď prihliadol na skutočne
odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti otca, ktorý so súdom spolupracoval a predložil potrebné
doklady. Návrh matky presahuje rámec dokazovania zárobkových pomerov otca vo vzťahu k danému
výživnému, keď navrhuje dokazovanie v rozsahu auditu, či daňovej kontroly. Odvolací súd zdôrazňuje,
že aj v prípade, že otec by zarábal vyššie, ako proklamované sumy, nie vždy je to dôvod na určenie
neprimeraného výživného, ktoré vo svojej funkcii v prvom rade uhrádza potreby dieťaťa. Otec si svoje

výživné dobrovoľne plní, nakoniec, v prípade podstatnej zmeny pomerov môže dôjsť aj k zmene vo
výške výživného. Hoci bolo zistené, že otec v minulosti pracoval na významných pozíciách, v súčasnosti
nebolo preukázané, že aj v súčasnosti je jeho príjem rovnaký. Matka poukazuje na to, že otec sa
chváli obedmi v luxusných reštauráciách, či pobytmi v luxusných ubytovacích zariadeniach, dôkazy však
nepredkladá, naviac, ak aj, nemusí ísť o pobyt platený z jeho zdrojov, môže ísť o obchodné aktivity.
Potencialita je závislá od možností, nielen schopností, nie je zrejmé, hoci je v schopnostiach otca byť
aktívny v podnikaní, či má aj dostatok možností alebo ide len o dostatočne skryté aktivity. Otec si musí
byť vedomý, že pokiaľ nehovorí pravdu, a matka zistí jeho životný nadštandard a príjmy, nemusí sa
vyhnúť rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré bude financovať otec, a to rozhodne nebude lacné. Nakoniec,
maloletá čoskoro začne školskú dochádzku a dôjde k zvýšeniu potrieb maloletej, pričom bude potrebné
upraviť aj výživné. Okresný súd pri určení výživného prihliadal aj na rozsah starostlivosti otca, stretávanie
sa s maloletou, kedy bude hradiť zvýšené náklady nad rámec určeného výživného. Odvolací súd sa
prikláňa k možnosti, aby otec mohol dobrovoľne hradiť náklady maloletej, či už v súvislosti so športovými
a záujmovými aktivitami, stravou, oblečením, ktoré spolu s maloletou absolvujú. Zistený príjem otca z
prenájmu nehnuteľností je primeraný prenájmu, nakoniec, otec nemusí mať uzavretú písomnú zmluvu
o nájme nehnuteľnosti, súd nemal iné zdroje a možnosti, ako inú výšku zistiť.
62. Otec aj matka sa odvolali proti výroku III. o úprave styku. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k
záveru, že súd na základe rozsiahleho dokazovania rozhodol správne. Na skutkový stav v danej veci k
uvedeným námietkam je relevantné ust. § 24 ods. 4 ZR, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.
63. Určenie spôsobu akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy
výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a
schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb,
osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže
súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery “šité na mieru“ pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v
súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého
dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. novembra 2017).
64. V danej veci sú nepochybne dané špecifické okolnosti, keď bolo preukázané, že rodičia sa dohodli na
tom, že maloletá bude zverená do starostlivosti matky. U otca neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré
by mu bránili v stretávaní sa s maloletou, naopak, otec sa chce čo najviac podieľať na výchove maloletej
a tráviť s ňou čo najviac času. Jeho snaha o čo najširší rozsah stretávania naráža na nesúhlas matky,
ktorá v podstate striktne zotrváva len na takom stretnutí, ktoré aj z hľadiska rozhodnutí musí rešpektovať,
pričom ani odvolací súd ňou tvrdenú snahu o umožnenie stretnutí otca s maloletou aj nad rozsah úpravy,
resp. náhradné stretnutia, nepovažuje za úprimné. Matka aj v odvolaní napriek deklarovanej snahe o
ústretovosť uvádza všetky možné argumenty tak, aby sa styk realizoval iba striktne, resp. len podľa jej
predstáv. Otec sa snaží o dosiahnutie čo najširšieho stretávania, pričom odvolací súd konštatuje, že
má pravdu.
65. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto
zásada čo najviac naplnená. (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
66. Uvedenej zásade zodpovedá snaha otca o čo najširší styk, matka sa nespochybniteľne snaží
navodiť dojem, že to nie je možné poukazujúc na separačnú úzkosť maloletej, či zdravotné problémy v
stravovaní. Odvolací súd dodáva, že matka zjavne na maloletú nepôsobí tak, aby ňou tvrdená separačná
úzkosť pominula. Ani možná celiakia, exémy, ktoré tvrdí matka, nie sú dôvodom, pre ktorý by sa
stretávanie otca nemohlo realizovať, nie je rozdiel vo vzťahu k daným argumentom, či sa vzťah realizuje v
obmedzenej forme alebo širšej. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynul záver, že treba realizovať
styk postupnými krokmi, súd aj tak rozhodol. Správne rozfázoval jednotlivé kroky. Námietky, že tieto
fázy mali trvať kratší alebo dlhšiu dobu nie sú podstatné. V čase rozhodovania odvolacieho súdu sa
realizuje tretia fáza, preto námietky voči skorším dvom fázam sú bezpredmetné. Tretia fáza je v súlade

so znaleckým dokazovaním, kedy má dochádzať k realizácii styku otca s maloletou bez prítomnosti
matky. Rozhodne realizácie preberania dieťaťa na pobyt u otca nemá predstavovať stresujúci stav pre
dieťa a rozhodne k tomu nesmie matka smerovať svoje chovanie, ovplyvňovať dieťa, chovať sa tak, aby
u dieťaťa vyvolávala ľútosť, že musí matku opustiť. Matka má bez stresujúcich emócií a prehnaného
lúčenia dieťa otcovi odovzdať a čas odovzdania skrátiť na tento akt. Dôležité je skôr to, aby sa s otcom
dohodla, či oznámila mu potrebné veci na realizáciu stretnutia, možno otec jej oznámi, ako budú tráviť
čas s maloletou, matka dieťa v aktivite podporí. Aj v riadne fungujúcej rodine dieťa vykonáva aktivity, lúči
sa s rodičmi, len s tým rozdielom, že naraz s oboma, ale často robí aktivity len s jedným rodičom. Dieťa
predsa vie, že sa opäť vráti k matke, nemá dôvod na stres, hoci je možné si predstaviť situáciu, že nie
vždy sa dieťaťu „chce“, je pohodlné, unavené. Dieťa v podstate má určený svoj život v harmonograme,
ale za to sú zodpovední rodičia, nič im nebránilo žiť tak, aby ich dieťa žilo v ideálnej rodine. Keďže to
nezvládli, bolo by vhodné, aby aspoň slušne komunikovali a mali na zreteli záujem maloletej. Rozsah
úpravy styku vôbec nie je široký, ako tvrdí matka, zodpovedá zákonnej úprave. To, že niektorí otcovia
nemajú snahu o takto široký styk, nie je konštantná judikatúra. Pokiaľ ide o námietku otca vo vzťahu k
styku za prítomnosti matky, realizuje sa 3. fáza a to bez prítomnosti matky.
67. Voči výroku VI. sa odvolal otec. Odvolací súd považuje rozhodnutie za správne. Matka správne
poukázala, že návrh predniesol jej právny zástupca, nie je teda pravda, že súd rozhodol o niečom, o
čom nebol podaný návrh. Nakoniec, nakoľko ide o bezsporové konanie, súd mohol takto rozhodnúť aj
z úradnej povinnosti. Ide o štandardné rozhodovanie a daný výrok nevyvoláva žiadne pochybnosti vo
výklade a určitosti. Súd návrhu vyhovel z dôvodu neschopnosti rodičov bezkonfliktne spolu komunikovať,
tiež z dôvodu, aby nenastávali zbytočne situácie, kedy ten ktorý rodič nepristúpi k svojim povinnostiam
zodpovedne.
68. Matka napadla odvolaním výrok VII. Odvolanie korešponduje s tvrdeniami vo vzťahu k výroku III, keď
žiada jednotlivé fázy viazať od momentu právoplatnosti rozhodnutia, čím by sa predĺžil stav realizácie
styku otca s maloletou bez prítomnosti matky. Stretávanie sa otca za prítomnosti matky prebiehalo už
dlhú dobu, preto bolo namieste po realizácii prvej fázy pristúpiť k stretávaniu bez prítomnosti matky.
Okresný súd správne rozhodol, ak aplikoval ust. § 233 CSP. Rozhodnutie síce stručne, ale správne
odôvodnil. Kontext potreby daného rozhodnutia vyplynul z celého rozhodnutia. Rozhodne v takýchto
prípadoch hrozí ujma, ktorou je strata kontaktu s dieťaťom, ak rodina nežije spolu, naviac, ak dochádza k
problémom pri realizácii styku. Vzhľadom na vek maloletej išlo o rozhodujúce obdobie, a stále ide, kedy
sa buduje vzťah otca a dcéry. Ak maloletá žije s matkou v domácnosti, bola jej zverená, neznamená to,
že otec bude z povedomia maloletej vytláčaný. Okresný súd vo veci rozhodol dňa 20. 9. 2021, krajskému
súdu bola vec predložená dňa 24. 2. 2022, kde možno nepochybne konštatovať, že nová procesná
úprava nenapomáha rýchlosti rozhodovania z dôvodu potreby doručovania odvolaní a vyjadrení, práve
naopak. Za danej situácie je nanajvýš vhodné, ak okresný súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť. V
rámci tejto lehoty uplynula lehota na realizáciu prvých dvoch fáz a prebieha tretia fáza.
69. Vzhľadom na podané odvolania odvolací súd potvrdil rozsudok v celom rozsahu, keď ostatné
odvolaním nenapadnuté výroky sú od napadnutých výrokov závislé.
70. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa § 369 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania účastníci nepodali.
71. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.