Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010400
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7819010400.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného L.. O. O., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. marca 2022 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný L.. O. O., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom
S., G.. D. XXX/X, prechodne bytom Š., O. XXX, zamestnaný ako lesník A. U. Z.,

j e v i n n ý,

že dňa 07.07.2018 okolo 00.15 h na Ulici G.. D. v obci S., okres Rožňava, pri rodinnom dome č. XXX, po

tom, čo poškodený W. O. po predchádzajúcom verbálnom nedorozumení slovne napádal obžalovaného,
tento poškodeného fyzicky napadol tak, že ho päsťou najmenej 2-krát udrel do oblasti tváre a hlavy,
strkaldonehorukamiakeďpoškodenýspadolnazem,tuhonajmenej2-krátkopoldotelaahlavy,čímW.
O. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej očnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie
nosa s krvnou podliatinou, pomliaždenie pravého lakťa ľahkého stupňa s povrchovou kožnou odreninou,
pomliaždenie ľavej ruky, ľavého ramena, ľavého kolena, zlomeninu 8. a 9. rebra vľavo s minimálnym
posunom úlomkov, s dobou liečenia do 42 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č.
161/2018 Z. z. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Trestného
zákona a súd ho

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1,2 Trestného zákona, § 41 ods. 1
Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v
ustanoveniach § 36 písm. j), l) Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výške 500,- € (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
mesiacov.Podľa§288ods.1TrestnéhoporiadkusúdpoškodenýchW.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomS.,G.XXX/XX,
zastúpeného splnomocneným zástupcom O.. O. M. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
A. Y. X, XXX XX N., IČO: 3XXXXXXX, zastúpenú splnomocnenou zástupkyňou O..

S. O., s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Pôvodne súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, znalca,

prečítaním zápisníc a listinných dôkazov a po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 16.10.2020 obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod
obžaloby s konštatovaním, že uvedený skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom.
Súd pri tomto závere vychádzal z nasledovných skutočností:

Obžalovaný L.. O. O. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Súd
po splnení zákonom stanovených podmienok prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania.
Na svoju obhajobu vtedy uviedol, že stretol v nočných hodinách v miestnom pohostinstve poškodeného,
ktorý už bol pod vplyvom alkoholu. Nakoľko majú narušené vzťahy, radšej sa zdvihol a odišiel domov bez
toho, aby sa poškodenému vôbec ozval. Bolo už po polnoci, keď začul z ulice pred ich domom ako niekto

kope a búcha do oplotenia a pritom niečo kričí. Otvoril okno, vzal si malú baterku a zasvietil smerom k
vchodovej bránke. Vtedy si všimol, že pred ich domom stojí v značne podnapitom stave ich sused W.
O. mladší (poškodený), ktorý v podnapitom stave búchal do ich oplotenia volal ho vonku, že si ho podá.
Obžalovaný ho posielal preč, ale keďže neprestával kopať do oplotenia a vykrikovať, tak jeho otec si vzal
malú baterku a spolu vyšli pred vstupnú bránu v úmysle W. O. odohnať domov, čo sa im však nepodarilo.

Keď sa poškodenému ozval otec obžalovaného, aby odtiaľ odišiel domov, poškodený ho vtedy napadol
tak, že ho jedenkrát päsťou ruky udrel do tváre a ešte raz do pravého ramena v dôsledku čoho jeho otec
spadol na zem a vypadla mu baterka. Opitý poškodený spadol cez jeho otca na zem, popri kovovom
oplotení smerom do jarku, kde bol niekedy odtok vody. Obžalovaný poukázal na to, že poškodený si
musel popísané poradenia spôsobiť pri tomto páde, keď sa udrel o kovové oplotenie. Obžalovaný na

to zdvihol svojho otca. Poškodený vstal sám zo zeme, avšak naďalej kričal a vykrikoval na jeho osobu.
Keďže neustále skákal raz do neho a raz do jeho otca, obžalovaný bránil svojho otca, pričom mohol
niekoľkokrát rukami poškodeného od seba odstrčiť a vtedy ho mohol zasiahnuť asi dvakrát do oblasti
tváre. Bolo to však výhradne počas bránenia otca. Poprel, že by bol on alebo jeho otec poškodeného
akýmkoľvek spôsobom napadol, alebo kopal. Podľa názoru obžalovaného si poranenia musel spôsobiť

sám, keď v opitom stave najmenej dvakrát spadol na zem (aj obžalovaný keď poškodený neprestal na
nichútočiť,chytiltohtorukamizaoblečenieazvalilhonazemavšakbeztoho,abyhokopal).Obžalovaný
si všimol, že v tom čase prišiel na ich ulicu O. S., ktorý videl skutkové okolnosti. Následne sa obžalovaný
so svojím otcom vrátil do domu. Celý incident videla matka obžalovaného U. O., ktorá sledovala udalosti
z okna a potom z pred dverí schodiska rodinného domu a následne šla pre mobilný telefón, ktorým

poškodeného nahrala do svojho mobilu. Záznam bol poskytnutý polícií. V závere obžalovaný poukázal
na dlhoročné problémy a konflikty s rodinou poškodeného, zvlášť vtedy, keď sa poškodený vracia z
pohostinstva v podnapitom stave.

Svedok - poškodený W. O. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal zhodne ako v prípravnom

konaní. Vypovedal, že keď odchádzal domov z miestneho pohostinstva, bol v podnapitom stave. Keď
prechádzal okolo domu O. O., všimol si, že pri ich dome vo dvore stál obžalovaný. Keď prechádzal
popred dom, obžalovaný vyšiel vonku smerom k nemu a kričal, že ho zabije a zastrelí. On nereagoval
a pokračoval smerom domov. Následne však z dvora vyšiel na ulicu aj otec obžalovaného O. O., ktorý
mu kričal a nadával do žobrákov. Obaja šli za ním a O. O. mal v ruke baterku, ktorou mu svietil do očí.

Obžalovaný ho dobehol odzadu ho potkol tak, že mu kopol do nohy a keď spadol na zem, obžalovaný
k nemu pristúpil a začal ho na zemi kopať. O.Á. O. mu pri tom svietil baterkou do tváre. Obžalovaný
ho kopol viackrát a to najmenej štyrikrát do nôh, do oblasti brucha, do oblasti rebier a hlavy. Keď však
dostal jeden kopanec do hlavy, zostal na zemi a ďalej si už na okolnosti nespomína. O. O. ho nekopal,
ale sa len prizeral a svietil naňho baterkou. Poškodený sa prebral na zemi po 10-15 minútach, kedy už

pri ňom nikto nebol. Privolal RZP a vec telefonicky oznámil aj na políciu. Tak v prípravnom konaní, akoaj na hlavnom pojednávaní poškodený poprel, že by bol čokoľvek vykrikoval na obžalovaného pred jeho
domom. K množstvu alkoholu, ktorý vypil uviedol, že v ten deň vypil len jedno pivo a štyri hruškovice
o objeme 0,4 ml.

Svedkyňa U. O. na hlavom pojednávaní potvrdila výpoveď obžalovaného a dodala, že videla ako
poškodený napadol jej manžela, pretože ešte mal baterku, ktorá mu následne vypadla. Vtedy si poranil
koleno aj rameno. Ostatné udalosti kvôli tme len počula. Všetko natáčala na mobil od momentu, keď syn
s mužom vyšli na chodník a to až do momentu, keď sa vrátili do dvora. Manžel utrpel poranenie oka a

najmä ramena, na ktoré je liečený doteraz o čom prostredníctvom obhajcu boli predložené aj potvrdenia.
Tiež poukázala na dlhoročné narušené vzťahy medzi oboma rodinami a to aj napriek tomu, že sú blízki
príbuzní. V ďalšom vypovedala zhodne ako obžalovaný.

Svedok O. O. využil svoje právo a v trestnej veci svojho syna na hlavnom pojednávaní odmietol
vypovedať. Po splnení zákonom stanovených podmienok súd prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z

prípravného konania. Takto bolo zistené, že vypovedal zhodne, ako obžalovaný pričom zdôraznil, že
opitého poškodeného posielali domov, ktorý však do neho skočil, udrel ho päsťou do tváre a ešte raz
do ramena v dôsledku čoho spadol na zem. Vtedy mu z ruky vypadla baterka a poškodený cez neho
spadol - prepadol na zem do trávnatej časti jarku až ku kovovému oploteniu. Pri tomto páde narazil do
kovového oplotenia plota. Obžalovaný ho vtedy zdvihol zo zeme, no vstal aj poškodený ktorý naďalej

vykrikoval a opakovane skákal raz do neho a raz do syna. Obžalovaný ho bránil pred poškodeným,
pričom ho musel niekoľkokrát rukami odstrčil od neho, aby ho neudrel a vtedy ho zrejme dvakrát zasiahol
do oblasti tváre. Viackrát však poškodeného nezasiahol a poprel, že by ho ktokoľvek pri tomto incidente
kopal. Na mieste činu videl aj svedka O. S.. Svedok popísal svoje poranenia ktoré utrpel po tom, ako
ho napadol poškodený v dôsledku čoho sa musel podrobiť operácií pravého ramena, ktorého liečba

pokračuje doposiaľ.

Svedok O. S. vypovedal, že keď vystúpil na cestu začul krik a potom videl ako poškodený vykrikuje na
obžalovaného vulgárne slová („ty debile a toto stále dookola“), pričom tam bola aj nejaká šarvátka a
z oboch strán padli aj facky. V tom čase už svedok O. O. stál pri bráne a svietil baterkou a následne

O. odišli domov. Poškodený tam stále stál a vykrikoval a potom volal políciu. Svedok žiadny pád na
zem v tom čase nevidel. Na miesto prišiel s priateľkou, ktorá sa tiež snažila poškodenému dohovoriť. V
prípravnom konaní svedok dodal, že poškodený neustále slovne provokoval, vulgárne nadával a kričal
obžalovanému, čo neustále opakoval a fyzicky ho napádal. Fyzicky napádal obžalovaného ešte aj vtedy,
keď spolu s otcom chcel vojsť do dvora rodinného domu a šiel za ním, prišiel až k ich oploteniu, do

ktorého buď kopal nohami, ale ho trhal rukami. Nevidel nič také, že by bol ktokoľvek kopal nohami
do poškodeného a zo strany obžalovaného nepočul žiadne provokovanie a ani slovné vyhrážanie na
poškodeného.

Súd za účasti aj poškodeného oboznámil zvukovo-obrazový záznam, ktorý vyhotovila a poskytla

svedkyňa U. O.. Napriek tomu, že na zázname jasne počuť dlhšiu dobu znejúce vulgárne nadávky tak
ako to uvádzal obžalovaný, ako aj svedok S., poškodený opäť poprel, že by to bol jeho hlas a že nič
podobné on nekričal. Pokiaľ ide o množstvo alkoholu, ktoré u neho bolo zistené, poprel, že by vypil viac
alkoholu, koľko uviedol počas výpovede.

Súd pribral do konania Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave za účelom porovnania
záznamu, ktorý poskytla pre účely trestného konania svedkyňa U. O. so zvukovým záznamom, na
ktorom je časť výpovede poškodeného W. O.. Sporný materiál však bol vyhotovený ako nespracovateľný
za účelom individuálnej identifikácie hovoriacej osoby a preto nebolo možné vykonať individuálnu
identifikáciu hovoriacej osoby.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec O.. N. U., ktorý podal aj písomný znalecký posudok s
obsahomktoréhosasúdoboznámil.Znalecpodrobnepopísaljednotlivéporaneniaakonštatoval,žetieto
mohli vzniknúť tak ako to uvádzal poškodený, ale aj akýmkoľvek iným tupým úderom. Nedá sa bližšie
konštatovať, či poškodenému niekto pomohol k pádu na zem, alebo spadol nejakým nekoordinovaným

spôsobom v ťažkom stupni opitosti. Pokiaľ ide o najzávažnejšie poranenie a to zlomeniny rebier, toto
mohol utrpieť aj tým, že spadol na nejakú tupú hranu (obrubník, schod, zábradlie a pod.), čo sa nedá
vylúčiť. Nie je pri tom rozdiel, či tupá hrana vyčnieva 4 cm alebo 30 cm, pretože ide proste o hranu. K
výpočtujednotlivýchporanení,ktoréutrpelpoškodenýanaotázkučiichmoholpoškodenýutrpieťjednýmpádom na zem znalec potvrdil, že mimo pomliaždeniu ľavej očnice a nosa všetky ostatné poranenia
moholutrpieťvdôsledkujednéhopádu.Čosatýkakonštatovanéhootrasumozguľahkéhostupňaznalec
konštatoval, že vždy ide len o domnienku lekára prvého kontaktu, ktorý konštatuje podozrenie na takýto

otras mozgu. Takýto otras mozgu sa objektivizovať nedá, pretože má svoje presné kritériá (retrogradná
amnézia, a kvalitatívna porucha vedomia). Táto diagnóza sa často uvádza kvôli neskorším plneniam
zdravotnej poisťovne. V danom prípade znalec otras mozgu vylúčil. Zlomenina dvoch rebier vedľa seba
je z anatomického hľadiska bežný úraz a pri páde na bok ide o bežnú vec.

Na základe uvedených dôkazov, ako aj množstva ďalších listinných dôkazov súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania prokurátora a po preskúmaní veci
zrušilnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuuznesenímsp.zn.7To/98/220-278zodňa21.09.2021avrátil
túto vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení
uznesenia Krajský súd poukazuje na to, že sa nestotožnil s dôvodmi rozhodnutia Okresného súdu a
neuveril argumentácií obhajoby o tom, že obžalovaný konal v nutnej obrane snažiac sa ubrániť svojho

otca. Poukázal pritom aj na závery znaleckého posudku, výpovede svedkov a ďalšie dôkazy. Vyslovil
právny názor, že bude potrebné opäť kontradiktórnym spôsobom doplniť dokazovanie opätovným
výsluchom svedkov za prítomnosti znalca a takto ustáliť skutkový stav.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a

rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Súd po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie a na základe doplnených návrhov obhajoby
týkajúcich sa pôvodu poranení poškodeného, požiadal znaleckú organizáciu MED-PRO-ORTO s.r.o.

Košice, o doplnenie znaleckého posudku č. 06/2019.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2022 však obžalovaný hneď v úvode hlavného
pojednávania prehlásil, že mieni využiť svoje právo podľa § 257 Trestného poriadku. Na základe súhlasu
prokurátora obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil,
že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť
o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s
trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečiny, ktoré sú mu kladené za vinu a že sa dobrovoľne

priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v
súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257
ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k
spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného súd nepokračoval v dokazovaní jeho viny a zameral sa na
dôkazy týkajúce sa výrokov o treste a náhrade spôsobenej škody. Takto možno konštatovať, že vina
obžalovaného vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania po osvojení si právneho názoru odvolacieho
súdu.

Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na
zdraví, pričom nekonal v rámci nutnej obrany a jeho konanie vyplynulo z provokatívneho správania
poškodeného a dlhodobo narušených vzájomných vzťahov. Týmto svojím konaním naplnil všetky
zákonom stanovené znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a keďže na
mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil aj výtržnosti tým, že napadol iného, naplnil aj zákonom

stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane života a zdravia občanov, zásad občianskeho spolunažívania a verejného poriadku.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, obec však poukazuje na značne
narušené susedské vzťahy s poškodeným a z toho vyplývajúce susedské spory, ktoré sa doposiaľ
nepodarilo vyriešiť. Zamestnávateľ ho hodnotí kladne, správa sa slušne a nie je agresívny. Svoje
pracovné povinnosti si plní bez problémov. Doposiaľ súdne trestaný nebol.Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods. 2,
3 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na dve poľahčujúce okolnosti - obžalovaný sa priznal k

spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a obžalovaný
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona).

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V danom prípade pri hodnotení dôkazov pozornosti súdu neušla vysoká miera spoluzavinenia zo strany
poškodeného W. O.. Súd si pozorne vypočul zvukový záznam vyhotovený svedkyňou, na ktorom je
zreteľne počuť niekoľko minút trvajúce vulgárne nadávky a výkriky, ktoré svojím obsahom sú zhodné
s tým, čo uviedol obžalovaný, jeho príbuzní, ako aj svedok S.. Do určitej miery je pochopiteľné,

že vzhľadom na pozdnú nočnú dobu, dlhotrvajúce nadávky, výkriky a kopanie do oplotenia, mohli
byť obžalovaný a jeho príbuzní konaním poškodeného vyprovokovaní k následnému konfliktu, v
ktorom došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného. Práve vzhľadom na tieto skutočnosti súd neuveril
poškodenému, že na zázname nie je jeho hlas. Táto okolnosť vo svojom súhrne v značnej miere
ovplyvnila rozhodovanie súdu pri ukladaní trestu. Prihliadnuté bolo aj na dĺžku doby, ktorá uplynula od

spáchania činu, samozrejme aj na vyhlásenie o vine zo strany obžalovaného. Takto súd dospel k záveru,
že účel trestu predpokladaný trestným zákonom, ako aj prevýchovný účinok, dostatočne zabezpečí
aj primeraný peňažný trest, ktorý súd obžalovanému vymeral vo výške 500,- €. Pre prípad, že by sa
obžalovaný snažil úmyselne zmariť výkon tohto trestu , súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiacov.

Poškodený W. O. zastúpený splnomocneným zástupcom O.. O. M. v úvode hlavných pojednávaní
zotrvali na uplatnenom nároku z prípravného konania, kedy si poškodený uplatnil nárok z titulu
bolestného vo výške 858,60 € a stratu na zárobku vo výške 1 116,47 €, spolu v sume 1 975,07
€. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., si uplatnila náklady spojené s vynaloženou zdravotnou

starostlivosťou vo výške 492,70 €. Pri rozhodovaní o týchto nárokoch, súd vzhľadom na okolnosti
prípadu a konštatovanú vysokú mieru spoluzavinenia zo strany poškodeného, dospel k záveru, že k
ustáleniu spravodlivej zodpovednosti obžalovaného za spôsobený následok je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by však presiahlo rámec a potreby trestného konania. Tento záver sa týka najmä
okolnosti týkajúcich sa súvislosti medzi konaním obžalovaného a zistenými poraneniami poškodeného

vzhľadom na jeho značnú opitosť v čase činu, a pôvodu týchto poranení, a samozrejme aj stanovenia
konkrétnej miery spoluzavinenia. Z týchto dôvodov súd obe poškodené strany s ich nárokmi na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.