Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/26/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200281.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Veľký Krtíš, Banícka 3, 990 01
Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, I. Madácha 2, 990 01
Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Poľovnícke združenie IMREDOMB, Imrov Kopec 52,
991 21 Pravica, IČO: XX XXX XXX, 2/ Pozemkové spoločenstvo - Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec,
so sídlom Imrov Kopec 52, 991 21 Pravica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného č.: OU-VK-PLO-2017/005814-012 zo dňa 31.októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalovanému bola dňa 29.12.2014 doručená žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru
„U.“ zo dňa 27.12.2014 uznaného rozhodnutím Lesného úradu Veľký Krtíš sp. zn. Poľov.-XXX/XX/
XXXX zo dňa 10.10.1994. Predmetnou zmluvou postúpili vlastníci spoločného poľovného revíru „U.“
jeho užívanie poľovníckemu združeniu IMREDOMB (ďalší účastník konania 1/). Žiadosť bola podaná
zástupcami zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov L. B., T. B. a U. L. a zástupcom Poľovného
združenia IMREDOMB. K žiadosti bola pripojená okrem zmluvy notárska zápisnica N 492/2013, NZ
335047/2013 zo dňa 09.10.2013, ktorou notár T.. U. A., so sídlom vo Veľkom Krtíši osvedčil priebeh
zhromaždenia vlastníkom poľovných pozemkov v Poľovnom revíri „U.“ konaného dňa 02.10.2013,
potvrdenie o evidencii, zápisnica z valného zhromaždenia vlastníkov Lesnej a pasienkovej spoločnosti
Chrťany konaného dňa 27.03.2011, zápisnica z valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva -
Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec konaného dňa 25.05.2012 a verejné vyhlášky z obcí U., K., Q., P.
a A..

2. Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor pozemkový a lesný oznámil žiadateľom, že zmluvu zaevidoval dňom
12.01.2015. Proti uvedenému opatreniu podal protest okresný prokurátor v Lučenci, ktorému žalovaný
nevyhovel a predložil vec priamo nadriadenému orgánu verejnej správy. Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 pod č. OU-BB-OOP4-2015/0214172
protestu prokurátora nevyhovel. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/121/2015-41 zo dňa
17.02.2016 opatrenie o zaevidovaní zmluvy žalovaného - Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového
a lesného odboru - č. OU-VK-PLO-2015/00001-002 zo dňa 12.01.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti opatrenia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a

z dôvodu podľa § 250 ods. 3 O.s.p. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa
06.06.2017 bol rozsudok krajského súdu potvrdený. V ďalšom konaní správny súd uložil orgánu verejnej
správy preskúmať najmä, či zmluvu o užívaní poľovného revíru dňa 27.12.2014 podpísali vlastníci
spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery
poľovného revíru a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, vrátane dokladov o vlastníckom práve,
resp. o zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve. Zároveň mu uložil odstrániť nezrovnalosti týkajúce sa výmery poľovného revíru U., ktorý
bol schválený s výmerou 1094,80 ha, avšak predmetnou zmluvou došlo k prenájmu poľovného revíru
s výmerou väčšou - 1113,01 ha.

3. V ďalšom konaní žalovaný požiadal nadriadený orgán o stanovisko - usmernenie ako má postupovať
pri zistenom rozdiele výmery poľovného revíru oproti výmere, ktorá je uvedená v rozhodnutí o uznaní
poľovného revíru. Nadriadený orgán oznámil svoje stanovisko, podľa ktorého odporučil tri možnosti
riešenia, a to 1. odstrániť nezrovnalosti vo výmerách postupom podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967
Zb. Správneho poriadku, 2. vydaním nového rozhodnutia o uznaní poľovného revíru, 3. zákonným
postupom podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, ktorým by bolo možné nezrovnalosti
právne zlegalizovať, avšak takýto postup nie je možný bez novelizácie zákona o poľovníctve. Dňa
25.07.2017 žalovaný vyzval nájomcu na doplnenie dokladov preukazujúcich vlastníctvo jednotlivých
vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri U., ktorí sa zúčastnili zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov, resp. bolo za nich hlasované dňa 02.10.2013 a predloženie splnomocnení, na
základe ktorých boli vlastníci zastupovaní na zhromaždení dňa 02.10.2013. Žalovanému bola dňa
04.08.2017 doručená odpoveď Pozemkového spoločenstva - Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec zo
dňa 01.08.2017, prílohou ktorej boli plnomocenstvá, na základe ktorých boli vlastníci zastupovaní na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri U. dňa 02.10.2013 v členení podľa
splnomocnencov s uvedením splnomocniteľov a tiež doklady preukazujúce vlastníctvo jednotlivých
vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri U. ku dňu 26.09.2013, t. j. 6 dní pred konaním
zhromaždenia dňa 02.10.2013, podľa katastrálnych území: U., U., K., A. a Q..

4. Opatrením zo dňa 02.10.2017 pod č. OU-VK-PLO-2017/005814-006 Okresný úrad Veľký Krtíš,
pozemkový a lesný odbor podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravil v písomnom vyhotovení
rozhodnutia Lesného úradu Veľký Krtíš sp. zn. Poľov.-104/35/1994 zo dňa 10.10.1994 o uznaní
poľovného revíru „U.“ chybu v písaní tak, že celkovú výmeru poľovného revíru opravil z 1094,80 ha na
1113,01 ha a výmeru lesných poľovných pozemkov z 536,80 ha na 551,01 ha.

Opatrenie žalovaného

5. Žalovaný oznámil žiadateľom - opatrením č. OU-VK-PLO-2017/005814-012 zo dňa 31.10.2017, že
dňom 31.10.2017 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o poľovníctve“ alebo „zákon č. 274/2009 Z. z.) zaevidoval
predmetnú zmluvu o užívaní poľovného revíru „U.“ uzatvorenú dňa 27.12.2014. V oznámení uviedol,
že zaevidovaná zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. Poľovný
revír „U.“ bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Veľký Krtíš, sp. zn. Poľov.-104/35/1994 zo dňa
10.10.1994. V intenciách rozhodnutia správneho súdu v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
odstránil nezrovnalosti týkajúce sa výmery predmetného poľovného revíru postupom podľa § 47 ods.
6 Správneho poriadku, a to listom č. OU-VK-PLO-2017/005814-006 zo dňa 02.10.2017, konštatujúc
výmeru poľovného revíru „U.“ celkovo 1113,01 ha, z toho poľovné pozemky predstavujú 558 ha a lesné
poľovné pozemky 555,01 ha. Uviedol, že preskúmal predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru
spísanú dňa 27.12.2014. Preveril, že zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci
najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru „U.“; v záujme presné
ho a spoľahlivého zistenia skutkového stavu preskúmal predložené doklady preukazujúce vlastníctvo
jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov v PR „U.“, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia vlastníkov, resp.
bolo za nich hlasované dňa 02.10.2013 a tiež preskúmal splnomocnenia, na základe ktorých boli vlastníci
zastupovaní na zhromaždení dňa 02.10.2013. Oznámil, že vlastníci spoločného poľovného revíru „U.“
postúpili jeho užívanie písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru „U.“ podľa § 13 ods. 1 písm.
b) zákona č. 274/2009 Z. z. poľovníckej organizácii, resp. jej organizačnej zložke SPZ poľovníckemu
združeniu IMREDOMB, so sídlom U. - Imrov Kopec č. 52, IČO: XX XXX XXX. Upozornil zmluvné
strany, že dňom 31.10.2017, kedy bola zaevidovaná predmetná zmluva, ruší ustanovenie tohto úradu
o zaevidovaní zmluvy uvedené v závere predmetnej zmluvy zo dňa 12.01.2015 o zaevidovaní a toto

nahrádza týmto oznámením, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zaevidovanej zmluvy. Zmluva o užívaní
poľovného revíru „U.“ je uzatvorená na dobu 10 rokov odo dňa jej evidencie v zmysle § 14 ods. 2 zákona
č. 274/2009 Z. z., t. j. 31.10.2017.

6. Opatrenie o zaevidovaní zmluvy zo dňa 31.10.2017 bolo preskúmavané v rámci dozoru prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy prokurátorom. Výsledkom prieskumu bolo
podanie protestu prokurátora Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši sp. zn. Pd 60/20/6610-7 zo dňa
02.11.2020. Žalovaný protestu nevyhovel, preto ho spolu so spisovým materiálom predložil Okresnému
úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva, ktorý rozhodnutím
č. OU-BB-00P4-2020/032339-002 zo dňa 23.12.2020 protestu prokurátora nevyhovel. Prokurátor
podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov odvolanie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, sekcia lesného hospodárstva a spracovania
dreva, odbor poľovníctva, rozhodlo rozhodnutím č. 8077/2021-730 zo dňa 23.04.2021 tak, že odvolanie
prokurátora zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu v Banskej Bystrici, odboru opravných prostriedkov
č. OU-OOP4-2020/032339-002 zo dňa 23.12.2020 potvrdilo. Rozhodnutie ministerstva nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.05.2021.

Žaloba, žalobné body

7. V zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 2 SSP) podal žalobca všeobecnú správnu žalobu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-VK-PLO-2017/005814-012 zo
dňa 31.10.2017, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru „U.“ uzatvorenú dňa
27.12.2014. Navrhoval zrušiť opatrenie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože opatrením
bol porušený zákon v rozsahu ustanovení § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve v nadväznosti na § 5 ods.
4, ods. 5 a ods. 6 a § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve a § 3 ods. 1, ods. 5, ods. 7 Správneho poriadku.
Zrušiť opatrenie navrhoval z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. f) SSP.

8. Na prvom mieste žalobca poukázal na skutočnosť, že správny orgán v rozpore s § 14 ods. 2
zákona o poľovníctve zaevidoval zmluvu na 10 rokov odo dňa jej evidencie, t. j. od 31.10.2017,
nezohľadniac individuálne okolnosti daného prípadu, keď tá istá zmluva bola už správnym orgánom
zaevidovaná dňa 12.01.2015, a to na dobu približne 2 a pol roka roka, do právoplatnosti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/121/2015-41 zo dňa 17.02.2016 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 06.06.2017, ktorým bolo opatrenie o zaevidovaní
zmluvy zrušené. Zastával názor, že správny orgán postupoval pri časovom vymedzení účinnosti zmluvy
mechanicky, zákonom nesúladným spôsobom, keď nezohľadnil, že zmluva už bola na určité obdobie
evidovaná, pričom jej účinnosť bola zrušujúcim rozsudkom správneho súdu fakticky len prerušená,
nakoľko ju správny orgán opätovne zaevidoval. Uvádzal, že zaevidovanie zmluvy nemá len evidenčný
charakter, ale aj konštitutívne účinky, keď sa priamo dotýka výkonu práva poľovníctva, kedy okamihom
zaevidovania zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo užívať poľovné pozemky a súčasne z
toho plynúce povinnosti. Účelom zákona o poľovníctve je okrem iného umožniť vlastníkom poľovného
revíru rozhodnúť o tom, kto bude poľovný revír užívať, vrátane možnosti postúpiť užívanie revíru na
dobu ustanovenú zákonom, zmluvou a za akých podmienok (najmä stanovenie náhrady za užívanie).
Zmyslom procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je priznať jej právne účinky, majúce
za následok vznik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru. Zákon o poľovníctve
síce nepredpokladá situáciu, že dôjde k prerušeniu účinnosti zmluvy, a tým k prerušeniu užívania
revíru tak, ako tomu bolo v tejto veci, avšak podľa názoru žalobcu okresný úrad v rozpore s účelom
zákona o poľovníctve umožňujúcim vlastníkovi poľovného revíru postúpiť jeho užívanie zmluvou na dobu
ustanovenú zákonom o poľovníctve v § 14 ods. 2, aj v rozpore s princípom právneho štátu zakotveným
k článku 2 ods. 2 Ústavy SR, zaevidoval zmluvu opätovne na 10 rokov odo dňa jej evidencie, t. j. od
31.10.2017, čím umelo predĺžil jej účinnosť.

9. Ďalej žalobca namietal, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď výmeru poľovného
revíru U., nesúlad ktorý v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru s výmerou zistenou geodetickou
spoločnosťou Geomarkt s.r.o. vznikol (podľa uvedenia správneho orgánu v opatrení zo dňa 02.10.2017),
vzhľadom na odstup času od vydania predmetného rozhodnutia zmenou vo vlastníckych, resp. užívacích
vzťahoch, ako i zmenou druhov pozemkov a podobne v uvedenom poľovnom revíri, opravil podľa § 47
ods. 6 Správneho poriadku. Inštitút upravený v ustanovení § 47 ods. 6 Správneho poriadku umožňuje
bez použitia opravného prostriedku vykonať nápravu chýb, ku ktorým došlo pri vyhotovovaní písomného

rozhodnutia. Takáto oprava je možná výlučne len vtedy, ak ide o chyby v písaní, v počítaní alebo o iné
zrejmé nesprávnosti, teda, ak ide o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a
obsah rozhodnutia. Uvedené zákonné ustanovenie neslúži na zmenu obsahu rozhodnutia v prípade, ak
sa zmenia pomery, resp. skutkový stav. V predmetnej veci správny orgán opravou neodstraňoval chybu
v písaní, či počítaní, ani inú zrejmú nesprávnosť, ale reagoval na zmenu výmery poľovného revíru U.,
ktorá nastala po uznaní tohto poľovného revíru. Správny súd síce uložil odstrániť nezrovnalosti týkajúce
sa výmery poľovného revíru, avšak z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu nevyplýva, že tak má
učiniť formou opravy výmery poľovného revíru v rozhodnutí o jeho uznaní. S názorom žalovaného v
spojení s názorom Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov uvedeným v jeho
stanovisku zo dňa 21.09.2017, že jedným zo spôsobov odstránenia nezrovnalosti týkajúcej sa výmery
poľovného revíru je spôsob opravy výmery postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku sa žalobca
nestotožnil, nakoľko takýto postup predstavuje obchádzanie zákona, keďže zmyslom inštitútu opravy, je
len odstránenie zrejmých chýb a nesprávností pri písomnom vyhotovení rozhodnutia.

10. Podľa žalobcu správny orgán riadne nezistil skutočný stav veci, keď sa nezaoberal otázkou,
či osoby vystupujúce na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri U. dňa
02.10.2013 za Pozemkové spoločenstvo - Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec a za Lesnú a pasienkovú
spoločnosť Pozemkové spoločenstvo K., boli oprávnené zastupovať jednotlivých vlastníkov poľovných
pozemkov patriacich do poľovného revíru U., tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Vytýkal žalovanému,
že si nezabezpečil potrebné listiny, napríklad zmluvu o založení spoločenstva, prípadne aj stanovy,
za účelom overenia tej skutočnosti, či za uvedené subjekty konali na zhromaždení vlastníkov dňa
02.10.2013 oprávnené osoby. Poukázal na to, že správny orgán sa uspokojil len s predloženou
zápisnicou z výročnej členskej schôdze konanej dňa 25.05.2012 na I. B., prílohou ktorej nebola
ani prezenčná listina. Tiež uviedol, že obsahom spisu je aj uznesenie z valného zhromaždenia
Pozemkového spoločenstva - Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec konaného dňa 25.05.2012, podľa
ktorého valné zhromaždenie schválilo na zastupovanie pozemkového spoločenstva na zhromaždeniach
vlastníkov poľovných pozemkov aj v poľovnom revíri U. predsedu I.. F. P., I.. T. U. - podpredsedu a ako
náhradník bol zvolený I.. W. Q.. Tiež schválilo, že výbor pozemkového spoločenstva je poverený na
zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri U., pretože zastupuje viac ako
jednu tretinu poľovných pozemkov v tomto revíri, čo však nemá oporu v zápisnici z „výročnej schôdze“.
Ak mal správny orgán doklady ohľadne právneho postavenia uvedených spoločenstiev, ich orgánov a
osôb oprávnených konať v mene vlastníkov spoločných nehnuteľností k dispozícii úradnej činnosti, tieto
mali byť obsahom administratívneho spisu.

11. Ďalej žalobca namietal riadne nezistenie skutočného stavu veci, ani pokiaľ ide o preukázanie
vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri U. v čase uzavretia zmluvy, keď síce obsahom spisu sú dve
technické správy spoločnosti Geomerkart s.r.o. so zoznamami vlastníkov v obvode poľovného revíru
U. spolu za všetky k. ú. aktuálnymi k 31.08.2013 a k 31.10.2014 (technická správa k 31.08.2013 bola
obsahom administratívneho spisu už aj v čase súdneho prieskumu pod sp. zn. 23S/121/2015), v spise
sa nenachádzajú aktualizované výpisy z listov vlastníctva k pozemkov patriacim do poľovného revíru
U. ku dňu uzavretia zmluvy, ale len geodetickou kanceláriou vytvorené súvahy ohľadne jednotlivých
nimi vymedzených vlastníkov poľovných pozemkov, a to napriek tomu, že správny súd v ďalšom konaní
uložil správnemu orgánu preskúmať najmä, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci
spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery
poľovného revíru, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, vrátane dokladov o vlastníckom
práve. Namietal, že správny orgán si na uvedený účel osvojil len uvedené technické správy a súvahy
vlastníckych vzťahov, pričom technické správy tej istej geodetickej kancelárie spochybnil sám žalovaný
v inej veci, v ktorej opatrením nezaevidoval inú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktoré opatrenie bolo
aj predmetom súdneho prieskumu Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/54/2019. Podľa
žalobcu žalovaný v rozpore s § 191 ods. 6 SSP nepostupoval v súlade s právnym názorom vysloveným
v rámci predchádzajúceho súdneho prieskumu.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti postupu žalovaného pri zaevidovaní
zmluvy, ako aj samotného opatrenia o zaevidovaní zmluvy a navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietnuť.

13. Názor žalobcu, že správny orgán postupoval pri časovom vymedzení účinnosti zmluvy mechanicky,
keď nezohľadnil, že uvedená zmluva uzatvorená dňa 27.12.2014 bola už na určité obdobie evidovaná,

pričom jej účinnosť bola zrušujúcim rozsudkom správneho súdu fakticky len prerušená, označil za
zmätočný. Nejde o porušenie zákona zo strany žalovaného, lebo v ustanovení § 14 ods. 2 zákona o
poľovníctve je jednoznačne ustanovené, že zmluva sa uzatvára na 10 rokov v oblastiach s chovom
malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa §
16 ods. 1. Zákon o poľovníctve vo svojich ustanoveniach vôbec nedefinuje pojem „prerušenie zmluvy“
ani rozsudkom súdu na určité obdobie tak, ako si to vysvetľuje prokurátor. Zaevidovanie zmluvy bolo
právoplatným rozsudkom správneho súdu zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Pri vydávaní opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní PR „U.“ žalovaný jednoznačne vychádzal z
ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve. Preto nemožno súhlasiť s tým, že žalovaný umelo predĺžil
účinnosť zmluvy z 10 rokov na 12 a pol roka.

14. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, čo do nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, že
správny orgán sa nezaoberal otázkou, či osoby vystupujúce na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov v PR „U.“ dňa 02.10.2013 za Pozemkové spoločenstvo - Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec
ako i za Lesnú a pasienkovú spoločnosť Pozemkové spoločenstvo K. boli oprávnené zastupovať
jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov uvedených spoločenstiev. Žalovaný k tejto námietke
uviedol, že predmetné pozemkové spoločenstvá boli a sú podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách platného do 30.04.2013 vedené v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý podľa
platného Zákona o pozemkových spoločenstvách vedie v súčasnosti okresný úrad, pozemkový a
lesný odbor, oddelenie lesného hospodárstva, ktorý uchováva a vedie i príslušné zbierky listín
každého registrovaného pozemkového spoločenstva. Preto by bolo nehospodárne vyhotovovať
fotokópie dokumentov a prikladať ich do spisového materiálu, čo nemá ani žiadnu oporu v žiadnom
právnom predpise. Prokurátor má možnosť si overiť register pozemkových spoločenstiev, ktorý je
verejne prístupný, v ktorom je možné zistiť, že v čase konania uvedeného zhromaždenia boli predmetné
spoločenstvá vedené v registri pozemkových spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou, nakoľko zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách platný a účinný od
01.05.2013 termín „pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity“ nepozná.

15. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že orgán štátnej správy sa uspokojil len s predloženou
zápisnicou zo dňa 25.05.2012. Z predložených dokumentov je dostatočne zrejmé, kto mal za jednotlivé
pozemkové spoločenstvá konať na predmetnom zhromaždení, nakoľko to jednoznačne potvrdzujú
uznesenia z valných zhromaždení dotknutých pozemkových spoločenstiev, ktoré boli schválené a
prijaté na zhromaždeniach a ktoré sú súčasťou napadnutého spisového materiálu. Žalovaný dal do
pozornosti stanovisko Generálnej prokuratúry SR o evidencii zmlúv o výkone práva poľovníctva č.
VI/3 Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31.05.2016 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/27/2017
zo dňa 23.08.2018, kde kasačný súd zdôraznil, že na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru
podľa § 13 zákona o poľovníctve sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje (§ 79 ods.
2 zákona o poľovníctve) a zároveň zdôraznil, že vzhľadom na súkromný charakter zmluvy o užívaní
poľovného revíru, správny orgán nie je oprávnený túto zmluvu hmotnoprávne preskúmavať mimo
zákonom stanovený rámec. Správny orgán je oprávnený preskúmavať len to, či zmluva obsahuje
náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru
vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1
zákona o poľovníctve). Správny orgán nezaeviduje zmluvu len vtedy, ak na užívanie poľovného revíru je
už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, alebo
ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Súčasťou žiadosti
o evidenciu je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia, ktorá okrem iného osvedčuje
aj účasť vlastníkov, im prislúchajúce vlastnícke právo a od toho odvodené hlasovacie právo. Notárska
zápisnica teda priamo osvedčuje, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru. Žalovaný konštatoval, že v poľovnom revíri „U.“ sa konalo iba jedno zhromaždenie vlastníkov
poľovných revírov a správnemu orgánu bola predložená iba jedna zmluva o užívaní tohto poľovného
revíru na zaevidovanie, ktorá spĺňa všetky náležitosti podľa § 14 zákona o poľovníctve.

16. Ďalší účastníci konania sa k žalobe nevyjadrili.

17. Žalobca nepodal repliku na vyjadrenie žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových a právny argumentov súdom - dôvody rozsudku

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, výlučne v
rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, vec prejednal na pojednávaní, ktoré nariadil na základe návrhu
žalovaného (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

19. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový
a lesný odbor č. OU-VK-PLO-2017/005814-012 zo dňa 31.10.2017, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 274/2009 Z. z. zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru „U.“, uzavretú dňa 27.12.2014 medzi
vlastníkmi poľovných pozemkov ako prenajímateľmi a poľovníckym združením IMREDOMB, so sídlom
v Pravici - Imrov Kopec č. XX ako nájomcom.

20. Proti opatreniu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš protest Pd 60/20/6610-7 zo
dňa 02.11.2020, doručený žalovanému 03.11.2020, ktorému žalovaný podľa § 24 ods. 6 zákona č.
153/2001 Z. z. nevyhovel a predložil vec podľa § 26 ods. 3 tohto zákona Okresnému úradu Banská
Bystrica, odbor opravných prostriedkov. Tento, ako nadriadený správny orgán žalovaného, protestu
rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2020/032339-002 zo dňa 23.12.2020 nevyhovel. Na základe odvolania
prokurátora rozhodovalo vo veci Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Sekcia lesného
hospodárstva a spracovania dreva, Odbor poľovníctva, ktoré rozhodnutím č. sp. 8077/2021-730, č.
záznamu 8819/2021 zo dňa 23.04.2021 potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor
opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP4-2020/032339-002 zo dňa 23.12.2020 a odvolanie prokurátora
zamietlo.

21. Žaloba prokurátora bola podaná v zmysle ustanovenia § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre v spojení s ustanovením § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 SSP. Ide o všeobecnú správnu žalobu
podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, na podanie ktorej je prokurátor oprávnený v prípade ak orgán verejnej
správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

22. Ani zásada uplatňovaná v súdnom prieskume v zmysle § 5 ods. 11 SSP, podľa ktorej konanie pred
správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánu
verejnej správy neoprávňuje správny súd preskúmavať napadnuté opatrenie nad rozsah žalobných
bodov uplatnených prokurátorom, t. j. nad rozsah tvrdení z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov považuje prokurátor napadnuté výroky opatrenia za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP).
Aj v tomto prípade je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP,
keďže sa nejedná o žiadnu z výnimiek vymenovaných v ods. 2 paragrafu 134 SSP. Preto aj v tomto
prípade je predmet súdneho prieskumu limitovaný výlučne žalobnými bodmi uplatnenými žalobcom
v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, v danom prípade v zmysle § 181 ods. 2 SSP. Na
uvedenom nič nemení skutočnosť, že hoci prokurátor napáda správnou žalobou podľa § 6 ods. 2 písm.
a) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené (45
ods. 1 SSP), realizujúc svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho protestu nebolo vyhovené (§ 61
písm. b) SSP), lehota na podanie správnej žaloby sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy o nevyhovení protestu. Nie je však vylúčené, že by prokurátor v rámci žalobných bodov
poukázal aj na argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení protestu, ak ju považuje
z hľadiska jej právnej konformity za neudržateľnú a takýmto spôsobom chce zvýrazniť protiprávnosť
alebo neaplikovateľnosť záverov orgánu verejnej správe rozhodujúceho o proteste (Q., J., N., M., F.,
M., N., A. a kolektív, Správny súdny poriadok, komentár. Bratislava: C.H.BECK, 2018, strana 318). Ak
takto žalobca nepostupoval (nenamietal, čo do dôvodov rozhodnutia o nevyhovení protestu), správny
súd nie je ani v tomto konaní oprávnený dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať. Koná len v
rozsahu žalobných bodov, v rámci ktorých posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie/opatrenie bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Možno sa len domnievať, že prokurátor,
čo do argumentácie orgánov verejnej správy rozhodujúcich o proteste prokurátora (v oboch stupňoch)
nemal čo namietať. Žaloba podľa § 6 ods. 1 písm. a) podaná prokurátorom musí rovnako obsahovať
náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. a) až h) SSP a k tejto žalobe podľa Správneho súdneho poriadku
prokurátor pripája jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení
protestu prokurátora vydané v poslednom stupni (§ 182 ods. 2 písm. c), posledná časť vety SSP). Je
pritom vhodné, aby k žalobe pripojil aj jedno vyhotovenie žalobou napadnutého rozhodnutia/opatrenia,

ktoré neúspešne napadol protestom, čo však výslovne z ustanovenia § 182 ods. 2 písm. c) SSP pre
prokurátora nevyplýva, avšak pre účely posúdenia procesných podmienok a následný súdny prieskum
je to žiadúce. Napokon ustanovenie § 182 ods. 2 písm. c) SSP upravuje, že k správnej žalobe „musí byť“
pripojené jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy, teda splnenie
tejto náležitosti žaloby (jej prílohy) sa vzťahuje na žaloby všetkých žalobcov, nikoho nevynímajúc a u
prokurátora, vzhľadom na charakter konania o proteste, sa navyše vyžaduje pripojiť aj jedno vyhotovenie
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu. Správny súd zastáva preto
názor, že prokurátor pripája k žalobe obe rozhodnutia, jednak to, ktoré napáda správnou žalobou a
jednak to, ktorým nebolo protestu vyhovené (vydané v poslednom stupni).

23. Žalobca v žalobe namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve vo
vzťahu k tvrdenému nezákonnému predĺženiu doby účinnosti zaevidovanej zmluvy, nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb., aplikáciou ktorého odstraňoval nezrovnalosti týkajúce
sa výmery poľovného revíru ako „zrejmej nesprávnosti“, ďalej nedostatočne zistený skutočný stav veci
jednak ohľadom vlastníckych vzťahom v poľovnom revíri U., jednak ohľadom oprávnených zástupcov
vlastníkov poľovných pozemkov a jednak ohľadom subjektov na zhromaždeniach vlastníkov poľovných
pozemkov v poľovnom revíri „U.“ a napokon, že žalovaný nepostupoval v súlade s vysloveným právnym
názorom správnych súdov v rámci súdneho prieskumu, ktorým došlo k zrušeniu predchádzajúceho
opatrenia o zaevidovaní predmetnej zmluvy.

Relevantná právna úprava

24. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve; vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o
uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).

25. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve; na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo
organizácia podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve; zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť
zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.

27. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve; zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na
začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery
všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

28. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve; prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny
prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej
osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým
osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

29. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve; na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu
podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

30. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve; zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov,
ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

31. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve; o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

32. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve; vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej
poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

33. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou
a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b/ poľovníckej organizácii podľa § 32,
c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 %
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve; zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

35. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve; zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom
malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16
ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.

36. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä:
a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,
b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e/ podmienky zmien a doplnkov,
f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

37. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

38. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve; okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného
revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva
nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

39. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve; všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov
konania dospel k záveru, že žiaden zo žalobných bodov nie je spôsobilý prelomiť zákonnosť
napadnutého opatrenia žalovaného, čo vyústilo do zamietnutia predmetnej žaloby ako nedôvodnej.

42. K prvej žalobnej námietke, ktorou žalobca namietal postup v rozpore s § 14 ods. 2 zákona č.
274/2009 Z. z. správny súd uvádza: Opatrenie, ktorým dochádza k zaevidovaniu zmluvy o užívaní
poľovného revíru je individuálnym správnym aktom evidenčnej povahy. V zmysle § 79 ods. 2 písm. c)
zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy podľa § 13 nevzťahuje Správny poriadok. Orgán verejnej
správy koná, realizujúc svoju právomoc vo verejnoprávnej rovine, eviduje písomnú zmluvu o užívaní

poľovného revíru, ktorá je evidentne súkromnoprávnej povahy. Pri zaevidovaní orgán verejnej správy
skúma, či sú splnené zákonom dané formálne náležitosti - predpoklady zaevidovania v zmysle § 16
ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. a zároveň, či neexistujú dôvody brániace zaevidovaniu zmluvy v
zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., teda aj to, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí
obsahovať podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. Z evidenčnej povahy opatrenia o zaevidovaní
zmluvy o užívaní poľovného revíru, nemožno vyvodiť, že činnosť žalovaného ako evidujúceho orgánu
je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Aj keď by sa administratívny proces podľa
§ 16 zákona o poľovníctve mohol javiť ako čisto formálny, majúci len evidenčný charakter, výsledok
samotnej evidencie má podstatný vplyv na účinnosť zaevidovanej zmluvy, a teda má právne účinky
s reálnym dotykom na práva a právom chránené záujmy jednak subjektov oprávnených na výkon
poľovníctva a jednak vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov dotknutého poľovného revíru.
Je pravdou, že zaevidovanie má aj konštitutívny účinok, tak ako správne uviedol žalobca, spočívajúci v
tom, že okamihom zaevidovania zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo na užívanie poľovných
pozemkov, a súčasne aj z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Evidujúci orgán je
však povinný pred registráciou zmluvy, okrem iného preveriť, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí
obsahovať podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., neznamená to ale, že by bol orgán verejnej správy
oprávnený nejakým spôsobom zasahovať do zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Jej zmeny, doplnenia
sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy. Neprináleží mu preto žiadnym spôsobom
korigovať v zmluve dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, vrátane doby nájmu poľovného
revíru.

43. V danom prípade zmluvné strany v článku III., bod 1) zmluvy dohodli dobu nájmu nasledovne: „Podľa
§ 14 ods. 2 zákona o poľovníctve sa zmluva uzatvára na dobu 10 rokov, odo dňa jej zaevidovania na
Okresnom úrade Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve." V
článku VII., bod 1) vymedzili, že akékoľvek zmeny alebo doplnky týkajúce sa obsahu tohto zmluvného
vzťahu možno vykonať len písomnými dodatkami podpísanými všetkými zmluvnými stranami, ktoré budú
následne v zmysle § 16 ods. 3 zákona o poľovníctve v písomnej forme odovzdané Okresnému úradu
Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor.

44. Ak orgán verejnej správy po predložení zmluvy s prílohami zistí, že sú splnené zákonné podmienky
- vymedzené formálne skutočnosti zaevidovania v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a
vylúči dôvody, kedy orgán verejnej správy nemôže zmluvu zaevidovať (§ 16 ods. 2 zákona o
poľovníctve), zmluvu zaeviduje takého obsahu, aký bol dohodnutý zmluvnými stranami, vrátane doby
nájmu. Žalovaný nemal inú možnosť, ako postupovať podľa zákona a po zistení splnenia zákonných
podmienok, predloženú zmluvu zaevidovať. Možno uvažovať tiež tak, že by orgán verejnej správy
zmluvu nezaevidoval, lebo sa dostala do rozporu so znením zákona, ak zmluvné strany neupravili
hranicu doby nájmu, teda neznížili ju v reakcii na skutočnosť, že na základe zmluvy už došlo k užívaniu
poľovného revíru cca 2 a pol roka. Ak však zostala zmluva nezmenená, predložená na zaevidovanie
bola v rovnakom znení, jej zaevidovaním nastúpil účinok zmluvy v zmysle zmluvného dojednania. Orgán
verejnej správy však nerozhoduje o tom, na akú dobu zmluvu zaeviduje, ale skúma výlučne to, či zmluva
je uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve (doba nájmu v danom prípade
10 rokov) a keď ju zaeviduje, tak evidencia platí odo dňa jej zaevidovania podľa § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve. Pre úspešnosť žaloby v tomto smere, by však žalobca musel namietať, že taká zmluva nie
je evidencie schopná, pretože je v rozpore so zákonom, ak umožňuje užívať poľovný revír fakticky 12 a
pol roka, čo však žalobca nenamietal, pričom správny súd je viazaný rozsahom uplatnených žalobných
bodov.

45. K argumentácii žalobcu, že nezohľadnil individuálne okolnosti daného prípadu, správny súd uvádza,
že neprináleží orgánu verejnej správy vstupovať do obsahu zmluvy a túto meniť, resp. nerešpektovať
dojednania v zmluve, a to ani z dôvodu individuálnych okolností tejto veci. Pokiaľ došlo k realizácii
práv a povinností zo zmluvy v období po jej prvom zaevidovaní, toto obdobie nie je možné zohľadniť
pri novom zaevidovaní zmluvy, ak nedošlo k zmene obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Otázka
riešenia vzájomných vzťahov zmluvných strán za toto obdobie je vecou ich dohody, keďže ide o vzťah
súkromnej povahy, do ktorého neprináleží orgánu verejnej správy vstupovať. Opatrenie, ktorým bola tá
istá zmluva už orgánom verejnej správy zaevidovaná dňa 12.01.2015, bolo správnym súdom zrušené,
takže nevyvoláva žiadne právne účinky vo vzťahu k predloženej zmluve na zaevidovanie, ktorej obsah,
čo do doby nájmu nebol zmenený. Nedošlo teda k porušeniu zákona žalovaným, lebo v ustanovení § 14
ods. 2 zákona o poľovníctve je jednoznačne ustanovené, že zmluva sa uzatvára na 10 rokov v oblastiach

s chovom malej a srnčej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1. Žalovaný umelo nepredĺžil
účinnosť zmluvy, len zmluvu evidoval v znení dojednanom zmluvnými stranami, teda na dobu 10 rokov,
odo dňa jej zaevidovania. Evidenčný charakter správneho aktu žalovanému neumožňoval iný postup.

46. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb.; chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom
účastníkov konania.

47. Proti argumentácii žalobcu, že zákonné ustanovenie § 47 ods. 6 Správneho poriadku neslúži na
zmenu obsahu rozhodnutia v prípade, ak sa zmenia pomery, resp. skutkový stav, nemožno nič namietať.
Avšak predmetnej žalobnej námietke nie je možné priznať relevanciu, nakoľko opatrenie o určení novej
výmery (jej opravou pôvodne uvedenej výmery) v rozhodnutí o určení poľovného revíru nie je predmetom
tohto súdneho konania, ktorého predmetom je výlučne žalobou napadnuté opatrenie o zaevidovaní
zmluvy o užívaní poľovného revíru „U.". Opatrenie zo dňa 02.10.2017 č. OU-VK-PLO-2017/005814-006,
ktorým v zásade došlo k zmene výmery poľovného revíru z 1094,80 ha na 1113,01 ha, a to opravou údaja
výmery uvedeného v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru, bolo možné napadnúť preň prípustnými
opravnými prostriedkami v zákonom stanovenej lehote. Ak k tomu nedošlo, na opatrenie je potrebné
hľadieť ako na zákonné a správne, vyvolávajúce zamýšľané právne účinky. Je preto už irelevantné
zaoberať sa vhodnosťou použitia tohto inštitútu upraveného v § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Účinne
teda došlo k určeniu aktualizovanej novej výmery poľovného revíru, čím došlo k zosúladeniu výmery
s akou bolo nakladané na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 02.10.2013 a ktorá je
uvedená v predmete zaevidovanej zmluvy v čl. II. bod 1) ako posudzovaná náležitosť zmluvy v zmysle
§ 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z.

48. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že orgán verejnej správy riadne nezistil skutočný stav veci,
keď sa nezaoberal otázkou, či osoby vystupujúce na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
v poľovnom revíri „U." dňa 02.10.2013 za Pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť Imrov
Kopec a za Lesnú a pasienkovom spoločnosť Pozemkové spoločenstvo K., boli oprávnené zastupovať
jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru „U.". Tiež namietal ohľadom
zúčastnených subjektov na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „U.“.
Správny súd má za to, že tieto žalobné námietky sú nekonkrétne, nie je možné na základe nich
podrobiť opatrenie súdnemu prieskumu, ak žalobca netvrdí, že osoby konajúce za vlastníkov poľovných
pozemkov neboli oprávnené zastupovať vlastníkov dňa 02.10.2013, ale namieta len nedostatočné
overenie tejto skutočnosti, a to v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách. Z ustálenej judikatúry správnych súdov vyplýva, že rozhodnutia orgánu verejnej správy
sa nezrušujú len preto, aby sa zopakoval proces, pokiaľ by to neprivodilo priaznivejšie rozhodnutie
pre žalobcu. Primárne však žalobca musí tvrdiť, v čom spočíva nezákonnosť postupu, ako konkrétne
boli ním dotknuté práva, v danom prípade porušený zákon. Čo sa týka namietaného nedostatočného
overenia, že konajúce osoby boli oprávnené konať za vlastníkov poľovných pozemkov, v zhode so
stanoviskom žalovaného správny súd zastáva názor, že ak žalovaný je zároveň orgánom štátnej správy
na úseku registrácie pozemkových spoločenstiev, ktorý uchováva a vedie i príslušné zbierky listín,
vrátane zmluvy o spoločenstve a pod., postačuje ak v procese overenia nahliadne do týchto inak
verejne prístupných listín a nie je potrebné ich kópie/rovnopisy zakladať do administratívneho spisu.
Pre úspešnosť žaloby, by žalobca musel konkrétne uviesť, v čom je postup rozporný s obsahom
evidovaných listín a tiež v listinách pripojených k žiadosti. Neprináleží ani správnemu súdu namiesto
žalobcu tieto skutočnosti vyhľadávať porovnávaním listín, ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Takto uplatnené námietky
sú len všeobecným vyjadrením nesúhlasu s opatrením a vyjadrením toho, ako má orgán verejnej správy
v zmysle zákona postupovať, čo má pred zaevidovaním preverovať, zisťovať. Žalobca však nenamieta
nesprávne zistenia, v čom konkrétne majú spočívať nesprávne závery žalovaného.

49. Vzhľadom na evidenčný charakter preskúmavaného individuálneho správneho aktu žalovaného,
orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. skúma len
zákonom vymedzené formálne skutočnosti uvedené v ustanovení § 16 ods. 1 citovaného zákona a či
nie sú splnené negatívne podmienky evidencii tejto zmluvy. Jedná sa o zjednodušený proces, v ktorom
sa síce neaplikuje Správny poriadok (nepočíta s vydaním rozhodnutia s predpísanými náležitosťami,
s možnosťou opravného prostriedku v administratívnom konaní), avšak aj v ňom sa vykonáva
dokazovanie, hoci len v obmedzenom rozsahu umožňujúcom žalovanému posúdiť splnenie podmienok

pre zaevidovanie. Žalovaný má v kompetencii zaevidovať, resp. nezaevidovať zmluvu o užívaní
poľovného revíru potom, čo preskúma predloženú zmluvu v rozsahu zákonodarcom vymedzených
„právnych mantinelov“ v rámci ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve. Úlohou žalovaného bolo preveriť
či zmluvu uzatvorila osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a či ju podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru, keď obligatórnou súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
zhromaždenia. Pred zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru orgán verejnej správy tiež musí
overiť, či zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či na užívanie poľovného
revíru už nie je zaevidovaná iná zmluva, čo by predstavovalo prekážku pre jej zaevidovanie v zmysle
§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.

50. Pre orgán verejnej správy sú relevantné listiny pripojené k notárskej zápisnici a samotná notárska
zápisnica, ktorou notár osvedčuje priebeh zhromaždenia. Správny orgán preveruje notársku zápisnicu
o priebehu zhromaždenia iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na
základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona
o poľovníctve, keďže zákon o poľovníctve priamo predpokladá preverenie podmienok pre vykonanie
evidencie zmluvy zo strany žalovaného, vrátane skutočnosti, či uzavretie zmluvy bolo na strane
vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri prejavom vôle ich nadpolovičnej väčšiny. To, že podmienka,
či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom povereného splnomocnenia) je
preukazovaná tiež notárskou zápisnicou, vyplýva aj zo záverov rozsudku kasačného súdu sp. zn.
10Sžk/39/2018 zo dňa 27.04.2021 (bod 36). Notár osvedčuje priebeh zhromaždenia, zachycuje
jeho autentický priebeh. Úlohou notára nie je hodnotiť zákonnosť postupu zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov, či prijatých rozhodnutí. Notárska zápisnica nie je dôkazom, z ktorého by správny
orgán bol povinný pri evidencii zmluvy vychádzať (porovnaj závery Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021, bod 37). Notárska zápisnica totiž neosvedčuje, že
predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť preveriť
žalovaný. V posudzovanej veci tak žalovaný urobil aj z ďalších podkladov opatrenia, a to technických
správ geodetickej spoločnosti Geomerkart s.r.o. so zoznamami vlastníkov v obvode poľovného
revíru U. spolu za všetky dotknuté katastrálne územia aktuálnymi k 31.08.2013 a k 31.10.2014,
predložených splnomocnení, na základe ktorých boli vlastníci zastupovaní na zhromaždení dňa
02.10.2013. Žalovaný podrobil zmluvu v rámci evidenčnej činnosti vlastnému hodnoteniu, t. j. posúdením
jej evidencie schopnosti. Žalovaný vo svojom postupe primárne neposudzoval platnosť predloženej
mu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale v rozsahu zákonného zmocnenia skúmal len otázku
prítomnosti nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru
pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,
ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutia, v danom prípade opatrenia orgánu verejnej správy, teda
posúdiť, či orgán verejnej správy rešpektoval zákonom predpísaný postup, teda či konal v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či splnil povinnosti ustanovené mu zákonom pri zaevidovaní
zmluvy, teda či vec posúdil a rozhodol o nej v rozsahu určených právnych mantinelov v zmysle § 16
zákona o poľovníctve. V predmetnej veci v administratívnom konaní žalovaný podrobne preskúmal
predloženú dokumentáciu k uskutočnenému zhromaždeniu vlastníkov a vyvodil zrozumiteľný záver o
rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré prináležalo posúdiť žalovanému. Žalovaný vo svojej evidenčnej
právomoci nevybočil z rámca zákona, pričom dôvody prijatého opatrenia zrozumiteľne vysvetlil v
opatrení č. OU-VK-PLO-2017/005814-012 zo dňa 31.10.2017. Správny súd v rozsahu žalobných bodov
nezistil v tomto smere žiadne porušenie zákona zo strany žalovaného.

51. Dôvodnou nie je ani žalobná námietka, čo do nedostatočného zistenia skutočného stavu veci,
pokiaľ ide o preukázanie vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri „U." v čase uzavretia zmluvy, keď
síce obsahom spisu sú dve technické správy spoločnosti Geomerkart s.r.o. so zoznamami vlastníkov,
ak sa v spise nenachádzajú výpisy z listov vlastníctva k pozemkom patriacim do poľovného revíru,
ale len geodetickou kanceláriou vytvorené súvahy ohľadne jednotlivých nimi vymedzených vlastníkov
poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíre. Preukazovať vlastníctvo k pozemkom patriacim
do poľovného revíru „U." ku dňu uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru výlučne z aktuálnych listov
vlastníctva je nad rozsah povinností evidujúceho orgánu v zmysle zákona o poľovníctve. Orgán verejnej
správy overoval to, čo overovať mal, či hlasujúci mali poverenia neprítomných vlastníkov a či v konečnom
dôsledku bola zmluva o užívaní poľovného revíru podpísaná (aj v zastúpení) vlastníkmi spoločného
poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného

revíru. Žalovanému bola dňa 04.08.2017 doručená odpoveď Pozemkového spoločenstva - Vlastnícka
spoločnosť Imrov Kopec zo dňa 01.08.2017, prílohou ktorej boli plnomocenstvá, na základe ktorých
boli vlastníci zastupovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „U.“ dňa
02.10.2013 v členení podľa splnomocnencov s uvedením splnomocniteľov a tiež doklady preukazujúce
vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri U. ku dňu 26.09.2013, t. j.
6 dní pred konaním zhromaždenia dňa 02.10.2013, podľa katastrálnych území: U., U., K., A. a Q..
Žalobca neuviedol konkrétne, že by dodatočne predloženými listinami nebola preukázaná podmienka
podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. že uznanie splnenia tejto podmienky žalovaným
je v rozpore s predloženými listinami, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a v čom by tento rozpor
mal konkrétne spočívať. Žalobca proti meritórnym dôvodom záveru žalovaného nebrojil.

52. Pokiaľ žalobca poukázal na odlišný postup žalovaného vo veci, v ktorej opatrením č. OU-VK-
PLO-2019/000451-017 zo dňa 06.03.2019 nezaevidoval zmluvu o užívaní iného poľovného revíru,
keď neakceptoval technickú správu tej istej geodetickej spoločnosti, ktoré opatrenie bolo predmetom
súdneho prieskumu správnym súdom pod sp. zn. 24S/54/2019, správny súd uvádza, že žalobca síce
poukazuje na rozdielny postup v konaní žalovaného, avšak neuviedol, v čom sú skutkovo zhodné veci,
keďže sa dožadoval rovnakého postupu. Správnemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že sa
jednalo o odlišnú skutkovú situáciu v predmetných konaniach, keď k nezaevidovaniu zmluvy žalovaným
došlo z dôvodu, že chýbali podklady ohľadom jedného katastrálneho územia, tiež z dôvodu, že v tam
posudzovanom prípade boli uzavreté dve zmluvy o užívaní poľovného revíru, a nie primárne z dôvodu
samotného neakceptovania technickej správy geodetickej kancelárie. Za relevantné však správny súd
považuje to, že v tomto preskúmavanom prípade v rozsahu žalobných bodov bol žalovaným dodržaný
zákonný postup pri vydaní žalobou napadnutého opatrenia.

53. K názoru žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku (v spojení s rozsudkom kasačného súdu), správny súd uvádza, že orgán
verejnej správy je v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP.
Táto viazanosť nie je však absolútna a platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
V prvom rade správny súd poukazuje na to, že opatrenie žalovaného zo dňa 12.01.2015 o zaevidovaní
zmluvy bolo zrušené v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože nebol
súdu predložený kompletný administratívny spis, čo súdu neumožňovalo realizovať plnohodnotný súdny
prieskum a s tým súvisiaceho dôvodu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Opatrenie nebolo zrušené
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v ďalšom konaní po zrušení opatrenia v
zásade postupoval v intenciách správneho súdu a zabezpečil ďalšie podklady za účelom odstránenia
vytknutých vád súdom, najmä preverenia zákonom vymedzených formálnych skutočností v zmysle
§ 16 zákona o poľovníctve, a to otázky uzavretia zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru
vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a za
účelom odstránenia rozporu vo výmere poľovného revíru, keďže opatrením zo dňa 12.01.2015 došlo k
zaevidovaniu zmluvy o prenájme poľovného revíru s väčšou výmerou ako bol poľovný revír pôvodne
uznaný rozhodnutím Lesného úradu Veľký Krtíš sp. zn. Poľov.-104/35/1994 zo dňa 10.10.1994. Vytknuté
vady boli odstránené a zaevidovaniu zmluvy dňa 31.10.2017 už nebránil ani údaj o poľovnom revíri
uvedený v čl. II. bod 1 zmluvy, ktorý korešponduje s rozhodnutím o uznaní poľovného revíru v spojení
s opatrením zo dňa 02.10.2017 pod č. OU-VK-PLO-2017/005814-006, ktorým došlo k určeniu novej
výmery. Správny súd preto zastáva názor, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ustanovenia
§ 191 ods. 6 SSP.

54. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia v rozsahu
žalobných bodov ohľadom tvrdení nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.