Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10P/36/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922200785
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2022:6922200785.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov, matka: G. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., U.
XXX a otec: P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., I. XXX o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na U. Z. E., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa podal dňa 21. 03. 2022 na súd návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného
na maloletého Z. E., nar. XX. XX. XXXX. V návrhu uviedol, že jeho momentálny stav je vedený na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od dňa 10. 01. 2022 ako nezamestnaný. Jeho žiadosť o dávku
v nezamestnanosti bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia podmienok na túto dávku, preto žiadal súd o
zníženie výživného. K návrhu pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo 433/2022-RS/DvN, ktorým
bolo rozhodnuté, že P. R. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa s návrhom,
rodným listom maloletého dieťaťa, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, vyjadrením Sociálnej poisťovne,
správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Rimavská Sobota zo šetrenia pomerov, výpočtovými listami, obsahom spisov Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 2P/147/2018 a 15T/76/2021 a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 2P/147/2018-19 zo dňa 25. júla 2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08. 08. 2018 rozhodol tak, že mení rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 8P/24/2012 zo dňa 18.04.2012, tak že otec je povinný prispievať na maloleté dieťa Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, z doterajších 30 % zo sumy životného minima určeného osobitným zákonom zvýšeným
výživným po 100 €, mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom
01.08.2018.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/76/2021 súd zistil, že proti otcovi
maloletého bola podaná žaloba z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, avšak obžalovaný bol oslobodený podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku s použitím § 86
ods. 1 písm. a) Tr. zákona, lebo zanikla trestnosť činu, keďže zameškané výživné v priebehu trestného
konania vyplatil v plnej výške.

5. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, nakoľko nevie platiť
súdom stanovené výživné. Žiadal ho znížiť na sumu 30 eur od 21. 03. 2022. Momentálne si aktívne hľadá
prácu, žiadny príjem nemá. Pracoval od roku 2020 do júla 2021 v spoločnosti YURA B., kde mal príjem
cca do 550 eur mesačne, ale keďže z toho nestíhal platiť výživné, podal výpoveď a odišiel pracovať do E.,
kde pracoval od júla 2021 do októbra 2021, kde jeho príjem bol 2700 eur mesačne. Odtiaľ musel odísť,
keďže bol prepustený pre covid, odvtedy je nezamestnaný, je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny a žiadny príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nie je ženatý, býva v byte s rodičmi.
Aktívne si hľadá prácu, netrpí žiadnym vážnym ochorením. Dal si prihlášku do práce do YURA ako aj
Ž.Í. P., jeho kamarátka mu zháňa fušky, napríklad keď niekto zomrie, tak ide na pohreb vypomáhať.

6. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zníženie výživného,
považuje ho za účelový s tým, že z čoho žije otec dieťaťa a ako vedel doplatiť nedávno vysoké
zameškané výživné. Uviedla, že ho zase môže udať, lebo zase neplatí riadne výživné. Je zamestnaná,
pracuje ako opatrovateľka nevládnej starej mamy, má dve deti v náhradnej osobnej starostlivosti. Jej
celkový príjem je okolo 1000 eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý vlastní stará mama. Okrem
maloletého Z. iné deti nemá.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zníženie výživného, je toho
názoru, že zníženie nie je v záujme maloletého dieťaťa. Odkedy bolo naposledy rozhodované o výživnom
maloletý prešiel do vyššieho stupňa vzdelávania, skôr by bolo na mieste zvýšenie výživného, nakoľko sa
zvýšili výdavky na dieťa. Otec je zdravý a aktívne si hľadá prácu, preto by malo byť v jeho schopnostiach
platenie výživného ako doposiaľ.

8. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 07. 04. 2022 z pohovoru
s rodičmi a sociálneho zisťovania úrad uviedol, že „Vzhľadom na zistené skutočnosti, orgán SPODaSK
hodnotiac potreby maloletého Z., s prihliadnutím na jeho vek a oprávnené záujmy konštatuje, že v záujme
dieťaťa je potrebné, aby otec poskytoval podľa svojich možností a schopností toľko prostriedkov na
jeho výživu, aby z nich boli uspokojené najmä jeho bežné potreby ako i potreby, ktoré majú priaznivý
vplyv na jeho psychický a fyzický vývoj. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje dieťa vedel riadne
uživiť, pričom na prvom mieste je vždy záujem dieťaťa, ktorý je nadriadený nad záujmom povinného
rodiča, hoci aj na úkor jeho minima. Orgán SPODaSK je toho názoru, že otec by mal zodpovedne
pristupovať k plneniu vyživovacej povinnosti a hľadať možnosti ako si zabezpečiť dostatočný príjem
na uspokojovanie základných oprávnených potrieb mal. dieťaťa. Na základe uvedeného považujeme
návrh otca za neopodstatnený, preto výšku vyživovacej povinnosti navrhujeme určiť s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj na reálne príjmové možnosti povinného, dané tak jeho
subjektívnymi vlastnosťami ako i objektívnymi skutočnosťami.“

9. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota zo dňa 29. 03. 2022 súd zistil, že otec bol
evidovaný v pracovnom pomere od 14. 10. 2020 do 27. 08. 2021 v YURA ELTEC Corporation Slovakia,
s. r. o. V období od 01. 03. 2021 do 25. 04. 2021, od 07. 06. 2021 do 27. 06. 2021 a od 06. 07. 2021 do
16. 07. 2021 evidujú vylúčenie povinnosti platiť poistné v súlade s § 140 ods. 2 zák. 461/2003 Z. z.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

14. Pri posudzovaní zmeny pomerov ako základného zákonom vyžadovaného predpokladu pre zmenu
súdneho rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) je treba prihliadať ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu rozhodnutia o výške výživného. Dôvodom k zmene výšky
vyživovacej povinnosti rodičov je však len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ výživné
určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/1967). Judikatúra súdov
zdôrazňuje, že nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd
nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o
výživnom je teda podstatná otázka zmeny pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného,
pričom podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je taká výrazná (relevantná)
zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného
alebo oprávneného.

15. Ani Civilný mimosporový poriadok, ani Zákon o rodine pri rozhodovaní súdu o zmene pôvodného
rozsudku o výživnom neustanovuje, aké dlhé obdobie by malo uplynúť od právoplatnosti pôvodného
rozhodnutia, preto, aby súd mohol takýto právoplatný rozsudok zmeniť. V zmysle ust. § 121 CMP a tiež
ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je táto skutočnosť (čas, ktorý uplynul od pôvodného
rozhodnutia) pre naplnenie predpokladov zmeny rozsudku v zásade irelevantná. Zásadnou otázkou
následne je, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov. Súd v prvom rade skúmal,
či došlo k takej relevantnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti
otca. Naposledy o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. Thomasa bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/147/2018-19, ktorým sa otcovi zvýšila vyživovacia povinnosť
z dovtedajších 30% životného minima na sumu 100 eur mesačne. Pomery otca sa odvtedy zmenili tak,
že v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie a nemá žiadny príjem. Otec bol evidovaný v pracovnom pomere od 14. 10. 2020 do
27. 08. 2021 v YURA ELTEC Corporation Slovakia, s. r. o., od júla 2021 do októbra 2021 pracoval v
Rakúsku, kde jeho príjem bol 2700 mesačne. K zásadnej relevantnej zmene pomerov však došlo aj na
strane maloletého, ktorý od posledného rozhodovania o výške výživného prešiel do vyššieho stupňa
vzdelávania, má 14 rokov, navštevuje už 8. ročník Základnej školy, chcel by ďalej študovať informatiku na
Strednej odbornej škole informačných technológií v V. V.. Súd dáva do pozornosti, že matka maloletého,
ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho sama, pričom je nezamestnaná, zabezpečuje opatrovateľskú
službu a má dve deti v náhradnej osobnej starostlivosti. Jej mesačné príjmy sú nasledovné: Peňažný
príspevok na opatrovanie vo výške 508,44 eur, prídavok na dieťa vo výške 25,88 eur /pre Z./, opakovaný
príspevok náhradnému rodičovi v sume 194,20 eur, opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do NOS
vo výške 248,90 eur a 229,00 eur, a prídavky na deti vo výške 51,76 eur / pre mal. deti Š./. Pravidelné
výdavky: Výdavky matky súvisiace s užívaním bytu sú: inkaso 160,-eur, TV, internet - 75,- eur, plyn vo
výške 16,- eur a okrem toho mesačne splátka za hypotekárny úver po 420,- eur. Otec o maloletého
nejaví od jeho narodenia žiadny záujem, ani na jeho výživu pravidelne neprispieval.

16. Jedným z dôvodov pre zníženie výživného, ktoré uviedol navrhovateľ je skutočnosť, že pracoval
v E., kde jeho príjem bol okolo 2700 eur mesačne, odkiaľ bol však prepustený, podľa vyjadrenia otca
„pre COVID“, odvtedy je nezamestnaný, vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a žiaden
príjem nemá. Aktívne si však hľadá prácu, netrpí žiadnym ochorením, dal si prihlášku do práce a
chodieva „na fušky“ vypomáhať. Princíp potenciality príjmov povinného rodiča upravený v § 75 ods.
1 druhej vety Zákona o rodine má prednosť pred princípom fakticity, čo znamená, že súd je povinný
prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Zákonná úprava kladie dôraz na
povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný
plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Otec maloletého
dieťaťa je z hľadiska veku muž v aktívnom, produktívnom veku, žiadne zdravotné problémy, ktoré by
ho obmedzovali vo výkone práce v konaní tvrdené ani preukázané neboli. Sám navrhovateľ uviedol, že
pracoval v Rakúsku, kde jeho príjem bol 2700 eur mesačne, pričom ukončenie pracovného pomeru v
Rakúsku odôvodnil epidémiou covidu. O tejto skutočnosti však súdu nepredložil žiaden dôkaz. Súd preto
konštatoval, že na strane povinného otca išlo o nedôvodné vzdanie sa zamestnania, keďže v konaní
nebolo zo strany otca preukázané, že ho k skončeniu pracovného pomeru v Rakúsku viedli objektívne
dôvody. Ani tvrdenia otca, že si neúspešne podával žiadosti o prijatie do práce neboli z jeho strany nijako

preukázané. Naopak, sám uviedol, že chodí pracovať „na fušky“. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto
súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec maloletého dieťaťa v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Matka maloletého a kolízny opatrovník maloletého sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania proti nemu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.