Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202136
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:2320202136.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. K., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
E.,dieťarodičov:matkyM.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XX,XXXXXP.,aotcaF.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX H. XXX, o návrhu otca na zapretie otcovstva, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti

rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 11Pc/35/2020-42 zo dňa 28.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že F. K., nar. XX.XX.XXXX, nie je prirodzeným
otcom maloletého B. K., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania

súd nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 85 ods. 1, § 87 ods. 1, §
88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine") a § 52 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP"). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol, že otec maloletého dieťaťa podal dňa 09.06.2020 návrh na zapretie otcovstva
k maloletému B.. Vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo s matkou maloletého dieťaťa uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 15P/10/2016 zo

dňa 14.12.2017. Jeho bývalá manželka opustila spoločnú domácnosť v A. XXXX a odsťahovala sa k
priateľovi do S.. Odvety neudržiavali pohlavný styk. Manželstvo bolo rozvedené 14.12.2017 a mal. B.
sa narodil XX.XX.XXXX, preto zákonná domnienka svedčí jemu, avšak v čase rozhodnom pre počatie
dieťaťa sa so svojou bývalou manželkou už pohlavne nestýkal a je vylúčené, aby bol otcom maloletého
dieťaťa.

2. Matka na pojednávaní dňa 19.03.2021 uviedla, že s podaným návrhom na zapretie otcovstva súhlasí
a za biologického otca maloletého označila B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, S.. Uviedla, že s
ním žila v spoločnej domácnosti od B. XXXX do konca Z. XXXX, intímne sa stýkali, pričom ich styk
nebol chránený. On vie, že je otcom maloletého B., ale otcovstvo k nemu neuzná. Momentálne už v
spoločnej domácnosti nežijú a nie sú v žiadnom kontakte. Uviedla, že ho požiadala, aby prišiel na súd,
avšak nevie uviesť dôvod, pre ktorý sa nedostavil.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že u muža, ktorého otcovstvo má byť
zapreté, je vylúčené, že je biologickým otcom maloletého B.. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že matka
maloletého v kritickom období pre splodenie so svojím bývalým manželom - mužom, ktorého otcovstvo
má byť zapreté, nežila v spoločnej domácnosti a intímne sa s ním nestýkala. V tomto kritickom období
udržiavala intímny pomer výlučne s B. E., ktorého označuje za otca maloletého dieťaťa, s ktorým v tom

čase žila v spoločnej domácnosti. Na základe uvedených skutočností, keďže súd mal bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že otcovstvo bývalého manžela matky je vylúčené, rozhodol, že on nie jebiologickým otcom maloletého B.. Súd na pojednávaní dňa 28.04.2021 zamietol návrh na vykonanie
dôkazu - testu DNA. Uvedené znalecké dokazovanie súd vyhodnotil za nehospodárne, a to najmä s
poukazom na zhodné výpovede matky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

4. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník navrhujúc
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Namietal, že súd
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností,záverysúdusúpredčasné
a rozhodnutie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa

nezaoberal skutočnosťou, prečo bol návrh na zapretie otcovstva podaný takmer tri roky po rozvode
manželstva a takmer tri roky od narodenia maloletého dieťaťa. Matka označila za biologického otca
maloletého dieťaťa B. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorého súd predvolal ako svedka. Následne už súd
nepovažovalzapotrebnéúdajnéhobiologickéhootcamaloletéhoB.vypočuť,pričomdôkaznásituáciasa
žiadnym spôsobom nezmenila. Súd upustil od vypočutia svedka len z dôvodu, že matka a matričný otec
mali pred súdom súhlasné vyjadrenia. Napadnutý rozsudok nezohľadňuje najlepší záujem maloletého

dieťaťa. Jediným dôkazom, ktorý môže určiť, že muž nie je otcom maloletého dieťaťa, je znalecké
dokazovanie formou testu DNA. Matka uviedla, že maloleté dieťa považuje za svojho otca súčasného
partnera matky a matka sa nechala počuť, že nechá zapísať ako otca dieťaťa jej súčasného partnera.
Kolízny opatrovník navrhol po vrátení veci preveriť dôvody opodstatnenosti návrhu, predvolať údajného
otca maloletého dieťaťa a nariadiť znalecké dokazovanie formou testu DNA, a to tak u matričného otca

dieťaťa, ako i u údajného otca maloletého dieťaťa.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP), a neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), po prejednaní veci dospel k

záveru, že odvolanie je opodstatnené, preto je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.
b) CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

8. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke,
zaprieťna súde, že je jeho otcom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako matričný otec maloletého B. sa podaným návrhom

domáhal zapretia otcovstva k maloletému B. na tom skutkovom základe, že maloletý B. sa narodil v čase
uzatvoreného manželstva medzi matkou maloletého dieťaťa a matričným otcom, čo má za následok,
že v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí otcovstvo manželovi matky. Matričný otec však v čase
rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa s matkou dieťaťa neudržiaval intímny kontakt, pretože tá sa
v B. XXXX odsťahovala z ich spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní

bez vykonania znaleckého dokazovania formou DNA testu a bez výsluchu údajného biologického otca
maloletého dieťaťa prijal záver, že otcovstvo matričného otca dieťaťa je vylúčené, preto podanému
návrhu vyhovel a rozsudkom č. k. 11Pc/35/2020-42 zo dňa 28.04.2021 určil, že F. K., nar. XX.XX.XXXX,
nie je prirodzeným otcom maloletého B. K., nar. XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie kolízny opatrovník.

10. Inštitút rodičovstva je kľúčovým inštitútom rodinnoprávnych vzťahov, na základe čoho sa optimálne
riešenie jeho určenia s oprávnením participovať na tomto určení všetkým účastníkom rodinnoprávnych
vzťahov stáva kľúčovou otázkou. Určenie rodičovstva zohráva významnú úlohu predovšetkým vo vzťahu
k postaveniu dieťaťa a stabilizácii rodinnoprávnych vzťahov z hľadiska ďalšej výchovy dieťaťa, a preto

aj hodnotenie rozsahu oprávnení spojených so zapretím otcovstva je podriadené tejto skutočnosti.
Prípadný nesúlad právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom zasahuje do súkromnej
sféry matričného otca. Stav nesúladu právneho a biologického otcovstva však zasahuje aj samotné
dieťa, napr. v jeho práve poznať svojich biologických rodičov, a taktiež koliduje s právami biologickéhootca dieťaťa, ktorý sa usiluje dosiahnuť status právneho (matričného) otca, ako aj s právami matky
dieťaťa. Slovenský právny poriadok pozná ako prostriedok dosiahnutia súladu právneho a biologického
otcovstva matričného otca, ktorého otcovstvo bolo určené na základe prvej zákonnej domnienky

otcovstva, zapieraciu žalobu. Právo manžela zaprieť otcovstvo k dieťaťu je samostatným osobným
právom manžela, na osobu ktorého sa viaže, teda nie na manželský stav, ktorý môže po tom, ako
určitému mužovi už svedčí domnienka otcovstva, zaniknúť bez vplyvu na fakt otcovstva (ako tomu
bola aj v preskúmavanej veci). Stav nesúladu právneho otcovstva s otcovstvom biologickým závažným
spôsobom zasahuje do súkromnej sféry právneho otca dieťaťa. Práve na odstránenie tohto rozporu

slúži zapieracia žaloba. Aj keď záujem na zosúladení právneho otcovstva s otcovstvom biologickým
nemožnopovažovaťzazáujemabsolútny,pretoženepochybnedôležitúúlohutuzohrávazáujemdieťaťa
ako prioritné hľadisko pri rozhodovaní orgánov verejnej moci ako aj právo matky dieťaťa na ochranu
súkromného a rodinného života, potreba vyvažovania sleduje spravodlivú rovnováhu medzi jednotlivými
protichodnými záujmami.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako i obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k
záveru o nedostatočnom zistení skutočného stavu prejednávanej veci súdom prvej inštancie, ktorý pre
prijatie svojho rozhodnutia nemal dostatok dôkazov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
za preukázané, že maloletý B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v E.. Zákonná podmienka otcovstva v
zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí bývalému manželovi matky, keďže maloletý B. sa narodil v

čase trvania manželstva účastníkov konania. Manželstvo matky a matrikového otca maloletého dieťaťa
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 15P/10/2016-60 zo dňa 14.12.2017. Súd
prvej inštancie vychádzal v predmetnej veci len zo zhodných tvrdení účastníkov konania, a to matky
maloletého dieťaťa a matričného otca, ktorí zhodne uvádzali, že od B. XXXX sa matka odsťahovala zo
spoločnej domácnosti, ktorú tvorili s jej vtedajším manželom (matričným otcom), pričom od tohto času sa

spolu intímne nestýkali. Uvedené zhodné tvrdenie účastníkov postačovalo súdu pre zistenie skutočného
stavu veci, pričom na jeho základe rozhodol o zapretí otcovstva k maloletému dieťaťu, pretože mal
vylúčenie otcovstva matričného otca za preukázané. Hoci súd prvej inštancie počas priebehu konania
správne vyjadril potrebu osobného výsluchu partnera matky, s ktorým v čase rozhodného obdobia
pre splodenie maloletého B. mala opakovaný nechránený pohlavný styk a žila s ním v spoločnej

domácnosti (údajného biologického otca maloletého B.), následne od tohto výsluchu súd upustil bez
bližšieho odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa pokúsil B. E., nar. XX.XX.XXXX doručiť predvolanie na
pojednávanie, no po jeho neúspešnom doručení prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného
zboru bezdôvodne a bez zmeny dôkaznej situácie od výsluchu tohto svedka upustil.

12. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nesprávny, pretože výsluch
svedka B. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má byť údajným biologickým otcom maloletého B. je v danej veci
smerodajným z dôvodu, že jedine tento svedok môže potvrdiť vyjadrenia matky maloletého dieťaťa, že v
čase rozhodného obdobia pre splodenie maloletého dieťaťa mala opakovaný nechránený pohlavný styk
s touto osobou, s ktorou súčasne i žila v spoločnej domácnosti. V danej veci nemožno vychádzať len z

tvrdenia matky, že v čase rozhodného obdobia mala opakovaný intímny styk s B. E., nar. XX.XX.XXXX
bez toho, aby uvedené tvrdenie matky bolo potvrdené touto osobou. Upustením od výsluchu tohto
svedka súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 35 a 36 CMP, a teda súd riadne nezistil
skutočný stav veci. Rozhodnutie súdu v tomto konaní má závažné dôsledky pre všetkých účastníkov
konania, a preto súd v konaní musí vyvinúť maximálne úsilie na zistenie skutočného stavu veci (§ 35

CMP). Táto povinnosť súdu vyplýva aj z ust. § 36 CMP, ktoré výslovne uvádza, že súd je povinný vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, teda aj v tomto
konaní platí tzv. vyšetrovacia zásada. Súd prvej inštancie síce zameral dokazovanie na preukázanie
skutočností, či existujú okolnosti vylučujúce otcovstvo bývalého manžela matky (navrhovateľa), no
predmetný skutočný stav veci súd nezistil dostatočným spôsobom. Na základe uvedeného považoval

odvolací súd námietku kolízneho opatrovníka, že závery súdu sú predčasné, za dôvodnú.

13.Odvolacísúdsavšaknestotožnilsnázoromkolíznehoopatrovníka,žezapretieotcovstvamatričného
otca a následne jeho výmaz z rodného listu nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože v prejednávanej
veci medzi maloletým dieťaťom a matričným otcom nie je vytvorené žiadne silné puto, či citová väzba,

ktorých pretrhnutie by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Matka pred súdom
uvádzala, že maloletý B. ako svojho otca vníma jej terajšieho partnera a nie matričného otca, ktorý
podal návrh na zapretie otcovstva. Na strane druhej, zosúladenie matričného a biologického otcovstva
je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo poznať svojich biologických rodičov. Rovnako námietkakolízneho opatrovníka, že súd mal v konaní detailne skúmať, prečo bol návrh na zapretie otcovstva
podaný takmer tri roky po rozvode manželstva a takmer tri roky od narodenia maloletého dieťaťa, nie je v
tomtokonaníopodstatnená,pretožeZákonorodinematrikovémuotcovi,vprospechktoréhobolourčené

otcovstvo k maloletému dieťaťu na základe prvej domnienky otcovstva v zmysle ust. § 85 ods. 1 Zákona
o rodine, priznáva trojročnú prekluzívnu lehotu na podanie návrhu na zapretie otcovstva odo dňa, keď
sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho
manželke. Keďže maloletý B. v čase podania návrhu ešte nedovŕšil vek troch rokov, matričnému otcovi
ako navrhovateľovi tohto konania ešte nemohla uplynúť trojročná prekluzívna lehota na podanie návrhu

na zapretie otcovstva a z tohto dôvodu je v danom konaní irelevantným, prečo matričný otec maloletého
B. nepodal návrh na zapretie otcovstva hneď po jeho narodení, ale v inom čase. Dôležitým v danej
veci je, že návrh na zapretie otcovstva bol podaný v prekluzívnej lehote, a teda navrhovateľovi v čase
podania návrhu svedčilo jeho osobné právo ako bývalému manželovi matky dieťaťa zaprieť otcovstvo
k maloletému B..

14. V súvislosti s námietkou kolízneho opatrovníka o zamietnutí jeho návrhu na vykonanie testu DNA pre
vyvrátenie otcovstva odvolací súd uvádza, že okolnosti vylučujúce otcovstvo môžu byť rozmanité, preto
najbežnejšímdôkaznýmprostriedkomjevykonanieskúškouanalýzyDNA,ktorájevzhľadomnasúčasný
vývoj vedy - genetiky, schopná jednoznačne vylúčiť alebo prakticky jednoznačne dokázať otcovstvo
označeného muža, a to s pravdepodobnosťou vyššou ako 99,99 %, ak sú vyšetrení otec, matka i

maloleté dieťa. Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 15/2003 konštatoval, že podľa súčasného
stavu vedy je skúška analýzou DNA dôkazom spôsobilým vyvrátiť domnienku otcovstva. Vzhľadom
na uvedené je znalecký posudok z odboru genetiky analýzou DNA objektívne najpreukázanejším
dôkazným prostriedkom sporného otcovstva vyvracajúcim tvrdenia matrikového otca dieťaťa (porovnaj
rozhodnutia NS SR 1Cdo15/2003, NS ČR 30 Cdo143/11, ÚS ČR I. ÚS 2808/2011). Je všeobecne

známou skutočnosťou, že v súčasnej dobe je možné takmer bez pochýb určovať príbuzenské vzťahy
medzi jednotlivcami vrátane otcovstva využitím vedomostí o fenoméne biologickej dedičnosti pomocou
rozboru genetického materiálu človeka (DNA).

15. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec
znovu prejedná a zameria dokazovanie na preukázanie skutočností, či bývalý manžel matky dieťaťa,
ktorého otcovstvo má byť zapreté, je alebo nie je biologickým otcom maloletého B., a to tak, že doplní
vykonanédokazovanieovýsluchúdajnéhobiologickéhootcadieťaťaB.E.,nar.XX.XX.XXXX.Vprípade,

ak sa ani po vyčerpaní všetkých procesných inštitútov na zabezpečenie účasti svedka na pojednávaní
nepodarí súdu svedka vypočuť, resp. svedok nepotvrdí vyjadrenia matky dieťaťa v tom smere, že v
čase rozhodnom pre počatie maloletého B. sa intímne s matkou dieťaťa stýkal, je nanajvýš dôvodné
v danej veci vykonať znalecké dokazovanie formou testu DNA. Súd by sa zásadne nemal uspokojiť
len so zhodnými tvrdeniami účastníkov konania v tom smere, že v rozhodnom období sa spolu intímne

nestýkali a v zmysle § 35 a 36 CMP má vykonať všetky dôkazy tak, aby spoľahlivo zistil skutkový stav.
V prejednávanej veci nestačí, ak je otcovstvo matričného otca len spochybnené, dokonca ani to, ak je
jeho otcovstvo menej pravdepodobné. Musí byť vylúčené úplne, pričom samotné vylúčenie je potrebné
hodnoverne preukázať. Pri riadnom preukázaní vylúčenia otcovstva matričného otca k maloletému
dieťaťu rozhodnutie, ktorým súd vyhovie návrhu na zapretie otcovstva už nemožno považovať za v

rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

16. Po vrátení veci odvolacím súdom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 3 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).