Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120221200
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120221200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205,
proti žalovanej: L. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. K., G. A. XXXX/XXA, o zaplatenie
3.777,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 18Csp/7/2020 - 159 zo dňa 03.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18Csp/7/2020 - 159 zo dňa 03.06.2021 p o t v r

d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný
súd“) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a
žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

1.1. Súd prvej inštancie konštatoval skutkový a právny základ nároku, ktorý si v danom spore uplatnil

právny predchodca súčasného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej aj „pôvodný žalobca“), ktorý sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
3.777,17 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 27.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania, z dôvodu, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding. a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 uzatvoril so žalovanou dňa 23.11.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 57776271 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur. Úver sa žalovaná zaviazala splácať v 60. mesačných

splátkach po 118,17,- eur (vrátane splátky poistenia), počnúc dňom 20.12.2015, vždy do 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru 11/2020. Z dôvodu, že žalovaná
poskytnutýúverriadneavčasnesplácalaatonapriekpredžalobnejupomienkezodňa26.4.2017,právny
predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.6.2017. Zásielku s oznámením o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zaslal žalovanej bez doručenky. Ku dňu podania návrhu na súd
mala žalovaná uhradiť celkovo sumu 5.432,04,- eur, z ktorej uhradila sumu 1.654,87,-eur .

1.2. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval neskoršie právne skutočnosti
týkajúce sa hmotnoprávnej a procesnej legitimácie žalobcu. Pôvodný žalobca oznámil, že Žiadosťou
o postúpenie a prevod zo dňa 22.7.2020, na podklade Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 30.11.2017, uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom a spoločnosťouIntrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava ako postupníkom, bola
pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, spolu s jej príslušenstvom, postúpená na spoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava. Súd prvej inštancie

uznesením č.k. 18Csp/7/2020-115 zo dňa 6.8.2020 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu a do práv
a povinností pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, ako nový žalobca.

1.3. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.

9, § 54 ods.1, 2, podľa § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 565 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky
zákonník", alebo „OZ“), v nadväznosti na osobitnú právnu úpravu § 1 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej “Zákon o
spotrebiteľských úveroch“, alebo len „ZoSÚ“) a s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej „Zákon
o bankách“).

1.4. Po vyhodnotení listinných dôkazov a tvrdení žalobcu (žalovaná bola v spore pasívna), následne
súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca pôvodného žalobcu na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 57776271 zo dňa 23.11.2015, poskytol žalovanej bezúčelový
spotrebný úver vo výške 4.000,- eur za dojednaných zmluvných podmienok. Keďže si žalovaná zmluvné
povinnosti neplnila riadne a včas, podľa tvrdenia pôvodného žalobcu jeho právny predchodca vyhlásil po
predchádzajúcej výzve - predžalobnej upomienke zo dňa 26.4.2017, v súlade s čl. 12 bod 12.2 zmluvy
okamžitú splatnosť úveru ku dňu 21.6.2017.

1.5. Súd prvej inštancie skúmal z úradnej povinnosti, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a v
nadväznosti na obsah spisu konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz, že v súlade s ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k platnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky, keď preukázal
iba to, že jeho právny predchodca doručoval žalovanej predžalobnú upomienku zo dňa 26.4.2017, ktorá

obsahovalaupozornenienamožnézosplatneniedlhu,avšaknepreukázal,žebyžalovanejbolonásledne
doručované aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.6.2017. Nepreukázal tak,
že by sa uvedená listina, teda oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, dostala do dispozičnej
sféry žalovanej. Súd potom dospel k záveru, že predmetom postúpenia (v čase, kedy k postúpeniu
došlo) bola pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou ani pred a ani po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľskéhoúveru,čojevrozporesozákonnýmipodmienkamipostúpeniapohľadávkyuvedenýmiv
ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Žalobca tak nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný
v danom spore, t.j. že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní.

1.6. Vzhľadom na zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie žalobu

voči žalovanej zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola
úspešná žalovaná, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že žalovanej preukázateľne žiadne výdavky v súdnom konaní nevznikli, súd jej náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo zákonného dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP . Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu
z dôvodu, že nedošlo k predčasnej splatnosti úveru, čím neboli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru. Odvolateľ namieta, že z dôvodu porušenia platobnej disciplíny
žalovanej jeho právny predchodca predžalobnou upomienkou zo dňa 26.4.2017 upozornil žalovanú na

omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovanú upozornil, že pre prípad nezaplatenia
úverovej splátky splatnej v mesiaci 2/2017 (konkrétne dňa 20.2.2017 v súlade s čl. 6 bod 6.1. a 6.2.
zmluvných podmienok úverovej zmluvy a zmluvne dohodnutým splátkovým kalendárom) mu vzniká
právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovaná dlžné splátky úveru nezaplatila, právny
predchodcažalobculistomzodňa21.6.2017oznámilžalovanej,žepristúpilkpredčasnémuzosplatneniu

úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že k zosplatneniu pre
nepreukázanie doručenia vyhlásenia splatnosti žalovanej nedošlo, toto jeho rozhodnutie je nesprávne.
Listina zo dňa 21.6.2017, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej skutočnosť zosplatnenia
úveru, ktorá už nastala, má deklaratórny charakter, t.j. potvrdzuje už skôr vzniknutý právny stav.Odvolateľ podporne odkázal na právny názor vyjadrený v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici
pod č.k. 14CoCsp/52/2020-180 zo dňa 11.5.2021, č.k. 11CoCsp/11/2021-179 zo dňa 22.4.2021, a č.k.
12CoCsp/16/2021-135 zo dňa 27.5.2021. Odvolateľ taktiež zdôraznil, že nedoručenie uvedenej listiny

zo spisu nevyplýva, žalovaná ostala pasívna, jej doručenie nepoprela, preto sa žalobcom tvrdená
skutočnosť o zosplatnení úveru považuje v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP za nespornú. Žalobca
tak tvrdí, že jeho právny predchodca postupoval plne v súlade s ustanovením § 53 ods. 9, v spojení s
ustanovením § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil pre neplatenie úverových splátok. K postúpeniu
žalovanej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru tak došlo platne v súlade s ustanovením § 17 ods. 2

zák. č. 129/2010 Z.z., tj. po predčasnom zosplatnení úveru. Správnym a náležitým zistením skutkového
stavu veci, ako aj správnym právnym posúdením veci, by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom
rozsahu. Na základe uvedených tvrdení žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel v súlade s jej petitom tak, že zaviaže žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 3777,17 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3777,17 eur od
27.6.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4.VdôsledkuodvolaniaKrajskýsúdvBanskejBystrici(ďalej„krajskýsúd“,alebo„odvolacísúd“),akosúd

odvolací podľa ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako
odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť
zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok

stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť
bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo
súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany
odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384
ods. 1, 2 a 3, v spojení s ustanovením § 366 CSP).

6. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

8. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9. V nadväznosti na predchádzajúce znenie § 17 ods. 1 ZoSÚ, podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie

niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

11. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom
právnom vzťahu medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu, pričom pôvodný veriteľ bola

nebanková spoločnosť Consumer Finance Holding. a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130. Pôvodný žalobca - banka VÚB a.s. so sídlom v Bratislave, nadobudol
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, titulom zlúčenia pôvodného veriteľa s
VÚB, a.s. v zmysle projektu rozdelenia zlúčenín, v zmysle ktorého spoločnosť VÚB, a.s. ako právny
nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer

Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti
okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Táto okolnosť je zrejmá aj z údajov
zapísaných v obchodnom registri. Právny predchodca pôvodného žalobcu(spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia), ako pôvodný veriteľ, uzatvoril so žalovanou
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 57776271 zo dňa 23.11.2015, ktorou poskytol žalovanej bezúčelový

spotrebiteľský úver v sume 4.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60. mesačných splátkach,
vo výške po 118,17,- eur (vrátane splátky poistenia), počnúc dňom 20.12.2015, vždy do 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru 11/2020. Z dôvodu, že žalovaná
poskytnutýúverriadneavčasnesplácalaatonapriekpredžalobnejupomienkezodňa26.4.2017,právny
predchodca pôvodného žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.6.2017.

13. Predmetom odvolacieho konania (vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania v zmysle § 379
a § 380 CSP) zostala námietka existencie a danosti aktívnej hmotnoprávnej i procesnej legitimácie
súčasného žalobcu, ako postupníka, na ktorej zotrvával žalobca v priebehu celého konania.

14. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej - existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009).

15. Súd prvej inštancie, keďže žalobca nie je pôvodným nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorý je
predmetom sporu, sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie vecnej a procesnej
legitimáciesúčasnéhožalobcuazameralpozornosťnavysporiadaniesasotázkoudodržaniazákonných
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie skúmal danosť aktívnej

legitimácie súčasného žalobcu v nadväznosti na platnosť postúpenia pohľadávky, sú vecne správne jeho
závery obsiahnuté v bode 30. odôvodnenia rozsudku, v ktorom okresný súd konštatoval : „Súd skúmal z
úradnej povinnosti, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a zistil, že daná nie je, nakoľko v danom
prípade neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001Z. z.“ Hoci je súčasne nutné konštatovať, že
súd prvej inštancie sa v ďalších bodoch odôvodnenia rozsudku zameral na zdôvodnenie svojho záveru,
že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu z dôvodu nedodržania zákonných podmienok s poukazom

na všeobecnú právnu úpravu lex generalis - konkrétne na ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, z hľadiska prijatia záveru o existencii aktívnej legitimácie súčasného žalobcu je nevyhnutné
predovšetkým a prioritne vychádzať zo zákonných podmienok vyplývajúcich z lex specialis. Nakoľko
hmotnoprávnynárokmalžalobcanadobudnúťnazákladezmluvyopostúpenípohľadávokodpôvodného
žalobcu,ktorýmvšakbolabanka,okremvšeobecnejprávnejúpravypostúpeniapohľadávkyvyplývajúcej

z ustanovení Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj
podľa osobitnej právnej normy upravujúcej právny vzťah medzi bankou a klientmi - zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku správne poukázal na túto osobitnú právnu úpravu a aj citoval znenie predmetného
ustanovenia Zákona o bankách. Aj v citovanom bode 30. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie
správne konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcu daná nie je, nakoľko v danom prípade neboli

splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky aj v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách č.
483/2001 Z. z.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie, obsiahnutého v bode 30.
odôvodnenia, považuje pre úplnosť za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že vzhľadom na osobitný

status postupcu (pôvodného žalobcu), ktorým bola banka, už len z tej samotnej skutočnosti, že nebolo
v konaní preukázané splnenie zákonom - lex specialis vyžadovaných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky z banky na ďalší subjekt, už len táto skutočnosť sama o sebe vylučovala zákonnosť
postúpanie pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu, ako postupníka. Odvolací súd
preto nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa a upresňuje záver okresného súdu,

že nebolo preukázané splnenie podmienok na platné a zo zákonom súladné postúpenie pohľadávky v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

17. Osobitná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie
dvoch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia (osobitná písomná výzva banky klientovi

a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky). Uvedené podmienky sú
zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva a musia byť
splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o
bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva (uvedenú
skutočnosť odvolací súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie 14. časti zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté
aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky. Ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového
tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o

postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. OZ). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného
ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť “), ako aj jeho
zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie “Ochrana klientov a bankové tajomstvo“.
Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky.
Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta

postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto
ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Odvolací súd
v súvislosti s takýmto záverom poznamenáva, že takýto výklad predmetného zákonného ustanovenia §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách zodpovedá judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorý práve
za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanovenia v rozhodnutí 1Cdo 147/2017 zo dňa 24 apríla 2018

jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje
len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj
vo svojom ďalšom rozhodnutí 7Cdo 26/2017 zo dňa 16. júla 2018 Najvyšší súd SR vyslovil právnu
vetu : „Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len

jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bezsplnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

18. Odvolací súd potom konštatuje, že v konaní nebola preukázaná hneď prvá z dvoch kumulatívne
vyžadovaných zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky klienta banky na iný subjekt - a
to predchádzajúca osobitná výzva banky klientovi s upozornením na omeškanie s platením dlhu
banke. Pokiaľ súčasný žalobca v spore mal zámer preukázať splnenie zákonných podmienok platného
postúpenia pohľadávky - a doložil do spisu len výzvy predchádzajúceho veriteľa - spoločnosti Consumer

Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku adresované dlžníkovi, takéto písomnosti neobstoja
požiadavke vyžadovanej zákonom o bankách, pretože postupca a nositeľ práv z postúpenie pohľadávky
v čase postúpenia, bola už banka a bola tak povinná splniť, ako postupca, zákonné predpoklady pre
umožnenie postúpenia svojej pohľadávky, ako banky, vyplývajúce zo Zákona o bankách. Pokiaľ zo
zákonnej dikcie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva znenie : „Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,...“,
žiadna takáto písomná výzva banky klientovi v spore preukázaná nebola. Pokiaľ bola postúpená
pohľadávkabankoubezsplneniapodmienokuvedenýchvuvedenomzákonnomustanovení,jepotrebné
takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu

má súd povinnosť prihliadať ex offo. Neplatnosť postúpenia pohľadávky v danej veci vyplýva aj z
ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu - v danom prípade odporovalo zákonným požiadavkám lex specialis
- § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

19. Možno potom zhrnúť, že správny bol záver súdu prvej inštancie, ktorý založil svoje rozhodnutie na
závere, že súčasný žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej
pohľadávky, pretože neboli naplnené zákonné predpoklady a podmienky vyžadované na to, aby na
neho právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Odvolací súd
preto napadnutý rozsudok v meritórnom výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na vecnú správnosť
meritórneho výroku I. rozsudku je potom vecne správny aj závislý výrok II., ktorým súd prvej inštancie
v súlade so zásadou vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255
ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní
inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva,
nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).