Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/334/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210543
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7113210543.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. V., nar. XX.XX.XXXX a Z. V.,
nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach, detí rodičov Ing. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. na O. ul. č. XX, právne zastúpenej
JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul.č.
20 a Ing. J. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v A. na O. ul. č. XX, právne zastúpeného Mgr. Petrom

Masarovičom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
22P 63/2013-43 zo dňa 15.08.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v
prevyšujúcej časti.

M e n í uznesenie vo výroku o určení výživného tak, že návrh v tejto časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým otca zaviazal
prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám matky vždy do 15. - tého dňa v mesiaci vopred až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou 300
Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Košice I konanie o

rozvod manželstva. Dňa 22.04.2013 otec opustil spoločnú domácnosť, pričom po jeho odchode sa otec
s maloletými deťmi stýka v obmedzenej miere približne 8 hodín týždenne. Otec od svojho odchodu
prispieva na výživu maloletých detí len sporadicky a naposledy zaplatil výživné vo výške 200 Eur na
každé dieťa v mesiacoch júl a august 2013.

Súd prvého stupňa posúdil zistený skutkový stav podľa ust. § 75 ods. 1, 2,4, 8, § 76 ods. 1

písm. f), § 77 ods. 1 písm. b) a c), § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne zamietol, pretože maloletým deťom nehrozí žiadna
bezprostredná ujma, nie je ohrozený ich život, zdravie ani psychický či fyzický vývoj. Matka neosvedčila
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia
predbežného opatrenia, keďže v návrhu sama uviedla, že maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v
jej starostlivosti a bývajú s ňou v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že rodičia maloletých detí nežijú

v spoločnej domácnosti a prebieha konanie o rozvode manželstva nepovažoval súd prvého stupňaza dôvod, pre ktorý by bolo potrebné nariadiť predbežné opatrenie, preto návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia v tejto časti zamietol.

Súd prvého stupňa však nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu každého z maloletého detí v nevyhnutnej miere t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže mal preukázané, že vyživovacia povinnosť otca nebola súdom
doposiaľ určená a otec na výživu maloletých detí prispieva len sporadicky. Predbežné určenie výživného
vo výške 300 Eur na každé maloleté dieťa, ktoré požadovala matka považoval súd za nedôvodné,

pretože matka maloletých detí sa nenachádza v kritickej situácií a disponuje príjmom, z ktorého
uspokojuje potreby maloletých detí v primeranom rozsahu.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie. Uviedla, že otec sa s maloletými
deťmi stretáva nepravidelne, podľa svojej úvahy, pričom matka nemá možnosť styk otca s maloletými
deťmi ovplyvniť. Uvedená skutočnosť negatívne vplýva na maloleté deti, preto zastávala názor, že

predbežné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti je nevyhnutné. Nesúhlasila s tvrdením
súdu prvého stupňa, že má dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie potrieb maloletých detí.
Podotkla, že jej príjem predstavuje sumu 450 Eur mesačne, z ktorého uhrádza všetky výdavky spojené
s bývaním, stravovaním a výdavkami pre maloleté deti. Uviedla, že otec dobrovoľne prispieva na výživu
maloletýchdetísumou200Eurmesačnenakaždédieťa.Zastávalanázor,žedetimajúprávopodieľaťsa

na životnej úrovni svojich rodičov, pričom majetkové pomery otca sú veľmi dobré. Otec maloletých detí jej
oznámil, že výživné, ktoré dobrovoľne platil zníži na sumu uvedenú v nariadenom predbežnom opatrení.
Navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že naďalej prispieva na každé maloleté dieťa sumou 200
Eur mesačne, preto nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec mieni prispievať na výživu svojich detí vo
výške podľa predbežného opatrenia, ktoré nariadil súd prvého stupňa. Podotkol, že s maloletými deťmi
sa stretáva podľa svojich možností. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna

úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti

je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne

rozhodol, ak čiastočne zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala
zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia. Doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu
okamžitého zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia a predbežné zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti totiž žijú v spoločnej domácnosti s matkou a nič nenasvedčuje

tomu,žebyimhrozilaakákoľvek ujmanafyzickomčipsychickomzdravíalebobolnarušenýichpriaznivý
vývoj. Ani nepravidelný styk otca s maloletými deťmi, na ktorý poukazuje matka v podanom odvolaní
nemôže byť dôvodom na ingerenciu súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia predbežného
opatrenia. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a v podanom odvolaní sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Navyše dňa 02.05.2013 bolo na návrh matky začaté konanie

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a taktiež
je na Okresnom súde Košice pod sp. zn. 11P 82/2013 vedené konanie o rozvod manželstva rodičov
maloletýchdetí,pretoodvolacísúdpotvrdil uzneseniesúduprvéhostupňavovýrokuozamietnutínávrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenie v prevyšujúcej časti ako vecne správne podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Odvolací súd však zastáva odlišný právny názor ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o predbežné určenie

vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani
zo skutočností zistených súdom prvého stupňa nevyplýva potreba nariaďovať predbežné opatrenie
a otca maloletých detí zaviazať prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere. Otec
maloletých detí totiž dobrovoľne prispieva na výživu každého z maloletých detí mesačne sumou 200 Eur,
pričom uvedenú skutočnosť potvrdila aj matka v podanom odvolaní. Uspokojenie odôvodnených potrieb

maloletých detí preto nie je bezprostredne ohrozené a z vyjadrenia otca je zrejmé, že aj po nariadení
predbežného opatrenia súdom prvého stupňa naďalej prispieva na výživu svojich detí rovnakou sumou
t.j. 200 Eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením nemožno
prejudikovaťvýrokkonečnéhorozhodnutiavovecisamej,pretodefinitívnyrozsahvyživovacejpovinnosti
otca k maloletým deťom a jej počiatok určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za

účelom zistenia odôvodnených potrieb maloletých detí a schopností, možností a majetkových pomerov
otca. Z tohto dôvodu nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa odvolacou námietkou matky, že
majetkové pomery otca sú na dobrej úrovni a umožňujú mu platiť výživné v matkou požadovanej sume
300 Eur mesačne na každé dieťa, nakoľko uvedené tvrdenia majú význam až pre konečné rozhodnutie
súdu vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie vo výroku o

určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tak, že návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia aj v tejto časti zamietol s tým, že v konaniach starostlivosti o maloleté deti nie je viazaný
návrhom účastníka (ani odvolaním) (§ 153 ods. 2, § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.