Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210543
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edita Klapáčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7113210543.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I, v opatrovníckej veci starostlivosti súdu o mal. deti V. - A., Z.. X.XX.XXXX T. Z.,
Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, na návrh matky: D.. F. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, A., zast. JUDr. Ján Kristínou Piovarčíovou,
advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti otca: D.. J. V., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XX, A., zast.
Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, Košice, v konaní o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým u r č u j e otcovi D.. J. V., Z.. XX.X.XXXX, povinnosť p r
i s p i e v a ť na výživu mal. detí: A. V., Z.. X.XX.XXXX T. Z. V., Z.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a to na každé maloleté dieťa
k rukám matky, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2013 domáhala, aby súd zveril obe
mal. deti do jej osobnej starostlivosti, určil právo otca stýkať sa s maloletými deťmi a otca zaviazal platiť
mesačné výživné na deti vo výške 500 eur a 400 eur k rukám matky.

Návrhom zo dňa 8.8.2013 matka požiadala súd, aby nariadil predbežné opatrenie, ktorým by obe
maloleté deti zveril do jej starostlivosti a otca zaviazal platiť predbežné výživné vo výške 300 eur pre
A. T. 300 eur pre Z..

Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že medzi rodičmi maloletých

detí v súčasnosti pred tunajším súdom prebieha rozvodové konanie, ktoré doposiaľ nie je skončené.
Obe maloleté deti pochádzajú z tohto manželstva. Otec sa dňa 22.4.2013 odsťahoval zo spoločnej
domácnosti a býva oddelene od rodiny. Po odchode sa maloletými deťmi stýka v obmedzenej miere cca
8 hodín týždenne. Od tej doby na výživu detí prispieva sporadicky, naposledy zaplatil len za mesiace júl
a august 2013 sumu po 200 eur na každé dieťa.

Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo

potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie
dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byťdoložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí
ďalejobsahovaťajoznačeniefyzickejosoby,ktorejmábyťmaloletédieťazverenédostarostlivosti,alebo

označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh
podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne
najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 77 ods. 1 písm b) a c) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia
vo veci.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo

zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v

zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie
pochybnostiojehopotrebe.Predbežnéopatreniejeinštitútomprocesnéhopráva,ktorémôžesúdpoužiť,
ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú
práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,

žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o
mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že žiadna
bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí. Matka dostatočne neodôvodnila vážnu potrebu dočasnej
právnej úpravy, nakoľko sama v podaní uviedla, že obe maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v
jej starostlivosti a bývajú s ňou. Matka teda nepreukázala, že by bola starostlivosť o maloleté deti
nejakým spôsobom zanedbaná, a že by bol ohrozený ich vývoj, zdravotný či psychický stav a ani

nepredložila dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
ktoré by odôvodnili okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, ktorým by maloleté deti
zveril matke. Súd preto v danom prípade nevidel zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie
nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú naďalej zachované obaja rodičia maloletých detí. Rodič
nestráca rodičovské práva a povinnosti momentom rozpadu manželstva. Súčasťou rodičovských práv

a povinností je teda starostlivosť aj styk rodiča s mal. deťmi. Záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými
záujmami, vrátane záujmu rodiča. V prípade konaní, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv
a povinností a zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa znamená,
brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb
a interpersonálneho vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je

teda záujmom dieťaťa, aby bol jeho kontakt s oboma rodičmi čo najrovnoprávnejší. Starostlivosť o
spoločné deti má smerovať predovšetkým k tomu, aby si rodičia aj napriek rozpadu vzťahu, uvedomili,
že zostávajú rodičmi, že ich rodičovské vzťahy k deťom treba zachovať a že deti majú právo na
výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Samotná skutočnosť, že sa rodičia rozvádzajú a už spolu nežijú
v jednej domácnosti nie je, bez ďalších okolností dostatočne závažnou na to, aby boli maloleté deti

zverené len do starostlivosti jedného z rodičov. Zároveň súd dospel k názoru, že vzhľadom na matkou
uvedené skutočnosti je podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia na určenie výživného pre
maloleté deti v matkou navrhovanej výške 300 eur a 300 eur mesačne nedôvodný. Len v prípadoch
osvedčeniabezprostrednéhoohrozeniazdraviamaloletýchdetí,čiinéhozávažnéhodôvodu,jenamieste
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Zo skutkového stavu zisteného v

konaní vyplýva odôvodnený predpoklad, že matka disponuje príjmom, z ktorého uspokojuje potreby
maloletých detí v potrebnom rozsahu. Z podania matky nevyplýva, že sa nachádza v tak kritickej situácii,
že by bez výživného od otca maloletých detí hrozilo, že nebudú mať kde bývať alebo čo jesť. Tieto
skutočnosti však otca nezbavujú povinnosti podieľať sa na výžive svojich maloletých detí. Danosť nárokua potreba určiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom vyplýva zo zistenia, že vyživovacia
povinnosťotcavočinimdoteraznebolaprávoplatneurčenáaotecnaichvýživuvsúčasnostipodľamatky
neprispieva, resp. prispieva len sporadicky. Z uvedeného dôvodu súd určil vyživovaciu povinnosť otca

voči maloletým deťom tak, že ho zaviazal prispievať na každé z detí v nevyhnutnej miere vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Od 1.júla 2013 výška minimálneho
výživného predstavuje sumu 27,13 eura mesačne. Definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca voči
maloletým deťom vrátane určenia počiatku jeho povinnosti prispievať na ich výživu od toho dňa, od kedy

svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť prestal plniť určí súd aj spätne v rozhodnutí vo veci samej tak,
aby výživné zodpovedalo skutočným schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám
maloletých detí. Táto skutočnosť však otcovi v žiadnom prípade nebráni, aby ak sám uzná za vhodné,
alebo toho bude schopný, platil dobrovoľne vyššie výživné. Na základe uvedeného súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).