Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305200950
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5305200950.13

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: H. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom K. - J. č. XXXX, prechodne bytom K., ul. Y. W. č. XXXX/B, zastúpená splnomocneným zástupcom
JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom K., ul. K. W. č. XXXX, proti odporcovi: Y.
X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. - J. č. XXXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
Jozefom Varmusom, advokátom Stilo, s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 81, IČO: 36 863 203,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 11C/23/2005-850 zo dňa 3. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
prikázal navrhovateľke do výlučného vlastníctva:

1. byt č. 5 nachádzajúci sa v bytovom dome číslo XXXX na ulici Y. W., K. zapísaný na LV č. XXXX, podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku parcele KN 2537 -
zastavaná plocha katastrálne územie K., zapísaného na LV č. XXXX v hodnote 41.600 eur.
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal odporcovi do výlučného
vlastníctva:
2. investície do rodinného domu K., J., súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, postavený na

parcele CKN 9784/2 kat. úz. K., a to v hodnote 4.676,23 eur,
3. studňu na pitnú vodu nachádzajúcu sa na parcele KNC č. 9771/2 a vodovodnú prípojku v dĺžke 210,50
m v hodnote 4.050 eur,
4. mraziak značky Calex v hodnote 165,97 eur,
5. sedaciu záhradnú súpravu v hodnote 26,56 eur,
6. hospodársku budovu postavenú na parc. CKN č. 9784/2 a oplotenie postavené na parc. KN č. 9784/2

a KN č. 9784/18, spevnenú plochu pred hospodárskou budovou, oporný múrik pri hospodárskej budove
a studňa pri hospodárskej budove postavené na parcele KN 9784/18 kat. úz. K. v hodnote 11.566,80 eur.
Navrhovateľku zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu 17.262,35 eur do 60.
dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň ju zaviazal k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Čadca trovy preddavkované štátom vo výške 683,44 eur v lehote 15. dní po
právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného

súduČadcatrovypreddavkovanéštátomvovýške318,31eurvlehote15dnípoprávoplatnostirozsudku.
Navrhovateľku a odporcu zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov 1.460 eur do 15. dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
Sporným medzi účastníkmi konania bol rodinný dom č. XXXX nachádzajúci sa v K. - J., s ktorého

výstavbou bolo započaté ešte pred uzatvorením manželstva účastníkov. Navrhovateľka žiadala uvedený
rodinný dom zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu, že pred uzatvorenímmanželstvabolivystavanéibazákladydomupoprvúdeku.Odporcatvrdil,žedombolvčaseuzatvorenia
manželstva vystavaný v rozsahu 70 - 80 %. Vzhľadom na uvedené okresný súd poukázal na to, že
stavba ako vec v zmysle práva vzniká v okamihu, kedy je jednoznačným spôsobom viditeľné dispozičné

riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia (R 57/1995). Následne skúmal, v akom štádiu výstavby
sa nachádzal rodinný dom č. XXXX v čase uzatvorenia manželstva účastníkov, ku dňu 10. 12. 1992,
a v danom smere vykonal aj dokazovanie výsluchom svedkov. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského
súdu Žilina č. k. 8Co/273-7011-788 zo dňa 30. 08. 2011 opätovne vypočul účastníkov konania k otázkam
masy BSM a svedkov, ktorí sa podieľali na stavbe domu súpisné číslo XXXX. Svedkovia označení

navrhovateľkou, predovšetkým H. W., Y. R., L. G. v blízkom príbuzenskom vzťahu zhodne uviedli,
že prvé práce, ktoré sa začali vykonávať na rodinnom dome č. XXXX, boli započaté v júni, v júli
1992, kedy sa začalo aj s terénnymi úpravami pozemku, s výkopovými prácami. V rozpore s danými
svedeckými výpoveďami boli svedecké výpovede svedkov navrhnutých odporcom, a to Y. O., ktorý
uviedol, že rodinný dom začal odporca stavať v roku 1991, nakoľko je susedom odporcu. Rovnako Y.
P. potvrdiac svoje predchádzajúce svedecké výpovede. Okresný súd poukázal na to, že títo svedkovia

neboli v príbuzenskom vzťahu k odporcovi. Svedok Y. P. potvrdil rozhodujúcu skutočnosť, že odporcovi
boli zapožičané stavebné dielce na vystavanie lešenia na vonkajšiu omietku rodinného domu, a to
ešte predtým, ako odporca uzavrel s navrhovateľkou manželstvo. Z toho vyplýva, že bola realizovaná
vonkajšia omietka rodinného domu, a na stavbe boli vystavané prvky dlhodobej životnosti, ako sú
obvodové múry, schodištia, deky. V konaní vypočutí svedkovia L. B., T. V. potvrdili, že odporca so

stavbou rodinného domu začal v roku 1991, kedy vykonávali pomocné práce pri stavbe rodinného domu
v uvedenom rozhraní s ukončením stavby domu na jeseň 1992. Za podstatnú okolnosť súd považoval
tvrdenie svedka L. B., že pri vykonávaní vonkajších úprav pri rodinnom dome, vjazd, chodníky okolo
rodinného domu, príjazdová cesta, sám do mokrého betónu vyryl rímskymi číslicami, časťou arabských
číslic dátum, kedy sa vykonávali tieto práce, čo si svedok pamätal, bolo to v mesiaci máj 1992. Súd

poukázal aj na závery ohliadky, kedy táto skutočnosť bola ohliadkou na mieste samom zistená. Za
rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, či uvedený rodinný dom číslo súpisné XXXX patrí alebo nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov považoval okresný súd vyjadrenie navrhovateľky na
pojednávaní dňa 25. 05. 2005, na ktorom navrhovateľka uviedla, že v čase uzatvorenia manželstva s
odporcom boli na dome vystavané obvodové múry, a toto vyjadrenie navrhovateľky bolo uskutočnené

v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 6C/750/1992 a ktoré je v súlade s
výpoveďou na pojednávaní dňa 25. 05. 2005, kde navrhovateľka výslovne uviedla, že sporný rodinný
dom odporca vystaval pred uzatvorením manželstva s ňou, a tento dom je jeho výlučným vlastníctvom.
Dané vyjadrenia navrhovateľky boli rozhodujúcimi okolnosťami, pre ktoré súd zaujal názor, že stavba
rodinného domu č. XXXX bola v čase uzatvorenia manželstva už vecou v právnom slova zmysle, a ako

taká do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí, keďže do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria iba veci, ktoré manželia nadobudli až od okamihu uzatvorenia manželstva. Podľa
právneho názoru rodinný dom č. XXXX ako vec v právnom zmysle existoval už pred uzatvorením
manželstva účastníkov. V konečnom dôsledku v roku 1991 požiadal odporca stavebný úrad o vydanie
územného rozhodnutia, ktoré mu bolo vydané, a následne v roku 1992 aj stavebné povolenie, pričom

už v roku 1991 na základe územného rozhodnutia začal odporca s výstavbou predmetného rodinného
domu, ktoré skutočnosti v konaní mal súd preukázané výsluchmi svedkov (Y. P., L. B., Y. O.). Svedkovia
špecifikovali presne, aké stavebné práce boli v rozhodnom období, v ktorom sa podieľali na stavbe
rodinného domu realizované, pričom odporca v konaní predložil aj listinné dôkazy preukazujúce tú
skutočnosť, že zakupoval materiál na stavbu rodinného domu v roku 1991, 1992, ktoré doklady

boli vystavené ešte pred uzatvorením manželstva. Pred uzatvorením manželstva dostal odporca aj
nenávratný príspevok vo výške 64.000,- Sk, ktorú skutočnosť v konaní preukázal aj zmluvou o poskytnutí
štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu v danom rozsahu zo dňa 09. 03. 1992. Z týchto
dôvodov súd pri rozhodovaní o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov rodinný dom č.
XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nezahrnul.

Do masy bezpodielového spoluvlastníctva súd zahrnul investície vložené účastníkmi do predmetného
domu po uzavretí manželstva. Pri určovaní výšky týchto investícií súd nariadil znalecké dokazovanie
a súdnemu znalcovi uložil povinnosť uviesť hodnotu rodinného domu č. XXXX ku dňu vzniku
bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. ku dňu 10. 12. 1992, a ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, teda ku dňu 10. 04. 2002. Súdny znalec stanovil hodnotu rodinného domu ku

dňu vzniku bezpodielového spoluvlastníctva odlišne podľa údajov zadaných navrhovateľkou, a odlišne
podľa údajov zadaných odporcom. Aj v nadväznosti na uvedené skutočnosti, pre ktoré súd rodinný dom
č. XXXX do masy bezpodielového spoluvlastníctva nezaradil, súd vychádzal pri určovaní vložených
investícií do domu č. XXXX z hodnoty vyčíslenej súdnym znalcom na základe dokladov a vstupnýchúdajov zadaných znalcovi. Určenie hodnoty rodinného domu číslo XXXX ku dňu vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva súd súdnemu znalcovi uložil zodpovedať podľa stavu domu existujúceho ku dňu vzniku
bezpodielového spoluvlastníctva a z ceny obvyklej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

Hodnota rodinného domu číslo XXXX ku dňu vzniku bezpodielového spoluvlastníctva je vo výške
59.592,62 eur (1.795.287,23 Sk). Hodnota rodinného domu č. XXXX ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctvajevovýške64.268,85eur(1.936.163,28Sk).Matematickýmvýpočtomsúdurčilhodnotu
investícií vložených do rodinného domu č. XXXX vo výške po prepočte na platnú menu 4.676,23 eur
(140.876,- Sk), a túto hodnotu zaradil do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

Vo vzťahu k ďalšej medzi účastníkmi konania spornej položke, a to bytu č. 5 nachádzajúceho sa na
ulici J. W. v K., podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 8272/262154
a podielu na pozemku parcela KNC č. 2537 vo výške 8272/262154, okresný súd naďalej zotrval na
právnom názore, že sporný byt č. 5 spolu s príslušenstvom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov, a to aj po opakovanom výsluchu svedkyne J. V.. Opakovaná výpoveď svedkyne sama
osebe súd nepresvedčila o tom, že kúpnu cenu za sporný byt uhradila ona, resp. že navrhovateľke

darovala finančné prostriedky na kúpu tohto bytu. Tieto pochybnosti súdu vyvolala tá skutočnosť,
že svedkyňa o spôsobe financovania kúpy sporného bytu č. 5 pri svojom výsluchu pred Okresným
súdom Čadca dňa 17. 07. 2006 (č. l. 161 súdneho spisu) nič neuviedla, hoci podľa názoru súdu
ide o podstatnú a významnú skutočnosť vzťahujúcu sa k bytu č. 5 a k vlastníctvu k nemu. Tvrdenie
svedkyne, že jej výsluch bol zameraný iba na okolnosti rekonštrukcie bytu č. 5, a na iné okolnosti

jej výsluch vedený nebol, pochybnosti súdu ohľadom okolností, za ktorých bol sporný byt kupovaný,
neodstránilo. V závere svojej výpovede (rub č. l. 162 súdneho spisu) svedkyňa uviedla, že na ďalšie
skutočnosti týkajúce sa uvedeného bytu už nič uviesť nevie. Až následne po zrušení rozhodnutia
odvolacím súdom, keď táto svedkyňa bola s rozhodujúcimi skutočnosťami oboznámená, vzhľadom
aj na blízky príbuzenský vzťah s navrhovateľkou, vedela, k čomu bude vypovedať, súd jej výpoveď

vyhodnotil ako účelovú najmä v tom smere, že matke tieto finančné prostriedky dala titulom výplaty
kúpnej ceny. Iný objektívny dôkaz zo strany navrhovateľky predložený nebol. Súd sa nestotožnil s
názorom navrhovateľky, že sporný byt získala so svojím predchádzajúcim manželom K. W.. Právny
vzťah navrhovateľky a jej bývalého manžela k uvedenému bytu č. 5 bol iba nájomným vzťahom, nie
vzťahom vlastníckym. Navrhovateľka spolu so svojím bývalým manželom vlastnícke právo k bytu č. 5

nezískala. Mala k nemu iba právo nájmu, pričom táto okolnosť, že navrhovateľka bola nájomkyňou
uvedeného bytu pred uzatvorením manželstva s odporcom, podľa názoru súdu má vplyv iba na určenie,
ktorému z účastníkov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spravodlivé
tento byt prikázať do vlastníctva, t.j. účastníkovi, ktorý sa o jeho získanie pričinil viac. Nemá však
vplyv na posúdenie, či tento byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov daného konania

alebo nie. Rozhodujúcim pre určenie, či byt č. 5 do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí
alebo nie, je okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto bytu a spôsob nadobudnutia tohto
vlastníckeho práva, pričom v prípade kúpy je rozhodujúcou okolnosťou i to, aké, resp. koho finančné
prostriedky boli na kúpu tohto bytu vynaložené, teda či išlo o výlučné finančné prostriedky iba jedného
z manželov, alebo boli použité finančné prostriedky do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. V

danom prípade vlastnícke právo k bytu č. 5 bolo nadobudnuté za trvania manželstva účastníkov. V
nadväznosti na to, že nebolo nepochybne preukázané, že finančné prostriedky vynaložené na kúpu
uvedeného bytu boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, súd byt č. 5 spolu s príslušenstvom zahrnul
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Následne, keďže súd k takémuto právnemu záveru
dospel, nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty tohto bytu ku dňu vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 28/2006 všeobecná
hodnota uvedeného bytu ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je vo výške
41.600 eur.
Do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil aj studňu kopanú nachádzajúcu sa na
parcele KNC č. 9771/2 a vodovodnú prípojku. Na základe doplnku č. 2 k znaleckému posudku č.

29/2006 mal súd zistené, že uvedená studňa je hlboká 3 metre, z toho od úrovne upraveného terénu
po dno studne je 2,60 metra, a nad úroveň upraveného terénu presahuje najvyššie položená skruž
0,40 metra. Časové obdobie výstavby uvedenej studne a vodovodnej prípojky zostalo medzi účastníkmi
sporné. V tomto smere účastníci nepredložili žiadne dôkazy. V nadväznosti na uvedené rozdielne
stanovené obdobia súdny znalec i hodnotu studne a vodovodnej prípojky stanovil rozdielne, a to k

roku 1990 a k roku 1997. Vzhľadom na uvedené rozpory vo výpovediach účastníkov ohľadom výstavby
studne a vodovodnej prípojky, ktoré sa v konaní odstrániť nepodarilo, súd pri rozhodovaní o tom, či
studňa a vodovodná prípojka patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov alebo nie, vzal za
rozhodujúcu skutočnosť vyjadrenie odporcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp.zn. 6C/750/1992, z ktorého vyplynulo, že pri vykonaní ohliadky miesta samého dňa 25. 01. 1995, teda
už v čase existencie manželstva odporcu a navrhovateľky, nebol k rodinnému domu číslo súpisné XXXX
zabezpečený zdroj pitnej vody. Na základe uvedeného vlastného vyjadrenia odporcu v konaní sp. zn.

6C/750/1992 súd zahrnul studňu kopanú nachádzajúcu sa na parcele KNC č. 9771/2 a vodovodnú
prípojku k rodinnému domu č. súpisné XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Pri určení
hodnoty tejto studne a vodovodnej prípojky súd vychádzal z ocenenia stanoveného súdnym znalcom
podľa veku studne a vodovodnej prípojky k roku 1997, t.j. z hodnoty 4.050 eur.
Osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 DG LX 50 kw, evidenčné číslo CA 777 AB nadobudnuté

účastníkmi konania za trvania manželstva súd do ich bezpodielového spoluvlastníctva nezaradil, a
to z toho dôvodu, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria veci, ktoré existujú ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. V danom prípade však k odpredaju vozidla došlo počas trvania
manželstva účastníkov. Danú skutočnosť nesporne mal súd preukázanú z výpisu technického preukazu
k vozidlu, z ktorého vyplýva, že k prepisu vozidla z odporcu na Y. W. došlo dňa 12. 11. 2001. Do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov by patrili finančné prostriedky získané predajom tohto

motorového vozidla za predpokladu, že tieto finančné prostriedky boli prevzaté a ponechané si iba
jedným z bývalých manželov. Súd, keďže predaj osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1,9
DG LX 50kW, ev. č. CA 777 AB za trvania manželstva účastníkov mal nesporne preukázané, zameral
dokazovanie na zistenie, komu boli finančné prostriedky za odpredaj motorového vozidla vyplatené,
či obom účastníkom, t. č. už bývalým manželom, alebo iba jednému z nich, a ak iba jednému z nich,

tak ktorému. V danom prípade súd dôkaz, ktorý predložila navrhovateľka ako výpis zo zdravotnej
dokumentácie nachádzajúci sa na č. l. 839 vyhodnotil ako nie dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že
sa nezúčastnila odovzdania finančných prostriedkov od svedka Y. W. po kúpe vozidla. Súd vzal
za preukázané svedeckou výpoveďou vypočutého svedka Y. W., ktorý motorové vozidlo od účastníkov
odkúpil za kúpnu cenu 300.000,- Sk, že kúpnu cenu odovzdal priamo odporcovi, pričom pri odovzdávaní

bola prítomná i navrhovateľka, a účastníci si mali uvedenú sumu rozdeliť. Z výpisu zo zdravotnej
dokumentácie nevyplýva, že by navrhovateľka, pokiaľ aj mala prísny kľud na lôžku, nebola spôsobilá
chôdze, resp. mala také zdravotné problémy, ktoré by jej znemožňovali účasť pri výplate finančných
prostriedkov tak, ako to uviedol svedok, ktorý tvrdil a videl, ako si účastníci tieto finančné prostriedky
delili. Svedok vo výpovedi, nakoľko bol opätovne vypočutý, zotrval aj pri opakovanom výsluchu. Súd

nezistil medzi jeho prvou a opakovanou výpoveďou žiadne podstatné rozpory, ktoré by túto výpoveď mali
spochybniť. Výpoveď svedka podporuje i záznam z technického preukazu vzťahujúceho sa na uvedené
osobné motorové vozidlo. Z tohto dôvodu, keďže súd nezistil iné skutočnosti, pre ktoré by mal výpovedi
svedka neveriť, finančnú hodnotu získanú predajom osobného motorového vozidla mal za rozdelenú
medzi účastníkmi, a preto ju do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nezahrnul.

Ďalšou vecou, ktorú navrhovateľka navrhla do bezpodielového spoluvlastníctva zahrnúť, bola záhradná
chatka odporcom označená ako hospodárska budova postavená na parcele KNC č. 9784/2. Obaja
účastníci zhodne uviedli, že táto hospodárska budova - záhradná chatka bola postavená za trvania
manželstva. Odporca sa proti jej zaradeniu do bezpodielového spoluvlastníctva bránil tým, že
predstavuje príslušenstvo k rodinnému domu, a keďže rodinný dom nie je predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva s navrhovateľkou, nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ani
hospodárska budova. Súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Záhradná chatka - hospodárska budova
podľa názoru súdu je nehnuteľnou stavbou, pri ktorej nie je vylúčené prípadné vlastnícke právo
aj iného subjektu, ako vlastnícke právo k rodinnému domu, vedľa ktorého je postavená. Nakoľko
bola vybudovaná za trvania manželstva, ktorá skutočnosť v konaní bola nesporne preukázaná, túto

do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil. Hodnota záhradnej chatky podľa záverov
znaleckého dokazovania po prepočte na platnú menu predstavuje sumu vo výške 8.875,73 eur. Odporca
sa voči uvedenej hodnote hospodárskej budovy bránil tým, že bola vybudovaná z drevených podvalov,
ktoré mu daroval Ing. H. T., a krov na ňu mu darovala sestra zo starého rodičovského domu. Hodnota
dreveného materiálu použitého pri výstavbe hospodárskej budovy podľa dodatku k znaleckému posudku

na ocenenie hospodárskej budovy po prepočte na platnú menu bola vo výške 855,15 eur. Skutočnosť,
že drevené podvaly boli odporcovi darované, mal súd preukázanú svedeckou výpoveďou svedka Ing.
H. T., ktorý uviedol, že tieto za dopravné náklady dal odporcovi. To, že by tieto mali byť darované aj
navrhovateľke, svedok vo svojej výpovedi neuvádzal. Preto súd na obranu navrhovateľky v danom
smere, že boli darované aj jej, neprihliadal. Svedeckou výpoveďou T. B. bolo nesporne preukázané,

a to jej opätovným výsluchom na pojednávaní dňa 15. 10. 2002, že táto darovala drevo na krov na
hospodársku budovu odporcovi. Svedkyňa uvádzala, že v rodičovskom dome jej matka bývala asi do
roku 1994, a následne odišla do Dolného Kubína, kde ju doopatrovala až do jej smrti v roku 2005. V
krátkostiposmrtiotcadošlokrozobratiuhospodárskejbudovy,ktorábolanovšia.Jednalosaoprístavbu,a drevá, hranoly odtiaľ použil odporca. Pamätala si toľko, že keď sa opravoval rodinný dom, nejaké
drevá boli demontované, a taktiež boli použité odporcom. Z daných dôvodov, keďže veci získané darom
do BSM nepatria, súd znížil hodnotu hospodárskej budovy o hodnotu drevnej hmoty, ktorú odporcovi

darovali svedkovia T. B. a Ing. H. T.. Pokiaľ ide o obranu navrhovateľky, že hospodárska budova bola
stavaná z dreva vyťaženého z lesa patriaceho matke navrhovateľky, ktorú preukazovala navrhovateľka
číselníkom dlhého dreva ako dôkazom, súd uviedol, že číselník jednoznačne nepreukazuje, že práve
toto drevo vyťažené na meno matky navrhovateľky skutočne bolo použité pre potreby navrhovateľkinej
domácnosti. Preto súd na tento dôkaz neprihliadal. Iné dôkazy v konaní navrhovateľka nepredložila.

Hodnotu hospodárskej budovy postavenej na parcele KNC č. 9784/2 po odpočítaní darov odporcov súd
ustálil na 8.020,61 eur (241.628,85 Sk).
Do masy bezpodielového spoluvlastníctva súd zahrnul aj oplotenie postavené na parcele KN č. 9784/2 a
KN č. 9784/18 a spevnenú plochu pred hospodárskou budovou, oporný múrik pri hospodárskej budove
a studňu pri hospodárskej budove postavené na parcele KN 9784/18 katastrálne územie K., pri ktorých
ani jeden z účastníkov nerozporoval, že tieto boli postavené za trvania manželstva. Z hodnoty oplotenia

parcely KN č. 9784/2 a KN č. 9784/18 súd však odpočítal hodnotu drevnej hmoty ocenenej súdnym
znalcom na sumu 304,19 eur, ktorú odporca zakúpil pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou,
čo mal súd preukázané faktúrou č. 20248 zo dňa 23. 07. 1992 (č. l. 257), z ktorej jednoznačne
vyplynula skutočnosť, že odporca zakúpil uvedeného dňa od Kysuckých drevárskych závodov 1875 ks
hranolčekov. Hodnota uvedených vecí je tak po odpočítaní drevnej hmoty po prepočte na platnú menu

vo výške 3.546,20 eur (3.850,39 eur hodnota uvedených vecí mínus hodnota drevnej hmoty použitej na
výstavbu oplotenia 304,19 eur).
Súd do okruhu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva nezahrnul veci pod položkami 2
až 17 a 19, a to kreslo hnedé rozkladacie 1 ks, luster 5-ramenný nachádzajúci sa v obývačke 1ks,
sporák značky MORA, mikrovlnná rúra, naparovacia žehlička, elektrický spotrebič na pečenie, elektrický

radiátor, automatickú práčku, vysávač, spálňu, obývaciu stenu, sedaciu súpravu, televízor, záclony 20
ks, plyšové koberce 5 ks, paplóny 4 ks, luster 5-ramenný v spálni, a to práve z tých dôvodov, že
v čase rozhodnutia s poukazom na § 153 ods. 1 O. s. p. na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov nemal preukázané, že by uvedené hnuteľné veci existovali. Rozporuplné tvrdenia
navrhovateľky, aj odporcu o tom, že navrhovateľka uvedené veci nechala v rodinnom dome, nič z

rodinného domu neodsťahovala, tak, ako na to poukazovala aj svedecká výpoveď Y. O., je v rozpore aj
s jej výpoveďou na ohliadke na mieste samom v roku 2006, kedy sama uviedla, že žiadne veci, ktoré
nadobudla s odporcom za trvania manželstva, sa v rodinnom dome nenachádzajú. Súd nezistil, kde
sa hnuteľné veci označené účastníkmi konania v čase rozhodovania nachádzajú, teda že neexistujú.
Odporca tvrdil, že v mesiaci august 2012 osobné veci, ako aj veci, ktoré navrhovateľka nadobudla pred

uzavretím manželstva, jej vrátil. Navrhovateľka v danom smere poukázala na to, že časť hnuteľných
vecí poslala späť odporcovi. Súd nedospel k zhodnému vyjadreniu a zisteniu výpoveďami účastníkov
konania, kde veci označené a nadobudnuté za trvania manželstva pod položkami 2 až 17, 20 sa
nachádzajú. Preto v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ich do masy BSM
nezahrnul.

Do okruhu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd zaradil mraziak značky
CALEX v hodnote 165,97 eur, sedaciu záhradnú súpravu v hodnote 26,546 eur, nakoľko uvedené veci
nachádzajúsauodporcu,pridanýchzhodneuviedli,priichzaradenídobezpodielovéhospoluvlastníctva
obaja účastníci, ako aj zhoda nastala k ich zostatkovej hodnote.
Do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nezaradil kuchynskú linku, ktorá podľa

odporcu neexistuje. V danom prípade navrhovateľka nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz o
tom, že kuchynská linka, ktorú žiadala zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva, ku dňu jeho
zániku existovala. Dôkazné bremeno preto v uvedenom smere navrhovateľka neuniesla, a preto
kuchynskú linku do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd nezaradil. Rovnako navrhovateľka
nepreukázala ani skutočnosť, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom ku dňu jeho

zániku bola hobľovačka - preťahovačka, pri ktorej odporca poukázal na to, že táto bola za trvania
manželstva odpredaná G. S.. Do bezpodielového spoluvlastníctva súd nezaradil ani bojler na teplú
vodu 200 l, nakoľko tento nie je samostatnou vecou, ale predstavuje súčasť rodinného domu a
jeho hodnota sa premietla do hodnoty investícií vložených do domu. Z rovnakých dôvodov, ako pri
ostatných veciach súd do bezpodielového spoluvlastníctva nezaradil ani dosky a fošne. Navrhovateľka v

danom smere neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala ich existenciu ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva s odporcom.
Od hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd odpočítal sumu,
ktorú odporca získal od sestry T. B., v prepočte na platnú menu 8.298,48 eur, pričom súd zopakovalna základe intencií rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 30. 08. 2011 dôkaz výsluchom svedkyne,
pričom v podrobnostiach už odkázal na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/371/2008 zo dňa
26. 11. 2009. Svedkyňa zhodne ako v predchádzajúcej svedeckej výpovedi dňa 15. 10. 2012 uviedla,

že rodičia jej na základe kúpnej zmluvy, ktorú skutočnosť mal nesporne preukázanú súd pripojením
si spisového materiálu RI 774/91, odpredali rodinný dom. V skutočnosti sa jednalo však o dar, i keď
formálne bola uvedená kúpna zmluva. Prianím rodičov svedkyne bolo, aby ona vyplatila svojmu bratovi -
odporcovi sumu 250.000,- Sk. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že v čase prevodu predmetného rodinného
domu v roku 1991 boli poplatky za darovanie neúmerne vysoké. V dôsledku tejto skutočnosti práve

formálnosťou prevodov bol poplatkový zákon obchádzaný, kde namiesto darovacej zmluvy sa uvádza
kúpna zmluva. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila opätovne, že zo svojich finančných prostriedkov
vyplatila odporcovi čiastku 250.000,- Sk, a to za života svojich rodičov, pretože odporca začal so
stavbou rodinného domu, bolo to v roku 1991. Spolu so svojím manželom, ktorý dostal peniaze z
výplaty zo svojho rodinného domu na Morave, odkiaľ pochádzal, tieto peniaze vyplatili odporcovi. Bolo
to aj z toho dôvodu, že odporca najviac pomáhal svojim rodičom, aj pri stavbe rodičovského domu. V

konečnom dôsledku dohoda bola taká, pretože najstaršej sestre sa pomáhalo najväčším spôsobom pri
stavbe rodinného domu, mladší brat, ktorý študoval na vysokej škole, tomu finančne rodičia pomáhali, a
odporcovi - staršiemu bratovi bola požiadaná zo strany rodičov vyplatiť čiastku 250.000,- Sk. Súd mal za
to, že dostatočným spôsobom odstránil rozpory, na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí.

Od hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd naopak neodčítal sumu po prepočte
na platnú menu vo výške 19.916,35 eur, ktorú sumu mal odporca získať titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva od svojej prvej manželky T. X.. I v tejto časti súd v podrobnostiach
odkázal na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/371/2008 zo dňa 26. 11. 2009, kde táto
skutočnosť už bola ustálená.

Od hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd odpočítal sumu,
ktorú odporca získal titulom zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu dňa
09. 03. 1992 vo výške 64.000,- Kčs v prepočte konverzným kurzom predstavujúc sumu 2.124,41 eur.
Od hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd odpočítal sumu,
ktorú odporca získal titulom predaja osobného motorového vozidla značky Volga Gaz v roku 1999 za

sumu 90.000,- Sk v prepočte 2.987,45 eur, ktoré motorové vozidlo na základe zhodného vyjadrenia
získal navrhovateľ pred uzatvorením manželstva, a ktoré motorové vozidlo v roku 1999 zn. Volga
Gaz 24 bolo odpredané svedkovi G. R. (č. l. 826 spisu), kedy svedok sám uviedol, že motorové
vozidlo od odporcu odkúpil v dobrom technickom stave, pričom súčasťou kúpy bol aj naftový motor a
nejaké súčiastky navyše. Asi po piatich rokov od kúpy, nakoľko mal s motorovým vozidlom svedok dve

autonehody, dal ho zošrotovať, pretože sa nedalo opraviť. Pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala
a nepredložila dôkaz, ktorým by auto, resp. jeho finančná hodnota nemala byť odpočítaná od majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, súd na jej tvrdenia neprihliadal.
Rovnako súd z masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov neodpočítal ani odporcom uvádzanú
sumu po prepočte na platnú menu 2.655,51 eur získanú za odpredaj motorového vozidla, a sumu

po prepočte na platnú menu 14.937,26 eur, ktoré mal odporca mať ešte pred uzavretím manželstva
usporené, nakoľko pri preukazovaní uvedených finančných prostriedkov odporca dôkazné bremeno
neuniesol. Súd od hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov neodpočítal ani odporcom
uvádzanú sumu po prepočte na platnú menu 6.638,78 eur, ktorú mal odporca získať z obchodu s
drevom, nakoľko ku dňu svojho rozhodovania nemal ustálené jednoznačným a nespochybniteľným

spôsobom okamih, kedy odporca finančné prostriedky získal, či tieto finančné prostriedky získal ešte
pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou, alebo až po uzatvorení manželstva s navrhovateľkou.
V danom smere odporca neuniesol dôkazné bremeno. Dôkaz na to, že navrhovateľka uviedla, že do
manželstva priniesol sumu po prepočte na platnú menu 6.638,78 eur na zaujatie stanoviska, že táto
suma bola odporcom získaná pred uzatvorením manželstva, a teda pred vznikom bezpodielového

spoluvlastníctva s navrhovateľkou, a ako taká má byť od hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva
odčítaná, nepostačuje. Rozhodujúcim, v danom prípade preukázané nebolo, bol okamih, kedy odporca
tieto finančné prostriedky fyzicky získal. Pri vyporiadaní takto zisteného majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd prihliadal na mieru pričinenia sa každého z účastníkov
ozískanieuvedenýchvecínato,ktorýzmanželovtietoveciužíva,azároveňnato,abykaždýzmanželov

získal z týchto vecí, a to nielen v ich finančnom vyjadrení, ale aj v ich hmotnom stave. Preto tieto veci
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva rozdelil medzi účastníkov tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.Hodnota majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je 62.085,65 €. Po
odpočítaní sumy 8.298,48 eur, ktorú sumu odporca získal od svojej sestry T. B., a ktorá suma v plnej
výške prináleží iba odporcovi, a po odpočítaní sumy 2.987,45 eur za odpredaj motorového vozidla zn.

Volga Gaz v hodnote 90.000,- Sk, a po odpočítaní sumy 2.124,41 eur (64.000,- Kčs), ktorú sumu získal
pred uzatvorením manželstva odporca titulom poskytnutia štátneho príspevku na individuálnu bytovú
výstavbu, predstavuje podiel navrhovateľky na majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva v
sume 24.337,65 eur, a podiel odporcu sumu 24.337,65 eur, plus suma 8.298,48 eur získaná od T. B., plus
suma 2.987,45 eur za odpredaj motorového vozidla, plus suma 2.124,41 eur titulom štátneho príspevku

na individuálnu bytovú výstavbu. Navrhovateľke bol prikázaný majetok do vlastníctva v hodnote 41.600
eur. Odporcovi bol prikázaný majetok v hodnote 20.485,56 €. Navrhovateľku preto súd zaviazal k
povinnosti vyplatiť odporcovi na vyrovnanie ich podielov sumu 17.262,35 eur (41.600 mínus 24.337,65
eur).
V súlade s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov súd účastníkov konania zaviazal k
povinnosti uhradiť súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške

3 % hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva po odpočítaní súm patriacich iba odporcovi, t.j. zo sumy
48.675,31 eur. Súdny poplatok súd tak vyčíslil vo výške 1.460 eur.
O trovách preddavkovaných štátom súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p."), bol toho názoru, že podmienky za splnenia ktorých je možné účastníka konania k
náhrade trov preddavkovaných štátom zaviazať, boli u oboch účastníkov splnené, a oboch účastníkov

je možné zaviazať k náhrade trov v konaní preddavkovaných štátom. Súd súčasne prihliadal na tú
skutočnosť, že odporca v konaní zložil preddavky v celkovej výške po prepočte na platnú menu 365,13
eur, a keďže všetky dôkazy boli vykonané v prospech oboch účastníkov, považoval za spravodlivé, aby
sa na trovách dôkazu podieľali obaja účastníci v rovnakej miere. Navrhovateľka by sa tak mala podieľať
na trovách dokazovania vo výške rovnajúcej sa odporcom zloženému preddavku, t.j. v sume 365,13

eur. Po odpočítaní uvedenej sumy, ktorú by na trovy preddavkované štátom uhradila navrhovateľka,
zostávajú nepokryté trovy preddavkované štátom vo výške 636,63 eur. Uvedené trovy preddavkované
štátom súd opätovne rozdelil rovným dielom medzi navrhovateľku a odporcu. Po matematickom
prepočte, aby výška náhrady trov spojených so znaleckým dokazovaním a svedočného bola u oboch
účastníkov konania rovnaká, súd zaviazal navrhovateľku k úhrade trov preddavkovaných štátom celkom

v sume 683,44 eur (365,13 eur plus polovica zo sumy 683,44 eur, t. j. 318,31 eur). Odporcu súd zaviazal
k úhrade trov preddavkovaných štátom v sume 318,31 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p.

V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozsudok okresného súdu a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnedé rozkladacie kreslo, luster
5-ramenný nachádzajúci sa v obývačke, sporák Mora, mikrovlnú rúru, naparovaciu žehličku, elektrický
spotrebič na pečenie, elektrický radiátor, automatickú práčku, vysávač, spálňu, obývaciu stenu, sedaciu
súpravu, televízor Orava, 20 ks záclon, 5 ks plyšových kobercov, 4 ks paplónov, studňu na pitnú
vodu a vodovodnú prípojku, luster 5-ramenný v spálni, mraziak zn. Calex, sedaciu záhradnú súpravu,

hospodársku budovu, rodinný dom č. XXXX a kúpnu cenu za predaj osobného motorového vozidla zn.
Škoda Octávia . Navrhla, aby bol odporca povinný jej vyplatiť na vyrovnanie podielu 46.610 eur a hradiť
jej trovy konania.
Namietala, že procesný súd nezaradil do masy BSM účastníkov rodinný dom sup. č. XXXX zapísaný na
LV XXXX, postavený na parc. CK-N č. 9784/2 kat. úz. K. s odôvodnením, že navrhovateľka v konaní sp.

zn. 6C/750/1992 a na pojednávaní dňa 25. 05. 1995 uviedla, že sporný rodinný dom postavil odporca.
Trvala na tom, že v konaní bolo preukázané, že so stavbou rodinného domu sa začalo v lete 1992.
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 10. 12. 1992, k tomuto dátumu boli postavené iba obvodové múry
- pivničné priestory po 1. „deku". Vypočutí svedkovia H. W., Y. R., L. G., Y. W. a ďalší, jednoznačne
potvrdili, že 1. nadzemné podlažie sa začalo budovať až v roku 1993. Vodorovná, zvislá konštrukcia,

strechaaschodištebolizhotovenéažpouzavretímanželstva.Keďženebolivčaseuzavretiamanželstva
ešte vybudované na rodinnom dome prvky dlhodobej životnosti, ktoré stavbu charakterizujú ako vec
v právnom slova zmysle, možno z tohto vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec,
ktorá nepatrí do BSM, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Pokiaľ súd poukazoval na
jej vyjadrenie v konaní sp. zn. 6C/750/1992 Okresného súdu Čadca uvádzala, že v tomto konaní sa

neriešila otázka vlastníckeho práva účastníkov konania, ale sa preukazovalo, či tento rodinný dom je
dokončený, či je spôsobilý na bývanie. Z odôvodnení rozhodnutí sp. zn. 6C/750/1992 Okresného súdu
Čadca v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Co/1657/95 je preukázané, že
rodinný dom nebol spôsobilý na bývanie, ani v roku 1995. Na dome chýbali vybudované prvky dlhodobejživotnosti - schodište, tak ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 25. 01. 1995 v konaní sp. zn. 6C/750/1992
Okresného súdu Čadca. Aj z technologického hľadiska nie je reálne, aby bol rodinný dom postavený
fakticky za 4 mesiace, pretože v zimných mesiacoch nie je možné stavbu postaviť. Neumožňoval to v

tom čase daný technologický postup. Ak by bol dom postavený ako uvádza odporca pred uzavretím
manželstva v roku 1992, je nelogické, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až v roku 1997, kedy
bol rodinný dom spôsobilý na bývanie. Odporca neprodukoval dôkazy, prečo bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie po uplynutí 5-tich rokov od postavenia rodinného domu.
Nestotožnila sa s odôvodnením rozhodnutia pokiaľ sa týkalo vyhodnotenia svedeckých výpovedi, keď

na svedkov, ktorých ona označila súd neprihliadol, lebo boli s ňou v príbuzenskom pomere, a priklonil sa
k výpovedi svedkov, ktorých navrhol odporca s tým, že títo svedkovia neboli v príbuzenskom vzťahu k
odporcovi. Zároveň uviedol, že výpovede týchto svedkov aj po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom
boli zhodné.
Svedok Y. P. na pojednávaní dňa 28. 03. 2012 uviedol, že poskytol odporcovi už v roku 1990 - 1991
mechanizmy na výstavbu tohto rodinného domu. Uviedol, že koncom roku 1991 bol rodinný dom

postavený, v tomto roku sa vykonávali aj vonkajšie omietky na fasáde ale samotný odporca uvádza,
že výstavba rodinného domu začala v roku 1992 a bola dokončená pred uzavretím manželstva s
navrhovateľkou. Súd napriek týmto rozporom, uveril svedeckej výpovede svedka Y. P.. Svedok Y. P. a aj
odporca zhodne uviedli, že spolu podnikali a že sú v priateľskom vzťahu.
Svedok L. B. navrhnutý odporcom uviedol, že so stavbou rodinného domu začal odporca v roku 1991 a

dom bol postavený v jeseni 1992. Aj táto svedecká výpoveď je v rozpore aj ako s výpoveďou odporcu
tak aj so svedeckou výpoveďou svedka Y. P..
Domnievala sa, že výpovede svedkov, ktorých navrhol odporca sú účelové.
Svedkovia, ktorých v konaní navrhla vypočuť napr. H. W., Y. R., L. G. aj keď sú s ňou v príbuzenskom
pomere, zhodne počas celého konania uvádzali, že so stavbou rodinného domu bolo započaté v letných

mesiacoch v roku 1992, bola postavená stavba po 1. „deku". Stavba sa zazimovala a v stavbe sa
pokračovalo až v roku 1993.
Navrhovateľka namietala, že procesný súd opätovne zaradil do masy BSM aj byt č. 5 nachádzajúci sa
v bytovom dome sup. č. XXXX na ul. Y. W. v K., zapísaný na LV XXXX, pri rozhodovaní o tomto byte sa
nevysporiadal s dôvodmi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30. 08. 2011, neakceptoval

právny názor odvolacieho súdu.
Poukázala na rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/750/1992, ktorým súd zrušil právo
spoločného nájmu bytu č. 5 medzi ňou a jej bývalým manželom s tým, že ako členka družstva bude
užívať byt naďalej ona. Jej bývalý manžel bol povinný sa z bytu vypratať do 15 dní po zabezpečení
náhradného bytu. Podľa navrhovateľky by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, aby bola 2x nútená

vysporiadať sa s vlastníctvom tohto bytu aj s odporcom. V tomto smere upozornila súd na ustanovenie §
28 zákona č. 182/1993 Z. z. Uvádzala, že bola členom OSBD Čadca ešte pred uzavretím manželstva. Z
titulu vyporiadania BSM s jej bývalým manželom, iba jej vzniklo právo na odkúpenie tohto bytu do svojho
osobného vlastníctva. Predmetný byt aj z tohto dôvodu nemôže tvoriť BSM účastníkov.
Svedkyňa J. V., dcéra účastníkov konania, uviedla že kúpnu cenu za tento byt zaplatila ona zo

svojich finančných prostriedkov. Procesný súd v tejto časti svedeckej výpovede svedkyni neuveril ako
nedôveryhodnej, ale v časti svedeckej výpovede, v ktorej uviedla, že motorové vozidlo zn. Mercedes
darovala výlučne odporcovi, pokladal jej výpoveď za dôveryhodnú, označil ju za účelovú. Z vykonaného
dokazovania v priebehu konania takáto skutočnosť nebola preukázaná, svedkyňa sa nevyjadrovala v
predchádzajúcej svedeckej výpovedi k spôsobu zaplatenia kúpnej ceny.

Súd do BSM účastníkov nezaradil finančné prostriedky získané predajom motorového vozidla zn. Škoda
Octavia vo výške 300.000,- Sk. Vychádzal z výpovedi svedka Y. W., ktorý mal uviesť, že navrhovateľka
bola prítomná pri odovzdávaní kúpnej ceny. Namietala túto svedeckú výpoveď, uvádzala, že nemohla
byť prítomná pri odpredaji tohto auta z dôvodu, že bola PN. Svoje tvrdenie preukázala lekárskym
potvrdením. Predložila procesnému súdu výpis zo zdravotnej dokumentácie, z ktorého bolo preukázané,

že mala nariadený prísny kľud na lôžku. Keďže nemala zakázanú chôdzu, procesný súd uveril odporcovi
a svedkovi Y. W., že navrhovateľka bola prítomná pri odovzdávaní kúpnej ceny za motorové vozidlo.
Trvala na tom, že pokiaľ mala nariadený prísny kľud na lôžku, čo z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva
nemohla sa zúčastniť odovzdania peňazí svedkom Y. W.. Považovala výpoveď svedka Y. W., ktorý je
blízkym priateľom odporcu za nedôveryhodnú.

Od hodnoty majetku patriaceho do BSM účastníkov konania súd odpočítal sumu, ktorú odporca získal
od sestry T. B. v prepočte na platnú menu 8.298,48 eur. Súd v odôvodnení uvádza, že na základe
rozhodnutia Krajského súdu Žilina opätovne vykonal výsluch svedkyne T. B.. Keďže svedkyňa uviedla,
že iba formálne bola napísaná kúpna zmluva, aby sa predišlo zaplateniu poplatkov za právny úkondarovanie. Uviedla, že sumu 250.000,- Sk vyplatila osobne odporcovi v rodičovskom dome, pri tomto
úkone navrhovateľka prítomná nebola. Namietala, že na rozdiel od svedeckej výpovede J. V. procesný
súd tejto svedeckej výpovedi uveril. V tomto prípade však už súd neuvádza, že svedkyňa T. B. je v

príbuzenskom pomere s odporcom a pred opätovným výsluchom bola s rozhodujúcimi skutočnosťami
už oboznámená. Navrhovateľka považovala výpoveď svedkyne T. B. za nedôveryhodnú, účelovú.
Od hodnoty majetku patriaceho do BSM účastníkov konania súd odpočítal sumu, ktorú odporca získal
titulom zmluvy o poskytnutí stavebného príspevku na individuálnu bytovú výstavbu v tomto smere
vyjadriladomnienku, žezdôvodunezaradeniarodinnéhodomusoBSMúčastníkovkonaniasúdfakticky

druhýkrát odrátal sumu z hodnoty BSM účastníkov konania.
Od hodnoty majetku patriaceho do BSM účastníkov, súd odpočítal sumu, ktorú mal získať odporca
titulom predaja motorového vozidla zn. Volga Gaz v sume 90.000,- Sk. Tento návrh odporca vzniesol až
po zrušujúcom uznesení Krajského súdu Žilina. Procesný súd uveril odporcovi aj svedkovi G. R., že mu
motorové vozidlo bolo odpredané napriek tej skutočnosti, že ani odporca a svedok nevedeli identifikovať
toto motorové vozidlo. Neuviedli ŠPZ ani iné písomné dôkazy. Pokiaľ by aj bolo odpredané, odporca

tieto finančné prostriedky nevzniesol do BSM účastníkov konania a ponechal si ich pre vlastnú potrebu.
Procesný súd hnuteľné veci pod položkami č. 2 až 17 nezahrnul do BSM účastníkov konania. V
odôvodnení uviedol, že v čase rozhodnutia s poukazom na § 153 ods. O. s. p. na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov nemal preukázané, že by hnuteľné veci existovali.
Procesný súd rozsudkom zo 06. 04. 2011 určil, že položky pod č. 2 až 17 prikázal do výlučného

vlastníctva navrhovateľke. Navrhovateľka podala aj proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, aby tieto
hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva odporcu. Odporca proti tejto časti výroku rozsudku odvolanie
nepodal. Z tohto dôvodu existencia hnuteľných vecí pod položkami č. 2 až 17 bola podľa nej preukázaná.
Procesný súd nevykonal žiadne dôkazy na existenciu resp. neexistenciu týchto hnuteľných vecí.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods.
1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Napriek už tretiemu rozhodnutiu prvostupňového súdu a po vykonaní rozsiahleho dokazovania okresný

súd nevykoval dokazovanie úplne a v zmysle procesných zásad pre hodnotenie dôkazov v občianskom
súdom konaní (§ 132 O. s. p.) Vzhľadom na neúplné vyhodnotenie vykonaných dôkazov, založil tak
okresný súd neúplnosť rozhodnutia o mase BSM a tiež nepreskúmateľnosť finančného vyporiadania
medzi účastníkmi. Odvolací súd pre uvedené nemohol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a ani
zmeniť.

Odvolací súd považoval odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľkou za čiastočne dôvodné, najmä
pokiaľ okresný súd opätovne zaradil do masy BSM účastníkov byt č. 5 nachádzajúci sa v bytovom dome
č. XXXX na ul. Y. W., zapísaný na LV č.XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytovéhodomuanapozemkuparceleč.KN2537-zastavanáplochavkat.úz.K.,nevyhodnotilvykonané
dôkazy v súlade s ust. § 132 O. s. p., a neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli najavo zo spisu

Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/750/1992, kde bola vyriešená otázka členských práv navrhovateľky
k družstevnému bytu, v konaní označenému ako byt č. 5 v bytovom dome č. XXXX na ul. Y. W. v K..

Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,

môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je
členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o
prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.).

Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k

všeobecnej úprave nadobudnutia majetku za trvania manželstva obsiahnutej v ust. § 143 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho
z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnymprávnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového
spoluvlastníctva (rozsudok NS SR 3Cdo/291/2006).

Ak navrhovateľke a odporcovi nevzniklo spoločné členstvo v družstve a členský podiel v byte č.5
sa nestal spoločným a členkou družstva bola len navrhovateľka, len táto bola ako člen výlučne
oprávnená vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva. So zreteľom na špecifický charakter práva
spoločného nájmu podľa ust. § 704 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ člen družstva, ktorý je
nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva

družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných
práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv
toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov,
považuje sa za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto
prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania
manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva.

Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V tomto smere poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že prvostupňový súd mal pripojiť aktuálny výpis
z listu vlastníctva na byt č. 5 v bytovom dome č. XXXX a od príslušnej správy katastra a vyžiadať spis,
ktorým bola zmluva o prevode vlastníctva bytu vkladovaná. Odporca by mal v tomto smere nárok na
preukázané investície do uvedeného bytu, za trvania manželstva.

Odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku navrhovateľky, že dom č. XXXX v kat. úz. K. patrí do
BSM účastníkov za dôvodnú. V tomto smere sa stotožnil s dokazovaním vykonaným pred okresným
súdom a vyhodnotením tohto dokazovania. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že
s výstavbou tohto domu sa začalo v letných mesiacoch roku 1992 a dom bol ako vec v právnom zmysle

dokončený za trvania manželstva s odporcom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na konanie pred
Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 10C/109/2004, v ktorom na navrhovateľka domáhala určenia, že
dom č.XXXX v kat. úz. K. patrí do BSM jej a odporcu. Dňa 23. 03. 2005 zobrala návrh späť a konanie
žiadala zastaviť. Uvedenému konaniu predchádzal zápis rodinného domu č. XXXX na list vlastníctva na
žiadosť navrhovateľky zo dňa 20. 08. 2002. Odporca sa však v konaní vedenom na Katastrálnom úrade

Žilina pod č. Xo - 39/2002- Ma domohol opravy na liste vlastníctva č. XXXX a dom č. XXXX bol zapísaný
na odporcu ako výlučného vlastníka. Navrhovateľka ani v uvedených konaniach nepreukázala, že dom
č. XXXX je v BSM účastníkov konania.
Odvolací súd v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam uvádza, že zápis na liste vlastníctva č. XXXX v katastri

nehnuteľnosti pre kat. úz. K., o vlastníckom práve odporcu k domu č. XXXX je v zmysle ustanovenia §
70 citovaného zákona záväzný a hodnoverný, pokiaľ nebol preukázaný opak. Odvolací súd mal za to,
že navrhovateľka nepreukázala opak zápisu na LV a okresný súd rozhodol správne pokiaľ dom č.XXXX
nezahrnul do masy BSM účastníkov.
Odvolací súd v nadväznosti na uvedené mal za to, že od hodnoty majetku patriaceho do BSM

účastníkov okresný súd nesprávne odpočítal sumu 2.121,41 eur, ktorú získal odporca titulom zmluvy
o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu. Zmluva je datovaná dňom 09. 03.
1992, kedy účastníci neboli manželia a jednalo sa o finančné prostriedky investované do domu, ktorý
do BSM účastníkov nepatrí. Taktiež pri preukázaní daru od sestry odporcu T. B. v sume 8.298,48 eur
nepostupoval okresný súd správne, keď uvedenú sumu odpočítal od masy BSM účastníkov. Svedkyňa

preukazovala, ako to vplynulo z jej výpovede, že túto sumu darovala odporcovi v roku 1991, ktoré
finančné prostriedky mal odporca použiť na zakúpenie materiálu na stavbu domu, išlo o okná, dvere,
radiátor, tehly, ktoré mal uložené v stodole u rodičov. Išlo tak o finančné prostriedky, ktoré boli použité
na stavbu domu č. XXXX, ktorý do BSM účastníkov nepatrí. Napokon v roku 1991 kedy malo k
odovzdaniufinančnýchprostriedkovodsvedkynepreodporcudôjsťneboliúčastnícimanželmiaodporca

nepreukázal, že z uvedených prostriedkov zakúpil veci patriace do BSM.

Odvolací súd považoval odvolaciu námietku uvedenú navrhovateľkou, že prvostupňový súd nemal
preukázaný predaj motorového vozidla a existenciu vozidla odporcu zn. Volga Gaz, za dôvodnú. Mal
za to, že v tomto smere okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie, lebo ani odporca a ani svedok

bližšie neidentifikovali vozidlo, neuviedli a nepreukázali dátum prevodu, záznamy o prevode vozidla
na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom na uvedené mal prvostupňový súd vyzvať odporcu,
aby predložil príslušné dôkazy, inak by odporca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s týmto
vozidlom a jeho predajom a následne nie je možné, pre nedostatočné dokazovanie ohľadne tohtovozidla odpočítavať sumu získanú jeho predajom, od masy BSM. Odporca tiež nepreukázal ako naložil
z finančnými prostriedkami získanými predajom vozidla.
Odvolací súd mal za to, že okresný súd nedoplnil dokazovanie ohľadne predaja vozidla zn. Škoda

Octavia ev. č. 777 AB dôsledne. Vychádzal len z výsluchu svedka Y. W. a tento dôkaz nevyhodnotil v
súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní. Takým dôkazom bol obsah spisu Okresného súdu
Čadca sp. zn. 6C/118/2002, kde zhodne účastníci v prípade ich rozvodu uviedli, že spolu nebývajú od
septembra 2001, pričom k odpredaju vozidla malo dôjsť v novembri 2001. Súd v odôvodnení rozhodnutia
nevyhodnotil navrhovateľkou namietaný blízky vzťah svedka Y. W. k odporcovi, na ktorý počas konania

poukazovala.Zároveň predajvozidlanevyhodnotilvsúvislostisostatnýmidôkazmi,zktorých vyplynulo,
že následne po odpredaji tohto vozidla bolo prevedené na T. X., v tom čase manželku odporcu. Pokiaľ
vyhodnotil lekárske potvrdenie predložené v konaní navrhovateľkou ako nepostačujúce, urobil tak bez
odborného posúdenia.

Odvolací súd považoval odvolaciu námietku navrhovateľky o nezaradení ďalších hnuteľných vecí do

masy BSM za dôvodnú. Z posledného výsluchu odporcu pred rozhodnutím okresného súdu vyplynulo,
že mal nájsť v dome č.XXXX elektrický spotrebič na pečenie, naparovaciu žehličku. Odporca uviedol, že
radiátor a záclony ako aj plyšové koberce navrhovateľke poslal, čím existencia uvedených hnuteľných
vecí bola preukázaná a aj to u ktorého z účastníkov sa nachádzali. Odporca tiež uviedol, že dňa 24.
08. 2012 spálil paplóny, čím taktiež potvrdil ich existenciu.

Súd je povinný zisťovať čo do masy BSM patrí a vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý
ako spoločný existoval ku dňu zániku BSM.

Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov okresným súdom nie je možné
ustáliť masu BSM účastníkov ku dňu zániku BSM a stanoviť finančné vyporiadanie medzi účastníkmi a

preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd pri vyhodnotení jednotlivých odvolacích námietok vyvodil, že prvostupňový súd nezistil
skutkovýstavúplneanesprávneskutkovézisteniaviedlikpredčasnýmanesprávnymprávnymzáverom.
Rozsudok okresného súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne dôsledne vypočuje účastníkov konania k základným
otázkam ohľadne masy BSM.
Pre zistenie úplného stavu vo veci vypočuje prípadne ďalších svedkov navrhnutých účastníkmi a po
doplnení dokazovania v naznačenom smere vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .