Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110011067
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2110011067.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov

JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaných D. G., nar.
XX.XX.XXXX v U. a spol., pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
1T/48/2010-1573 zo dňa 28.10.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.04.2022 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných D. G., V. S. a U. C..

II/
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému D. G., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., U. U. č. XXXX/XX

u k l a d á:

Podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1
Trestného zákona s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 41
ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

III/
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému V. S., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D. č. XXX, okres Trnava

u k l a d á:

Podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Trestného
zákona s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 41 ods. 2

Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

IV/

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému U. C., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom H. - C., D. č. XXXX/X,

u k l a d á:

Podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 39 ods. 1Trestného
zákona s použitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom

Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/46/2011 zo dňa 29.05.2019, právoplatným dňa 13.08.2019, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa

§ 42 Trestného zákona v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/38/2017 zo dňa 22.11.2018,
právoplatnom dňa 22.11.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom

Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/69/2008 zo dňa 24.04.2018, právoplatným vo výroku o vine a treste
dňa 07.06.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 1T/48/2010-1573 zo dňa 28.10.2020 okresný
súd rozhodol tak, že obžalovaného D. G., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. U. č. XXXX/XX
uznal vinným v bode 1/ obžaloby zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v bode 3/ obžaloby zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods.1, ods. 5 písm. a)
Trestnéhozákona,obžalovanéhoV.S.,nar.XX.XX.XXXXvI.,trvalebytomD.XXX,U.vbode2/obžaloby
zo spáchania zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona a v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona a obžalovaného U. C., nar. XX.XX.XXXX v U.,

trvale bytom D. XXXX/XX, H. v bode 3/ obžaloby z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mali
dopustiť tak, že

v bode 1/

obžalovaný D. G.dňa 09. júna 2005 v Trnave, na ul. A. Žarnova č. 5 v pobočke banky OTP Banka Slovensko, a.s. požiadal
o spotrebný úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) a pri spisovaní žiadosti o jeho poskytnutie predložil
svoj občiansky preukaz č. OP: G. XXXXXX, kartu poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,

rodný list a falošné potvrdenie od zamestnávateľa - spoločnosti LENZU SK, spol. s r.o., so sídlom Lúčna
2, Trnava, IČO: 36 252 018 zo dňa 09.06.2005, kde nebol nikdy zamestnaný a po schválení úveru s
bankou OTP Banka Slovensko, a.s. dňa 09.06.2005 uzatvoril Zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom
úvere pre obyvateľstvo č. 0073 3011 05 RSU a po poskytnutí úveru dňa 09. júna 2005 tento v plnej výške
vybral a použil pre vlastnú potrebu, následne úver nesplácal, čím spôsobil poškodenému OTP Banka

Slovensko a.s., so sídlom Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 škodu vo výške 1.659,70 Eur,

v bode 2/
obžalovaný V. S.
v priebehu februára 2007 po spoločnej dohode s doposiaľ nestotožnenou osobou dosiahol neoprávnený
prevod vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. podlaží bytového domu so súpisným číslom

XXXX vo vchode č. XX v U. na ul. R. č. XX, zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Správou
katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX pre okres Trnava, obec U., katastrálne územie U. takým
spôsobom, že si zabezpečil vyhotovenie kúpnej zmluvy medzi predávajúcou S. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., R. č. XXXX/XX a kupujúcim V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. č. XXXX/X, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu z predávajúcej S. D. na kupujúceho

V. S. bez vedomia a súhlasu oprávneného vlastníka za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk, pričom doposiaľ
nestotožnená osoba naviedla G. R., nar. XX.XX.XXXX, aby za odplatu 5.000,- Sk vystupovala ako
predávajúca S. D., kde na tento účel zabezpečila jej fotografiu, ktorú použila na vyhotovenie falošného
občianskeho preukazu znejúceho na meno predávajúcej S. D., následne G. R., nar. XX.XX.XXXX
priviezla na Notársky úrad JUDr. Jozefa Opatovského v Trnave, kde G. R., nar. XX.XX.XXXX dňa

20. februára 2007 vystupujúc ako vlastníčka predmetného bytu a predávajúca S. D. po preukázaní
sa falošným občianskym preukazom podpísala 6 vyhotovení kúpnej zmluvy, na ktorých bola pravosť
jej podpisu overená pracovníčkou notárskeho úradu, pričom Centrálny register osvedčených podpisov
pridelil jej podpisu poradové číslo O 143637/2007, ďalej dňa 20. februára 2007 podpísala aj Návrh
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol dňa 20.02.2007 doručený

Správe katastra Trnava spolu so štyrmi rovnopismi kúpnej zmluvy, na základe čoho Správa katastra
Trnava dňa 22.02.2007 pod číslom V 855/07 povolila vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v
prospech obžalovaného V. S., nar. XX.XX.XXXX, čím obžalovaný V. S. spôsobil oprávnenej vlastníčke
predmetného bytu S. D. škodu vo výške 1.500.000,- SKK (49.790,88 EUR),

v bode 3/
obžalovaní D. G., V. S. a U. C.
popredchádzajúcejvzájomnejdohodedňa26.09.2006vTrnavenaul.ZelenýKríčekvylákaliposkytnutie
úveru z Československej obchodní banky a.s., pobočky zahraničnej banky v SR takým spôsobom, že
obžalovaný D. G. požiadal o úver vo výške 1.900.000,- Sk (63.068,44,- Eur), ktorý mal byť zabezpečený

nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území F., pričom k žiadosti o
úver predložil potvrdenie od zamestnávateľa spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o. o priemernej výške
mesačného príjmu a výplatné pásky menovanej spoločnosti za mesiace jún až august 2006, ktoré
zabezpečil obžalovaný U. C. a obžalovanému D. G. odovzdal obžalovaný V. S., obžalovaný U. C.
prostredníctvom I. D. zabezpečil založenie podnikateľského účtu spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o. a

následné poukázanie sumy 28.000,- SKK z tohto účtu na účet obžalovaného D. G. č. XXXXXXXXXX/
XXXX ako jeho mzdy zo spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o., hoci obžalovaný D. G. v tejto spoločnosti
nikdy nepracoval, následne po schválení úveru bola dňa 05.10.2006 medzi obžalovaným D. G. a
Československou obchodní bankou a.s., pobočkou zahraničnej banky v SR uzatvorená Zmluva o
poskytnutí úveru reg. č. 8266/311079/2006/NSU70, predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť

obžalovanému D. G. úver vo výške 1.900.000,- SKK (63.068,44,- Eur) a zo strany banky dňa 04.10.2006
podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 8266/311079/2006/NSU70,
kde záloh mali tvoriť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Správou katastra Zvolen na Liste vlastníctva č. XXXX, výlučným vlastníkom
ktorých bol N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.-U. XXXX/XX, obžalovaný V. S. obžalovanému D. G.

ako podklady pre čerpanie úveru predložil Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.
č. 8266/311079/2006/NSU70 podpísanú dňa 31.10.2006 N. Y., nar. XX.XX.XXXX, pravosť podpisu
ktorého bola overená pracovníčkou Notárskeho úradu Evy Karellovej vo Vrbovom, pričom Centrálny
register osvedčených podpisov pridelil jeho podpisu poradové číslo O 928004/2007 ako aj Návrh navklad záložného práva do katastra nehnuteľností reg. č. 8266/311079/2006/NSU70 podpísaný dňa
31.10.2006 N. Y., nar. XX.XX.XXXX, pravosť podpisu ktorého bola overená pracovníčkou Notárskeho
úradu Evy Karellovej vo Vrbovom, pričom Centrálny register osvedčených podpisov pridelil jeho podpisu

poradové číslo O 928014/2007 s odtlačkom falošnej pečiatky Správy katastra Zvolen, podľa ktorej mal
byť tento návrh Správe katastra Zvolen doručený dňa 31.10.2006 a malo mu byť pridelené číslo konania
3377/06, ktoré listiny však v skutočnosti N. Y. nepodpísal a ktorý návrh Správe katastra Zvolen nikdy
doručený nebol, na základe čoho Československá obchodní banka a.s., pobočka zahraničnej banky v
SR dňa 15.11.2006 pripísala na účet obžalovaného D. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.900.000,- Sk,

obžalovaný D. G. následne na pobočkách banky dňa 15.11.2006 vybral v hotovosti 2x sumu 300.000,-
SKK a túto v celkovej výške 600.000,- SKK odovzdal obžalovanému V. S., na pobočkách banky dňa
16.11.2006 vybral v hotovosti 2x sumu 250.000,- SKK, z ktorej celkovej sumy vo výške 500.000,- SKK
dňa 16.11.2006 v meste G. prostredníctvom C. Y. obžalovanému U. C. odovzdal sumu 150.000,- SKK,
dňa16.11.2006napobočkebankypoukázalvprospechúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXX,ktoréhomajiteľom
je C. G. sumu 750.000,- SKK a zvyšok úveru použil doposiaľ nezisteným spôsobom, čím obžalovaní

spôsobili poškodenej Československej obchodní banke a.s., pobočke zahraničnej banky v SR so sídlom
815 63 Bratislava, Michalská č. 18, IČO: 30 805 066 škodu vo výške 4.881.366,- SKK (162.031,67 EUR).

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému D. G. podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, §
36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného

zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona
okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zároveň
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému - Československá obchodná banka, a.s., so
sídlom Žižkova 11, 811 01 Bratislava, IČO: 36 854 140 škodu vo výške 38.173,01 eur. Obžalovanému

V. S. uložil podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 a
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku okresný súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému - Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 01 Bratislava, IČO: 36 854 140 škodu vo výške
19.916,35 eur. Obžalovanému U. C. uložil podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1
a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného

zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 30T/46/2011 zo dňa 29.05.2019, právoplatným dňa 13.08.2019 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili svoj podklad. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd tiež zrušil výrok o upustení od
uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.

1T/38/2017 zo dňa 22.11.2018, právoplatného dňa 22.11.2018 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratil podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodenému - Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 01 Bratislava, IČO:
36 854 140 škodu vo výške 4.979,09 eur.

O náhrade škody okresný súd ďalej rozhodol samostatným výrokom, ktorým podľa § 288 ods. 2
Trestného poriadku poškodeného - Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811
01 Bratislava, IČO: 36 854 140 so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1573-1603.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných, svedkov, splnomocnencov poškodených, prečítaním výpovedí z prípravného konania,
oboznámením sa s obsahom pripojených spisov, oboznámením sa so znaleckým dokazovaním ako aj

ďalšímidôkazmi.ZvykonanéhodokazovaniamalokresnýsúdpokiaľideoobžalovanéhoD.G.vovzťahu
ku skutku v bode 1/ obžaloby za to, že vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým jeho vlastnou
výpoveďou, výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi. Obžalovaný potvrdil, že dňa 09.06.2015 požiadal
v pobočke OTP Banka Slovensko, a.s. o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 50.000 Skk, pričomokrem listín, ktorých obsah bol pravdivý predložil aj potvrdenie od zamestnávateľa spoločnosti LENZU
SK, spol. s.r.o., u ktorého nikdy zamestnaný nebol. Skutočnosť, že potvrdenie od zamestnávateľa
je falošné preukázala výpoveď svedkyne J. H. ako jedinej konateľky spoločnosti, ktorá potvrdila, že

obžalovaný G. nikdy nebol zamestnancom spoločnosti, obžalovanému nikdy nepotvrdzovala príjem a
nevystavovala potvrdenie o príjme pre banku. Okresný súd uveril výpovedi obžalovaného z prípravného
konania,kedysakspáchaniuskutkupriznal,atoajnapriektomu,ženahlavnompojednávaníuviedol,že
o spotrebiteľský úver požiadal pre svojho kamaráta. Spáchanie skutku v bode 1/ potvrdzuje aj samotná
Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 09.06.2005. Obžalovaný teda svojim konaním vylákal

od spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. úver vo výške 50.000 Skk, s tým, že banku uviedol do omylu
v otázke splnenia podmienok pre úver a spôsobil jej tak škodu vyššiu ako nepatrnú, čím spáchal trestný
čin podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Stupeň nebezpečnosti
skutku bol vyšší ako nepatrný, obžalovaný poškodenej banke nevrátil ani časť spôsobenej škody, na
jeho získanie sa pripravil falošným potvrdením o zamestnaní a príjme, pričom skutok spáchal zo zištnej
pohnútky. Pokiaľ ide o ustálenie viny u obžalovaného V. S. vo vzťahu ku skutku v bode 2/ obžaloby,

obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje jeho výpoveď, výpoveď poškodenej S. D. ako aj ďalšie
výpovede a listinné dôkazy. Obrana obžalovaného bola založená na tom, že oklamaným a poškodeným
bol on, pretože on mal skutočný záujem o kúpu predmetného bytu od poškodenej D., na čo si od
svedkyne C. požičal finančné prostriedky vo výške 1.500 000 Skk. Toto tvrdenie nebolo možné overiť
vzhľadom na to, že svedkyňa medzičasom zomrela. Faktom však zostáva to, že obžalovanému bola

skutočne uvedená suma poukázaná na osobný účet, avšak ešte v ten istý deň poukázal sumu 950.000
Skk na účet predajcu vozidiel zn. Mercedes Benz na požiadavku svedka G., a v ďalších dňoch vybral
zo svojho účtu sumu 549.000 Skk. Obžalovaný S. oslovil prostredníctvom svedka G. advokáta JUDr.
G. za účelom prípravy kúpnej zmluvy až 8 mesiacov po tom, ako si požičal peniaze na kúpu bytu.
Z uvedeného okresný súd vyvodil, že suma od svedkyne C. bola určená na iný účel ako na účel

kúpy bytu a pravdepodobne aj táto osoba bola obeťou podvodu obžalovaného S. a svedka G.. Nebolo
pravdivým ani tvrdenie obžalovaného S. o tom, že predmetný byt mu mala ukázať sama poškodená,
pretože pokiaľ by uvedené bolo pravdou, obžalovaný by pri podpise zmluvy zistil, že osoba, ktorá mu
byt ukázala nie je tou osobou, ktorá sa pri podpise zmluvy dostavila na notársky úrad. Zmluvu o kúpe
bytu podpísala svedkyňa R., vydávajúc sa za poškodenú. Svedkyňa R. konštantne vypovedala o účasti

na žalovanom skutku tak, že ju na železničnej stanici v Trnave oslovil neznámy muž s ponukou zárobku
5.000 Skk za pár podpisov. Na tento účel neznámy muž zabezpečil fotografie svedkyne, ktoré boli
použité pri vyhotovení falošného občianskeho preukazu poškodenej D., s ktorým sa svedkyňa dostavila
na notársky úrad predstierajúc, že je poškodenou D.. Svedkyňa tiež uviedla, že na notársky úrad ju
priviezol neznámy muž, ktorým mal byť svedok Q., ktorého opoznala pri rekognícií. Skutočnosť, že

svedkyňa R. predložila na notárskom úrade falošný občiansky preukaz bola preukázaná fotokópiou
občianskeho preukazu, ktorú vyhotovila svedkyňa C. ako pracovníčka notárskeho úradu. Svedkyňa R.
tiež vypovedala, že v byte poškodenej nikdy nebola, pričom z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo,
že byt poškodenej nebol obývaný. Preto nemôže byť pravdivá výpoveď obžalovaného S., ktorý tvrdil,
že byt mu ukázala poškodená D.. Okresný súd konštatoval, že skutočnosť, že v rozhodnom čase

bola spôsobilosť na právne úkony svedkyne R. čiastočne obmedzená neznamená, že by mala byť
jej výpoveď nedôveryhodná. Svedkyňa síce trpí ľahkou mentálnou retardáciou, avšak jej psychický
stav v inkriminovanom čase bol kompenzovaný a stabilizovaný. Pri podvodnom konaní sa obžalovaný
S. rozhodol zneužiť nepriaznivú situáciu poškodenej D., ktorá mala na predmetnom byte viaznuce
dlhy, čo potvrdili výpovede viacerých svedkov. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na výpoveď

manželky obžalovaného S., ktorá nemala vedomosť o tom, že obžalovaný plánoval zakúpenie bytu pre
vyriešenie rodinných záležitosti, o nadobudnutí bytu obžalovaným sa dozvedela až od orgánov činných
v trestnom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného o tom, že v rozhodnom čase nebol vo finančnej
núdzi, mal dostatočný príjem a nebol odkázaný na páchanie trestnej činnosti, podklady ním predložené
nepreukazujú tieto tvrdenia. Obžalovaný žil v ubytovni, nemal vlastné bývanie. Okresný súd mal bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok tak ako je uvedené v obžalobe spáchal obžalovaný,
ktorý konajúc v priamom úmysle na škodu poškodenej D. seba obohatil tým, že uviedol do omylu Správu
katastraTrnavapripovoľovanívkladuvlastníckehoprávakbytupoškodenejD.,čímspôsobilpoškodenej
značnú škodu na majetku. Pokiaľ ide o námietku o porušení zásady kontradiktórnosti konania, okresný
súd dodal, že táto zásada je dodržaná už vtedy, kedy v rámci tejto zásady bola daná aspoň jedna

možnosťvypočuťsvedka.Obhajobaopomenulanato,žeovšetkýchvýsluchochsvedkovboliobhajcovia
riadne upovedomení a mali možnosť výsluchov zúčastniť sa, klásť svedkom otázky, čo však nevyužili a
na opätovné výsluchy sa nedostavili aj napriek upovedomeniu. Pokiaľ ide o skutok v bode 3/ obžaloby,
obžalovanýG.sakspáchaniuskutkupriznal,pričomvierohodnosťjehovýpovedejepotvrdenáviacerýmisvedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi. Okresný súd mal za preukázané, že obžalovaný
G. bol oslovený svedkom N., ktorého oslovil obžalovaný C. s tým, že potrebuje mladého chalana na
kšeft. N. sa ním prišiel s ďalším mužom, spoločne išli na Zelený Kríčok v Trnave k budove banky ČSOB,

kde ich čakali ďalšie dve osoby. Popis týchto osôb plne korešponduje s výzorom obžalovaných S. a
C. a svedka Q., ktorý mal v rozhodnom čase robiť šoféra obžalovanému S.. Výpoveď obžalovaného
C. okresný súd vyhodnotil ako nevieryhodnú, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úloha
obžalovaného nebola ručiť za úver ale o úver požiadať a navyše, obžalovaný G. bol v tom čase
nezamestnaný, nemal čím ručiť a potreboval si zarobiť. Uvedené potvrdzuje aj to, že obžalovaný

G. od počiatku vedel, že bude žiadať o úver a tiež to, že od počiatku nebude spĺňať podmienky
banky pre poskytnutie úveru. Obžalovaný G. bol tou osobou, ktorá komunikovala s bankou a oficiálne
požiadala o úver. Obžalovaný C. bol aktívny v časti preukázania podmienok pre poskytnutie úveru, a
to zaisteniu potvrdenia o príjme. Pokiaľ ide o výpoveď svedka N., jeho výpoveď považoval okresný súd
za vierohodnú, aj napriek snahe obhajoby o diskreditáciu tohto svedka, tým, že to bol obžalovaný C.,
ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestnej činnosti, ktorú mal páchať svedok N.. Svedok

N. vypovedal bez emócií, nič neprikrášľoval, jeho výpoveď bola vecná, bez zistenia motivácie uškodiť
obžalovanému C.. Svedok N. mal byť majiteľom spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o., ktorého následná
konateľkaboladohodenáobžalovanémuC.akotzv.bielykôň.Výpoveďobžalovanéhokorešpondovalas
výpisom z Obchodného registra SR. Obžalovaný C. bol usvedčený aj svedkyňou D., ktorá popísala svoj
kontakt s obžalovaným, keď pred bankou čakali na osobu pod menom „U.“, ktorého opis korešpondoval

s obžalovaným C.. Za irelevantnú okresný súd považoval námietku obžalovaného C. o absencií jeho
obhajcu pri rekognícií. Svedkyňa D. opoznala obžalovaného C. pri rekognícií, opísala tiež ako vložila
peniaze prijaté od obžalovaného C. v banke. Svedkyňa tiež uviedla, ako v banke v Smoleniciach založila
podnikateľský účet na spoločnosť MARY EXPRESS, s.r.o. a naň vložila finančné prostriedky, ktoré
neskôrvyplatilaobžalovanémuG.akomzdu,ktorousapreukázalvbanke.Opísalatiež,žemuž,sktorým

bola zakladať účet a ktorý ju do banky odviezol uviedol, že je od U.. Výpoveď svedkyne D. navyše
potvrdzujú listinné dôkazy - zmluvná dokumentácie VÚB Banky, a.s., výpovede zamestnankýň banky,
preto výpoveď svedkyne D. považoval za vierohodnú. Zakladanie podnikateľského účtu svedkyňou D.
v Smoleniciach potvrdil aj svedok G., to všetko na žiadosť obžalovaného S.. Tento svedok zároveň
potvrdil, že svedkyňu priviezol do banky obžalovaný S. a svedok Q.. Svedkyňa pri rekognícií opakovane

označila S. a Q. ako osoby prítomné pri zakladaní účtu v banke v Smoleniciach. V prípade svedka
Y. okresný súd považoval za vierohodnú jeho výpoveď z prípravného konania, pretože korešponduje
s výpoveďou obžalovaného G. a C. a je v súlade s ďalšími listinnými dôkazmi. Okresný súd mal
bez akýchkoľvek pochybností preukázanú účasť obžalovaného C. na skutku v bode 3/ a to tak, že
obžalovaný C. zabezpečil potvrdenie spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o. o priemernej mesačnej mzde

obžalovaného G. ako aj výplatné pásky obžalovaného G.. Rovnako obžalovaný C. prostredníctvom
svedkyne D. zabezpečil založenie podnikateľského účtu vo VÚB Banke, a.s., z ktorého bola poukázaná
mzda obžalovanému G.. Vinu obžalovaného S. mal okresný súd preukázanú početnými dôkazmi. Podľa
svedka G. vyplýva, že ho v roku 2006 oslovil obžalovaný S. s tým, že má klienta, ktorý by chcel
kúpiť dom v H. H.. Výpoveď svedka S. bola pre súd nevieryhodná, pretože v žiadnej inej výpovedi sa

svedok G. neobjavuje ako osoba, ktorá by mala záujem pre niekoho vybaviť úver. Nebola pravdivá
výpoveď obžalovaného S. o tom, že G. mal vidieť len jedenkrát, pretože okrem vybavovaniu úveru mu
mal odovzdávať potrebné doklady o príjme práve medzi G.. Obžalovaný S. nevedel vysvetliť pôvod
sumy 30.000 Skk. Skutočnosť, že obžalovaný neriešil žiadnu kúpu domu ale sa aktívne podieľal na
páchaní skutku v bode 3/ potvrdzuje výpoveď obžalovaného G., ktorý uviedol, že to bol obžalovaný S.,

ktorý pri podpise zmluvy s bankou obžalovanému G. predstavil svedka Y., ktorého úlohou bolo strážiť
obžalovaného G. do doby vyplatenia sumy úveru, pričom obaja zhodne vypovedali o tom, čo sa dialo po
podpise zmluvy, ktorý priebeh korešponduje s listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že na spáchaní skutku sa muselo podieľať viacero osôb, ktorými mali byť najmä svedkovia G. a G.,
ktorí boli aktívni pri zakladaní podnikateľského účtu spoločnosti MARY EXPRESS, a.s. a vyplatení a

prevode finančných prostriedkov z úveru. Okresný súd dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou by
sa stal obeťou podvodu aj svedok Y., ktorý mal v úmysle predať nehnuteľnosť vo F.. Tento svedok však
záložné zmluvy odmietol podpísať, preto boli zmluvy vrátené svedkovi G. od ktorého sa tieto zmluvy
dostali k obžalovanému S., ktorý ich odovzdal G. a ten banke. Podpis svedka Y. na záložných zmluvách
a na vklade do katastra nehnuteľností bok sfalšovaný osobou, ktorá sa za neho na notárskom úrade

JUDr. Evy Karellovej vydávala. Rovnako bola sfalšovaná aj pečiatka správy katastra Zvolen. Záložnými
zmluvami po ich vrátení disponovali len dve osoby, a to obžalovaný S. a G., pričom obaja museli vedieť,
že svedok Y. zmluvy nepodpísal. Účasť obžalovaného S. dosvedčuje aj svedecká výpoveď svedkyne
Q. (starej matky obžalovaného G.), ktorá uviedla, že v roku 2006 ju asi 10x telefonicky kontaktovalobžalovaný S.. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že skutok v bode 3/ spáchali
spoločným konaním obžalovaní, keď vylákali od Československej obchodnej banky, a.s. úver tým,
že ju uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobili jej tak škodu

veľkého rozsahu. Pokiaľ ide o uloženie trestu, v prípade obžalovaného G. došlo k spáchaniu dvoch
trestných činov, a to za účinnosti zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona účinného do 31.12.2006
a tiež za Trestného zákona účinného od. 1.1.2006. V prechodných ustanoveniach Trestného zákona
účinného od 1.1.2006 nie je riešená situácia, keď sa páchateľ dopustil spáchania dvoch alebo viacerých
samostatných skutkov s tým, že aspoň jeden bol spáchaný za účinnosti nového Trestného zákona.

Oba zákony však zhodne upravujú podmienky uloženia jedného trestu za celú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť, a to podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Okresný
súd uviedol, že pre obžalovaného G. nie je priaznivejšie právne kvalifikovať celú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006, preto mu súd ukladal trest podľa ustanovenia §
222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona a to v rozmedzí trestnej sadzby 10 až 15 rokov. Okresný
súd u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona.

Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, z ktorých jeden je obzvlášť závažným zločinom, okresný
súd mu musel ukladať úhrnný trest odňatia slobody. Pri ukladaní súd prihliadol na to, že od spáchania
skutkov uplynula dlhá doba (15 rokov v prípade skutku 1/ a 14 rokov v prípade skutku 3/), zohľadňujúc
pri tom ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov. Zároveň obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnych stupňom stráženia, s poukazom na jeho predchádzajúceho život. V tomto prípade
malokresnýsúdzato,že nanápravuobžalovanéhoniejepotrebnézaradiťhodoústavusostrednýmani
maximálnym stupňom stráženia. V prípade obžalovaného S. bolo rovnako potrebné ukladať úhrnný trest
podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona. Rovnako ako u obžalovaného G. súd zohľadnil dobu, ktorá uplynula

od spáchania skutkov (v bode 2/ a 3/), a preto mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o
obžalovaného C., tento spáchal obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 20 k § 222 ods. 1,
ods.5písm.a)Trestnéhozákona,pričomskutokbolvsúbehustrestnýmičinmi,prektorébolobžalovaný
C. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/46/2011 zo dňa 29.05.2019 a rozsudkom

Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/38/2017 zo dňa 22.11.2008. U tohto obžalovaného nebola zistená
žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Rovnako aj u tohto obžalovaného okresný súd prihliadol na
dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, preto mu uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
okresný súd zrušil výroky o trestoch vyššie citovaných rozhodnutí. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody,

okresný súd v prípade skutkov v bode 1/ a 2/ o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko poškodení si v
tomto prípade nárok na náhradu škody neuplatnili. V prípade skutku v bode 3/ okresný súd zaviazal
obžalovaných na náhradu škody v rozsahu, v akom mali neoprávnený prospech v poskytnutého úveru
poškodenej spoločnosti Československej obchodnej banke, a.s.. So zvyškom náhrady škody okresný
súd odkázal poškodenú spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11,

Bratislava, IČO: 36 854 140.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásili odvolanie obžalovaní U. C.
a V. S., ktoré odôvodnili písomne prostredníctvom obhajcov na č.l. 1624 a č.l. 1563. Obžalovaný D. G.
podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 1614.

Obžalovaný G. podal odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Primárne namieta
nesprávne právne posúdenie skutku, čo odôvodnil nesprávne ustálenou výškou spôsobenej škody.
Poukázal na to, že všeobecné súdy vychádzajú pri kvantifikácií škody výlučne z výšky skutočnej škody,
t.j. z čiastky zodpovedajúcej prospechu páchateľa. Vyčíslenie škody, od ktorého závisí správna právna

kvalifikácia závažnosti trestného činu nemôže byť výsledkom svojvôle poškodeného. V prejednávanej
veci je nesporné, že skutočná škoda, ktorú obžalovaní ako spolupáchatelia spôsobili poškodenej bola
vo výške 1.900 000 Skk (63.068,44 eur). Jedná sa o sumu istiny, pozostávajúcu zo sumy poskytnutého
úveru s fixáciou úrokovej sadzby na jeden rok s tým, že úroková sadzba bude vo výške 7,71 % p.a.
Poškodená si však vyčíslila škodu vo výške 5.112.366 Skk, túto sumu si určila sama prostredníctvom

svojvoľne zvolených úrokov uplatnených až do roku 2035, t.j. v sume viac ako dvojnásobku skutočne
spôsobenej škody. Je otázne, či tento rozdiel môže predstavovať reálnu likviditu danej banky, a či môže
predstavovať skutočnú škodu a to ujmu na zisku, na ktorú by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a
svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol dôvodne očakávať. Má za to, že uplatnenie svojvoľnýchúrokovnaniekoľkorokovdopreduzostranypoškodenéhoniejemožnéakceptovaťakoreálnevyčíslenie
ušlého zisku s trestnoprávnymi následkami. Navyše, do budúcna nie je možné vylúčiť ani uplatňovanie
záporných úrokov, ktoré by výšku ušlého zisku poškodenej naopak znížilo. Za sporné považuje aj

počítanie úrokov vo vzťahu k času vyhlásenia skutkového stavu. Škoda vyčíslená poškodenou je
svojvoľná a nedôvodná. Je neprijateľné, aby súd bez ďalšieho preskúmania prevzal vyčíslenie škody,
ktoré jednostranne predložil poškodený a takto prevzatý údaj, ktorý má kľúčový význam pre správnu
právnu kvalifikáciu závažnosti konania uplatňoval ako základ svojho rozhodnutia. Úlohou súdu bolo
ustanoviť znalca, ktorý by skutočný ušlý zisk ustálil. Okresný súd sa s uplatnenou výškou škody nijako

nezaoberal, pričom nevysvetlil ani to, prečo z celkovej škody 5.112.366 Skk, ktorú si poškodená uplatnila
prihliadol vo výroku o vine len na sumu 4.881.366 Skk. Ďalej poukazuje na to, že okresný súd sa
vôbec nezaoberal otázkou či poškodená vynaložila dostatočné úsilie na preskúmanie pravdivosti a
pravosti tvrdení a dokladov, ktoré obžalovaný G. predložil pri žiadosti o úver. Poukazuje na to, že
pri vybavovaní úveru sa vyskytol problém spočívajúci v tom, že mzda obžalovaného G. bola na jeho
účet poukázaná v hotovosti na čo ju upozornila pracovníčka z ústredia banky. Aj napriek uvedenému

pracovníčka banky tento problém preverila len telefonickým dopytom na číslo, ktoré ako kontaktné
uviedol obžalovaný G.. Poškodená si osobu obžalovaného nepreverila v úverovom registri, pričom ak
by tak urobila, zistila by, že obžalovaný nesplatil ani jednu splátku úveru, ktorý mu poskytla OTP Banka.
Poškodená si nielenže nepreverila bonitu klienta, ale nevyužila mechanizmus, ktorého cieľom je zachytiť
podvodné konanie. Pokiaľ ide o uloženie trestu, je zarážajúce, že obžalovaný G., ktorý mal de facto

postavenie spolupracujúceho obvineného dostal rovnaký trest ako dvaja spoluobžalovaný. Poukazuje
tiež na rozpor s princípom spravodlivého trestania, keď okresný súd zaviazal obžalovaného G. na
náhradu škody vo výške 38.173,01 eur (najvyššiu časť) aj napriek tomu, že na spáchaní skutku mal
najmenší podiel. Uložená povinnosť náhrady škody je navyše v rozpore s výrokom o vine, kde okresný
súd konštatuje, že obžalovaný mal z celkovej sumy poskytnutého úveru prospech v sume 400.000 eur, a

napriek uvedenému ho zaviazal na náhradu škody v podstatne vyššom rozsahu, a to v sume 38.173,01
eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovanému uložil
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a zaviazal ho na náhradu škody poškodenej
vo výške 1.493,70 eur.

Obžalovaný S. v odvolaní podaného prostredníctvom svojho obhajcu zotrváva na všetkých svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a výpovediach. Poukazuje na porušenie práva na obhajobu, kedy malo
byť v prípravnom konaní realizované výsluchy bez prítomnosti obhajcov, a takéto výpovede súd použil
ako dôkaz. Okresný súd v rozpore s vykonanými dôkazmi uznal obžalovaného S. vinným v dvoch
skutkoch obžaloby. Účasť obžalovaného S. na trestnej činnosti nebola nijako preukázaná, v súvislosti s

čím poukazuje aj na skutočnosť, že svedok C. Q. bol Okresným súdom Bratislava I. oslobodený spod
obžaloby, a teda Okresný súd Bratislava I. dospel k opačnému skutkovému záveru ako Okresný súd
Trnava v prípade obžalovaného S.. Je pravdou, že obžalovaný S. mal v úmysle kúpiť pre seba aj svoju
rodinu byt a na tento účel si zabezpečil finančné prostriedky. Mal záujem kúpiť byt č. XX na ul. R. v U.,
preto za týmto účelom zabezpečil aj všetky potrebné doklady a uskutočnil zákonom vyžadované úkony

na prevod vlastníckeho práva. Nie je pravda, že by pre svedkyňu G. R. zabezpečil falošný občiansky
preukaz na meno poškodenej S. D. a túto pri podpise zmluvy naviedol, aby vystupovala ako S. D..
Rovnako nie je pravda, že by svedok C. Q. naviedol G. R. na takéto konanie. Poukazuje tiež na to, že
svedkyňa G. R. svoje výpovede v prípravnom konaní realizovala v čase, kedy bola pod vplyvom liekov,
ktoré mohli mať značný vplyv na jej dôveryhodnosť. Popiera tiež, že by uskutočnil akúkoľvek dohodu so

svedkom Q., ktorej cieľom mal byť neoprávnený prevod. V dobe, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku
a tiež po ňom obžalovaný viedol riadny život. Práve naopak, poškodeným bol on, pretože sa nechal
uviesť do omylu. Podľa obžalovaného je zarážajúce, že osoby, ktoré mali finančný prospech alebo účasť
ktorých bola preukázaná pri zakladaní účtu spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o. v konaní vystupovali len
ako svedkovia. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto považuje za vágne, nepresvedčivé a založené

na nepodložených domnienkach. Okresný súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že od spáchania skutku
uplynula značná doba, preto svedkovia, ktorí vo veci vypovedali si nemuseli celkom jasne spomínať
na podrobné okolnosti. Poukázal tiež na neprimerane dlhú dobu trestného stíhania, ktorú nespôsobil
obžalovaný S. a preto bol okresný súd túto skutočnosť povinný vyhodnotiť v prospech obžalovaného.
Navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

ObžalovanýC.vodvolanípodanomprostredníctvomsvojhoadvokátapoukazujenaabsenciuzákonných
znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, najmä zavinenia. Pravdou je len to, že poznal
obžalovaného G. od roku 2006, kedy ho zoznámil so svedkom G.. Svedok G. ho požiadal osprostredkovanie ručiteľa pri kúpe nehnuteľnosti. To bol dôvod, prečo obžalovaný oslovil svedka N., na
čo prišli pre obžalovaného G., ktorého odviezli na Zelený Kríčok do Trnavy do baru, kde sa stretol so G..
Na ich dohode obžalovaný C. neprofitoval, nie je pravdou ani to, že dostal od G. a G. peniaze. Poprel,

že by bol s obžalovanými S. a G. v banke, tiež to, že by niekoho do ČSOB banky, a.s. doviezol. Nie
je pravdivé ani tvrdenie obžalovaného G. o tom, že obžalovaného C. videl dvakrát, pretože v ďalšej
časti svojej výpovede už nevedel potvrdiť, či sa obžalovaný C. skutočne podieľal na trestnej činnosti. Za
pravdivú výpoveď považuje výpoveď obžalovaného S. o tom, že žiadne peniaze neprevzal. Ani svedok
G. na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by sa obžalovaný C. podieľal na spáchaní trestnej činnosti.

Rovnako vypovedal aj svedok Y., ktorý potvrdil, že ho obžalovaný nežiadal o peniaze. V prípravnom
konaní síce svedok Y. uviedol, že mal obžalovanému odovzdať sumu 200.000 Skk, avšak tým sa len
snažil zmierniť svoju vlastnú trestnú činnosť. Navyše, svedok Y. dodatočne uviedol, že v prípravnom
konaní vypovedal čokoľvek, veci si vymýšľal, užíval omamné látky. Poukazuje na správu Prezídia PZ,
podľa ktorej obžalovaný C. spolupracoval s políciou na objasnení závažnej trestnej činnosti svedka
N., ktorá sa napokon ukázala ako pravdivá, na základe čoho bol svedok N. odsúdený za obzvlášť

závažný zločin vraždy. Práve preto je nutné výpoveď svedka N. považovať za predpojatú. Pokiaľ ide o
svedkyňu I. D., táto na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď z prípravného konania s tým, že v
prípravnom konaní nevypovedala pravdu, lebo sa bála a osoba menom G. spolu s ďalšími na ňu vyvíjali
nátlak. Priznala tiež, že v uvedenom čase bola drogovo závislá. Poprela tiež, že by osoba, s ktorou sa
viezla vo vozidle bola obžalovaný C.. Poukazuje tiež na orgány činné v trestnom konaní, ktoré podľa

jeho názoru robili všetko preto, aby vyvinili svedka G., pretože ten mal byť údajne v dobrom vzťahu s
vyšetrovateľom. Pokiaľ ide o skutok v bode 3/, v tejto časti sa na spáchaní trestnej činnosti významným
spôsobom podieľal práve svedok G. (obhliadka nehnuteľnosti, vybavovanie zmlúv, stretnutí, znaleckého
posudku). Spochybňuje vierohodnosť výpovede obžalovaného G.. V konaní absentuje akýkoľvek dôkaz
o tom, že obžalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky ako aj dôkaz o existencii dohody ako

má byť obžalovaný vyplatený. Súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka N., ktorého snahou bolo
zdiskreditovať obžalovaného C.. V ďalšom poukazuje na dĺžku trestného konania, keď od spáchania
skutku malo uplynúť 15 rokov. Obtiažnosť veci nebola vzhľadom na dĺžku konania adekvátna, dĺžku
konania nespôsobil obžalovaný. Samotná dĺžka konania odôvodňuje uplatňuje mimoriadne zníženie
trestu. Poukazuje tiež na to, že v roku 2011 uzatvoril manželstvo, má dve maloleté deti o ktoré sa stará,

vedie riadny život, je riadne zamestnaný a popri tom si brigádnicky privyrába. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alternatívne vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

K odvolaniam sa vyjadrila obhajkyňa odsúdeného G., ktorá plne súhlasila s argumentáciou v odvolaní

obžalovaného S.. Okresný súd v dostatočnej miere neprihliadol na to, že pri právnej kvalifikácií
trestného činu je potrebné starostlivo analyzovať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu,
a to obzvlášť zavinenie. Pri každej učinenej výpovedi je potrebné prihliadnuť na proces vnímania
udalostí, schopnosť ich reprodukovať ako aj na okolnosti možnej predpojatosti, najmä v prípade, kedy
sa výpovede obžalovaných z prípravného konania v tomto prípade líšili od výpovedí na hlavnom

pojednávaní. V konaní neboli odstraňované rozpory vo výpovediach tak, aby bolo možné spravodlivo
vyhodnotiť skutkový stav.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 05.04.2022, ktoré bolo odročené na 12.04.2022,
na ktorom odvolací súd vyhlásil rozsudok vo veci samej. Verejné zasadnutia vykonal za prítomnosti

zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, obhajcov obžalovaných ako aj náhradného obhajcu.
Verejného zasadnutia sa nezúčastnili obžalovaní ani splnomocnenec poškodeného, na čo senát
odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v ich
neprítomnosti, keď na takýto postup boli splnené podmienky. Odvolací súd na verejnom zasadnutí
oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaniami obžalovaných, odpismi z registra

trestov na obžalovaných, ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v
Trnave poukázala na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu ku všetkým výrokom.
Skutkový stav bol dostatočne zistený, správne právne posúdený. Odvolania obžalovaných považuje
za nedôvodné, navrhla odvolania podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca
obžalovaného D. G. poukázal na to, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 16 rokov, pričom

trestné stíhanie je vedené viac ako 15 rokov. Počas tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadneho
protiprávneho konania. Dĺžku trestného konania označil za neprimerane dlhú, dĺžka nebola spôsobená
zložitosťou veci ani obštrukčným správaním sa obžalovaného. Poukázal aj na nesprávnu právnu
kvalifikáciu skutku, ktorý mal byť kvalifikovaný podľa ods. 4 a ods. 5. Navrhol uložiť obžalovanémutrest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom. Obhajca obžalovaného V. S. sa
pridržal písomných dôvodov podaného odvolania. Poukázal na to, že obžalovaného nebolo možné bez
rozumných pochybností uznať vinným, obžalovaný viedol riadny život, nebol odkázaný na obstarávanie

si živobytia páchaním trestnej činnosti. Navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obhajca
obžalovaného U. C. sa rovnako pridržal písomných dôvodov odvolania, poukazuje na dĺžku konania.
Navrhol uloženie nepodmienečného trestu s podmienečným odkladom. Obžalovaný D. G. uznal svoju
vinu, uviedol, že na podvod bol nahovorený, nemal vedomosť o tom, že ide o podvod. Obžalovaný V.
S. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, celý život poctivo pracuje.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o vine ako aj výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení
všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ však ide o uložený trest, odvolací
súd zistil pochybenie, na ktoré musel prihliadnuť v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok

podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci
rozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia,keďodvolacísúdnevstupovaldomodifikácie
skutkového stavu.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj keď uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ obžaloby, ktorého páchateľom mal byť obžalovaný D. G., v tomto prípade

je potrebné vychádzať primárne z jeho výpovede z prípravného konania, kedy sa ku spáchaniu (nielen)
skutku v bode 1/ v celom rozsahu priznal a opísal okolnosti ako ku skutku malo dôjsť, ktoré boli
podporené ďalšími dôkazmi. Výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania, na ktorom tvrdil, že svoj
občiansky preukaz požičal kamarátovi, pričom on sám sa dostavil už len k podpisu samotnej zmluvy
odvolací súd hodnotí ako účelovú. Ako prvé je potrebné uviesť, že pred takouto výpoveďou obžalovaný

na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že
skutok spáchal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, avšak okresný súd jeho vyhlásenie
neprijal. Až po tomto neprijatí vyhlásenia obžalovaný účelovo zmenil výpoveď, zrejme v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti, event. privodiť si priaznivejšie postavenie v trestnom konaní.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný G. sa dňa 09.06.2005 skutočne sám dostavil
do pobočky OTP banky, a.s., kde požiadal o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 50.000 Skk,
neprišiel na podpis už vopred schválenej žiadosti ako tvrdil na hlavnom pojednávaní. Ku žiadosti o
úver predložil nielen občiansky preukaz, ale aj svoj rodný list, preukaz poistenca a vodičský preukaz.
Súčasťou predložených listín bolo aj nepravdivé a sfalšované potvrdenie o príjme obžalovaného

vystavené spoločnosťou LENZU SK, Trnava, s.r.o., v ktorej obžalovaný nikdy nebol zamestnaný.
Svedkyňa J. H. ako štatutárny orgán spoločnosti LENZU SK, Trnava, s.r.o. vypovedala, že obžalovaný
nikdy nebol zamestnancom spoločnosti, takejto osobe nikdy nevydala potvrdenie o príjme ani žiadne iné
potvrdenie pre banku. Uvedené potvrdil aj sám obžalovaný. Predložením falošného potvrdenia o príjme
obžalovaný poškodenú OTP Banku, a.s. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia

spotrebného úveru, pričom tento omyl spočíval v podstatných skutočnostiach. Bez potvrdenia o príjme
by obžalovaný G. totižto spotrebný úver nedostal, a tým by nedošlo k úmyselnému neoprávnenému
obohateniu seba a spôsobeniu majetkovej ujmy na právach poškodenej spoločnosti. Už v čase podania
žiadosti o úver mal obžalovaný vedomosť o tom, že poškodenú ako banku uvádza do omylu v otázkesvojho zamestnania a príjmu, čím bolo dané jeho úmyselné zavinenie podvodne vylákať finančné
prostriedky titulom spotrebného úveru. Z poskytnutých finančných prostriedkov nezaplatil ani jednu
splátku, k čiastočnému vymoženiu došlo až v rámci uplatnenia nároku v civilnom konaní (po vydaní

platobného rozkazu). Takýmto konaním obžalovaný G. v prípade skutku v bode 1/ naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2015.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ obžaloby, ktorého hlavným páchateľom mal byť obžalovaný S., rovnako aj

v tomto bode obžaloby bolo nad akéhokoľvek pochybnosti preukázané konanie obžalovaného S., ktorý
podvodným konaním dosiahol neoprávnený prevod vlastníckeho práva k bytu poškodenej S. D. bez jej
vedomia a súhlasu. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená S. D. bola v nepriaznivej finančnej
situácií, na jej byte viazli dlhy voči spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo chcel
zneužiť vo svoj prospech. Obžalovaný si ešte pred podpísaním zmlúv o prevode vlastníckeho práva
zabezpečiltietozmluvy,pričomzapomocidoposiaľnestotožnenejosobynáhodneoslovilsvedkyňuG.R.

s prísľubom zárobku 5.000 Skk za to, že sa bude vydávať za skutočnú vlastníčku predmetného bytu a za
ňu zmluvy na Notárskom úrade JUDr. Opatovského podpíše. V čase overovania podpisov a samotného
uzatvorenia zmluvy obžalovaný jednoznačne vedel, že podpisujúca osoba - G. R. nie je skutočnou
vlastníčkou nehnuteľnosti. Svedkyňa vystupovala pod menom poškodenej S. D., na notárskom úrade
sa preukázala falošným preukazom totožnosti, ktorý zabezpečila doposiaľ nestotožnená osoba. Na

ustálení viny nemení nič to, že falošný preukaz totožnosti bol vyhotovený v súčinnosti tretej osoby a tento
zjavne nevyhotovil obžalovaný, pretože obžalovaný vedomosť o totožnosti svedkyne mal. Vedomosť
o skutočnej totožnosti svedkyne R. musel mať obžalovaný aj s poukazom na jeho vlastné tvrdenia na
hlavnom pojednávaní, kedy na jednej strane uviedol, že byt mu sprístupnila a ukázala sama vlastníčka
bytu - poškodená S. D. (a teda iná osoba ako osoba, ktorá sa dostavia na notársky úrad za účelom

podpisu zmluvy a overenia pravosti podpisu) pričom na notársky úrad sa dostavila iná osoba, a to
svedkyňa G. R., predstierajúc totožnosť poškodenej, čo obžalovaný nenamietal.

V skutočnosti si obžalovaný S. s doposiaľ nestotožnenými osobami vytipovali byt poškodenej S. D.,
ktorý si označili nálepkou so šípkou na poslednom schode pred bytom poškodenej, pretože poškodená

v období najmenej 4 rokov pred skutkom nemala svoj byt na dverách riadne označený. Svedkovia
(susedia) poškodenej vypovedali, že na dvere poškodenej chodili pravidelne klopať neznáme osoby,
pričom poškodená dvere neotvárala, nekomunikovala, v okolí bytu a spoločných priestorov ju nebolo
vídať, žila uzavrene. Poškodená poprela, že by obžalovanému S. niekedy sprístupnila byt za účelom
obhliadky, rovnako vypovedala aj svedkyňa R., ktorá uviedla, že v predmetnom byte nikdy nebola, nevie

kde sa nachádza, v notárskom úrade podpisovala listiny, ktorých obsah nepoznala a urobila len to, o
čo ju požiadala doposiaľ nestotožnená osoba. Obžalovaný tak preukázateľne zavádzal, keď uviedol,
že v predmetnom byte bol na obhliadke. Počas rekognície svedkyňa R. jednoznačne opoznala osobu
obžalovaného S. ako tú osobu, s ktorou sa mala stretnúť na notárskom úrade, a ktorá jej za podpisy
zaplatila sumu 5.000 Skk. Tá istá osoba (obžalovaný S.) jej po podpise zmlúv na notárskom úrade vzal

falošný občiansky preukaz, čo len nasvedčuje úmyselnému podvodnému konaniu.

Odvolací súd neuveril výpovediam svedkov, ktorí sa vyjadrili tak, že v rozhodnom období mal obžalovaný
S. záujem o kúpu bytu, ktorá skutočnosť mala nasvedčovať tomu, že bol poškodenou D. a svedkyňou
R. uvedený do omylu. Jednak pokiaľ by svedkyňa R. nebola oslovená neznámou osobou na vlakovej

stanici s ponukou zarobiť si čiastku 5.000 Skk za „pár podpisov“, pričom počas prvého stretnutia sa s
touto osobou išla odfotografovať do OD Jednota v Trnave (za účelom vyhotovenia falošného preukazu
totožnosti), nemala by ani vedomosť o obžalovanom a o skutku vôbec. Tiež poškodená D. nemala
žiadnu motiváciu spáchať akýkoľvek podvod na osobe, ktorú doposiaľ nikdy nevidela (majúc na mysli
obžalovaného S.). Táto obhajoba obžalovaného rovnako ako všetky jeho tvrdenia nedávajú logiku, nie

je zrejmé, čo by poškodená so svedkyňou získali a ako by sa mal údajný podvod na obžalovanom
S. realizovať, keď v konečnom dôsledku bol ako nový vlastník nehnuteľnosti v príslušnom katastri
nehnuteľností evidovaný práve on.

Obžalovaný S. nebol nikým uvedený do omylu, konal premyslene a cielene, s úmyslom dosiahnutia

neoprávnenéhoprevoduvlastníckehoprávakbytupoškodenejD..Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo
viacero skutočností potvrdzujúcich sklony obžalovaného k podvodnému konaniu, keď už pri samotnom
vyhotovení kúpnopredajnej zmluvy svedkom JUDr. G. ako advokátom tomuto úmyselne uviedol
nepravdivé údaje v otázke rodinného statusu, keď zamlčal skutočnosť, že je ženatý, čím by byť defacto musel nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva so svojou manželkou, svedkyňou Z. S..
Manželka obžalovaného však nielenže nemala vedomosť o pôvode finančných prostriedkov, ktoré mal
obžalovaný uschované na ubytovni (prostriedky od p. Z. C., ktoré od nej zrejme rovnako podvodným

spôsobom vylákal) ale nemala vedomosť ani o zámere kúpiť byt, či akýchkoľvek krokoch smerujúcich
ku kúpe akejkoľvek nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku o tom, že obžalovaný skutočne nadobudol
do osobného vlastníctva byt poškodenej D..

To, či bol obžalovaný v dobrej finančnej situácií nijako nebráni tomu, že by sa skutku v bode 2/ obžaloby

nemohol dopustiť. K uvedenému odvolací súd len v stručnosti poukazuje na to, že obžalovaný spolu
so svojou rodinou žil na ubytovni, v inkriminovanom čase bol nielen zamestnaný, ale v určitom období
poberal dávky v núdzi. Počas stretnutia s Z. C. (od ktorej vylákal sumu 1.500 000 Skk) sa sťažoval
na svoju nepriaznivú rodinnú situáciu, čím u nej zrejme chcel vzbudiť dojem potreby finančnej pomoci.
Pokiaľ ide o sumu 1.500 000 Skk, ktorú od Z. C. utŕžil titulom pôžičky, aj v tomto ohľade sa možno
domnievať, že obeťou podvodného konania by sa stala aj táto osoba. Obžalovaný S. po tom, ako sa s C.

a svedkom G. stretli zrejme využil informáciu svedkyne o tom, že disponuje finančnými prostriedkami z
predaja svojho bytu, ktoré aj s poukazom na vek tejto osoby (v čase skutku mala takmer 80 rokov) od nej
vylákal titulom pôžičky. Spočiatku sa obžalovaný vyjadroval o pôžičke so splatnosťou 10 rokov, následne
už tvrdil, že žiadnu zmluvu s p. C. nepodpísal, o pôžičku nešlo a ona od neho peniaze nežiadala späť,
čo len opäť nasvedčuje tendencii obžalovaného S. nevypovedať pravdu. Nemožno sa stotožniť ani s

tým, že vylákaná suma mala byť určená na kúpu predmetného bytu, pretože v podstate bezprostredne
po tom, ako mu táto osoba poukázala finančné prostriedky na účet (zriadený len na tento účel v rovnaký
deň) už sumu 950.000 Skk poukázal spoločnosti Motor Car Bratislava, s.r.o., na kúpu vozidla Mercedes,
a to na požiadanie svedka G. a ostatnú finančnú hotovosť ukrýval na ubytovni, kde spolu s rodinou žil.
Aj v tomto rozsahu tak bola výpoveď obžalovaného S. nepravdivá.

Pokiaľ ide o spochybňovanie výpovede svedkyne R., poukazujúc na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony a jej zdravotný stav, ani toto tvrdenie neobstojí. Zo Znaleckého posudku č. 32/07 a č.
37/07 zo dňa 30.06.2008 vyplýva, že svedkyňa síce trpí ľahkou mentálnou retardáciou, tento stav je
nemenný. Svedkyňa bola čiastočne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu preberania

invalidného dôchodku a vystupovania pred štátnymi orgánmi. Zo znaleckého posudku však vyplýva aj
to, že zdravotný stav svedkyne v inkriminovanom čase bol stabilizovaný, svedkyňa má dobrú schopnosť
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, ktorých sa zúčastnila. Jej výpovede sú obsahovo zhodné
a formálne, ucelené, u svedkyne neboli zistené prítomné znaky konfabulácie. Samotná osobnostná
porucha a čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemôžu diskvalifikovať výpoveď

svedkyne ako vierohodného dôkazu. Navyše, obsah jej výpovede korešponduje s celým radom ďalších
dôkazov a výpovedí svedkov, navyše, svedkyňa dovtedy obžalovaného nepoznala, bola oslovená
náhodne cudzou osobou, z čoho je nutné usúdiť, že nemala žiadnu motiváciou nevypovedať pravdu.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obžalovaného, keď poukazuje na nesprávne vyhodnotenie dokazovania

okresným súdom, čo odôvodňuje oslobodením spod obžaloby svedka C. Q. Okresným súdom Bratislava
I, túto odvolací súd vyhodnotil rovnako za nedôvodnú. V prípade obžalovaného C. Q. zrejme dôkazná
situácia nepostačovala na vyslovení záveru o vine, hoci bol viacerými svedkami označovaný za osobu,
ktorá sa na páchaní trestnej činnosti skutočne podieľala. To však nemá nijaký vplyv na toto konanie, v
ktorom orgány činné v trestnom konaní zabezpečili dostatok dôkazov na to, aby súd mohol bezpečne

vysloviť záver o vine obžalovaného S. zo skutku v bode 2/ obžaloby, a tým učiniť spravodlivosti zadosť.

Pokiaľ ide o skutok v bode 3/ obžaloby, na konaní sa podieľali všetci traja obžalovaní, pričom každý z
nich v inom štádiu a inou mierou účasti. Všetci traja obžalovaní zhodne uvádzali okolnosti spáchania
skutku, pričom len obžalovaný S. a C. popierali vedomosť o podvodnom konaní a o ich priamej účasti

na skutkoch.

Pokiaľ ide o obžalovaného G., tento sa aj pokiaľ ide o skutok v bode 3/ priznal k jeho spáchaniu,
opísal ako došlo k dohode o tom, že obžalovaný požiada o úver, počas ktorého opäť vedome uviedol
poškodenú spoločnosť ČSOB banku, a.s. do omylu v otázke splnenie podmienok poskytnutia úveru

tým, že poškodenej predložil potvrdenie o príjme spoločnosti MARY EXPRESS, s.r.o.. Na zvýšenie
pravdepodobnosti poskytnutia úveru obžalovaný G. predložil poškodenej banke Zmluvu o záložnom
práve na nehnuteľnosť svedka Y. a tiež návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti, pričom
na oboch listinách boli sfalšované nielen podpisy skutočného vlastníka nehnuteľnosti - svedka Y., aleaj podpisy pracovníkov katastrálneho úradu a úradné pečiatky. Obžalovaný G. opísal priebeh skutku
od prvotného stretnutia s obžalovaným S. a C. na Zelenom kríčku v Trnave, kde dohadovali všetky
podstatné okolnosti skutku, až po výber finančných prostriedkov a prevod na pokyn obžalovaného S..

Výpoveď obžalovaného G. bola podporená celým radom dôkazov (výpoveď svedka G., Y., D., a ďalších),
vytvárala ucelený pohľad na priebeh a okolnosti spáchania skutku, okresný súd postupoval správne,
keď výpovedi svedka uveril.

Obžalovaný G. namietal právnu kvalifikáciu skutku, ktorá spočívala v nesprávnom ustálení spôsobenej

škody poškodenej spoločnosti ČSOB banka, a.s.. K uvedenému odvolací súd uvádza, že Trestný
zákon chápe škodu okrem iného tiež ako ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného, a to v zmenšení jeho majetku alebo v ušlom zisku (§ 124 ods. 1 a ods. 2 Trestného
zákona). Vo všeobecnosti sa majetková škoda delí na skutočnú škodu a na ušlý zisk. Skutočnú
majetkovú škodu možno definovať ako ujmu objektívne vyjadriteľnú peniazmi, ktorá predstavuje
reálne zmenšenie hodnoty majetku poškodeného. Môže spočívať v škode na veci, kedy sa prejavuje

zmenšením majetkovej hodnoty v porovnaní so stavom pred vznikom škody a zároveň predstavuje
výšku finančných prostriedkov, ktoré je potrebné vynaložiť na dosiahnutie pôvodného stavu. Ušlý zisk
je rovnako majetkovou škodou vyjadriteľnou v peniazoch, ktorý však nepredstavuje úbytok z majetku
poškodeného, ale predstavuje sumu o ktorú sa za bežného chodu okolností mal majetok poškodeného
zväčšiť, avšak v dôsledku škodnej udalosti sa tak nestalo. V prípade majetkovej škody sa tak pri určovaní

škody vychádza zo všeobecnej sumy o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil alebo o ktorú sa majetok
poškodeného nezväčšil v dôsledku škodnej udalosti (t.j. skutočná škoda, úroky za poskytnutie úveru,
úroky z omeškania, poplatky ...).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že sa nemožno stotožniť s tým, že škodou v

tomto prípade bolo nutné rozumieť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov z úveru, t.j. sumu
1.900.000 Skk. Obžalovaný G. podpisom zmluvy prijal všetky zmluvné podmienky vrátane dohodnutých
úrokovapoplatkov,ktorépredstavovaliziskpoškodenejbankyČSOBbanka,a.s.,naktorýbymalanárok
v prípade dodržania zmluvných podmienok a riadneho splácania úveru obžalovaným G.. Po podpise
zmluvysabankaspoliehalanadodržaniezmluvnýchpodmienokobžalovaným,očakávalaodmenuazisk

za poskytnutie úveru, o ktorý sa mal majetok poškodenej zväčšiť. K zväčšeniu majetku však nedošlo,
a to pre porušenie zmluvných podmienok obžalovaným G., a teda poškodená spoločnosť stratila zisk,
na ktorý mala riadny nárok, t.j. ušlý zisk. Poškodená si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške celkom 5.112.358,72 Skk (v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na špecifikáciu tohto nároku
poškodenou), z ktorej potom okresný súd správne vychádzal pri určení právnej kvalifikácie skutku ako

obzvlášť závažného zločinu. Táto námietka je potom v celom rozsahu nedôvodná.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou obžalovaného G. a nedodržaní obvyklej miery opatrnosti
poškodenej pri uzatváraní úverovej zmluvy. Je pravdou, že len samotné klamstvo, či nepravdivá
skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka

každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí. Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby,
teda aj poškodenej ako subjektu poskytujúcemu finančné služby. S tým súvisí práve aj obvyklá miera
opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti ako zvláštna kategória spočíva v tom, že poškodený by mal v
určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti. O uvedenie do

omylu by sa preto nemalo jednať v prípadoch ak poškodený zjavne nedodržal obvyklú mieru opatrnosti.
V prípade, ak bolo zreteľné, že osoba bežne dostupným spôsobom mala možnosť omyl detekovať a
následne ho odstrániť, avšak tak neurobila, mala by byť zodpovedná za spôsobený následok sama a
bola by nútená domáhať sa ochrany svojich práv mimo trestnými prostriedkami. Pokiaľ ide o banky ako
subjekty poskytujúce finančné prostriedky, od nich je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby

dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť keď ich zanedbaním sú ľahko dosiahnuteľné
prostriedky.

V danom prípade si poškodená spoločnosť ČSOB banka, a.s. dostatočným spôsobom overila bonitu
obžalovaného G., a to potvrdením o príjme a lustráciou v príslušných registroch, v ktorých na

obžalovaného G. nezistila žiadne negatívne informácie. Uvedenie do omylu v tomto prípade spočívalo
najmä v predložení Záložnej zmluvy na nehnuteľnosť svedka Y., ktorou mal byť predmetný úver
zabezpečený, pričom podpisy na záložnej zmluve boli sfalšované doposiaľ nestotožnenou osobou.
Rovnako sfalšované podpisy boli aj na návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastranehnuteľností. Pokiaľ by malo byť pričítané zanedbanie obvyklej miery opatrnosti poškodenej, muselo by
ísť o konanie, ktorý by poškodená mohla už na prvý pohľad identifikovať ako podvodné. V tomto prípade
však poškodená spoločnosť nemala dôvod domnievať sa, a nemala ani spôsob akým zistiť, že podpisy

na uvedených listinách boli sfalšované a záložné právo či prevod vlastníctva de facto neexistujúci.
Nemohlo sa teda jednaj o obvyklú mieru opatrnosti, už vôbec nie o konanie, ktorým by sa poškodená
pričinila o spôsobenie majetkovej škody. Aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o obžalovaného S., tento popieral akúkoľvek účasť na skutku v bode 3/, pripustil len aktivitu

- dohodenie tretej osoby svedkovi G. na kúpu nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania však podľa
názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný S. sa na skutku v bode 3/ podieľal v
najväčšom rozsahu. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že obžalovaný S. bol samým iniciátorom podvodu,
pričom bol prítomný pri stretnutí v Trnave na Zelenom kríčku predtým, ako poškodený G. išiel do
ČSOB banky, a.s. požiadať o úver. Obžalovaný odovzdával pokyny svedkovi G., zabezpečoval všetky
listiny potrebné pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti svedka Y., záložné zmluvy, pokyny

pre vypracovanie znaleckého posudku na nehnuteľnosť svedka Y. a tieto prostredníctvom svedka G.
odovzdával ďalej. O uvedenom svedčí aj výpoveď obžalovaného G., ktorý uviedol, že predpokladal, že
úver za poskytuje pre obžalovaného S., nakoľko ten vždy so sebou nosil všetky dokumenty a listiny k
úveru. Nemožno uveriť tvrdeniu obžalovaného S. o tom, že bol požiadaný o pomoc pri vybavení úveru,
pretože nemal žiadnu špeciálnu kvalifikáciu ani v uvedenej oblasti (s výnimkou úverových podvodov)

nepracoval. Na otázky súdu o zaangažovaní v procese podvodu navyše nevedel relevantným spôsobom
objasniť skutkové okolnosti. Obžalovaný S. bol aktívny aj pri vkladaní finančnej sumy 30.000 Skk (ako
predstieranú mzdu pre obžalovaného G. od zamestnávateľa MARY EXPRESS, s.r.o.), rovnako bol
aktívny a priamo prítomný aj pri zakladaní podnikateľského účtu vo VÚB banke, a.s. v Smoleniciach,
o čom vypovedala svedkyňa D., nakoľko obžalovaný ju na miesto viezol svojim vozidlom. Rovnako

bol obžalovaný S. aktívny aj pri zabezpečení falošného potvrdenia o zamestnaní obžalovaného G.,
pri ktorom úzko spolupracoval s obžalovaným C.. Nakoniec bol prítomný aj pri návšteve banky spolu
s obžalovaným G., pri výbere finančnej hotovosti, pri stretnutí v motoreste Dúha, kde si dohadovali
rozdelenie finančných prostriedkov z úveru. V záverečnej fáze obžalovaný prijal sumu 600.000 Skk, s
ktorou naložil neurčeným spôsobom.

Obžalovaný S. vo svojich výpovediach preukázateľne nevypovedal pravdu, jeho účasť na žalovanej
trestnej činnosti opisoval nelogicky, v podstate bez relevantného odôvodnenia. Uviedol, že
obžalovaného G. videl celkom jedenkrát, čo však bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. Obžalovaný
S. opakovanej kontaktoval obžalovaného G., opakovane ho navštívil u jeho starej mamy, spolu s

obžalovaným G. bol v banke, na stretnutí, kde si dohadovali rozdelenie úloh, pri výbere a odovzdaní
finančnej hotovosti. Obžalovaný bol tiež označený pri rekognícií svedkyňou D. ako osoba vystupujúca po
menom V., ktorá bola prítomná nielen pri zakladaní podnikateľského účtu spoločnosti MARY EXPRESS,
s.r.o. v Smoleniciach ale aj pri vkladaní finančnej hotovosti v banke v Hlohovci, ktorú na účet G. vkladal
sám.

Aj napriek popieraniu účasti obžalovaného S. na skutku v bode 3/ obžaloby bolo konaní zabezpečených
dostatočne množstvo dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčovali zo spáchania trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o obžalovaného C., jeho účasť na skutku v bode 3/ bola menej výrazná ako pri obžalovanom

G. a S., avšak vykonaným dokazovaním dostatočne preukázaná. Obžalovaný C. bol aktívny už v úvode,
kedy došlo k stretnutiu G., S., C. a Q. v Trnave na Zelenom Kríčku, kde dohadovali priebeh a okolnosti
skutku. Obžalovaný C. viezol obžalovaného G. na Zelený Kríčok. Jeho aktivita spočívala najmä v
zabezpečenípotvrdeníozamestnaníobžalovanéhoG.,naktorúaktivitupožadovalodmenu.Obžalovaný
G. a tiež svedok Y. vypovedali o odmene 150.000 Skk resp. 200.000 Skk obžalovanému C., ktoré mu bol

odovzdať svedok Y. v Seredi tak, aby obžalovaného neuvidel obžalovaný G.. Svedok N. vypovedal, že
na podnet obžalovaného G. bola ako tzv. biely kôň dohodená svedkyňa I. D. (vystupujúca ako konateľka
spoločnostiMARYEXPRESS,s.r.o.),odktorejpotomzabezpečilpotvrdenieozamestnaníobžalovaného
G.. Motivácia tohto svedka vypovedať krivo nebola zistená, aj napriek značnej snahe o diskreditáciu
tohto svedka poukazom na údajnú pomstu za svedectvo obžalovaného C. v trestnej veci svedka N., v

ktorej bol právoplatne odsúdený na trest odňatia za závažnú násilnú trestnú činnosť. O účasti svedka
C. vypovedala aj svedkyňa D., ktorá v rozhovore ďalších obžalovaných a svedkov opakovanej zachytila
spojenie „od U.“, ktorým mal byť obžalovaný C.. Aj v prípade tohto obžalovaného niet pochybností o
participácií na spáchaní skutku v bode 3/ obžaloby.Pokiaľ ide o uloženie trestu, odvolací súd ako prvé uvádza, že v prípade obžalovaného G. a S.
došlo k spáchaniu dvoch skutkov v súbehu, pričom každý za účinnosti iného Trestného zákona. Tak

ako už správne konštatoval okresný súd, vzhľadom na absenciu konkrétnej úpravy v prechodných
ustanoveniach zákona tak musel súd obžalovaným ukladať úhrnný trest podľa Trestného zákona
účinného od 1.1.2006, a to pre najprísnejšie trestný čin, v tomto prípade podľa § 222 ods. 5 Trestného
zákona. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 10 až 15 rokov, a to pri všetkých troch
obžalovaných, keďže aj obžalovaný C. v prípade skutku v bode 3/ spáchal obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona.

Ak naplnil páchateľ skutkom viac trestných činov, je treba trestnosť všetkých činov posúdiť z hľadísk
uvedených v § 2 Trestného zákona. Nie je vylúčené, že niektorý trestný čin sa bude posudzovať podľa
skoršiehozákona,niektorýpodľaneskoršieho,aktobudeprepáchateľapriaznivejšie.Trestsavšakuloží
podľa zákonného ustanovenia, ktoré je najprísnejšie, bez ohľadu na to, či podľa nového alebo starého

zákona, nikdy však nesmie dôjsť k uloženiu trestu, ktorý nový zákon nepripúšťa. (judikát Rt 11/1062).

Všetci traja obžalovaní poukazovali na neprimeranú dĺžku konania, ktorá mala byť náležite zohľadnená
pri uložení trestu. Odvolací súd túto námietku považoval za dôvodnú, k čomu vo vzťahu ku všetkých
trom obžalovaným uvádza:

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní
o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej
veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je imanentnou súčasťou práva každej osoby na

súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je v demokratických podmienkach Slovenskej republiky garantované
jednak čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ako čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tak Trestný poriadok, judikatúra ESĽP,
rozhodovacia činnosť všeobecných súdov SR ako ani samotný čl. 6 ods. 1 Dohovoru nestanovuje žiadnu
výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je právo na

rozhodnutie súdu v primeranej lehote.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného

ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami trestného práva
a odporuje účelu trestného konania. Je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo o sebe
nezakladá neprípustnosť trestného stíhania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5To/14/2015
zo dňa 3. marca 2016).

Primeranosť dĺžky konania je nutné nevyhnutne posudzovať s ohľadom na tri základné kritéria, ktoré
sa postupne vytvorili z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR ako aj judikatúry ESĽP, a to zložitosť
prejednávanej veci ktorou sa rozumie skutkový stav veci a jej právne posúdenie, správanie sa strany v
konaní a postup súdov a iných orgánov, ktoré vo veci konali. (uvedené tiež vyplýva z judikatúry ESĽP,
napr. rozsudok ESĽP vo veci Königvs. Nemecko z 28. júna 1978, alebo Wemhoffvs. Nemecko z 27.júna

1968).

V prípade trestnej činnosti obžalovaných boli skutky spáchané v rokoch 2005, 2006 2007, t.j. pred
značnou dobou, na ktorú súd pri ukladaní trestu musí prihliadať, a to z dôvodu oslabenia záujmu
spoločnosti na potrestaní páchateľov trestných činov. Nutné je však dodať, že k dobe vedenia trestného

konania viedla nielen právna ale aj skutková náročnosť prejednávanej veci, početné dôkazy, ktoré
orgány činné v trestnom konaní zabezpečovali a súd vykonával, početné výsluchy a v neposlednom rade
čiastočne aj procesná aktivita obžalovaných a ich obhajcov. Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaní
sa na predvolania súdu nedostavovali riadne, svoju účasť opakovane ospravedlňovali zdravotnými(nepreukázateľnými) dôvodmi, rovnako ich obhajcovia, a teda k dĺžke konania prispelo aj samotné
správaniesaobžalovaných.Dĺžkukonaniaovplyvniliajpočetnéprocesnénávrhyobžalovaných,opravné
prostriedky podávané obžalovanými proti procesným rozhodnutiam a tiež konanie odvolacieho súdu.

Nič to však nemení na skutočnosti, že v danom prípade vzhľadom na dĺžku konania, tiež to, že počas
vedenia konania sa obžalovaní nedopustili žiadnej trestnej činnosti, viedli riadny život, založili si rodiny
a sú zamestnaní, bolo nutné pristúpiť k zmierneniu okresným súdom uložených trestov, a to pod trestnú
sadzbu mimoriadne zníženú postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. V prípade obžalovaného G.
a S. odvolací súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaných nie je bezpodmienečne nutné pôsobiť

nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody, ale na nápravu postačí uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody.

V prípade obžalovaného G. odvolací súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. j) a písm. l) Trestného zákona. U tohto obžalovaného bolo zohľadnené to, že aj napriek
neprijatiu jeho vyhlásenia o vine sa počas celého konania k spáchaniu skutkov priznával, s OČTK

spolupracoval, nevyhýbal sa trestnému konaniu. V prípade obžalovaného S. odvolací súd prihliadol na
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, žiadne ďalšie mimoriadne okolnosti
uňho nevzhliadol. Obom obžalovaným uložil podmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov
s uložení skúšobnej doby po dobu 2 rokov.

K uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému G. a S. odvolací súd poukazuje na
to, že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že
mu fyzicky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou z jeho uloženia
a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má
v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než
samotný nepodmienečný trest odňatia slobody. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR v sp. zn.
6To/8/2013 z 25.09.2014).

PokiaľideoobžalovanéhoC.,vtomtoprípadenebolomožnéukladaťpodmienečnýtrestodňatiaslobody,
pretože v prípade skutku v bode 3/ išlo o súbeh s odsúdeniami vo veciach vedených Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 30T/46/2011 a sp. sp. zn. 1T/38/2017, ktorá skutočnosť zakladala dôvod uloženia
súhrnného trestu. Odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu
okolnosť. Prihliadol však tak ako u obžalovaných G. a S. na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku v

bode 3/, tiež to, že od spáchania skutku vedie obžalovaný riadny život, založil si rodinu, je zamestnaný.
Z týchto dôvodov u obžalovaného C. pristúpil k zmierneniu trestu a uložil mu trest odňatia slobody v
trvaní 4 rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
majúc za to, že náprava obžalovaného bude lepšie zabezpečená v ústave s nižším stupňom stráženia.
Spolu s uložením súhrnného trestu odvolací súd zároveň postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona

zrušil všetky výroky o treste ako aj výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu tak ako vyplýva z
výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, predmetom bola len náhrada škody za skutok v bode 3/, keďže
poškodení v prípade skutkov v bodoch 1/ a 2/ obžaloby si nárok na náhradu škody neuplatnili. Pokiaľ

ide o jednotlivé čiastky, ktorými obžalovaní solidárne zodpovedajú za spôsobenú škodu, v tejto otázke
rozhodol okresný súd správne, keď jednotlivých obžalovaných zaviazal na náhradu škody v pomere, v
akom mali z čiastky úveru v prípade skutku 3/ prospech.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, odvolací súd len v stručnosti poukazuje na to, že všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci

(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a HiroBalani/Španielsko, oba z 9. decembra
1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).).Práve zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o
uložený trest a spôsob jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a postupom
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia. V ostatnej časti ostal rozsudok nezmenený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.