Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/10/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200788
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122200788.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky D. T., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom v P., E. XXX/X, zastúpenej S. T. T. & G. D., so sídlom v P., T.. I. XX, W. XX XXX XXX,
za ktorú koná I.. J. T., B., proti odporcovi E. Z. J. S. so sídlom v J., C. L. 1, W. XX XXX XXX, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
3. marca 2022, č. k. 21Csp/6/2022-98 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporca m á proti navrhovateľke n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov
smerujúcich k realizácii dražby zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie "V. O." reg. č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 v spojení so Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 k
nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom P., katastrálny odbor na LV č. XXX, obec P., katastrálne
územie X., a to: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra "C" č.
XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2, pozemok - parcela registra "C" č.
XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, obec P., katastrálne územie P., rodinného
domu so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra "C" č. XXX, parcely registra "C" č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2. S odporcom uzatvorila Zmluvu o poskytnutí
úveru na bývanie "V. refinančná" reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX dňa 14.06.2016 a Zmluvu o zriadení
záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Odporca jej poskytol finančné prostriedky v celkovej
výške 145 683,00 eur, ktoré sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré nebola
schopná v dôsledku vážnych zdravotných problémov splácať riadne a včas, preto v následnej
komunikácii s odporcom navrhla postup riešenia jej záväzku, pričom čiastočne aj plnila a stále mala a má
záujem svoj záväzok v celom rozsahu uhradiť. Je podielovou spoluvlastníčkou (o veľkosti podielu 1/2)
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie P., a to rodinného domu súp. č. XXX, na
parcele registra "C" č. XXXX/X, parcely registra "C" č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
138 m2 a parcely registra "C" č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 280 m2, pričom
svoj záväzok voči odporcovi chce splniť práve predajom svojho podielu na uvedenej nehnuteľnosti,
za ktorým účelom podnikla a naďalej podniká kroky smerujúce k predaju predmetnej nehnuteľnosti.
Odporca napriek jej snahe vyhlásil 02.10.2020 predčasnú splatnosť úveru reg. č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX a požiadal navrhovateľku o úhradu zostatku dlžnej sumy 117 176,27 eur a následne pristúpil
k výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam prostredníctvom dražobnej spoločnosti Y.

D.., pričom s oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.04.2021 sa oboznámila dňa
05.05.2021. Následne jej dražobník zaslal výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi
W.. S. N. za účelom obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, ktorá jej bola doručená
dňa 25.10.2021 vo večerných hodinách, pričom termín obhliadky bol stanovený na 25.10.2021, teda
ešte pred uplynutím 18-dňovej úložnej lehoty na prevzatie zásielky. Navrhovateľka vyjadrila
nesúhlas s postupom ohodnotenia nehnuteľnosti spôsobom podľa 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,
ktoré má dražobník k dispozícii. Dňa 29.11.2021 jej bol doručený znalecký posudok č. XXX/XXXX zo
dňa 25.10.2021 vypracovaný znalcom W.. S. N., ktorým bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností
na sumu 183 227,74 eur, po zaokrúhlení 183 000,00 eur. K predmetnému znaleckému
posudku navrhovateľka podala námietky spolu so žiadosťou o vyhotovenie nového znaleckého posudku.
V priebehu mimosúdneho riešenia veci opakovane deklarovala svoju vôľu záväzok voči odporcovi splniť,
tento však predčasne pristúpil k výkonu záložného práva, pričom v priebehu realizácie záložného práva
došlo k extrémnym pochybeniam zo strany dražobníka, ako aj k nesprávnemu
určeniu hodnoty nehnuteľností znalcom W.. S. N.. S jej námietkami sa dražobník doposiaľ nezaoberal a
nezaoberal sa ani s jej žiadosťou o zabezpečenie nového znaleckého posudku a spolu so
znalcom vychádzali len z podkladov, ktoré mali k dispozícii od odporcu, bez realizácie riadnej obhliadky
predmetných nehnuteľností, pričom jedným z podkladov, z ktorého vychádzal znalec pri vypracovaní
sporného znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 25.10.2021, bol starší znalecký posudok č.
XX/XXXX zo dňa 13.09.2011. Odporca disponuje aj novším znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa
27.04.2016, vypracovaného W.. I. J., ktorý bol vyhotovený práve za účelom poskytnutia úveru
navrhovateľke, a podľa tohto znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na
sumu 227 183,24 eur, po zaokrúhlení 227 000,00 eur, čo je o 44 000,00 eur viac, ako
je určená všeobecná hodnota nehnuteľností znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 25.10.2021.
Taktiež v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
14.06.2016 je výslovne uvedené, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zálohu bola ohodnotená na výšku
227 000,00 eur. Navrhovateľka mala za to, že odporca úmyselne zatajil existenciu tohto znaleckého
posudku, dražobník ako aj znalec úmyselne podhodnotili všeobecnú hodnotu nehnuteľností, čím môže
dôjsť k vzniku značnej škody na jej strane. Ak aj od roku 2016 do dnes došlo k zníženiu technickej
hodnoty nehnuteľnosti, toto zníženie v žiadnom prípade nemôže byť v rozsahu 44 000,00 eur,
na druhej strane došlo k zvýšeniu trhovej hodnoty nehnuteľností v danej lokalite, o čom bol predložený
dražobníkovi aj reálny odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaný realitnou kanceláriou, podľa ktorého
sa trhová hodnota pohybuje minimálne na úrovni 249 000,00 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že
výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom obhliadky bola navrhovateľke doručená 25.10.2021 vo
večerných hodinách, pričom samotná obhliadka sa mala konať dňa 25.10.2021, je zrejmé, že nemohla
byť dodržaná trojtýždňová lehota (21 dní), keďže úložná doba na pošte je 18 dní a navrhovateľka si v
tejto lehote zásielku aj prevzala. Predmet dražby bol sporným znaleckým posudkom č.
XXX/XXXX zo dňa 25.10.2021 ohodnotený bez zákonného podkladu a nezákonným spôsobom, a preto
aj prípadná dobrovoľná dražba by bola vykonaná bez toho, aby bol predmet dražby riadne ohodnotený,
čo je neprípustné. Išlo by o také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by bez
ďalšieho spôsobovalo neplatnosť dobrovoľnej dražby. Pokiaľ by došlo k realizácii dražby dražobníkom,
ktorá sa má konať dňa 21.02.2022, s tým, že najnižšie podanie bude vo výške 183 000,00 eur (pričom
dražobník je oprávnený znížiť najnižšie podanie na 90 % hodnoty určenej znaleckým posudkom, teda
na sumu 164 700,00 eur), môže v prípade, ak bude na tejto dražbe niektorému
z dražiteľov udelený príklep, vzniknúť navrhovateľke majetková ujma minimálne vo výške 44 000,00
eur. V prípade ak by dražba bola úspešná, a žalovaný by sa uspokojil na svojej pohľadávke
(približne vo výške 118 000,00 eur, aj keď presná výška záväzku žalobkyni nie je známa), navrhovateľka
by nielen prišla o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je jej obydlím, ale vznikla by na jej strane
aj značná škoda vo výške rozdielu sumy zaplatenej prípadným vydražiteľom, ktorá by bola nižšia než je
skutočná všeobecná resp. trhová hodnota nehnuteľností. Už len táto samotná skutočnosť odôvodňuje
jej naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. V danom prípade je súdny
zásah v podobe vydania neodkladného opatrenia nevyhnutný, nakoľko neexistuje iný mechanizmus
ochrany práv spotrebiteľa pred samotnou realizáciou dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Bezodkladnosť a naliehavosť svojho návrhu je najmä v tom, že výkonom záložného práva v rámci
dobrovoľnej dražby dochádza k zásahu do jej vlastníckeho práva , pričom predmet vlastníckeho práva
je zároveň jej obydlím, ako aj skutočnosťou, že v prípade realizácie záložného práva týmto spôsobom
na jej strane hrozí značná škoda. Právom chránený záujem na jej strane v danom prípade prevyšuje

právom chránený záujem odporcu na uspokojenie jeho pohľadávky, ktorý sa tohto práva môže domáhať
voči navrhovateľke v konaní o veci samej (o zaplatenie dlžnej sumy, o čom by súd mal odporcu poučiť).
V prípade núteného výkonu rozhodnutia v rámci exekučného konania sa odporca môže uspokojiť aj
z druhej nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky, ktorá nie je jej obydlím. Takýto postup rešpektuje
zásadu primeranosti a minimalizuje negatívne následky, ktoré v prípade realizácie dobrovoľnej dražby
nepochybne nastanú. Za daného stavu neexistuje iný legálny prostriedok ochrany jej práv, než práve
vydaním neodkladného opatrenia, keďže iný prieskum postupu a priebehu dobrovoľnej dražby
pred udelením príklepu vydražiteľovi je v zásade vylúčený. V prípade udelenia príklepu by
na druhej strane bolo podstatne zhoršené procesné postavenie navrhovateľky, spotrebiteľa, v konaní o
neplatnosť dobrovoľnej dražby.

2. Súd prvej inštancie pripustil, že konaním žalovaného je priamo a bezprostredne ohrozené právo
žalobkyne na obydlie, hrozí priamy a bezprostredný zásah do ústavného práva podľa čl. 21 Ústavy SR
a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ktorý má navyše prednosť pred
zákonom. Žalobkyňa ale neuviedla, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, nespochybnila existenciu
dlhu voči žalobcovi, nespochybnila jeho výšku, nenapadla konkrétnym spôsobom dohodnuté zmluvné
podmienky. Nespochybnila ani obsah či platnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Dôvodom, pre
ktorý sa domáha nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia, je podľa jej názoru nedodržaný
postup dražobníka pri realizácii dražby v zmysle konkrétnych ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách. Nevyslovila obavu, že výkon záložného práva k jej obydliu sa má vykonať bez
schválenia súdu, ktorý by vyslovil či vôbec dlh, ktorý je podkladom výkonu záložného práva, existuje a ak
áno, v akej výške. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky k tomu, aby nariadil
žiadané neodkladné opatrenie. Dodržanie postupu dražobníka, teda subjektu, ktorý realizuje dražbu,
možno skúmať až podľa vyššie citovaného ustanovenia § 21, to znamená po vykonaní dražby, a nie
preventívne pred jej vykonaním. Rovnako žiadaným spôsobom nemožno docieliť, aby veriteľ uspokojil
svoju pohľadávku speňažením iného majetku, než toho, ktorý je predmetom záložnej zmluvy, ako sa
domnieva navrhovateľka, teda predajom jej podielu v inej nehnuteľnosti. Preto súd prvej inštancie návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Konkrétne popísaný postup dražobníka neposudzoval,
nehodnotil, či bol správny alebo nie, toto bude predmetom žaloby o neplatnosť dražby, ak k jej podaniu
dôjde. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods.
1 CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a domáhala
sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania. Vytýkala súdu prvej
inštancie, že sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a jeho rozhodnutie nie je riadne
odôvodnené, pričom porušenie týchto jej čiastkových práv dosahuje takú intenzitu, ktorá odôvodňuje
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé a došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nesúhlasila so záverom súdu, že jej súdna ochrana ex ante nie je prípustná
a že z dôvodov, ktoré uviedla v podanom návrhu sa môže domáhať iba neplatnosti dražby samostatnou
žalobou. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal a nevysporiadal sa s rozhodnutiami Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/128/2017, kde súd za obdobných skutkových okolností nariadil neodkladné
opatrenie, nevysporiadal sa tiež s jej tvrdením, že jej výkonom dražby v režime zákona o dobrovoľných
dražbách hrozí značná majetková škoda v dôsledku postupu dražobníka a ním povereného znalca, ktorý
vyhotovil napádaný znalecký posudok, neuviedol, prečo sa tým nezaoberal. Za nesprávne považovala i
konštatovanie súdu, že nespochybnila výšku záväzku, keď v podanom návrhu opakovane uviedla, že jej
výška nie je známa, nakoľko žalovaný jej oznámil, že aktuálny zostatok jej uvedie len po úhrade poplatku
150,- eur, z čoho vyplýva, že nemá faktickú možnosť spochybniť výšku záväzku, keďže nemá vedomosť
o jej aktuálnej výške. Nedostatočným spôsobom súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie, keď
sa v zásade uspokojil s odkazom na podanie žaloby o neplatnosť dražby a nereflektoval na žiadne

jej tvrdenie a v dôsledku takto nesprávneho právneho posúdenia nemal potrebu svoje rozhodnutie
ani riadne odôvodniť. Je preto daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Dôvodila, že
sa snažila predísť konaniu o neplatnosť dražby realizovanej nezákonným spôsobom. Mala za to, že
povaha neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhala, v žiadnom prípade nepredpokladá nadväzujúce
konanie vo veci samej, v ktorom by opäť musela vystupovať v procesnom postavení žalobkyne, z povahy
veci je evidentné, že v prípade vydania neodkladného opatrenia by sa mal vo veci samej (zaplatenia
dlžnej sumy) domáhať práve odporca, o čom mal byť v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia
súdom poučený. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa snaží zabrániť značnej škode v
jej majetkovej sfére, čo opakovane uviedla a osvedčila a s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Má za to, že jej porušené právo možno efektívne chrániť práve neodkladným opatrením a nie až
následnou žalobou o neplatnosť dražby. Nesprávne súd prvej inštancie posúdil skutočnosť, že na
vydanie neodkladného opatrenia by musela rozporovať samotnú zmluvu o zriadení záložného práva,
výšku dlhu alebo existenciu dlhu, keď súd mal skúmať predovšetkým dôvody, pre ktoré sa domáha
ochrany formou neodkladného opatrenia, čo nespravil a obmedzil sa len na základný právny vzťah
medzi ňou a žalovaným a nereflektoval na skutočnosť, že z dôvodu existencie tohto právneho vzťahu
môže dôjsť k okolnostiam (vznik majetkovej ujmy), ktoré odôvodňuje možný súdny zásah neodkladným
opatrením. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil, čím je naplnený odvolací dôvod v
zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Mala za to, že osvedčila, že jej hrozí značná majetková ujma a súd
mal v konaní vykonať dôkazy - najmä namietaný znalecký posudok a znalecký posudok z roku 2016,
pričom je zrejmé, že vykonaním týchto dôkazov by súd musel dospieť k záveru, že v prípade realizácie
dražby s najnižším podaním podľa sporného znaleckého posudku bude hrozba majetkovej ujmy na jej
strane naplnená, pričom súd sa týmito dôkazmi vôbec nezaberal.

4. V súlade s ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 02.02.2022 , uznesenie zo dňa 03.03.2022 a odvolanie zo dňa 11.03.2022 odporcovi
s tým, že má právo sa k uvedeným listinám vyjadriť v lehote 10 dní. Následne odvolací súd v súlade s
ustálenou súdnou praxou, postupoval podľa § 374 CSP.

5. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia z dôvodu, že údajne nebol dodržaný postup dražobníka pri realizácií dražby podľa zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom z ust. § 21 ods. 2 tohto zákona
vyplýva, že ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby a teda dodržanie postupu dražobníka
je možné skúmať až po vykonaní dražby. Navrhovateľka v danej veci navrhla, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by mu uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov
smerujúcich k realizácií dražby, a to bez časového obmedzenia. Poukázal na funkcie záložného práva
a v prípade, že by súd návrhu navrhovateľky vyhovel, zabránil by mu v realizácií uhradzovacej funkcie
záložného práva bez akéhokoľvek časového obmedzenia, a to za situácie, keď medzi účastníkmi nie
je sporné, že zmluva o úvere a záložná zmluva boli platne uzavreté a že záložným právom bola
zabezpečená jeho pohľadávka voči navrhovateľke zo zmluvy o úvere, ktorá nebola riadne a včas
splácaná v značnom rozsahu. Poukázal na ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
navrhovateľkou namietaný spôsob výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je mu
ako záložnému veriteľovi v záväzkovo-právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy vyslovene prikázaný.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 18.03.2022 sa uskutočnila opakovaná
dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností, ktorá bola úspešná, čo vyplýva z výsledku opakovanej
dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností zo dňa 18.03.2022, z ktorého vyplýva, že výška ceny
dosiahnutej vydražením sporných nehnuteľností bola 180 000,- eur.

6. Odporca k podanému vyjadreniu doložil i notársku zápisnicu N XXX/XXXX zo dňa 18.03.2022 o
vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby, v ktorom I.. I. T., notár so sídlom v L., osvedčila, že v uvedený
deň došlo k realizácií dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z., cena dosiahnutá vydražením je 180 000,-
eur.
7. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu odporcu uviedla, že dôvodom,
pre ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, je ňou tvrdený nedodržaný postup dražobníka
pri realizácií dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. ako i z dôvodu hroziacej majetkovej ujmy, ktorú
podrobne popísala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa súd nezaoberal. K
námietke odporcu, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala

bez akéhokoľvek časového obmedzenia výkonu jeho záložného práva, uviedla, že súd mal odkázať v
prípade vyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odporcu na podanie
žaloby o zaplatenie dlžnej sumy. V prípade svojho úspechu v súdnom konaní by disponoval exekučným
titulom, na podklade ktorého by mohol svoj nárok v rámci exekučného konania uspokojiť, teda v konaní
kontrolovaným súdom a nie svojvoľne bez akejkoľvek možnosti zásahu súdu do
mimosúdneho výkonu záložného práva, pričom prvotné úkony dražobníka celkom zjavne vykazujú
prvky protizákonnosti. Za nesprávny považovala záver odporcu i súdu prvej inštancie, že domáhať
sa ochrany proti výkonu záložného práva v dobrovoľnej dražbe je možné len ex post, teda podaním
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Poukazovala na komentované znenie k § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka (Veľké komentáre, Občiansky zákonník I. druhé vydanie, 2019, C.H. Beck,
str. 642 posledný odsek). Skutočnosť, že dňa 18.03.2022 došlo k vydraženiu predmetu dobrovoľnej
dražby, neznamená, že by právny dôvod, pre ktorý sa domáha ochrany svojich práv prostredníctvom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odpadol. Má za to, že do času, kým dôjde k zápisu
vlastníckeho práva na vydražiteľa v katastri nehnuteľností, má nariadenie neodkladného opatrenia stále
svoje opodstatnenie, a to práve za účelom predchádzania hroziacej škody na majetkových
právach. V prípade, ak dôjde k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa, bude jej postavenie v ďalšom
konaní o to komplikovanejšie, nakoľko v prípade jej úspechu v konaní o určenie neplatnosti dražby
bude reštitúcia, teda prinavrátenie do pôvodného stavu, spojené s ďalšími komplikáciami a prípadnými
ďalšími spormi, ktorým sa snaží predchádzať. Ďalej uviedla, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
dobrovoľnej dražby je len jednou z troch rôznych verzií, ktorá notárka osvedčujúca priebeh dobrovoľnej
dražby vyhotovila, podľa jej názoru je evidentné, že predmetná dražba je zmätočná a v konečnom
dôsledku bude určená za neplatnú. K svojmu vyjadreniu pripojila tri verzie notárskej zápisnice a žalobu
o určenie neplatnosti dražby.

8. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu navrhovateľkou uviedol, že sa
pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 31.03.2022. Zdôraznil, že 18.03. 2022 sa uskutočnila opakovaná
dobrovoľná dražba nehnuteľnosti, ktorá bola úspešná. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na rozhodnutia
iného súdu o nariadení neodkladného opatrenia v obdobnej veci - Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20Co/128/2017 poukázal na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie sa týka nariadenia neodkladného
opatrenia v štádiu výkonu dražby, keď ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, kedy návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je jediným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľnosti k
dispozícií, aby nedošlo k predaju jeho majetku. Pokiaľ sa navrhovateľka odvoláva na názory odborníkov
z odvetvia občianskeho práva, uviedol, že i títo uvádzajú možnosť ochrany spotrebiteľa prostredníctvom
inštitútu neodkladného opatrenia pred výkonom dobrovoľnej dražby. K vydraženiu predmetu dobrovoľnej
dražby došlo 18.03.2022 a na podklade notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby
dôjde k zápisu vlastníckeho práva ku dňu udelenia príklepu (§ 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách).

9. Krajský súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia
(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním
a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

15. Naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi je osvedčená z hľadiska skutkových
tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, na ktorých túto zakladá len vtedy, ak okrem osvedčenia
existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi zmluvného vzťahu je osvedčené jej ohrozenie alebo
porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť
ochranu práve ním požadovaným neodkladným opatrením.

16. V danej veci navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi. Naliehavosť
požadovanej úpravy pomerov medzi účastníkmi odvodzovala a založila primárne na tvrdení o vzniku
možnej hypotetickej majetkovej ujmy/ škody, vzniku možných budúcich sporov ako dôsledok realizácie
výkonu záložného práva odporcom.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd môže
rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta
prvá CSP), nevykonáva sa dokazovanie, preto ani nemôže dôjsť k zisteniu a ustáleniu skutkového
stavu veci, rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti zmlúv, ale vychádza len z účastníkmi osvedčených
okolností danej veci. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

18. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uzavrela dňa 14.06.2016 s odporcom Zmluvu o poskytnutí
úveru na bývanie „V. refinančná“, celková výška úveru 145 683,- eur, s dobou splácania 15 rokov, počet
anuitných splátok 180, výška anuitnej splátky 916,83 eur, celková výška nákladov dlžníka je 19 612,40
eur. V rovnaký deň, t. j. 14.06.2016 navrhovateľka a odporca uzavreli i Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. X. - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
XXX a pozemok parc. CKN č. XXX o výmere 334 m2 s tým, že hodnota zálohu vychádza zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX znalca W.. I. J., ktorý stanovuje výšku 227 000,- eur. Z obsahu spisu však vyplýva,
že navrhovateľka svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so odporcom neplnila (dôvody
neplnenia svojho záväzku v tomto konaní neosvedčila) od januára 2020, ktorá skutočnosť vyplýva z
listinných dôkazov predložených navrhovateľkou na č.l. 53 až 60, pokus o zmier s výzvou k zaplateniu
dlhu vo výške 6 453,98 eur jej bol doručený v auguste 2020, k zosplatneniu došlo
až 02.10.2020, pričom odporca komunikoval s navrhovateľkou a pripúšťal možnosť zaplatenia dlžných
splátok a pokračovania v úvere až do januára 2021 (dlh vo výške 11 841,79 eur). Navrhovateľka sama
v podanom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedla, ako od januára 2020 do dňa vykonania dražby
18.03.2022 realizovala platby pre žalovaného a obmedzila sa len na svoje tvrdenia, že jej
hrozí majetková ujma/škoda v dôsledku nesprávneho znaleckého posudku, ktorý má byť podkladom pre
realizáciu dobrovoľnej dražby.

19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že navrhovateľka neodkladného opatrenia v danej veci
nespochybnila existenciu svojho dlhu voči žalovanému vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytnutí
úveru na bývanie „ V. refinančná“ zo dňa 14.06.2016, ktorý riadne nespláca, nespochybnila jeho výšku
ku dňu zosplatnenia úveru , t.j. ku dňu 02.10.2020 vo výške 117 176,27 eur, nenapadla konkrétnym
spôsobom dohodnuté zmluvné podmienky v zmluve o úvere, nespochybnila ani obsah či platnosť zmluvy
o zriadení záložného práva a dôvodom, pre ktorý sa domáhala nariadenia žiadaného neodkladného
opatrenia, je podľa jej názoru nedodržaný postup dražobníka pri realizácií dražby v zmysle konkrétnych
ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., a tým jej hroziaca ujma. Navrhovateľka neodkladného opatrenia
platnosť týchto zmlúv nespochybnila ani v podanom odvolaní, poukazovala len na hrozbu značnej škody
na jej strane, resp. majetkovej ujmy.

20. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že nevedela presnú sumu, pre ktorú dochádza
k realizácií dobrovoľnej dražby, a preto je možné konštatovať, že namieta výšku svojho dlhu, odvolací
súd poukazuje na listinný dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 60 - výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, v ktorom bola vyzvaná na vrátenie zostatku úveru v lehote
15 dní od doručenia výzvy, v ktorom je uvedená výška jej dlhu 117 176,27 eur, z toho istina 115 515,29
eur, vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „V. refinančná“. Tvrdenie navrhovateľky, že
nemala vedomosť o výške skutočného dlhu, tak nemôže obstáť, nakoľko o výške zosplatneného dlhu
bola odporcom informovaná.

21. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva, ktorého sa
navrhovateľka domáhala, je namietanie ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom znalca
W.. S. N., znalecký posudok č. XXX/XXXX a tým hroziacej škody/ujmy. Aj keď podľa ust. § 329
ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (pred vykonaním dražby dňa 18.03.2022), z podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že
ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na to, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, by museli byť splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (najmä potreba bezodkladne upraviť pomery) aj v
čase rozhodovania odvolacieho súdu. V danom prípade potreba bezodkladne upraviť pomery - aj keby
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovala - už nie je daná z dôvodu, že dražba bola úspešne
realizovaná dňa 18.03.2022. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
i v čase rozhodovania odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej
bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov
strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa
strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a
k nemu pripojených listín.

22. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, navrhovateľka neosvedčila
potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej
inštancie v tom, že navrhovateľka má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v
rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktorý spor už na súde prebieha (tvrdenie
navrhovateľky a náhľad LV č. XXX v k.ú. X. - 08.04.2022 bol prijatý návrh na začatie konania pod sp.zn.
27C/21/2022 v právnej veci o neplatnosť dražby). Je síce pravda, ako tvrdí navrhovateľka, že v takom
prípade musela najskôr prebehnúť dražba, ktorá však už v čase predloženia veci odvolaciemu súdu
(dňa 21.03.2022) bola realizovaná a teda môže dôjsť k formálnej zmene vlastníctva predmetných
nehnuteľností, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je
práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na
bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva domu s prísl. príklepom na dražbe)
je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne chránia
práva a právom chránené záujmy navrhovateľky, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou
oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez
toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti
dražby), ktorý navrhovateľka už využila a ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov
navrhovateľky, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného
veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení
neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľkou, a to i s ohľadom na princíp proporcionality.

23. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, prípadne odborníkov
z oblasti občianskeho práva, odvolací súd udáva, že nie je možné s určitosťou uzavrieť, že sa jedná
v týchto prípadoch (uvádzaných navrhovateľkou) o veci obdobné až totožné s danou vecou, a to i
s prihliadnutím na postup veriteľov pri výkone záložného práva v týchto konaniach. Vo všeobecnosti
však odvolací súd nespochybňuje ich závery prezentované navrhovateľkou, že účinným prostriedkom
ochrany práv spotrebiteľa pred mimosúdnym výkonom práva, ktorému chýba akákoľvek preventívna
štátom garantovaná kontrola, je de facto nariadenie neodkladného opatrenia, tieto závery sa však týkajú
stavu pred realizáciou dobrovoľnej dražby, čo nie je prípad danej veci.

24. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom navrhovateľky, že i v súčasnom štádiu tohto konania o
nariadenie neodkladného opatrenia, kedy došlo k realizácií dobrovoľnej dražby (18.03.2022) je daná
potreba bezodkladnej úpravy práv účastníkov, keď práva navrhovateľky sú dostatočne chránené v
konaní vo veci samej o určenie neplatnosti dražby, do skončenia ktorého konania nebude ani porušené
jej právo na ochranu obydlia.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.