Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Košice okolie

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Tatranská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/3022/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507213613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7507213613.2

Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. F. XX, o vymoženie istiny 607,74 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 5856/07, v konaní o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 150,66 eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 6.12.2007 doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp.zn. SR 5613/07 zo dňa 13.8.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2007. Na
základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné
obchodné a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 23.1.2007 uzavretá
zmluva o úvere č. 9060722, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom)
povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 10 000 Sk, ktorým sa dlžník zaviazal vrátiť túto sumu spolu s
poplatkom v sume 9680 Sk, celkovo tak sumu 19 680 Sk a to vo 12 mesačných splátkach každú v sume
1640 Sk počnúc dňom 27.2.2007. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne a
včas, tak oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava vydania rozsudku a to na základe bodu č. 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

3. Podľa bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že: „Rozhodcovská doložka: Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

4. Podľa § 52 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

6. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

10. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

12. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

13. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere)
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s
poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.

14. Na základe inkorporovanej rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach založil
rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne
ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania. Súd ju preto preskúmal a dospel k záveru,
že táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a je súčasťou obchodných podmienok,
ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a je teda neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy.
Na základe toho potom dochádza k výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán,
ktorá je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu
reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu a navyše, dodávateľ v tomto prípade zvolil
konkrétny súd, ktorý sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak
značne sťažený prístup k právnej(súdnej) ochrane. Rovnako to tak odporuje aj princípom ústavnosti
deklarovaných v Ústave Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý
deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotný
text všeobecných obchodných podmienok je písaný veľmi husto a neprehľadne. Zároveň je zrejmé,
že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných
podmienok, a teda oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne,
že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so
znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a to pred podpisom
zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich
značný rozsah a predpokladanú určitú časovú tieseň oboch strán konania. Občiansky zákonník v tomto
prípade uvádza len demonštratívny (príkladmy) výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z
ich všeobecnej definície je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa,
ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Vsunutím tejto doložky do
záverečných ustanovení vopred pripravenej formulárovej zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť
spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je judikatúrou
vnútroštátnych súdov považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj v rozpore s dikciou zákona
č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd v
tejto súvislosti takisto poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98).

15. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej doložky.

16. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva záver, že exekučný súd má právo posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

20. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

21. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci
právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola
platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa,
a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.

22. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

24. Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,
spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

25. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia
exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).

27. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na
tovary a služby je 20 % zo základu dane.

28. Súdny exekútor osvedčil súdu, že je platiteľom DPH.

29. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil náhradu trov
v celkovej výške 234,32 eur vrátane DPH.

30. Súd po preskúmaní exekučného spisu podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 náhradu trov exekútorovi priznal vo výške 150,66
eur. Časová odmena zahŕňa úkony, ktoré súd nemohol priznať z dôvodu, že už boli odmenené v
rámci paušálnej odmeny. Paušálna odmena bola priznaná vo výške 36,52 eur za 11 úkonov ( získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného 7x). Súd nepriznal
odmenu za zisťovanie účtu povinného ( 9x ), keďže súdny exekútor nijako tieto úkony nepreukázal.
Poštovné bolo priznané v plnej výške 89,03 eur ( podľa priloženého vyúčtovania). K výslednej sume
bola prirátaná DPH.

31. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov
exekútora bola odôvodnená, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.