Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/167/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8118216041.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Q. Š., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, Ž., právne
zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 66, Svidník, proti
žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857
513, o vydanie bezdôvodného obohatenia 7.133,58 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 29 Csp 137/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
13. mája 2021, sp. zn. 19 CoCsp 41/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2021, sp. zn. 19 CoCsp 41/2020, zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 15.7.2020, č. k.
29 Csp 137/2018-165, rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 7.133,58 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.12.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
1.2. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení z
20.2.2020, sp. zn. 19 Co 76/2019, dospel k záveru, že zmluva o úvere z 21.4.2015 uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou neobsahuje obligatórnu náležitosť vyžadovanú v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy. Mal za preukázané, že doba trvania zmluvy bola vyjadrená
nasledovne „do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.“ Dôvodil, že stanovenie
uvedenej obligatórnej náležitosti znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, a nie
nutnosť spotrebiteľa odvodzovať takýto údaj pred podpisom zmluvy. Formulácia doby trvania zmluvy
tak, ako bola uvedená v posudzovanej zmluve o úvere bola neurčitá, keďže zmluva nemusela trvať len
do splatenia záväzkov, ale mohla trvať a zaniknúť aj iným spôsobom ako splatením. S poukazom na
absenciu uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere prvoinštančný súd predmetný
úver považoval podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez
poplatkov, a preto žalovanej vzniklo iba právo na zaplatenie istiny poskytnutého úveru.
1.3. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ - termín konečnej splatnosti
zmluvy, túto súd prvej inštancie považoval za naplnenú, nakoľko v zmluve bol uvedený termín konečnej
splatnosti úveru údajom 05/2020.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2.1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13.5.2021,
sp. zn. 19 CoCsp 41/2020, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s upresnením, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Náhradu trov odvolacieho
konania stranám nepriznal.

2.2. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, preto
konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem iného, musí obsahovať aj
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
uviedol, že účelom uvedenej právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Neobstojí preto námietka žalovanej, že predmetná zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá by mala podľa tvrdenia žalovanej byť totožná s termínom konečnej
splatnosti úveru, vyjadrenej číselne 05/2025. V zmluve je doba trvania zmluvy vyjadrená textom „do
splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy“, čo je nutné vyhodnotiť ako veľmi neurčité,
nekonkrétne, nejasné. V rozhodovacej praxi je potrebné sa prikloniť k výkladu sledujúceho záujem
spotrebiteľa, teda k výkladu pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejšieho, nakoľko princíp ochrany práv
spotrebiteľa patrí do ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V
tejto poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012. Bolo preto správnym,
keď súd prvej inštancie pre absenciu povinnej náležitosti zmluvy považoval túto za bezúročnú a bez
poplatkov. Aj absencia iba jednej z viacerých povinných a zákonných náležitostí má tie isté dôsledky.
Nezanedbateľným nemôže byť ani skutočnosť, že už právoplatne v danej veci bolo rozhodnuté o tom, že
do predmetnej zmluvy boli žalovaným zakomponované aj neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z uvedeného je tiež potom správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola povinná žalovanej
uhradiť iba istinu, ktorá jej bola na základe uvedenej zmluvy poskytnutá.

3.1. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie
prípustnosť, ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa jej názoru spočíva napadnutý
rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolaciemu súdu navrhla, aby
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.2. Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadala v nesprávnom výklade a aplikácii ustanovenia § 9
ods. 2 písm. f/ v znení účinnom do 29.9.2015 (resp. až do 30.4.2018), preto formulovala nasledovné
dve dovolacie otázky - či sa s ohľadom na potrebný eurokonformný výklad tohto uznesenia (Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES) a navyše následnú legislatívnu zmenu zákona č. 129/2010
Z. z. zákonom č. 297/2017 Z. z. mal do zmlúv o spotrebiteľskom úvere uvádzať duplicitne termín
konečnej splatnosti ako aj doba trvania spotrebiteľského úveru aj pred 1.5.2018? Pre prípad, ak bude
odpoveď na prvú otázku kladná (t. j. bolo potrebné uvádzať duplicitne aj údaj o termíne konečnej
splatnosti), tak - či bolo postačujúce, ak údaj o dobe trvania zmluvy vyplýval z jednotlivých ustanovení
ako celku? [aj keď nie je formálne nazvaný v zmluve ako „doba trvania spotrebiteľského úveru“ - t. j.
napr. ak je v zmluve ako údaj uvedená ako kumulatívna formulácia nasledovne: (i) dlžník je povinný dlh
splatiť v jednotlivých mesačných splátkach, ktorých počet je X, a zároveň (ii) zmluva/zmluvný vzťah trvá
do splatenia všetkých záväzkov podľa zmluvy].
3.3. Podľa dovolateľky eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom do 29.9.2015 je potrebné dospieť k záveru, že ani pri zmluvách uzatvorených pred
účinnosťou dotknutej novely zákona č. 129/2010 Z. z. neexistovala povinnosť veriteľov osobitne uvádzať
údaj o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň podľa
dovolateľa nemožno sankcionovať bezodplatnosťou úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. takú zmluvu,
ktorá povinný údaj obsahuje (a teda tento údaj jednoznačne bez akejkoľvek potreby dodatočných
matematických operácií zo zmluvy o úvere vyplýva, akurát tento údaj nie je formálne nazvaný tak, ako
je uvedený v zákone.

4. Žalobkyňa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalovanej je dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

7. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca
právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. V neposlednom rade
dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací
súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP).

10. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie
o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako
aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky
preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.

11. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v prvom rade dovolateľka vyvodzovala z odvolacím
súdom nesprávne riešenej právnej otázky výkladu a aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ v znení
účinnom do 29.9.2015 (resp. až do 30.4.2018) - či povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. malo byť duplicitné uvedenie termínu
konečnej splatnosti ako aj doby trvania spotrebiteľského úveru aj pred 1.5.2018?

12. Pokiaľ ide o prvú z dovolateľkou zadefinovaných otázok (a s poukázaním na konkrétne okolnosti
vysvetlenú) právnu otázku (bod 3.3), dovolací súd uvádza, že táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
v čase podania dovolania (k 25.6.2021, pozn.) skutočne riešená nebola. Otázkou výkladu ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa zaoberal, a to v rozhodnutí z 30.11.2021, sp. zn. 2
Cdo 69/2020, pričom z právnych záverov v ňom vyslovených treba vychádzať pri odpovedi na prvú z
dovolateľom nastolených otázok.

13.1. V uvedenom rozhodnutí (body 15. až 27. a bod 29.), dovolací súd, eurokonformným výkladom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018,
dospel k záveru, že pokiaľ toto ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho
eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c/ smernice o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady).
13.2. V zmysle uvedeného, podľa dovolacieho súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť
duplicitné uvedenie termínu konečnej splatnosti ako aj doby trvania spotrebiteľského úveru aj pred
1.5.2018, no len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.“

14.1. V tomto smere považuje dovolací súd za správny právny názor odvolacieho súdu, že v
spotrebiteľskej zmluve uvedená formulácia „do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa Zmluvy“ je
pre spotrebiteľa nejasná, nie je možné jednoznačne určiť časovú viazanosť zmluvných strán, a len táto
osamotená formulácia neodpovedá vyššie uvedenej požiadavke o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 ani vo svetle vyššie uvedeného eurokonformného
výkladu tohto ustanovenia.

15. Druhá z dovolateľom nastolených otázok priamo súvisí s tým ako dostatočne zrozumiteľným
spôsobom vyjadriť dobu trvania spotrebiteľského úveru, resp. doby či dĺžky trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (podľa rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 69/2020). Podľa dovolateľa aj napriek v zmluve
nejasnej formulácii „do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa Zmluvy“ súdmi posudzovaná zmluva
dostatočným spôsobom napĺňa požiadavky vyjadrené v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom do 30.4.2018, aj v prípade ak údaj o dobe trvania zmluvy vyplýval z jednotlivých
ustanovení ako celku. (bližšie k otázke viď bod 3.2).

16.1. Podľa dovolacieho súdu dobu trvania spotrebiteľského úveru je potrebné vo všeobecnosti
chápať ako celkovú dobu medzi uzatvorením zmluvy a okamihom, dokedy je spotrebiteľ povinný
najneskôr splatiť úver, resp. pokiaľ je tento okamih závislý na ďalších okolnostiach predpokladaný
okamih konečného splatenia úveru. Ak je spotrebiteľských úver uzavretý na dobu určitú dobu trvania
spotrebiteľského úveru, možno uvádzať v prípade krátkodobých spotrebiteľských úverov napríklad v
týždňoch, mesiacoch, resp. nie sú vylúčené ani dni.
13
14
15
15.1
16.2. V posudzovanom prípade, hoci len samotná v zmluve explicitne uvedená formulácia doby trvania
úveru („do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa Zmluvy“) bola aj podľa dovolacieho súdu nejasná a
nedostatočná, na splnenie požiadavky podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
do 30.4.2018. No súčasne sa dovolací súd domnieva, že z celkového obsahu konkrétnych zmluvných
dojednaní medzi stranami bolo možné zistiť údaj o - dobe, či dĺžke trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okamih, dokedy je spotrebiteľ povinný najneskôr
splatiť úver - termín konečnej splatnosti zmluvy - údaj 5/2020 (máj 2020), tento údaj zároveň odpovedal
údaju - 120-tich mesačných splátok od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere - dňa 21.4.2015, so
splatnosťou prvej splátky - dňa 20.6.2015 a splatnosťou ďalších splátok vždy - 20. dňa v mesiaci.
16.3. Preto podľa dovolacieho súdu, i bez explicitného uvedenia údaja o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (napr. v konkrétnom prípade - doba trvania úveru: 120 mesiacov), je zrejmé, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere primeraným a zrozumiteľným spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti
aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa, obsahovala informáciu pre spotrebiteľa o dobe (či čase)
jej trvania v súlade s § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2018 vo svetle
eurokonfomného výkladu článku 10 ods. 2 písm. c/ smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, a tak
umožňovala spotrebiteľovi v čase podpisu zmluvy poznať časový rozsah záväzku.

17. Preto dovolací súd považuje za dôvodnú námietku dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky (ne)splnenia obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom do 30.4.2018.

18. Pretože uvedený nesprávny právny záver odvolacieho súdu bol podkladom pre záver o tom, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z. z.), najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalovanej v zmysle § 421 ods. l písm. b/ je nielen prípustné,
ale tiež dôvodné.

19. Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
454 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 18, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.