Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/88/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207562
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121207562.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly
s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: X. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. P. XXXX/XX, T., o zaplatenie sumy 595,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 477,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 477,39 eura od 17.04.2019 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 595,48 eura spolu s úrokmi z dlžnej úverovej
istiny vo výške 24% ročne zo sumy 501,84 eura od 17.04.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 577,48 eura od 17.04.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako
dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o
poskytovaní platobných služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného
tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 1.017,71 eura tak, že sumu 999,71 eura žalovaný čerpal výbermi hotovosti
z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu
18,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako
súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek
zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len
časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 522,32 eura. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval.
V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.04.2019
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote

splatnosti v celkovej výške 595,48 eura (501,84 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 70,11
eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 5,53 eura z titulu dlžného poistného z úveru; 18,- eur z titulu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky
z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 501,84 eura od 17.04.2019 do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 577,48 eura od 17.04.2019 do zaplatenia (žalobca
si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Žalobca v
prílohe predkladá výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška
predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške
poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal
poskytnutý úver. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že z už predloženého výpisu z úverového účtu
žalovaného je zrejmé, kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver - t.j. od 10.08.2018 do
28.09.2018 uhradil spolu 522,32 eura. Z predloženého výpisu je tiež zrejmý rozklad tej ktorej mesačnej
splátky, t.j. aká časť mesačnej splátky pripadala na istinu, aká časť pripadala na úroky a aká časť
na poplatok za poistenie. V súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka si žalobca
uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur, ktoré žalobca účtoval žalovanému
dňa 02.11.2018. Tieto náklady si žalobca uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne náklady,
náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ.
Jedná sa o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so
splácaním pred podaním samotnej žaloby. Žalobca súčasne súdu v prílohe predkladá generálny výpočet
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného
klienta na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt
s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok
zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.04.22019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh
žalovaného splatný v celom rozsahu. S poukazom na predložené dôkazy má žalovaný voči žalobcovi
k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 595,48 eura, a to z titulu:
zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 501,84 eura (istina z mesačných splátok splatných k 10.10.2018
až 10.04.2019, spolu vo výške 31,96 eura + zvyšok istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach
vo výške 469,88 eura, t.j. tá časť istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru); dlžných úrokov z úveru vo výške 70,11 eura (úroky z mesačných splátok splatných
k 10.10.2018 až 10.04.2019); dlžného poistného z úveru vo výške 5,53 eura (poistné z mesačných
splátok splatných k 10.10.2018 až 10.04.2019); nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
18,- eur. Žalobca v súvislosti s overovaním bonity poukazuje na to, že schopnosť klienta splácať
úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej
situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri
žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe
všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je
nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom
sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register,
kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v
úverovom registeri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú
informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho
rodného čísla dostáva žalobca odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré
prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver
na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď o pozitívnych aj negatívnych
existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby
mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri
schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel
mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu
s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca
už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením
jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.

3. Ako dôkazy žalobca predložil výpis z obchodného registra, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 04.07.2018,
Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo zo dňa 12.07.2018, Poučenie,
kópiu Pobytového preukazu občana EÚ, kópiu preukazu poistenca, kópiu preukazu totožnosti, výpis
z úverového účtu žalovaného, Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.04.2019, kópiu doručenky.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril.

5. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b.) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu
o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať
predaj tovaru.

6. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v
členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho,
aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"),
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

9. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaný má bydlisko na území
Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo
veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne
otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ide
o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 10.12.2021,
právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62
ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň
tunajší súd je vzhľadom na bydlisko žalovaného miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným
právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo
Slovenskej republiky.

10. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil
s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 62), a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie
doručené (na č.l. 64), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom
súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 04.07.2018 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi revolvingový úver s výškou úverového rámca
5.000,- eur a aktuálnou výškou úverového rámca 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach vo výške min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca a s poplatkom za poistenie
vo výške 5,29%. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 24% ročne, RPMN bola dojednaná vo
výške 26,83% a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 22,18%. Splátky boli splatné 10. deň v
mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku

dňu 16.04.2019. Žalovaný z poskytnutého úveru čerpal, vychádzajúc z Potvrdenia o odfinancovaní
peňažných prostriedkov, celkom sumu 999,71 eura. Žalovaný na zmluvu zaplatil, vychádzajúc z výpisu
z úverového účtu žalovaného, celkom sumu 522,32 eura.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

18. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona
sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý
je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých
obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2
písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku a počet splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve sa uvádza výška mesačnej splátky spôsobom „min. 3% z aktuálnej výšky úverového
rámca“, ktorú výšku splátky súd považoval za neurčitú, a preto v zmluve za neuvedenú. Rovnako v
zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Suma 567,36 eura uvedená v rámci „Dodatočných
predpokladov pre výpočet RPMN“ vychádza z výšky mesačnej splátky 47,28 eura, ktorá však medzi
stranami nebola dojednaná ako výška splátky, a preto tento údaj o celkovej čiastke nie je vypočítaný
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením
ZoSÚ. Ďalej súd poukazuje na to, že v zmluve nie sú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN,
keďže sa v zmluve neuvádza výška a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

28. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. K poplatkom
za poistenie (na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodu bezpoplatkovosti úveru) súd ešte uvádza, že v
zmluve o úvere v časti, ktorá ani nebola individuálne dojednaná, sa ani neuvádza, že žalovaný prejavuje
vôľu uzavrieť poistnú zmluvu, pričom túto má uzavrieť len samotným podpisom zmluvy o úvere, čo je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ani nemožno mať za preukázané platné uzavretie poistnej
zmluvy a zároveň výška poplatku za poistenie je uvedená spôsobom „5,29%“, čo je neurčitý údaj. Keďže
žalovaný čerpal úver vo výške 999,71 eura a na tento zaplatil celkom sumu 522,32 eura, súd mu vo
výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
477,39 eura a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.

29. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/113/2018-91 zo dňa
05.03.2019, keď v prípade obdobnej zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd považoval úver rovnako
za bezúročný a bez poplatkov. Súd dodáva, že na vyššie uvedenom závere súdu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru nič nemení skutočnosť, že išlo o revolvingový úver, keďže aj v takom prípade
zákon trvá na uvedení všetkých náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. V tejto súvislosti súd odkazuje
na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/215/2017-84 zo dňa 28.11.2018, v ktorom odvolací
súd uzavrel, že z ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno vyvodiť, že by ustanovenie § 9 ods. 2
nebolo treba vzťahovať na revolvingový úver.

30. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu
dňa 17.04.2019, keďže ku dňu 16.04.2019 došlo k mimoriadnemu zosplateniu úveru, čo nebolo medzi
stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z
priznanej istiny 477,39 eura vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa
17.04.2019, t.j. vo výške 5% ročne (5 + 0,00%), a to do zaplatenia.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie
sumy 477,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 477,39 eura od 17.04.2019
do zaplatenia, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.

32. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

33. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil
súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 595,48 eura s príslušenstvom priznaná suma

477,39 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 80% a hrubý úspech žalovaného
20%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 60% (80 - 20). To v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 60% trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil
dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.