Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sa/7/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200123
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200123.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v právnej veci žalobcu I. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H., zastúpený Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská
938/3, Bardejov, IČO: 53 519 299, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-
PO-OOP1-2021/003020/HRU zo dňa 15.01.2021, na základe správnej žaloby vo veciach správneho
trestania, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-
PO-OOP1-2021/003020/HRU zo dňa 15.01.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie
Policajného zboru v Bardejove dňa 10.07.2020 spísalo záznam o podaní oznámenia. C. Q. uviedol,
že býva na ulici K. v H., číslo vchodu XX. V tomto vchode býva aj jeho sused, žalobca, s ktorým mal
asi dva roky incident, kedy si myslel, že mu nabúral auto. Hliadka dopravnej polície to riadne prešetrila
a uviedla, že mu auto nepoškodil. Kebyže aj áno, priznal by sa, veď sú susedia. Avšak od vtedy má
so žalobcom len samé problémy. A tieto problémy nemá len on, ale taktiež aj jeho susedia. V bytovom
dome bývajú aj starší susedia a títo sa ho taktiež boja. Asi v utorok, teda 07.07.2020 v čase okolo 13:40
vychádzal z vchodu a išiel do auta. Akonáhle si ho všimol, išiel k nemu, začal na neho kričať: „Ty kurvo
policajná, ty skorumpovaný policajt“. On na toto nereagoval, sadol do auta a začal cúvať. Žalobca v tom
začal búchať päsťami do skla a kričal: „vystúp ty policajt skorumpovaný“. Videl, že je zle, tak zastavil
auto a zavolal policajtov, ktorí po príchode na miesto udalosť zadokumentovali. Dňa 09.07.2020 nevie
presne koľko mohlo byť hodín, ale mohlo byť tak okolo 15:00 prišiel autom k bytovke, pričom hneď ako
len zaparkoval, tak mu žalobca začal nadávať, že je skorumpovaný policajt, kurva policajná a pod. Opäť
zavolal na políciu, prišla hliadka, ktorá túto vec na mieste poriešila. Dňa 10.07.2020 v čase okolo 09:45
hod. znova išiel vonku z domu do auta. Vo vchode stretol žalobcu, ktorý mu zase začal nadávať, že je
skorumpovaný policajt, hajzel a že mu nedá pokoj, bude to mať každý deň a bude mať zo života peklo,
tak ako aj sused I. bude mať zo života peklo a taktiež aj sused S.. Taktiež vykrikoval, že ich všetkých
zlikviduje. Svedkom toho bol I. I., ktorý má vo vchode otca a bol vtedy na návšteve. Taktiež mu uviedol,
že toto bude pokračovať sústavne každý deň a nedá im pokoj. Povedal mu, že keď to bude pokračovať,
tak bude volať hliadku každý deň. Má dôvodnú obavu, že naplní svoje vyhrážky.

2. Dňa 11.07.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia žalobcom, ktorý uviedol, že býva na adrese
H., ulica K. XX. Má dlhodobo zlé susedské vzťahy so susedom C. Q., ktorý býva na prízemí obytného
domu. Dňa 10.07.2020 v čase približne o 09:45 hod. keď sa vracal z nákupu stretol pri výťahu svojho
suseda C. Q. a povedal mu „pán Q. vy ste zbabelec, vy ste krivo vypovedal vyšetrovateľovi, že sa
nehanbíte“ nijakým spôsobom mu vulgárne nenadával.

3. Dňa 11.07.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia V.. I. I., ktorý uviedol, že dňa 10.07.2020 sa
v čase približne o 09:45 hod. nachádzal na návšteve u svojich rodičov na adrese H., K. XX. V tom čase
sa vracal z mestskej tržnice. Vo vchode obytného domu stretol žalobcu a C. Q.. Bol svedkom toho ako
žalobca C. Q. vulgárne vynadal so slovami „ty skorumpovaný policajt, hajzel, nedám ti pokoj a toto budeš
mať každý deň, spravím ti zo života peklo podobne ako susedovi I. a S. a všetkých vás zlikvidujem“.

4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie
Policajného zboru v Bardejove dňa 07.07.2020 spísalo záznam o podaní oznámenia. C. Q. uviedol,
že dňa 07.07.2020 v čase o 12:35 hod. bol pred obytným blokom na parkovisku na ulici K. XX. Išiel ku
svojmu motorovému vozidlu, kde sa na parkovisku nachádzal žalobca, ktorý začal na neho vykrikovať
„ty kurvo policajná, krivo si svedčil, ťukol si mi auto a pod.“ Nasadol do svojho motorového vozidla a
začal pomaly so svojim motorovým vozidlom cúvať, kde mu začal žalobca búchať po kapote a okne
motorového vozidla, pričom vykrikoval, aby vyšiel z vozidla, že mu prijebe. Nereagoval, uzamkol sa vo
vozidle a volal číslo 158. Ako svedkov uvedeného incidentu uviedol N. S., pani D., H. C. a I.. I., všetci
bývajúci v obytnom bloku na ulici K.. Toto konanie žalobcu sa sústavne opakuje, stupňuje sa a obáva
sa, aby nedošlo k nejakej výnimočnej situácii.

5. Dňa 07.07.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia žalobcom, ktorý uviedol, že čo sa týka
konfliktu medzi ním a pánom Q., ku ktorému došlo dňa 07.07.2020 v čase o 12:35 hod., že si všimol,
ako vyšiel pred bytovku pán Q., ktorému povedal „ty si zbabelec, skorumpovaný policajt, nehanbíš sa
klamať pred vyšetrovateľom?“. Na to mu p. Q. ukázal vztýčený prostredník a sadol si do svojho auta.
To ho strašne rozčúlilo, pribehol k jeho autu a p. Q. mu z auta zase ukazoval hanlivé gesto a vysmieval
sa, preto ho žalobca vyzval von, ale on bol zamknutý, preto mu žalobca udrel jedenkrát po okne dverí
vozidla. Na to sa žalobca vrátil k svojmu autu, kde pokračoval vo svojej činnosti.

6. Dňa 07.07.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia I.. N. I., ktorý uviedol, že čo sa týka konfliktu
medzi žalobcom a pánom Q., tak počul, že sa vonku hádali, no nevie uviesť dôvod hádky, pričom v
zárodku hádky sa odobral z balkóna do bytu, teda nič nepočul a nevidel.

7. Dňa 07.07.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia H. C., ktorý uviedol, že čo sa týka konfliktu
medzi žalobcom a pánom Q., tak nevie, čo mu predchádzalo, no len počul krik preto pribehol, pričom
sa na mieste už nachádzala hliadka PZ.

8. Dňa 06.08.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia N. S., ktorý uviedol, že čo sa týka vulgárnych
nadávok na pána Q., tak je pravdou, že žalobca mu vulgárne, bezdôvodne vynadal do policajných kuriev,
ďalej k veci dodal, že so žalobcom má problém celý blok číslo XX a toto konanie sa z jeho strany opakuje
deň čo deň.

9. Dňa 06.08.2020 bol spísaný záznam o podanie vysvetlenia U. D., ktorá uviedla, že čo sa týka konfliktu
medzi žalobcom a pánom Q., tak je pravdou, že obaja majú dlhodobé problémy, čo sa týka uvedeného
incidentu, tak videla, že žalobca búchal na bočné sklo auta pána Q., čo tomu predchádzalo uviesť
nevedela.

10. Dňa 02.09.2020 bola spísaná zápisnica o prejednaní priestupku Okresným úradom Bardejov, odbor
všeobecnej vnútornej správy. Obvinený pred správnym orgánom prehlásil, že sa k veci vyjadrovať
nebude, pred skorumpovanými správnymi orgánmi. Zároveň prehlásil, že sa vzdáva svojho práva byť
prítomný pri výsluchu svedkov, ako aj práva byť oboznámený so získanými podkladmi. Uviedol, že ku
všetkému sa bude vyjadrovať vtedy, ak tu budú iné správne orgány, iné osoby. Po výzve správneho
orgánu k podpísaniu zápisnice obvinený slovne zaútočil na prítomné zamestnankyne s tým, že ,,ich
verejne potrestá na ulici, že sú rovnako skorumpované ako policajti, že chodia na obedy a že si ich na
ulici odchytí, že to bude príprava na ich verejné odsúdenie“.

11. Dňa 02.09.2020 boli spísané zápisnice o výpovedi svedkov. Svedok C. Q. uviedol, že ku skutku zo
dňa 07.07.2020 v plnom rozsahu trvá na obsahu záznamu o podaní oznámenia k veci pred orgánom
polície zo dňa 07.07.2020. Chce poukázať na to, že obvinený žalobca mu nebuchol po kapote, ale
päsťami mu udieral po skle na strane vodiča a snažil sa mu otvoriť dvere za jazdy. Svedkom tohto
incidentu bol N. S., ktorý to všetko videl z balkóna. Čo sa týka skutku zo dňa 10.07.2020 trvá na obsahu
záznamu o podaní oznámenia veci pred orgánom polície dňa 10.07.2020. Svedkom tohto incidentu bol
I. I., ktorý sa nachádzal priamo na mieste zhruba 2 metre od nich.

12. Svedok V.. I. I. uviedol, že v celom rozsahu trvá na obsahu záznamu o podaní vysvetlenia k veci pred
orgánom polície zo dňa 11.07.2020. Je teda pravdou, že žalobca dňa 10.07.2020 v čase okolo 09:45
hod. vynadal C. Q. slovami „ty skorumpovaný policajt, hajzel, nedám ti pokoj a toto budeš mať každý
deň, spravím ti zo života peklo, podobne ako susedovi I. a S. a všetkých vás zlikvidujem“.

13. Svedok H. C. uviedol, že trvá na tom, čo uviedol pred orgánom polície dňa 07.07.2020. Osobne počul,
ako žalobca nadával pánovi Q. do skorumpovaných policajtov a hajzlov. Na miesto, kde ku konfliktu
došlo pribehol v čase, keď už tam bola hliadka polície.

14. Svedok N. S. vypovedal, že v celom rozsahu trvá na vysvetlení pred orgánom polície dňa 06.08.2020.
Môže teda potvrdiť, že žalobca dňa 07.07.2020 v čase okolo 12:35 hod. pred obytným domom nadával
C. Q. do policajných kuriev, že je hajzel a skorumpovaný policajt. V tom čase bol na balkóne svojho
bytu, všetko počul. Čo sa týka toho, že obvinený mal búchať rukami po kapote auta C. Q., toto dobre
nevidel, nakoľko mu v pohľade z balkóna zavadzala tuja. Videl však, ako následne pán Q. preparkoval
svoje vozidlo na parkovisku pri vchode obytného bloku, kde obvinený búchal po skle na strane vodiča.

15. Okresný úrad Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím číslo OU-BJ-
OVVS-2020/008968 zo dňa 21.09.2020 obvineného žalobcu uznal vinným

-zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 07.07.2020 v čase okolo 12:35 hod. pred
obytným blokom 12 na K. ulici v H. vulgárne vynadal C. Q., že je ,,skorumpovaný policajt“ a tiež tým, že
mu rukami udieral po okne dverí vozidla na strane vodiča, čím naplnil základné znaky skutkovej podstaty
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným
hrubým správaním a
-zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.07.2020 v čase okolo 09:45 hod. vo
vchode obytného domu XX na K. ulici v H. vulgárne nadával C. Q., že je ,,skorumpovaný policajt, hajzel,
že mu nedá pokoj a bude to mať každý deň a bude mať zo života peklo, tak ako sused I. a sused S., že ich
všetkých zlikviduje“, čím mal naplniť základné znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch
za spáchané priestupky obvinenému bola uložená sankcia pokuta vo výške 60 eur.

16. Okresný úrad Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 04.12.2020
zamestnankyňu Okresného úradu H. I.. N. W. nevylúčil z pojednávania a rozhodovania v priestupkovej
veci číslo Pk OU-BJ-OVVS-2020/008968.

17. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie
obvineného žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

18. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán riadne a včas predvolal
obvineného a svedkov na ústne prejednanie priestupkov, náležíte zistil skutkový stav veci, tým, že
vypočul obvineného a svedkov. Správny orgán využil aj inštitút konfrontácie, avšak obvinený nechcel
byť konfrontovaný. Zo svedeckých výpovedi jasne vyplynulo, že obvinený skutky, ktoré sa mu kládli za
vinu spáchal. Správny orgán hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Odvolací

orgán okrem odvolacích dôvodov obvineného skúmal vydané rozhodnutia v celom rozsahu. Rozhodnutie
zo dňa 21.9.2020 bolo vydané po náležitom zistení skutkového stavu. Správny orgán zistil spoľahlivo
skutkový stav veci tým, že vykonal ústne prejednanie priestupkov. Odvolací orgán sa tiež zaoberal
odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu pri určovaní druhu a výšky uloženej sankcie. Správny
orgán prihliadal najmä na skutočnosti, že obvinený spáchal viac priestupkov naraz a bol už za podobné
priestupky v minulosti uznaný vinným. Odvolací orgán sa stotožnil so sankciou, ktorú uložil správny
orgán.

19. Obvinený podal dňa 30.9.2020 voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal zaujatosť
prejednávajúcej, krivé výpovede všetkých svedkov a skorumpovanosť správnych orgánov. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 4.12.2020, pričom ani odvolací orgán nepobadal
pomer prejednávajúcej k veci či účastníkom konania podľa ustanovenia § 9 ods. 1 správneho poriadku.
Všetci svedkovia boli na ústnom prejednaní priestupkov dňa 2.9.2020 poučení v súlade s ustanovením
§ 31 ods. 3 správneho poriadku. Svedkovia toto poučenie podpísali v Zápisnici o výpovedi svedkov zo
dňa 2.9.2020. O korupcii rozhodujú príslušné súdy a orgány činné v trestnom konaní. Na konštatovanie,
že správny orgán je skorumpovaný je potrebný právoplatný rozsudok na to príslušného súdu.

III.
Argumenty žalobcu

20. Žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia so zákonom o
priestupkoch a Správnym poriadkom a rozpor postupu správneho orgánu so Správnym poriadkom.
Rozhodnutie žalovaného považuje za vadné, vydané v rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho
poriadku a nedostatočne odôvodnené. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pričom správne konanie
trpí neodstrániteľnými vadami. Žalovaný bez toho, aby doplnil dokazovanie a overil správnosť tvrdených
skutočnosti v záujme zistenia skutkového stavu veci, odvolanie zamietol, pričom adekvátne zdôvodnenie
vysporiadania sa aj s odvolacími dôvodmi absentuje. Rozhodnutie porušuje subjektívne práva žalobcu
vychádzajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný v konaní o odvolaní postupoval
v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

21. Žalobca sa cíti byť obeťou šikany od ostatných spoluobčanov obytného bloku XX na K. ulici v H.,
ktorí neustále voči jeho osobe podávajú trestné oznámenia na polícií, či podnety na začatie správneho
konania na OU BJ. Bez akýchkoľvek dôkazov, písomných a nespochybniteľných, je žalobca opakovane
uznávaný vinným za spáchanie priestupkov, ktoré nevykonal, len na základe ústnych výpovedí tých
istých osôb. Ďalšie konania voči žalobcovi prebiehajú na OU BJ, či polícií, preto žiadal konajúci súd
o vyžiadanie si od OU BJ a OR PZ Bardejov prehľad konaní, ktoré viedli, vedú voči žalobcovi, pre
dokreslenie celej situácie a šikany vedenej voči žalobcovi.

22. Je pravda, že žalobca ústne pojednávanie pred OU BJ zo dňa 2.9.2020 opustil, nakoľko už v minulosti
voči zloženiu OU BJ, ktoré prejedáva správne delikty, vzniesol námietku zaujatosti. Napriek tomu OU
BJ mal povinnosť náležite a nestranne zistiť skutkový stav veci, bez ohľadu na to, či účastník konania
uplatnil/neuplatnil svoje procesné práva, a či bol prítomný na prejednaní. Pasivita žalobcu sa nemôže
rovnať dostatočne zistenému skutkovému stavu veci, či priznaniu svojej viny. V predmetnej veci ako
svedkovia vypovedali svedok C. Q., N. S. a V.. I. I.. C. Q. a pán S. tak ako v konaní a takmer akomkoľvek
správnom konaní vedenom voči žalobcovi. Pričom sa opakuje rovnaký scenár. Svedkovia, ktorý sa
opakovane neopakujú v jednotlivých konaniach, buď nepotvrdia výpovede opakujúcich sa svedkov alebo
sa konania nezúčastnia alebo ospravedlnia. Skutkový stav je tak prevažne ustálený len na výpovedí
opakujúcich sa svedkov.

23. Za OU BJ bola na prejadnaní priestupku prítomná I.. N. W. a I.. I. C.. OU BJ tak ako v konaní,
v rozhodnutí poukazuje na to, že na jeho zamestnancov verbálne zaútočil žalobca, žiadne dôkazy
však poskytnuté neboli. Zároveň nie je žalobcovi známy účel uvedenia danej skutočnosti bez ďalších
súvislosti, len uvedené poukazuje na zaujatosť OU BJ voči jeho osobe.

24. Žalobca odmieta, že by hrubo nadával p. Q. alebo že by mlátil do okna jeho automobilu. Je zaujímavé,
že p. Q. ročník 1977, policajt, sa mal „báť" a „skryť" sa pred žalobcom- dôchodcom ročník 1952. Nie
nakoniec neboli preukázané pričom oslovenie „skorumpovaný policajt" nemožno považovať za hrubú
nadávku. Rovnako je málo pravdepodobné, aby žalobca, dôchodca, s nižšou mobilitou, bol schopný

manévrovať okolo cúvajúceho automobilu a ešte udierať po skle na dverách vodiča alebo, že by p. Q.
žiadnym spôsobom nezasiahol. Tak ako v konaní, aj v tomto prípade mal všetko vidieť p. S. z balkóna.
Zhoda náhod?

25. Rovnako je zaujímavé, že svedok, V.. I. I. uviedol pri ústnej výpovedí presne tie isté slová, aké uviedol
pri výpovedí C. Q.. Nazdáva sa, že je to v dôsledku bežnej praxe na OU BJ, kde pri ústnom pojednávaní
sú v miestnosti prítomné všetky zúčastnené osoby, resp. predvolané, a jedna po druhom vypovedá. Ide
o závažne pochybenie prvostupňového správneho orgánu a porušenie práva žalobcu na spravodlivé
správne konanie a náležité a nespochybniteľné zistenie skutkového stavu veci. Svedkovia takýmto
postupom boli oboznámení so skutočnosťami, ktoré sa kladú za vinu žalobcovi, so skutkovým stavom,
či výpoveďami iných svedkov. Vedenie ústneho pojednávania správnym orgánom takýmto spôsobom,
je absolútne neprípustne ako aj je neprípustné prihliadať na takto získané výpovede svedkov ako na
výlučný podklad pre rozhodnutie v danej veci.

26. Nie je vysvetlené, ako H. C. mal počuť nadávky žalobcu na p. Q., no na miesto konfliktu pribehol,
až keď tam bola hliadka polície. Ak tam prišiel neskôr, ako mohol počuť nadávky žalobcu? Výpoveď
svedka I.. N. I., o tom, že išlo o vzájomnú hádku nebola žiadnym spôsobom rozvinutá, skúmaná. Prečo
je stíhaný len žalobca, je zrejme z vyššie uvedeného- šikany voči žalobcovi. Svedkyňa U. D. nepotvrdila,
že by mal žalobca nadávať p. Q..

27. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že skutkový stav nebol riadne OU BJ ustálený, tak aby bolo
možné vo veci rozhodnúť, nie to ešte v neprospech obvineného/ žalobcu. Zároveň OU BJ dokresľuje
skutkový stav veci, keď napríklad na strane 4 rozhodnutia uvádza a cituje, že mal žalobca p. Q. nadávať
do policajných kuriev, osočovať ho pre krivú výpoveď a pre ťuknutie auta. Rovnako, že búchal p. Q.
po kapote auta a vyzvať ho aby vystúpil za účelom fyzickej konfrontácie. V rozhodnutí však absentuje
odkaz, resp. úryvky svedeckej výpovede, ktorá by uvedené potvrdila. Aj keď sa v rozhodnutí neskôr
uvádza, že dané skutky neboli žalobcovi preukázané, rozhodnutie, okrem iného, aj z daného dôvodu je
nepreskúmateľné a daný nedostatok neodstránil ani žalovaný. OU BJ ďalej uvádza, že bolo nadovšetku
pochybnosť preukázané, či získanými dôkazmi bolo dostatočne a presvedčivo preukázané konanie
žalobcu, avšak bez uvedenia, o ktoré dôkazy sa OU BJ opiera, ako ich vyhodnotil jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, a akým spôsobom bola zaručená presvedčivosť daných dôkazov. OU BJ mal, podľa
svojho vyjadrenia, prihliadať aj na doznanie žalobcu, že udrel jedenkrát po okne dverí automobilu C. Q.,
čo zároveň neguje tým, že svedkovia uviedli viacnásobné udieranie. Teda nakoniec OU BJ neprihliadol
na doznanie žalobcu, čím len danú skutočnosť zneužil voči žalobcovi. Rozdielnosť výpovedí svedkov,
keď, svedok p. C. nepotvrdil udieranie žalobcu po vozidle a svedkyňa p. D. nadávanie žalobcu, OU BJ
bližšie neskúmal.

28. Za druhý skutok bol žalobca uznaný vinným na základe len výpovede poškodeného/ svedka a
jedného ďalšieho svedka. Žalobca má vedomosť, že z daného incidentu bol robený videozáznam
svedkom/poškodeným, ktorý však v konaní nebol predložený, najmä z dôvodu, že by potvrdzoval slova
žalobcu. Nezapadal by do tvrdených výpovedí svedkov, keďže žalobca žiadne nadávky voči p. Q.
neadresoval. Vzhľadom na úplne totožné sa vyjadrenie svedkov k danej situácií, je zrejme, že svedkovia
spoločne v danej veci postupovali (zrejme za súčasnej prítomnosti v miestnosti ústneho prejednania
veci), preto bez ďalšieho nemôžu byť ich výpovede považované ako presvedčivé a dostatočné dôkazy.
Za daných okolnosti, by akákoľvek osoba mala „smolu", ak sa proti nej postavia dve ďalšie osoby, a
budú vypovedať (hoci aj vymyslene) v jej neprospech.

29. OU BJ pri oboch skutkoch konštatuje, že žalobca naplnil svojimi činmi skutkovú podstatu priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Ako však mala byť
daná skutková podstata naplnená, nie je uvedené. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné.

30. Tvrdenie OU BJ, aj keď uvádza, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, že dôkaz
považuje za pravdivý, ak nebol preukázaný opak, len dokresľuje celý postup OU BJ a vyhodnocovanie
dôkazov. OU BJ mal zistiť reálny skutkový stav, zabezpečiť dôkazy v prospech aj neprospech žalobcu,
nie len zamerať sa na preukázanie viny žalobcu a tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nevyhodnotiť
vo vzájomných súvislostiach.

31. Zaujímavým je aj odôvodnenie uloženého druhu a výmery sankcie OU BJ. OU BJ uvádza, že
prihliadal na konanie voči osobe známej, za použitia fyzickej sily pri udieraní po vozidle p. Q., bez
provokácie zo stany p. Q.. Nie je zrejme, čo myslí OU BJ osobou známou, a ako uvedené zavážilo pri
výške a druhu sankcie, ak zákon o priestupkoch dané nezohľadňuje, rovnako ako posudzoval použitie
fyzickej sily žalobcu, keďže nikde v rozhodnutí sa intenzite a použitej sile OU BJ nevenuje. Rovnako OU
BJ úplne nevyvrátil možnú provokáciu zo strany p. Q., svedok I.. I. uviedol, že išlo o vzájomnú hádku,
ako teda OU BJ dospel k danému záveru nie je zdôvodnené. V zmysle kľúča OU BJ na posudzovanie
dôkazov (nikto dané nespochybnil, tak je to pravda), mal prihliadať pri svojom rozhodovaní aj na túto
skutočnosť. OU BJ ďalej zohľadňuje akúsi recidívu žalobcu, pričom neuvádza, či ide o právoplatne
skončené veci, ako ani zákonný dôvod, na základe ktorého tieto skoršie skutky, voči tretej osobe
zohľadňuje.

32. Absentuje však zdôvodnenie žalovaného, ako mali údajne skutky žalobcu naplniť túto podstatu, napr.
subjektívnu stránku daného priestupku. Žalobca má za to, že subjektívna stránka naplnená nebola, ani
taká miera závažnosti jeho konania voči spoločnosti, či spoluobčanom, ktorá by odôvodňovala uloženie
sankcie v zmysle rozhodnutia OU BJ.

33. Žalovaný v odôvodnení len stručne uvádza výpovede svedkov, z ktorých malo, ale jasne vyplynúť,
že žalobca skutky, ktoré sa mu kladú za vinu spáchal. Nasledujú všeobecné ustanovenia o hodnotení
dôkazov, ktoré k prejednávanému prípadu nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Napriek konštatovaniu,
že správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného ohodnotenia dôkazov
len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch s uvedením, že
to platí aj pre odvolacie konanie, keďže prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden
celok, žalovaný vo veci nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie napriek odvolaniu žalobcu a absencií
zhody svedkov k priebehu skutkov, ktoré sa kladú žalobcovi za vinu.

34. K odvolaniu žalobcu (aj keď uznáva žalobca, že poukazuje skôr na celkovú problematiku šikany voči
jeho osobe) zaujal žalovaný ani nie polstranové stanovisko, pričom aj v tom len všeobecne reaguje na
žalobcu. Žalovaný v sumárnom zhodnotení uviedol, že rozhodnutie bolo vydané po náležitom zistení
skutkového stavu veci, OU BJ spoľahlivo zistil skutkový stav veci, tým, že vykonal ústne prejedanie
priestupku. Konštatovanie uvedeného samé o sebe nemôže obstáť, vykonanie ústneho prejednania veci
nie je garanciou, resp. sa automaticky nemôže posudzovať za spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.
Nakoľko absentuje ďalšie zdôvodnenie žalovaného, akými pohnútkami sa riadil pri svojom rozhodovaní,
ktoré skutočnosti zvážil, ako ich vyhodnotil, na ktoré skutočnosti neprihliadal, nie je možné bližšie posúdiť
správnosť postupu žalovaného. Nie je vysvetlené, na základe akých skutočností žalovaný posúdili, že
slova žalobcu sú hanlivé, resp. nepravdivé, aby mohol hovoriť o priestupku žalobcu. Zároveň ani jeden
zo svedkov neuviedol, že by žalobca mal adresovať akékoľvek slová/hanlivé slová menovite p. Q..
V rozhodnutí absentuje zdôvodnenie, na základe čoho má žalovaný preukázané naplnenie/označenie
objektu správneho deliktu. Rozhodnutie aj z daného dôvodu pokladá za subjektívne a nepreskúmateľné,
nespôsobilé potvrdiť zodpovednosť žalobcu za skutky bez pochybnosti. Na objasnenie a sankcionovanie
priestupku neboli obligatórne naplnené a zistené/ preukázané všetky štyri znaky skutkovej podstaty
priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). Ak čo aj len
jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku, resp. o osobe
zodpovednej za daný čin, resp. ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej
existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, mal správny orgán uplatniť zásadu in dubio
pro reo.

35. S námietkou zaujatosti žalobcu sa žalovaný vysporiadal, keď poukázal na rozhodnutie správneho
orgánu zo dňa 4.12.2020. Daným rozhodnutím sa riešila zaujatosť prejednávajúcej I.. N. W.. Samotný
OU BJ však v rozhodnutí uvádza, že žalobca mal slovne zaútočiť na osoby prítomne v pojednávacej
miestnosti I.. N. W. a I.. I. C.. Prečo potom OU BJ neriešil aj námietku zaujatosti voči I.. I. C., nie je
žalobcovi známe.

36. Argumentácia žalovaného k odvolaciemu dôvodu žalobcu o krivej výpovedi svedkov ostala len pri
poukázaní na poučenie v zmysle § 31 ods. 3 správneho poriadku. Dané nemôže obstáť, znamenalo by
to, že každý, kto je daným spôsobom poučený a vyjadrí porozumenie s poučením, automaticky hovorí
pravdu.

37. Žalovaný sa stotožnil aj s určením druhu a výšky uloženej sankcie OU BJ, poukázal na § 12
ods. 1 zákona o priestupkoch a skutočnosť, že správny orgán prihliadal najmä na skutočnosti, že
obvinený spáchal viac priestupkov naraz a bol už za podobné priestupky v minulosti uznaný vinným.
Uvedené v spojení s odôvodnením druhu a výšky uloženej sankcie je neprípustné. Ak by aj žalobca
spáchal priestupky ako sa mu kladie za vinu, nie sú závažnej povahy, nespôsobil žiadne následky,
nebola spôsobená žiadna škoda, neboli použité žiadne prostriedky pri jeho spáchaní, osoba páchateľa
je dôchodca, ktorého fyzické a motorické schopnosti sú už obmedzené, v dôsledku čoho nemožno
hovoriť o použití nadmernej fyzickej sily. Zákon o priestupkoch umožňuje prihliadať na to, či a akým
spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Uvedené sa výslovne
vzťahuje k tomu istému skutku, neznamená to, že je možné zvyšovať výšku sankcie pre spáchanie
nejakého priestupku v minulosti, resp. zákon o priestupkoch neumožňuje kumulovať výšku sankcie, resp.
ju navýšiť z dôvodu spáchania viacerých priestupkov, čo vymedzuje aj § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Zároveň dané pravidla určovania druhu sankcie a jej výmery neberú ohľad na vzťah medzi obvineným a
„poškodeným", tak ako to vymedzil OU BJ, keď uviedol, že priestupok bol vykonaný voči osobe známej,
čo zohľadnil pri výške a druhu sankcie.

38. Ak žalovaný v bode 8 zvýrazňuje, že výška uloženej sankcie spadá pod inštitút správnej úvahy
správneho orgánu, daná úvaha musí byť aj v rozhodnutí náležite uvedená a riadne zdôvodnená, inak
je rozhodnutie nepreskúmateľné. Všeobecne uvádzanie základných poučiek, zákonných úprav nemôže
obstáť.

39. Žalobca ako starobný dôchodca s priznaným dôchodkom vo výške 9,00 EUR, žije len z
opatrovateľského príspevku na svoju zdravotne ťažko postihnutú sestru, o ktorú sa stará, vo výške
momentálne 215,18 EUR. Výška pokuty je preto pre žalobcu likvidačná.

40. Žalobca má za to, že žalovaný sa svedomito a zodpovedne nezaoberal predmetnou vecou,
keď vo väčšej časti odvolania len poukazuje na prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie,
ako aj prvostupňové rozhodnutie, nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý by presne
a úplne ozrejmil reálny skutkový stavu veci, čím skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci,
resp. vychádza z výpovedí svedkov získaných v rozpore s právnym poriadkom. Nebol zhromaždený
taký dostatok podkladov, ktoré by jednoznačne preukazovali spáchania správnych deliktov žalobcom.
Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, v odôvodnení vôbec neuviedol akými pohnútkami sa riadil pri
vydaní rozhodnutia a na základe akých dôkazov, skutočnosti a ich hodnotenia vo veci rozhodol, čím je
rozhodnutie nepreskúmateľné. Konštatovanie, resp. všeobecná formulácia, že sa žalovaný s právnym
názorom prvostupňového orgánu stotožňuje, a z toho dôvodu už nie je potrebné vlastné hodnotenie
veci, resp. odvolacích dôvodov žalobcu, nemôže obstáť.

41. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

42. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vyhodnotením celého spisového materiálu žalovaný
zistil, že postupom prvostupňového správneho orgánu bol náležíte zistený skutkový stav, správnemu
orgánu sa podarilo dostatočne preukázať spáchanie skutkov, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu. S
právnym názorom a rozhodnutím vo veci prvostupňového správneho orgánu sa preto žalovaný stotožnil.
Spáchanie skutkov bolo žalobcovi preukázané na základe zabezpečených dôkazov, a to výpovede
svedkov - C. Q., N. S., H. C., V.. I. I.. Svedok C. Q. na ústnom prejednaní priestupkov dňa 2.9.2020
potvrdil spáchanie priestupkov obvineným. Svedkovia N. S. a H. C. na ústnom prejednaní priestupkov
dňa 2.9.2020 potvrdili spáchanie priestupku obvineným, tým, že dňa 7.7.2020 mal obvinený vynadať
svedkovi Q. do policajných kuriev, hajzlov, že je skorumpovaný policajt a tiež mal obvinený búchať
po skle auta. Svedok V.. I. I. na ústnom prejednaní priestupkov dňa 2.9.2020 uviedol, že videl ako
dňa 10.7.2020 obvinený vynadal svedkovi C. Q. slovami: „skorumpovaný policajt, hajzel, že mu nedá
pokoj a bude to mať každý deň a bude mať zo života peklo, podobne ako susedovi I. a S. a všetkých
zlikviduje.“ Z vykonaného dokazovania a zabezpečených dôkazov bolo nepochybne preukázané, že
skutky, o ktorých sa konalo sa stali a že ich spáchal žalobca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že správny orgán posúdil vec správne po právnej aj

skutkovej stránke, teda správne vyhodnotil skutkový a právny stav a na vec aplikoval správne právne
predpisy (správny poriadok, zákon o priestupkoch).

43. Žalovaný sa stotožnil s postupom správneho orgánu aj pri ukladaní sankcie obvinenému. Správny
orgán prihliadol na záväzné pravidlá vymedzené v § 12 zákona o priestupkoch, pričom zohľadnil
závažnosť priestupku - konanie žalobcu spočívalo v jeho hrubom správaní voči svedkovi C. Q., tým,
že mu hrubo vynadal, udieral po jeho aute, spôsob a okolnosti spáchania priestupku - žalobca spáchal
priestupky konaním, ktoré spočívalo v slovnom napadnutí a ničení majetku svedka, škodlivý následok
- došlo k porušeniu objektu priestupku, a teda k narušeniu občianskeho spolunažívania iným hrubým
správaním, osobu páchateľa - žalovaný mal za to, že uložená sankcia zodpovedá miere zavinenia a
závažnosti konania žalobcu a zároveň je postačujúca na to, aby bol splnený účel sledovaný uložením
sankcie, ktorým je náprava páchateľa. Za spáchanie tohto priestupku mohla byť obvinenému v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta až do výšky 99 EUR.

44. Žalovaný sa v ďalšej časti žalobou napadnutého rozhodnutia snažil uviesť všetky podstatné
skutočnosti, z ktorých odôvodňoval svoj výrok rozhodnutia, uviedol ustanovenia právnych predpisov,
podľa ktorých rozhodoval, vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu, rozobral výrok i odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozhodnutia i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Pri odôvodňovaní
rozhodnutia žalovaný použil správnu úvahu, uviedol základné pojmy a právne inštitúty vzťahujúce sa
na dané priestupkové konanie.

45. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že správny orgán postupoval v súlade so správnym
poriadkom, keď zabezpečil účasť obvineného a svedkov na ústnom prejednaní priestupku, čím bol
využitý inštitút konfrontácie. Obvinený mal možnosť klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam,
ďalej mal obvinený možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán
dostatočne zistil skutkový stav a na základe tohto zistenia vydal rozhodnutie.

46. Keďže žalovaný nezistil žiadne také pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktoré by bolo
dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobcu ako neopodstatnené
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia.

47. Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa ustanovenia § 32 správneho poriadku nad rámec
rozsahu vlastného dokazovania má správny orgán prvého aj druhého stupňa len v rozsahu dôvodov
a skutočností, vrátane návrhov na vykonanie dôkazov, ktoré priestupca v priebehu správneho konania
uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by správnemu orgánu prvého aj
druhého stupňa vznikla povinnosť, aby sami domýšľali právne relevantné dôvody svedčiace v prospech
priestupcu, ktoré ním neboli uplatnené, a následne k týmto dôvodom vykonávali príslušné skutkové
zistenia.

48. Svedkovia C. Q., V.. I. I., N. S. a H. C. uviedli zhodné skutočnosti. Svedkovia boli poučení v súlade
so zákonom o povinnosti vypovedať pravdu. Správny orgán na základe tohto poučenia prihliada na
výpovede a považuje ich za relevantné.

49. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že spojenie „skorumpovaný policajt“ nemožno považovať za
nadávku. Žalobca narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Pod hrubé správanie
možno subsumovať stav, keď niekto niekoho urazí a vulgárne mu vynadá.

50. Zo zápisnice o výpovedi svedka H. C. vyplýva, že svedok počul ako obvinený nadával p. Q.. Svedok
bol poučený o povinnosti vypovedať pravdu. Poučeniu porozumel, čo potvrdil aj svojim podpisom.
Svedok I.. N. I. bol na ústne prejednanie priestupku riadne a včas predvolaný, avšak na ústne prejednanie
priestupku sa nedostavil. Správny orgán z toho dôvodu, nemohol poznať jeho výpoveď a ani na jej
základe nerozhodoval. Z rozhodnutia OU-PO-OOP1-2021/003020 nie je konštatované, aby správny
orgán na túto výpoveď alebo na tohto svedka prihliadal. Svedkyňa U. D. bola na ústne prejednanie
priestupku riadne a včas predvolaná, avšak na ústne prejednanie priestupku sa nedostavila. Správny
orgán z toho dôvodu, nemohol poznať jej výpoveď a ani na jej základe nerozhodoval.

51. Vec žalobcu bola posúdená po právnej aj skutkovej stránke správne a vydané rozhodnutie bolo
v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku a zákona o priestupkoch. Všetky námietky

žalobcu uvedené v žalobe považuje žalovaný za účelové, irelevantné, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti
za spáchaný delikt. Spáchanie skutkov bolo žalobcovi bez pochybností preukázané. Všetky námietky
žalobcu sú len účelovým domnienkami. V priestupkovom konaní boli vykonané všetky relevantné
dôkazy, ktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie žalobcu. O vine žalobcu nemal žalovaný
žiadne pochybnosti.

52. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

53. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a konanie ktoré im predchádzalo a dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná.

54. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 21.04.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP dňa 28.04.2022.

55. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

56. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

57. Podľa § 194 SSP
(1)Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o
priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

(2)Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

58. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

59. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným

-zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 07.07.2020 v čase okolo 12:35 hod. pred
obytným blokom 12 na K. ulici v H. vulgárne vynadal C. Q., že je ,,skorumpovaný policajt“ a tiež tým, že
mu rukami udieral po okne dverí vozidla na strane vodiča, čím naplnil základné znaky skutkovej podstaty

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným
hrubým správaním a

-zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.07.2020 v čase okolo 09:45 hod. vo
vchode obytného domu XX na K. ulici v H. vulgárne nadával C. Q., že je ,,skorumpovaný policajt, hajzel,
že mu nedá pokoj a bude to mať každý deň a bude mať zo života peklo, tak ako sused I. a sused S., že ich
všetkých zlikviduje“, čím mal naplniť základné znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch
za spáchané priestupky obvinenému bola uložená sankcia pokuta vo výške 60 eur.

60. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

61. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.

62. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

63. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných
v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie
postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

64. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

65. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu
do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

66. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

67. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o
nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

68. Žalobca v žalobe poukázal na to, že správny orgán prihliadal najmä na skutočnosť, že obvinený
spáchal viac priestupkov naraz a okrem iného namietal, že zákon o priestupkoch neumožňuje kumulovať
výšku sankcie, resp. ju navýšiť z dôvodu spáchania viacerých priestupkov.

69. Z rozhodnutia o priestupku vyplýva, že žalobca bol jedným rozhodnutím o priestupku uznaný
vinným zo spáchania (dvoch) priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona o priestupkoch. V obidvoch prípadoch mal naplniť základné znaky skutkovej podstaty priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým

správaním. Protiprávneho konania sa žalobca mal dopustiť dňa 07.07.2010 a 10.07.2020 voči tej istej
osobe C. Q., v obidvoch prípadoch tým, že mu vulgárne vynadal / nadával a v jednom prípade aj tým,
že mu rukami udieral po okne dverí vozidla na strane vodiča.

70. Ďalej z výroku rozhodnutia o priestupku vyplýva, že za spáchané priestupky obvinenému bola
uložená sankcia pokuta vo výške 60 eur.

71. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného je tiež zrejmé, že potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch.

72. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prihliadal najmä na
skutočnosti, že obvinený spáchal viac priestupkov naraz.

73. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalobca sa vo viacerých prípadoch mal dopustiť
rovnakého porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu zo zákona o priestupkoch - úmyselne
narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.

74. Správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, preto pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho
trestania, je potrebné aplikovať na základe analógie pravidlá trestania a pre ukladanie sankcií zakotvené
v Trestnom zákone, t. j. „analogiae legis“.

75. Podľa § 122 ods. 9 Trestného zákona trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne
spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna
objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.

76. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

77. Pokračovanie v trestnej činnosti je taká trestná činnosť, keď jednotlivé čiastkové konania napĺňajú
rovnakú skutkovú podstatu trestného činu. Objektívna súvislosť je daná: a) časovou súvislosťou v
páchaní čiastkových útokov, b) rovnakým alebo podobným spôsobom páchania čiastkových útokov, c)
rovnakým predmetom útoku, ale výnimočne môže ísť aj o rôzne predmety. Subjektívna súvislosť spočíva
v uskutočňovaní rovnakého zámeru (jednotiaci zámer). V prípade pokračovacieho trestného činu sa
všetky čiastkové útoky posudzujú ako jeden trestný čin.

78. Od pokračovania v trestnej činnosti treba odlíšiť opakovanie trestného činu. Tu ide o dva alebo viac
samostatných trestných činov tej istej skutkovej podstaty. Chýba tu spojivo, ktoré by z nich vytváralo
jeden celok. Opakovanie trestnej činnosti však zakladá viacčinný súbeh trestných činov.

79. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu,
ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov
sa má posudzovať ako jeden trestný delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase,
spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Čiastkové útoky musí spájať aj subjektívna súvislosť.

80. V danom prípade žalobca mal svojimi čiastkovými útokmi dňa 07.07.2020 a 10.07.2020 (časová
súvislosť) naplniť rovnakú skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým
správaním, v obidvoch prípadoch tým, že C. (rovnaký predmet útoku), vulgárne vynadal / nadával a
v jednom prípade ešte navyše aj tým, že mu rukami udieral po okne dverí vozidla na strane vodiča
(rovnaký alebo podobný spôsobom páchania čiastkových útokov).

81. Subjektívna súvislosť spočíva v realizácii rovnakého zámeru. Je to predovšetkým príklad, keď
páchateľ postupne uskutočňuje vopred pripravený plán. Jednotiaci zámer pokračovať v protiprávnej

činnosti musí tu byť aspoň v najhrubších rysoch už pri prvom útoku. Zo spisového materiálu je zrejmé, že
u žalobcu zrejme pôjde o takýto prípad, kedy by postupne uskutočňoval vopred pripravený plán, keďže
podľa obsahu spisu sa jeho konanie opakuje, a teda na posúdenie pokračovacieho priestupku je daná
aj subjektívna súvislosť spočívajúca v realizácii rovnakého zámeru.

82. Z rozhodnutí správnych orgánov možno usudzovať, že konanie žalobcu bolo kvalifikované ako
opakované priestupky, teda dva samostatné priestupky tej istej skutkovej podstaty. V takomto
prípade dvoch samostatných priestupkov by mal správny orgán aplikovať ust. § 12 ods. 2 zákona o
priestupkoch, podľa ktorého za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní
sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Citované
ustanovenie však neaplikoval ani prvostupňový správny orgán ani žalovaný. Zbiehajúce sa priestupky
sú tak postihnuté sankciou určenou pre najťažší z nich. Pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán
uloží sankciu podľa sadzby za ktorýkoľvek z týchto priestupkov.

83. Je síce pravda, že uložená sankcia, druh ani jej výška, nevybočila zo zákonného rámca, avšak
správny orgán, pokiaľ mal za to, že chýba tu spojivo, ktoré by z útokov vytváralo jeden celok, mal
postupovať podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch. Dôvodná bola aj námietka žalobcu v tomto smere,
že zákon o priestupkoch neumožňuje kumulovať výšku sankcie, resp. ju navýšiť z dôvodu spáchania
viacerých priestupkov s poukazom na znenie ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom správny
orgán prihliadal aj na skutočnosť, že žalobca spáchal viac priestupkov.

84. Keďže správny orgán útoky žalobcu neposudzoval z toho pohľadu, či nejde o jeden skutok, a teda
pokračujúci správny delikt, priestupok, čo by v konečnom dôsledku malo vplyv aj na zápis v evidencii
priestupkov žalobcu, oba útoky žalobcu by boli zapísané len ako jeden priestupok, nie dva priestupky,
správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm.
c/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

85. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť útoky žalobcu zo dňa 07.07.2020 a
10.07.2020 a vyhodnotiť, či sankcionovateľnosť čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden
priestupok, ktorý má: 1. rovnakú skutkovú podstatu, 2. všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť,
a to v čase a v spôsobe ich spáchania a 3. subjektívnu súvislosť danú jednotiacim zámerom žalobcu,
teda pokračujúci priestupok. Pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania
za pokračujúci priestupok, je potrebné aplikovať na základe analógie zákona pravidlá pre ukladanie
sankcie za pokračujúci trestný čin zakotvené v Trestnom zákone, podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona
a správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa
na priestupok. Je to nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a
jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v súlade s prvou vetou čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

86. Ak by správny orgán dospel k záveru, že medzi opakovanými útokmi žalobcu, nie je žiadna
objektívna alebo subjektívna súvislosť, čo však musí odôvodniť, v takomto prípade trestnosť každého
z nich posúdiť samostatne a uložiť sankciu podľa kritérií daných ustanovením § 12 ods. 1 zákona o
priestupkoch, ale aj § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch. Nemožno v takomto prípade pri určení výmery
sankcie prihliadať na to, že žalobca spáchal dva priestupky, keďže to ustanovenie § 12 ods. 1 zákona
o priestupkoch nepripúšťa.

87. Samozrejme žalovaný je v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný právnym názorom správneho súdu.

88. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
právo na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.

89. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský
súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podľa § 57 SSP
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a)ktorému správnemu súdu je určené,
b)kto ho robí,
c)ktorej veci sa týka,
d)čo sa ním sleduje a
e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania.

Podľa § 440 SSP
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.