Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/144/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200456
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200456.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: DATA BUSINESS s.r.o., Eötyösova
3195/21, Komárno, IČO: 47 763 132, zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, Kvačalova
1227/55, Žilina, IČO: 46 974 245, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
101312165/2020 zo dňa 13. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2018
s jej začiatkom dňa 07. 03. 2019.

2. Dňa 07. 03. 2019 bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly na dani z
pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a konateľ odovzdal správcovi dane listinné
doklady podľa potvrdenia o zapožičaní dokladov, faktúry, zmluvy o sprostredkovaní, rámcová zmluva,
zmluva o poskytovaní účtovníckych služieb a iné. Žalobca predložil faktúry: č. 20181128 zo dňa 30.
11. 2018 na sumu 1.440,- eur z toho DPH 240,- eur s predmetom fakturácie administratívne služby,
vytvorenie tabuliek, doplnenie údajov a triedenie podľa odb. - Nitra, Komárno, Bratislava, č. 20181129
zo dňa 30. 11. 2018 na sumu 1.800,- eur z toho DPH 300,- eur s predmetom fakturácie počítačové
spracovanie údajov podľa zadaných kritérií - pobočka KN, BA, NR, č. 20181130 zo dňa 30. 11. 2018 na
sumu 3.600,- eur z toho DPH 600,- eur s predmetom fakturácie sprostredkovanie reklamných služieb -
všetky pobočky, č. 20181120 zo dňa 23. 11. 2018 na sumu 1.440,- eur z toho DPH 240,- eur s predmetom
fakturácie administratívne služby podľa zadaných kritérií odberateľa pre všetky pobočky, č. 20181121
zo dňa 23. 11. 2018 na sumu 1.800,- eur z toho DPH 300,- eur s predmetom fakturácie počítačové
spracovanie údajov podľa zadaných kritérií - pobočka KN, BA, NR, č. 20181122 zo dňa 23. 11. 2018 na
sumu 3.600,- eur z toho DPH 600,- eur s predmetom fakturácie sprostredkovanie reklamných služieb -
všetky pobočky, č. 20181114 zo dňa 16. 11. 2018 na sumu 3.600,- eur z toho DPH 600,- eur s predmetom
fakturácie sprostredkovanie reklamných služieb všetky pobočky, č. 20181106 zo dňa 09. 11. 2018 na
sumu 1.440,- eur z toho DPH 240,- eur s predmetom fakturácie administratívne služby podľa zadaných
kritérií odberateľa pre všetky pobočky, č. 20181107 zo dňa 09. 11. 2018 na sumu 1.800,- eur z toho DPH
300,- eur s predmetom fakturácie počítačové spracovanie údajov podľa zadaných kritérií - pobočka KN,

BA, NR a č. 20181108 zo dňa 09. 11. 2018 na sumu 3.600,- eur z toho DPH 600,- eur s predmetom
sprostredkovanie reklamných služieb všetky pobočky vystavené dodávateľom Gentleman agreement
s.r.o.

3. Výzvou zo dňa 08. 03. 2019 správca dane vyzval spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. o
predloženie tam uvedených dokladov, ktorú výzvu si spoločnosť prevzala, nereagovala však na ňu.
Podaním zo dňa 11. 03. 2019 žiadal správca dane žalobcu o predloženie dokumentácie - pracovné
zmluvy, popis pracovnej náplne, popis podnikateľskej činnosti žalobcu. Správca dane predvolal dňa 02.
04. 2019 k výsluchu svedka - konateľa spoločnosti Gentleman Agreement s.r.o. do Maďarska, ktorý si
zásielku neprevzal.

4. Dňa 25. 04. 2019 sa napriek tomu svedok U. J. G. (konateľ spoločnosti Gentleman agreement s.r.o.)
dostavil k správcovi dane a uviedol, že o výsluchu sa dozvedel od konateľa žalobcu. Zo zápisnice o
výsluchu svedka vyplýva, že svedok poveril C. A. tlmočením zo slovenského jazyka do maďarského
jazyka, nakoľko neovláda slovenský jazyk a následne bol poučený o následkoch tlmočenia uvedenou
osobou. Zároveň svedok predložil doklady a potvrdil spoluprácu so žalobcom. Uviedol, že žalobcovi
poskytol sprostredkovanie administratívnych služieb, zber údajov reklamných služieb, počítačových
služieb. Spoločnosť nemá zamestnancov a služba bola poskytnutá dodávateľsky, spoločnosť nemá
žiadny majetok. Bol v kontakte s konateľom spoločnosti Recovery S s.r.o. W. D.. Svedok predložil
faktúry vystavené pre žalobcu, ako i faktúry vystavené dodávateľom Recovery S s.r.o. pre spoločnosť
Gentleman Agreement s.r.o.

5. Správca dane spísal dňa 31. 05. 2019 úradný záznam deklarujúci, že spoločnosť Recovery S s.r.o.
na výzvu správcu dane nereagovala. Následne predvolal svedka S. O. E. na výsluch na 09. 07. 2019,
o čom upovedomil žalobcu, svedok sa na výsluch nedostavil.

6. Dňa 17. 04. 2019 spísal správca dane zápisnicu z miestneho zisťovania v sídle žalobcu a zistil, že
na 3. podlaží administratívnej budovy sa nachádza účtovná kancelária WEBINFO s.r.o. a vo dvoch
kanceláriách sedeli zamestnanci žalobcu i spoločnosť WEBINFO s.r.o.

7. Dňa 24. 07. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávanie s konateľom žalobcu S. B..

8. Výzvou zo dňa 25. 04. 2019 vyzval správca dane spoločnosť Recovery S s.r.o. na predloženie tam
uvedených dokladov, spoločnosť si výzvu prevzala, avšak na výzvu nereagovala.

9. Správca dane podaním zo dňa 04. 09. 2019 vyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov a
oboznámil ho so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly. Žalobca reagoval na výzvu
podaním zo dňa 19. 09. 2019 a bol opätovne vyzvaný na predloženie doklad a dôkazov v podaní zo
dňa 11. 11. 2019.

10. Úradný záznam spísal správca dane dňa 28. 01. 2020 o informáciách zistených v systéme IS
FS a zistil, že subjektu Recovery S s.r.o. zrušil registráciu na DPH z úradnej moci, lebo si neplní
daňové povinnosti a dňom 01. 08. 2019 prestala byť platiteľom DPH. Ďalej bolo zistené, že uvedená
spoločnosť nebola v kontrolovanom období registrovaná na dani zo závislej činnosť, nemá žiadnych
zamestnancov. Vykonal i nahliadnutie od spisu subjektu Recovery S s.r.o. a zistil, že subjekt so správcom
dane nekomunikuje, neplní si povinnosti uložené správcom dane, na adrese sídla nemá označenie.

11. Protokol z daňovej kontroly bol spísaný dňom 30. 01. 2020 a doručený žalobcovi dňa 03. 02. 2020
s výzvou na vyjadrenie.

12. Dňa 11. 02. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, predmetom
ktorej bolo vrátenie zapožičaných dokladov. V podaní zo dňa 02. 03. 2020 podal žalobca vyjadrenie k
protokolu z daňovej kontroly.

13. Správca dane spísal úradný záznam aj dňa 17. 03. 2020, z ktorého vyplýva, že nahliadol do výkazu
spoločnosti Recovery S s.r.o., ktorá mala byť subdodávateľom žalobcu. Z ďalšieho úradného záznamu
zo dňa 17. 03. 2020 vyplýva, že správca dane nahliadol do systému IS FS daňového subjektu Hekate
s.r.o., a to o miestnom zisťovaní v sídle spoločnosti vykonanom dňa 09. 11. 2018, z ktorého bolo zistené,

že nebolo vyznačené obchodné meno subjektu a nenachádzala sa tam žiadna osoba. Uvedený daňový
subjekt so správcom dane nespolupracoval ani v iných konaniach a dôkazy a doklady nepredkladal.
Dňa 27. 12. 2018 podal daňové priznanie k DPH za november 2018, v ktorom uviedol nulové údaje a
kontrolný výkaz za toto obdobie nepodal.

14. V podaní zo dňa 25. 03. 2020 správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami dokazovania a žiadal o
vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, pričom uvedenú zásielku si žalobca v odbernej lehote neprevzal.

15. Ďalší úradný záznam bol spísaný dňa 29. 04. 2020, predmetom ktorého bolo nazretie do spisu z
daňovej kontroly u žalobcu ním splnomocneným zástupcom.

16. Dňa 20. 05. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom
žalobcu, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k
protokolu z daňovej kontroly.

17. Dňa 21. 05. 2020 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume
4.020,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, keď daň vyrubená
daňovým priznaním doručeným dňa 21. 12. 2018 bola v sume 306,10 eur, daň zistená správcom dane
vo vyrubovacom konaní bola v sume 4.326,10 eur, čo predstavuje rozdiel 4.020,- eur. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 06. 2020, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím
zo dňa 13. 08. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 05. 2020 potvrdil z dôvodov uvedených
v odôvodnení svojho rozhodnutia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

18. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 dňa 21. 12. 2018, v ktorom priznal vlastnú
daňovú povinnosť v sume 306,10 eur.

19. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2018, ktorá podľa oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06. 02. 2019 začala dňa
07. 03. 2019 a skončila dňa 03. 02. 2020 doručením protokolu č. 100307805/2020 zo dňa 30. 01. 2020,
ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt sa
vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole v určenej lehote.

20. Daňovou kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období
november 2018 si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období aj od dodávateľa Gentleman agreement
s.r.o., na základe nasledovných faktúr v počte 10 ks za administratívne služby, počítačového spracovanie
údajov, za sprostredkovanie reklamných služieb v celkovej sume 20.100,- eur, z toho DPH 4.020,- eur.

21. Správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr
zaslal spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. výzvu zo dňa 08. 03. 2019 na predloženie účtovných
dokladov a zoznamov za zdaňovacie obdobie november 2018. Spoločnosť Gentleman agreement s.r.o.
napriek prevzatiu predmetnej výzvy nereagovala na ňu a žiadne doklady správcovi dane nepredložila.
Správca dane predvolal jediného konateľa a zároveň aj spoločníka uvedenej spoločnosti (v období od
20. 07. 2018 do 17. 07. 2019), U. J. G. s trvalým pobytom v Maďarsku, ktorý sa dňa 25. 04. 2019 dostavil
na ústne pojednávanie. So svedkom sa na ústne pojednávanie dostavila C. A. z dôvodu, že svedok
neovláda slovenský jazyk. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom a vystavenie sporných
faktúr. Uviedol, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov, ani majetok
a služby poskytovala dodávateľským spôsobom.

22. Ďalej uviedol, že služby poskytnuté žalobcovi boli nadobudnuté od spoločnosti Recovery S s.r.o.
Svedok pri ústnom pojednávaní predložil správcovi dane doklady, ktorými deklaroval dodanie služieb
žalobcovi a nadobudnutie služieb od spoločnosti Recovery S s.r.o. Predmetom dodania od spoločnosti
Recovery S s.r.o. boli administratívne služby podľa zadaných kritérií odberateľa; počítačové spracovanie

údajov podľa zadaných kritérií- pobočka KN, BA, NR; sprostredkovanie reklamných služieb - všetky
pobočky; administratívne služby - vytvorenie tabuliek, doplnenie údajov a triedenie podľa odb. - Nitra,
Komárno, Bratislava.

23. Spoločnosti Recovery S s.r.o. na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov
za zdaňovacie obdobie november 2018 nereagovala, žiadne písomnosti, doklady správcovi dane
nepredložila. Správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka, konateľa spoločnosti Recovery S
s.r.o., ktorým bol od 26. 04. 2019 S. O. E. s trvalým pobytom v Maďarsku, svedok sa nedostavil napriek
tomu, že si predvolanie prevzal.

24. Dňa 17. 07. 2019 správcu dane vykonal miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti a
obhliadku kancelárskych priestorov na adrese sídla žalobcu, kde sa nachádzala administratívna budova.
Na 3. poschodí administratívnej budovy sa nachádzala účtovná kancelária WEBINFO s.r.o., ktorá
pozostávala z dvoch miestností. V jednej spoločnej miestnosti sedelo 12 osôb, ktoré boli zamestnancami
rôznych spoločností, ako napr. i žalobcu, WEBINFO s.r.o., a pod. Nebolo možné zistiť, ktorá spoločnosť
je zamestnávateľom ktorých osôb. Konateľ žalobcu uviedol, že počítače, internet, všetko čo je potrebné
k práci zabezpečuje pre neho spoločnosť WEBINFO s.r.o., konateľ sa nevedel vyjadriť, kto je vlastníkom
dlhodobého majetku (počítače, telefóny), ktorý je používaný jeho zamestnancami a uviedol, že tieto
prostriedky mu poskytuje spoločnosť WEBINFO s.r.o.

25. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. použil zistenia získané z informačného
systému Finančnej správy (ďalej „ISFS“) týkajúce sa spoločnosti Recovery S s.r.o., Gentleman
agreement s.r.o. Správca dane nahliadol do kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie november
2018 spoločnosti Recovery S s.r.o. a spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. a použil zistenia z ISFS
týkajúce sa spoločnosti Hekáte s.r.o. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci
dokazovania nebolo preukázané, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. fakturované služby mohla
sama vykonať, ani že ich reálne nadobudla a mohla ich teda následne ďalej fakturovať žalobcovi.
Dokumenty predložené správcovi dane, ktoré boli predmetom dodania sporných faktúr, kde bola ako
dodávateľ služieb uvedená spoločnosť Gentleman agreement s.r.o., obsahovali prevažne verejne
dostupné informácie.

26. Správca dane nadobudol pochybnosti o tom, že zdaniteľné obchody uvedené na predmetných
faktúrach od spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. boli reálne dodané uvedenou spoločnosťou, a
že daňovému subjektu Gentleman agreement s.r.o. v súvislosti dodaním administratívnych služieb,
počítačovému spracovaniu údajov a sprostredkovaniu reklamných služieb vznikla daňová povinnosť
v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane na základe zistení konštatoval, že
neboli preukázané splnenia podmienok k odpočítaniu dane, t. j. nebolo preukázané reálne uskutočnenie
dodania služieb osobou, ktorá je uvedená na sporných faktúrach, a zároveň nebolo preukázané reálne
poskytnutie služieb a tým vznik daňovej povinnosti. Zdaniteľné plnenia deklarované v obchodných
reťazcoch tuzemských dodávok Hekáte s.r.o. -Recovery S s.r.o.- Gentleman agreement s.r.o.- žalobca,
neboli preukázané.

27. K námietke žalobcu týkajúcej sa vypočutia „bývalého konateľa spoločnosti Gentleman agreement
s.r.o“ bez prizvania tlmočníka uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.04.2019 je
zrejmé, že uvedená osoba sa i dostavila na vypočutie spolu s E. A., ktorú poverila tlmočením zo
slovenského do maďarského jazyka, nakoľko svedok neovládal slovenský jazyk. Zo spisového materiálu
a ani z odvolania nemá za preukázané, že správca dane odmietol zabezpečiť uvedenému svedkovi
tlmočníka. Svedok predložil dôkazy uvedené správcom dane v predvolaní, odpovedal na otázky správcu
dane a podpísal poučenie, že bol oboznámený s obsahom predmetnej zápisnice a s jej obsahom súhlasí.

28. K námietkam týkajúcich sa unesenia dôkazného bremena žalobcom uviedol, že žalobca síce
predložil ku kontrole sporné faktúry na základe, ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane v zmysle
§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Samotná existencia sporných faktúr, ktorými deklaruje dodanie služieb
sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Sporné faktúry predložené
počas daňovej kontroly nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že dodanie služieb bolo aj
reálne uskutočnené. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade,
a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané, na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie DPH nestačí ich formálna deklarácia, tzn. predloženie dokladov s predpísaným

obsahom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov
uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca
dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti
predložených dokladov či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť
nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.

29. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)
č. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „ÚS SR“) č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011, z ktorého citoval. Ďalej zdôraznil, že žalobca je
zaťažený dôkazným bremenom v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 563/2009 Z. z.,
podľa ktorých preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. Správca dane postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom a umožnil daňovému subjektu
predkladať doklady, dôkazy a vyjadrenia pri daňovej kontrole.

30. K námietke žalobcu, že nemá možnosť ovplyvniť konanie svojho dodávateľa žalovaný uviedol, že
je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, avšak v
prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia predložením dôkazov,
dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou
činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva v zmysle
ustanovení zákona o dani z pridanej, hodnoty ex lege, ale je iba právom daňového subjektu, ktoré
je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu. Daňový subjekt musí vedieť preukázať, že si
odpočítanie dane uplatňuje za splnenia zákonom ustanovených podmienok.

31. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom k tomu, aby si daňový subjekt mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane, pretože primáme je
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť na strane daňového subjektu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil,
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
32. K námietkam žalobcu týkajúcich sa podvodného konania uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že si pred deklarovanými obchodmi overoval, že obchodná spoločnosť Gentleman
agreement s.r.o. disponuje podmienkami na poskytnutie služieb deklarovaných spornými faktúrami.
Tomu, že žalobca bol vedome súčasťou vytvoreného fakturačného reťazca a deklarované zdaniteľné
obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo tvrdené na predložených dokladoch, nasvedčujú aj fakty tykajúce
sa skutočností, že podklady k práci zamestnancom žalobcu poskytuje osoba (W. G.), ktorá so žalobcom
nemá žiadny zmluvný vzťah a ako dôkaz bol predložený dokument s nečitateľnými a neúplnými údajmi. ,

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

33. Žalobca sa podanou žalobou dourčenou správnemu súdu dňa 12. 10. 2020 domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 21. 05. 2020 z dôvodov, že:
• rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
• zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu
a skutočnosťou
• zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci
• rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov.

34. Žalobca zastáva názor, že z jeho strany došlo k správnemu zaúčtovaniu došlých faktúr od
spoločnosti: Gentleman agreement s.r.o., č.20181128, č.20181129, č.20181130, č. 20181120, č.

20181121, č. 20181122, č. 20181114, č. 20181106, č. 20181107, č. 20181108, nakoľko v rámci daňovej
kontroly predložil správcovi dane požadované faktúry, súčasťou ktorých bola špecifikácia a kvantifikácia
dodaných služieb a teda sú splnené podmienky § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 71 zákona o DPH, z ktorých
vyplýva, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH je existencia faktúry.

35. Uvedený záver potvrdzuje i ustálená prax Súdneho dvora Európskej únie, ktorá uviedla, že členské
štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie DPH len v prípade uvedenom v smernici č. 2006/112.
(rozsudok Lennartz - C97/90, Ghent Coal Terminal - C 37/95). Z napádaného rozhodnutia vyplýva, že
žalovaný v rámci výkonu daňovej kontroly požadoval od žalobcu predloženie objednávok na dodané
služby - v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazujeme na to, že:
• právny úkon je v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú
• v zmysle § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka - sa prejav vôle môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

36. Ďalej namietal skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti Gentleman agrement, s.r.o. vypovedal na
daňovom úrade a to i napriek tomu, že neovládal slovenský jazyk. Na to, aby osoba mohla účinne a
efektívne uplatňovať svoje práva resp. sa relevantne vyjadrovať k prejednávaným skutočnostiam, je
nevyhnutné, aby jazyku, v ktorom je konanie vedené, rozumela. Práve z uvedeného dôvodu garantuje
právny poriadok Slovenskej republiky každej osobe právo konať pred príslušnými orgánmi vo svojom
jazyku. V uvedenom prípade bolo povinnosťou žalovaného prizvať do konania tlmočníka, ktorý je
zapísaný do zoznamu tlmočníkov. Ústava SR garantuje právo konať vo svojom jazyku v čl. 47 ods. 4,
a to v podobe práva každej osoby na tlmočníka. Keďže bývalý konateľ Gentleman agreement, s.r.o.
prehlásil, že neovláda slovenský jazyk, ex lege mu vzniklo právo na tlmočníka, ktorý je zapísaný do
zoznamu tlmočníkov. Použitie C. A. ako tlmočníčky je v tomto prípade neprípustné.

37. Žalovaným zistená skutočnosť o tom, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nezamestnávala
žiadnych zamestnancov žiadnym spôsobom neoslabila dôvodnosť odpočtu DPH. Iba na okraj
uviedol, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. mohla na dodávku služieb využiť napríklad iného
subdodávateľa. Spôsob, akým dodá dodávateľ objednané služby, je už na rozhodnutí samotného
dodávateľa. Objednávateľ o tom nerozhoduje.

38. V napádanom rozhodnutí je žalobcovi vytýkané, že neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil
dôkazy, ktorými by preukázal realizáciu služieb. V uvedenom prípade žalobca predložil všetky listinné
dôkazy, ktorými disponoval - vzhľadom na uvedené momentom odovzdania daňových dokladov žalobca
uniesol dôkazné bremeno a týmto momentom prešlo dôkazné bremeno na žalovaného.

39. Vzhľadom na to, že žalobca predložil perfektné daňové doklady, nebol žalovaný oprávnený
požadovať ďalšie dôkazy k preukázaniu skutočností uvedených v predložených dokladoch. Keďže
žalobca predložil relevantné daňové doklady žalovanému a zároveň tieto doklady boli riadne zaúčtované,
tak žalobca uniesol dôkazné bremeno. V prípade, že i po tomto postupe zastáva žalovaný názor, že
predložené dôkazy sú nedôveryhodné, tak je žalovaný povinný toto tvrdenie preukázať, čo sa však
nestalo.

40. Žalobca nedisponuje prostriedkami, ktorými by mohol sledovať výrobné procesy dodávateľa.
Uvedený záver potvrdzuje i rozhodnutie NS SR, ktoré bolo vydané v konaní vedenom pod spis, zn.:
3Sžf1/2010, v ktorom NS SR poukazuje na to, že nemožno spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty
sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovarov.

41. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podieľa
na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom žalovaného, ktoré však v
uvedenom prípade žalovaný neuniesol. Žalovaný v predmetom konaní nepredložil žiadne objektívne
dôkazy preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť že sa týmto nadobudnutím preverovaného
tovaru a/alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúcej sa transakcií
dodávateľa.

42. Žalovaný ďalej konštatoval, že pokiaľ dodávateľská firma - Gentleman agreement s.r.o. resp.
Recovery S, s.r.o. sú nekontaktné, nepreberajú písomnosti, sú tieto skutočnosti považované v
neprospech žalobcu. Žalovaný v uvedenom prípade zaslal iba jednu výzvu, vôbec sa nepokúšal ojej
opätovné doručenie, resp. nevyužil inú formu doručenia (napr. doručenie prostredníctvom elektronickej
schránky a podobne).

43. Z obsahu odôvodnenia nie je možné spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný konštatuje, že nedošlo medzi
dotknutými daňovými subjektami k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení. Uvedeným postupom
porušil žalovaný právo daňového subjektu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Nemožno
opomenúť, že riadne odôvodnenie napĺňa jednu zo základných podmienok konania - posilňovať dôveru
občanov v správnosť rozhodovania orgánov. Ďalšou nemenej dôležitou funkciou je kontrolná funkcia
predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať.

44. Poukázal i na rozhodnutia ESD č. Case C-l8/13, z ktorého v abstrakte cituje, ako i na rozsudky ESD
č.C-80/11 a C-142/11, podľa ktorých je faktúra dostatočným dokladom a dôkazom pre odpočet DPH
a správca dane musí na základe objektívnych dôkazov preukázať, že došlo k podvodnému konaniu a
daňovník o tom vedel alebo mal vedieť. Ak správca takého objektívne dôkazy nepredloží, nemá právo
odmietnuť odpočet dane. Žalovaný však v predmetom prípade nepredložil žiadne objektívne dôkazy
preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť že sa nadobudnutím preverovaného tovaru a/alebo
služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod.

45. Na podporu uvedených právnych názorov uviedol výňatky z judikatúry Najvyššieho správneho súdu
ČR a Ústavného súdu ČR: II. ÚS 232/2002, 5 Afs 58/2006-41 5 Afs 37/2008. Upozornil, že podľa
daňového poriadku žalovaný vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie Konštatoval že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno,
pričom žalovaný dostatočne nepreukázal opak v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho
dodávateľa a jeho subdodávateľov - v takomto prípade znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu
žalovaný.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

46. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. 01. 2021 a uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia o odvolaní, a poukázal na jeho odôvodnenie ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu.

47. Žalobca v III. časti žaloby uviedol dôvody žaloby, ktoré odôvodňuje v IV. časti žaloby, ku ktorým
žalovaný uvádza, že sa zhodujú s odvolacími námietkami, t. j. sú totožné a identické, a nakoľko sa
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal, poukázal
na predmetné odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

48. Žalovaný dal do pozornosti, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetné služby boli
dodané žalobcovi spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o., ktorá uviedla, že služby poskytnuté
žalobcovi, boli nadobudnuté od spoločnosti Recovery S s.r.o. Spoločnosť Recovery S s.r.o. na výzvu
správcu dane nereagovala a v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2018 v časti A1
síce priznala dodanie v tuzemsku, ale neuviedla IČ DPH a ani názov odberateľa. V časti B2 kontrolného
výkazu uviedla odpočítanie dane od spoločnosti Hekate s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní
k DPH za zdaňovacie obdobie november 2018 uviedla nulové údaje, t. j. nielen nepriznala dodania
pre spoločnosť Recovery S s.r.o., dokonca deklaruje nevykonávanie žiadnej ekonomickej činnosť v
rozhodnom zdaňovacom období.

49. Žalobca na výzvu správcu dane na preukázanie poskytnutých služieb fakturovaných spornými
faktúrami predložil zoznam s „vyhviezdičkovanými“ údajmi s odôvodnením, že kontaktné údaje
potencionálneho záujemcu nie sú uvedené, aby objednávateľ služby nemohol sám oslovovať
záujemcov. Žalobca sa však sám vyjadril, že na základe dodaných kontaktných materiálov zamestnanci
žalobcu vyvíjajú činnosť smerujúcu k tomu, aby zmluvní partneri mali príležitosť uzavrieť Zmluvu o
reklamných službách s treťou osobou na vlastný účet a dodané materiály slúžia na ušetrenie množstva

času hľadaním kontaktných údajov, ktoré sú potrebné k nadviazaniu vzťahu s potencionálnymi klientmi,
pričom ide o „nepočetné množstvo materiálu potrebné na plynulý a nerušený priebeh práce“. Žalovaný
zdôraznil, že žalobca nepredložil dôkazy ku všetkým predmetom fakturácie, napr. za sprostredkovanie
reklamných služieb, za počítačové spracovanie údajov podľa zadaných kritérií, napriek výzvam správcu
dane, ktoré sa týkali všetkých sporných faktúr.

50. K námietke týkajúcej sa tvrdenia žalobcu k dôkaznému bremenu a nedisponovaní prostriedkami,
ktorými by mohol sledovať výrobné procesy dodávateľa, žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z.
nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, formálna existencia listinných dokladov nemôže
byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že
k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch, vo všetkých
jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Žalobca, ako platiteľ dane, má možnosť si obstarať
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení
tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou
uvedenou na týchto dokladoch. Každý daňový subjekt podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až
c) zákona č. 563/2009 Z. z. preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
pri správe daní a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

51. Žalovaný k námietke týkajúcej sa tvrdenia, že „žalobca nedisponuje prostriedkami, ktorými
by mohol sledovať výrobné procesy dodávateľa“, uviedol, že takéto konanie nebolo od žalobcu
vyžadované. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, sa
javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných
formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora
pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie dane nepostačuje, ak daňový
subjekt deklaruje prijatie tovaru, resp. služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným
obsahom, pretože tieto doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného
plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu služieb deklarovaných vo
faktúre reálne došlo, a to jednotlivým dodávateľom deklarovaným na faktúre. Pokiaľ nie sú splnené tieto
hmotnoprávne podmienky nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti,
ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní.
Žalobca nepredložil dôkazy, resp. neoznačil dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetné služby
boli dodané tak ako to deklarujú sporné faktúry.

52. Žalobca odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19. 08. 2010,
rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho správneho súdu ČR a Ústavného súdu ČR. K
uvedeným tvrdeniam žalovaný uviedol, že námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a
v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne. Takto
formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami
a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených
dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.
53. Žalovaný k námietkam týkajúcich sa nezabezpečenia prekladateľa zotrváva na vyjadreniach
uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde sa s týmito námietkami náležite vysporiadal, a
preto poukazuje na predmetné odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zdôrazňuje,
že nemá za preukázané, že správca dane odmietol zabezpečiť tlmočníka. Žalovaný uviedol že sa v
rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu, na vydanie rozhodnutia mal dostatočne zistený skutkový
stav a z neho prijal právne závery, ktoré uviedol do rozhodnutia a toto náležite odôvodnil. Na základe
uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

54. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 08. 2020 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

55. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2018, predmetom dane je
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto
zákona pri
a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia
osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po
dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

56. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2020, teda i v
čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

57. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri
rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november
2018 v sume 4.020,-eur, po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 07. 03. 2019 do 03.
02. 2020 za zdaňovacie obdobie a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené
podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Gentleman agreement s.r.o.

58. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 pri ním tvrdenom dodaní
plnenia podľa faktúr vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období (v počte 10ks) spoločnosťou
Gentleman agreement s.r.o. v sume 4.020,- eur. Predmetom týchto faktúr boli administratívne
služby podľa zásadných kritérií odberateľa, počítačové spracovanie údajov podľa zadných kritérií,
sprostredkovanie reklamných služieb, vytvorenie tabuliek, doplnenie údajov a triedenie podľa odb.
počítačové spracovanie údajov podľa zadaných kritérií. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä
nesprávne právne posúdenie, nedôvodné prenesenie dôkazného bremena, vykonanie dokazovania
nezákonným spôsobom, pričom tvrdil, že právne závery rozhodnutí daňových orgánov si odporujú a
skutkový stav veci nebol zistený dostatočne.

59. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol
predložený a v ktorom sa nachádzajú označené faktúry. Ich predloženie je však len jednou z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i
reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia
zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým
subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

60. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ až d/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm.
a/ až d/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje

nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak,
ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade vo vyššie označenej faktúre vystavenej
spoločnosťou Genetleman agreement s.r.o. ako dodávateľom fakturovanej služby. Z ust. § 49 ods. 1
vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že
žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky plnenia, ktoré mu mal dodať
ním deklarovaný poskytovateľ služby ako dodávateľ, t. j. Genetleman agreement s.r.o. len v prípade, ak
by pri tejto dodávke vznikla označenému dodávateľovi daňová povinnosť.

61. Pri daňovej kontrole u správcu dane vznikli pochybnosti o uskutočnení dodávky služieb, ako vyplývali
z predložených faktúr, a preto za účelom preverenia tohto zdaniteľného obchodu a zistenia oprávnenosti
nároku na uplatnenie odpočtu dane z pridanej vyzval deklarovaného dodávateľa služby spoločnosti
Gentleman agreement s.r.o. na predloženie dokladov. Doklady boli predložené až pri svedeckej výpovedi
konateľa uvedenej spoločnosti U. J. G.. Svedok bol vypočutý za účasti účtovníčky spoločnosti C. A.,
nakoľko uviedol, že neovláda slovenský jazyk. Svedok potvrdil obchodné transakcie so žalobcom a
predložil aj faktúry s tým, že nemá zamestnancov a služba bola vykonaná dodávateľsky, spoločnosťou
Recovery S s.r.o.

62. Následne správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti Recovery S s.r.o. výzvu na predloženie
dokladov a dôkazov za zdaňovacie obdobie november 2018. Spoločnosť Recovery S s.r.o. na predmetnú
výzvu nereagovala, žiadne písomnosti, doklady správcovi dane nepredložila. Predvolaný svedok-
konateľ uvedenej spoločnosti Recovery S s.r.o. S. O. E. sa na výsluch nedostavil. Správca dane vykonal
miestne zisťovanie v kancelárskych priestorov na adrese sídla spoločnosti DATA BUSINESS s.r.o.,
pri ktorej bolo zistené, že na 3. poschodí administratívnej budovy sa nachádza účtovná kancelária
WEBINFO s.r.o., kde v jednej spoločnej miestnosti sedeli zamestnanci rôznych spoločností ako napr.
DATA BUSINESS s.r.o. WEBINFO s.r.o. v počte 12 osôb. Konateľ žalobcu uviedol, že zamestnanci
spoločnosti vykonávajú prácu na báze call centra, t. j. telefonicky kontaktujú potenciálnych zákazníkov za
účelom sprostredkovania služieb jeho obchodných partnerov a tým súvisiace pomocné administratívne
činnosti podľa pokynov nadriadeného. Hlavnou prevažujúcou činnosťou je poskytovanie reklamných
služieb a komplexnej prezentácie spoločnosti na základe zmluvy so svojimi odberateľmi pomocou call
centra. Ako doplnkovú činnosť vykonávajú zamestnanci pomocné administratívne služby a prieskum
trhu.

63. Spoločnosť Recovery S s.r.o. mala byť podľa predložených dokladov od spoločnosti Gentleman
agreement s.r.o. dodávateľom poskytnutých služieb, pričom uvedená spoločnosť so správcom dane
nekomunikuje, na výzvy, predvolania správcu dane nereaguje. Skutočnosti súvisiace so službami, ktoré
mali byť poskytnuté, nebolo možné zistiť, nakoľko daňový subjekt Recovery S s.r.o. je nekontaktný.
Správca dane z informačného systému FS zistil, že daňový subjekt Gentleman agreement s.r.o. a ani
daňový subjekt Recovery S s.r.o., nemali zaregistrovanú žiadnu pokladňu ERP. Správca dane daňovému
subjektu Recovery S s.r.o. zrušil registráciu na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci vzhľadom na
skutočnosť, že platiteľ dane Recovery S s.r.o., si neplnil daňové povinnosti. Spoločnosť Recovery S
s.r.o. dňom 01.08.2019 prestala byť platiteľom dane z pridanej hodnoty a v kontrolovanom období
nebola registrovaná na dani zo závislej činnosti, t. j. nemala žiadnych zamestnancov. Ďalej bolo zistené,
že na predložených faktúrach, na ktorých ako dodávateľ je uvedená spoločnosť Recovery S s.r.o. v
predmete dodania je uvedený názov kontrolovaného daňového subjektu (DATA BUSINESS s.r.o), teda
existuje prepojenie medzi spoločnosťou Recovery S s.r.o. a žalobcom. Čísla faktúr, predmet dodania,
dátum dodania na vystavených faktúrach od spoločnosti Recovery S s.r.o. pre spoločnosť Gentleman
agreement s.r.o., sa zhodujú s údajmi na vystavených faktúrach od spoločnosti Gentleman agreement
s.r.o. pre žalobcu. Spoločnosť Recovery S s.r.o,. uviedla v kontrolnom výkaze ako svojho dodávateľa
daňový subjekt Hekáte s.r.o., ten podal nulové daňové priznanie, čiže žiadnu ekonomickú činnosť v
kontrolovanom zdaňovacom období nedeklaroval. Spoločnosť Hekáte s.r.o. daňové priznanie k dani z
príjmov právnickej osoby za rok 2018 nepodala. Správca dane zo systému ISFS v súvislosti s daňovým
subjektom Hekáte s.r.o. zistil, že miestne zisťovanie v sídle spoločnosti Hekáte s.r.o. bolo vykonané
dňa 09. 11. 2018, sídlo nebolo vyznačené obchodným menom daňového subjektu, na adrese sídla sa
nenachádzala žiadna osoba za daňový subjekt Hekáte s.r.o. Daňový subjekt Hekáte s.r.o. so správcom
dane nespolupracoval, doklady a dôkazy nepredkladal. Ďalej bolo zistené, že daňový subjekt Hekáte
s.r.o. podal dňa 27. 12. 2018 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2018, v ktorom
uviedol nulové údaje, kontrolný výkaz za obdobie november 2018 nepodal.

64. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom dodania všetkých faktúr od spoločnosti
Gentleman agreement s.r.o. pre žalobcu boli služby: vyhľadávanie, triedenie a príprava podkladov
z verejných zdrojov. Napriek tomu, na faktúrach, ktoré boli v kontrolovanom období vystavené
spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o. sú uvedené rôzne dodania: sprostredkovanie reklamných
služieb, počítačové spracovanie údajov podľa zadaných kritérií a administratívne služby.

65. Za tejto dôkaznej situácie, podľa názoru súdu, správca dane vyvodil správny záver, že vykonaným
dokazovaním nebola potvrdená dôvodnosť vystavenia faktúr zo strany deklarovaného dodávateľa
(Gentleman agreement s.r.o.) v mesiaci november 2018 pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej
bolo dodanie tam uvedených služieb. Samotná faktúra a ani samotné dodanie služieb fakturovaných
predmetnými faktúrami nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané
dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že reálne
dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetnej faktúre
vystavenej od dodávateľa Gentleman agreemenr s.r.o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane
v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie, ako je popísané vyššie a rozsiahlo popísal jednotlivé
vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich
vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom
rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady
a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu
je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne
nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v
predmetnej veci.

66. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.

67. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne
zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a
dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné
plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. je opodstatnený, plne súladný s
ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Predmetné zdaniteľné plnenia mali byť realizované
subdodávateľsky, pričom ani spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. ako dodávateľ a ani spoločnosť
Recovery S s.r.o. ako subdodávateľ nedisponovali zamestnancami, ani žiadnym majetkom a spoločnosť
Recovery S s.r.o. je navyše nekontaktnou osobou. Podľa názoru správneho súdu, už len takéto zistenia
sú dôvodom na pochybnosti, či sporné služby boli dodané dodávateľom deklarovaným na sporných
faktúrach. Navyše, pred správcom dane vypočutý U. J. G., konateľ Gentleman agreement s.r.o., i keď
potvrdil prijatie služieb od Recovery S s.r.o., nevedel uviesť, kto konkrétne tieto činnosti reálne vykonal,
čo taktiež spochybňuje reálnosť predmetných zdaniteľných plnení. Za danej situácie je potom na mieste
žiadať od žalobcu, aby reálnosť zdaniteľných plnení preukázal okrem predložených faktúr i ďalšími
relevantnými dôkazmi.

68. Pokiaľ žalobca takéto dôkazy nepredloží, je namieste záver, že sporné faktúry boli vyhotovené len
formálne, bez materiálneho základu a za účelom získania daňovej výhody v podobe uplatnenia odpočtu
DPH. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo
žalobcovi ako odberateľovi získať neoprávnený daňový prospech vo forme uplatnenia odpočtu DPH. Z

právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. pre odpočet DPH.

69. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. K
zisteniu skutkového stavu zo strany správcu dane súd konštatuje, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a v tomto smere mu nemožno nič vyčítať. Tiež námietku
žalobcu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, posúdil správny súd ako nedôvodnú.
Takýto nedostatok správny súd po preskúmaní administratívneho spisu nezistil.
70. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Naopak, správny súd je toho názoru, že z rozhodnutia
žalovaného vyplývajú dôvody a úvahy, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH. Podľa
názoru správneho súdu je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nadovšetko zrejmé,
že vo veci zostalo sporným, či deklarované služby poskytol žalobcovi dodávateľ uvedený na sporných
faktúrach a keďže tieto pochybnosti žalobca v konaní nerozptýlil, rozhodol správca dane a žalovaný
správne tak, že nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Gentleman agreement s.r.o.
za zdaňovacie obdobie november 2018 žalobcovi neuznal. Správny súd na tomto mieste opakuje, že
pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ a subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho
a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými a nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu
žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými
relevantnými dôkazmi. Keďže žalobca správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, správca dane
správne uzavrel, že k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení medzi dotknutými subjektmi nedošlo.
Z pohľadu správneho súdu ide o logický a jasný záver. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto
smere nemožno posúdiť ako arbitrárne, t. j. zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu
práva žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.

71. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný a správca dane správne vec právne posúdili, keď
dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočet DPH v
zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže zdaniteľné plnenia
nedodal žalobcovi dodávateľ uvedený na týchto faktúrach.

72. Reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení žalobca v žiadnom prípade nepreukázal tak, ako
to tvrdí v žalobe. Pod reálnym uskutočnením totiž nemožno chápať len to, že žalobca tieto služby prijal
a že má k tomu vystavenú faktúru. Ak chceme hovoriť o reálnom zdaniteľnom plnení, musí byť taktiež
splnená i tá podmienka, že toto zdaniteľné plnenie poskytol práve dodávateľ deklarovaný na predmetnej
faktúre. Pokiaľ mal žalobca v tomto smere iný právny názor, súd sa s ním nestotožňuje. Rovnako sa
nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre uplatnenie nároku na odpočet DPH postačuje, ak splní len
formálne podmienky, t. j. ak disponuje faktúrou. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
odpočet DPH nepostačuje iba predloženie faktúr s predpísaným obsahom, pretože pre vznik nároku na
odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať aj reálne vykonanie obchodu.

73. Námietka, že spôsob, akým dodávateľ zabezpečuje pre neho dodávku je mimo jeho zodpovednosti,
že nemá povinnosť zisťovať, či dodávateľ je schopný dodávku osobne zabezpečiť a či disponuje
potrebným materiálnym a personálnym vybavením, nemá taktiež opodstatnenie. Práve naopak, žalobca
má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach
napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení,
ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených
veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní
zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne
fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca
podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným, príp. neprevereným subjektom obchodovať, musí si byť
vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.

74. Žalobné námietky v otázke dôkazného bremena a dokazovania správny súd rovnako vyhodnotil ako
nedôvodné. Pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom
prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu
totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na
uznanie uplatnených výdavkov. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží
predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný
a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom.

75. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov
na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie,
že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami
(dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na
preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom
prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť
nárok na uplatnenie DPH na vstupe priznaný.

76. Rovnako nie je dôvodnou ani námietka, že správca dane a žalovaný nepreukázali žalobcovi, že by
vo veci došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vedel alebo mal vedieť. Je potrebné mať na
zreteli, že v posudzovanom prípade správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi nárok na odpočet DPH
nie z dôvodu, žeby v posudzovanom prípade išlo o daňový podvod, ale z dôvodu, že nebolo preukázané,
že zdaniteľné plnenie dodal žalobcovi dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach, čím neboli splnené
podmienky uplatnenia odpočtu DPH podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.

77. K porušeniu práva svedka U. J. G. mať pri výsluchu pred správcom dane tlmočníka správny súd
uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že pri výsluchu pred správcom dane poveril U. J. G.
tlmočením svoju ekonómku, s ktorou sa na výsluch dostavil. S takýmto postupom súhlasil i žalobca.
Taktiež je z administratívneho spisu zrejmé, že U. J. G. si pred správcom dane neuplatnil právo na
tlmočníka a počas ústneho pojednávania nebola ani raz nikým vznesená námietka voči prekladu osoby,
ktorú prekladom poveril sám svedok. Za takéhoto stavu považuje správny súd námietku žalobcu ako
účelovú, a teda nedôvodnú. Okrem toho dáva správny súd do pozornosti i tú skutočnosť, že svedok vo
svojej výpovedi potvrdil spoluprácu so žalobcom a teda jeho výpoveď je v prospech neho. Nie je teda
zrejmé, z akých dôvodov spochybňuje preklad výpovede svedka a aké procesné práva žalobcu tým mali
byť porušené.

78. Vychádzajúc z toho, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. ako dodávateľ vystavila sporné
faktúry žalobcovi len formálne, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca
nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. Správny súd sa teda nestotožnil so žalobcom, že splnil zákonné predpoklady podľa
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. pre uplatnenie nároku na
odpočet DPH zo sporných faktúr.

79. K uvedenému správny súd, odkazujúc aj na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 6Sžfk/39/2017, ktorý je len jedným z rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre
(túto skutočnosť správny súd v prejednávanej veci osobitne zdôrazňuje). V tomto prípade dôkazná
povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené
skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt
pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol
preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade dôvodného spochybnenia dodávateľa
uvedeného na faktúre (ako tomu bolo v tomto prípade) je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych

zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.
Správny súd ďalej uvádza, že ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje povinnosť daňového
subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v tomto ustanovení pod. písm. a/ až c/, pričom správca dane
nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť.

80. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3
Sžf 1/2011, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom.
Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011) k
vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal,
že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak
správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V
administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava
v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje
vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny
súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.

81. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca
bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
pričom ich splnenie nebolo preukázané. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje aj na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššie súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011,
3Sžf/100/2012), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.
februára 2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
(je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

82. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný
preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva
do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie
tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predloženej faktúry a ním.

83. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a
zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať.
Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

84. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne
(daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových)
orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli
mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými
námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie
žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad
ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu
považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil
skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov
vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam
i právnemu posúdeniu veci. Nebol dôvod doplniť dokazovanie, naviac, v správnom súdnictve správny
súd dokazovanie v zásade nevykonáva a vychádza zo stavu v čase právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia.

85. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z
vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený
práve osobou uvedenou na faktúrach, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z predmetných faktúr uznané ako oprávnené.

86. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 21. 05. 2020 určil rozdiel v sume 4.020,- eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. Správne postupoval i žalovaný, keď
rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 05. 2020 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z
obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a
v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu
dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického
myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom
súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca
mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na
svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

87. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

88. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

89. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.