Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8814202369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: L.I. B., V.. X.X.XXXX, P. L.
V. B., P. V. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou so sídlom vo
Vranove nad Topľou, Boženy Němcovej 1, IČO: 50569456, proti žalovaným: 1/ K. O., V.. XX.XX.XXXX,
P. T., J. P. XXXX/XX, 2/ R. E., V.. XX.X.XXXX, P. T., Q. XXXX, obom zastúpeným JUDr. Milošom
Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, IČO: 35511028, o určenie,
že na nehnuteľnostiach neviazne záložné právo, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 10C/9/2014-304 z 12.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na nehnuteľnostiach - pozemkoch EKN 270/62,
EKN 272/123, EKN 272/31, EKN 272/518, EKN 272/823, k.ú. X. neviazne záložné právo v prospech
žalovaného 2/, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo 14.9.2011 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako
záložným dlžníkom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom s právnymi účinkami vkladu pod spisovou
značkou L. XXXX/XXXX. Priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že kúpnou zmluvou zo dňa 29.7.2011 pôvodný žalobca ako predávajúci
previedol na žalovaného 1/ ako kupujúceho predmetné nehnuteľnosti.

3. Správa katastra Vranov nad Topľou rozhodnutím číslo vkladu L. XXXX/XX zo dňa 18.8.2011 povolila
vklad vlastníckeho práva mimo iného aj k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/ na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2011 uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným 1/ ako kupujúcim.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 11C/213/2011-99 zo dňa 19.9.2012 rozhodol tak,
že určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29.7.2011 medzi žalovaným 1/ L. Q. (v tomto konaní pôvodný
žalobca) ako predávajúcim a žalovaným 2/ rade K. O. (v tomto konaní žalovaný 1/) ako kupujúcim, ktorej
predmetom bol predaj predmetných nehnuteľností je neplatná, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v

Prešove č.k. 21Co/3/2013-147 potvrdený.

5. Pôvodný žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/20 parcely č. 270/262 o výmere 10.869
m2 zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. 272/123 vo výmere 1437 m2 zapísanej na LV č. XXXX a parcelyčíslo 272/318 o výmere 270 m2, číslo 272/518 vo výmere 388 m2 a číslo 272/823 vo výmere 112 m2
zapísanej na LV č. XXXX, pričom všetky parcely sa nachádzajú v k. ú. X. a ako titul nadobudnutia
je uvedený rozsudok OS VT č. 11C/2123/2011 a rozsudok KS PO sp.zn. 21Co/3/2013. Na všetkých

uvedených parcelách ako to vyplýva z časti „C“ Ťarchy uvedených listov vlastníctva je uvedená ťarcha
na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech R. E. (žalovaného 2/) podľa zmluvy o pôžičke
zo dňa 25.8.2011 č.sp. L. XXXX/XXXX-XXX/XX. Žalobca L. B. sa stal spoluvlastníkom uvedených parciel
na základe kúpnych zmlúv zo dňa 3.3.2017, vklad povolený pod L. zo dňa 29.3.2017-74/17 a kúpnych
zmlúv, na základe ktorých bol povolený vklad pod L.-XXX/XXXX z 21.6.2017-139/17, L.-XXXX/XXXX z

13.9.2017-244/17, L.-XXXX/XXXX z 27.11.2017-315/17 a L.-XXXX/XXXX z 14.8.2018-243/18.

6. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalovaným 1/ súd zistil, že túto uzavreli žalovaný 2/ ako veriteľ a
žalovaný 1/ ako dlžník podľa dátumu uvedeného v zmluve dňa 14.9.2011 s tým, že podľa čl. I. sa veriteľ
zaviazal požičať dlžníkovi finančnú čiastku 15.000,- eur a prenechať ju dlžníkovi do 31.12.2011, zmluvné
strany sa dohodli, že predmetná pôžička je bezúčelová a bezúročná a podľa čl. III. sa ju dlžník zaviazal

vrátiť veriteľovi najneskôr do 31.12.2011. Podľa čl. V. poskytnutie pôžičky bolo podmienené podpísaním
záložnej zmluvy, na základe ktorej bude zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam.

7. Žalovaný 2/ ako záložný veriteľ a žalovaný 1/ ako záložný dlžník uzavreli dňa 14.9.2011 zmluvu
o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam pre zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom plynúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa
25.8.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, pričom pohľadávka záložného
veriteľa predstavuje sumu 15.000,- eur s príslušenstvom.

8. Zo spisu Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Vranov nad Topľou číslo vkladu L. XXXX/

XXXX zo zmluvy o zriadení záložného práva súd zistil, že tento obsahuje návrh na vklad práva do
katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva a rozhodnutie o povolení vkladu.

9. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným
Y. T..I..N.. vyplýva, že spoločnosť bola založená dňa 12.1.2011, pričom spoločníkmi boli mimo iných aj

žalovaní 1/ a 2/.

10. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Y. T..I..N.. spoločnosť bola zapísaná dňa 8.2.2011
a aj z tohto vyplýva, že spoločníkmi boli mimo iných aj žalovaní 1/ a 2/ a žalovaný 1/ bol od 8.2.2011
aj konateľom spoločnosti.

11. Ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
v k. ú. X. v ňom zapísaných, ktoré nadobudol mimo iných aj na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2010.

12. Pôvodný žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa podanou žalobou v spojení so

zmenou žaloby domáhal zrušenia zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2011 uzavretej
medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložným dlžníkom, ktoré záložné
právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011 uzavretej
medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom, keď súd vzhľadom na predložené
listinné dôkazy, ako aj na vyjadrenia strán konania mal za preukázané aj ich zhodným vyjadrením, že

záložné právo zabezpečovalo pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2011, napriek tomu, že
na predmetných listoch vlastníctva, na ktorých je zapísané vlastnícke právo žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam, je uvedený dátum zmluvy o pôžičke 25.8.2011, pričom žalobca namietal premlčanie
výkonu záložného práva. Žalobca v ďalšom priebehu konania žiadal pripustiť zmenu žaloby s tým,
že žiada, aby súd určil že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech

žalovaného 2/.

13. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo
z možnosti premlčania vylúčené. V § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravené premlčanie práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu (premlčanie záložného práva) a premlčacia lehota tohto práva je

upravená v § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko v ďalších ustanoveniach nie je ustanovené inak a
je trojročná. Premlčaniu teda záložné právo podlieha v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, čo v danom prípade
vzhľadom na dojednanie v zmluve o pôžičke nastalo dňom nasledujúcim po 31.12.2011, nakoľko douvedeného dátumu bol žalovaný 1/ ako dlžník povinný vrátiť poskytnutú pôžičku žalovanému 2/ ako
veriteľovi, ktorý potvrdil, že pohľadávka žalovaného 1/ zo zmluvy o pôžičke uhradená nebola, a taktiež
si doposiaľ tento nárok neuplatnil ani súdnou cestou s odkazom na prebiehajúce mimosúdne rokovania

a údajné prísľuby žalobcu na usporiadanie ich vzájomných vzťahov, no táto skutočnosť nič nemení na
plynutí a v konečnom dôsledku aj uplynutí premlčacej doby právo žalovaného 2/ ako veriteľa zo zmluvy
o pôžičke.

14. Je nepochybné, že v danej veci obe premlčacie doby uplynuli, že žalovaný 2/ ako záložný veriteľ

nezačal s predajom zálohu a pôvodným, ale aj terajším žalobcom bola vznesená námietka premlčania.
Žalovaný 2/ ako záložný veriteľ stráca možnosť domáhať sa proti vôli už terajšieho žalobcu ako záložcu
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané, ktorého premlčania žalobca namietal.
Teda je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nebude môcť domáhať predaja alebo iného speňaženia
zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu a teda záložné
právo nemôže byť v ďalšom, resp. do budúcna spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ došlo k premlčaniu záložného práva, tak ako to v tejto veci uzavrel
súd, môže sa žalobca dovolávať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o
určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takom určení naliehavý právny záujem. Žalobca dôvodí tým,
že záložné právo má už len povahu naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia

námietky premlčania. Keďže súd mal preukázaný naliehavý právny záujem na určení v zmysle aj
pripustenej zmeny žaloby, berúc do úvahy aj právny názor vyslovený odvolacím súdom prezentovaným
vyššie, preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné
právo v prospech žalovaného 2/, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zradení záložného práva uzavretej
medzi žalovaným 1/ ako záložným dlžníkom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, keďže žalobca ako

osoba, ktorá nebola účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva a keďže nedošlo k zániku záložného
práva z niektorého zo zákonom predpokladaných spôsobov, nemá žiadnu inú zákonnú možnosť domôcť
sa výmazu predmetného záložného práva ako záznamom na základe rozhodnutia súdu.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

17. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Poukázali na to, že zmluva o zriadení záložného práva, ktorú uzatvorili žalovaní je doteraz platná.
Žalovaný 1/ bol 14.8.2011 zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti a bol preto ako vlastník oprávnený

uzavrieť so žalovaným 2/ zmluvu o zriadení záložného práva. Žalovaný nehnuteľnosti nadobudol v
dobrej viere od vtedajšieho vlastníka. Napriek tomu, že neskôr bola zmluva vyhlásená za neplatnú,
k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva došlo v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy z 29.7.2011. Záložné právo je stále aktuálne, pretože dlh z pôžičky
do dnešného dňa nebol vyrovnaný, a preto nedošlo k premlčaniu záložného práva.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania

a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.22. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26. Podľa § 151j ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) kataster
nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom
bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných

právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“).

28. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave

chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

29. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

30. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že pôvodný vlastník predmetných nehnuteľností
L. Q. kúpnou zmluvou z 29.7.2011 odpredal svoj spoluvlastnícky podiel 1/20 pod P. k predmetným
nehnuteľnostiam v k.ú. X.. Táto kúpna zmluva bola v konaní pod sp.zn. 11C/213/2011 Okresného súdu
Vranov nad Topľou v spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 21Co/3/2013 určená

za neplatnú. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 2/ ako oprávnený uzavreli zmluvu o zriadení
záložného práva v prospech žalovaného 2/ k predmetným nehnuteľnostiam a vklad tejto záložnej zmluvy
bol povolený pod č. L. XXXX/XXXX.

31. So zreteľom na zmenu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bol uznesením súdu prvej

inštancieč.k.10C/9/2014-246zo17.9.2020povolenývstupterajšiehožalobcuL.B.dokonanianamiesto
pôvodného žalobcu L. Q..32. Treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci je potrebné konštatovať
premlčanie záložného práva v trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101, § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o majetkové právo, ktoré premlčaniu taktiež podlieha. Je nepochybné, že

žalovaný 2/ ako veriteľ zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi žalovanými uzavretá, túto pôžičku nevymáhal
a nezačal ani s výkonom záložného práva zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k tejto zmluve o
pôžičke, ktorá bola medzi žalovanými uzavretá 14.9.2011.

33. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatuje, že premlčacia doba trojročná začala plynúť

od 31.12.2011, nakoľko najneskoršie do uvedeného dátumu bol žalovaný ako dlžník povinný vrátiť
poskytnutú pôžičku na základe zmluvy zo 14.9.2011, čo sa nestalo a v zmysle vyššie uvedeného zo
stranyžalovaného2/neboltentodlhvymáhanýanebolouplatnenéanizáložnéprávoakozabezpečovací
prostriedok.

34. Možno teda konštatovať, že premlčané sú oba právne inštitúty, ktoré sú predmetom tohto konania

v širšom slova zmysle, teda tak dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo 14.9.2011, ako aj zmluva o
zriadení záložného práva na zabezpečenie tohto dlhu, pretože ide o vzájomne previazané právne úkony
s tým, že pokiaľ došlo k premlčaniu nárokov vyplývajúcich zo základného právneho vzťahu založeného
zmluvou o pôžičke zo 14.9.2011, dochádza následne aj k premlčaniu záložného práva pokiaľ toto nebolo
v trojročnej premlčacej lehote uplatnené. Na základe skutočností zistených v prvoinštančnom konaní

možno konštatovať, že obe premlčacie lehoty (teda tak vo vzťahu k dlhu vyplývajúcemu zo zmluvy
o pôžičke zo 14.9.2011, ako aj vo vzťahu k záložnému právu vyplývajúcemu z predmetnej zmluvy
o zriadení záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku) uplynuli 31.12.2014, nakoľko ide o
trojročné premlčacie lehoty.

35. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaných, podľa ktorej treba brať
do úvahy platné zriadenie záložného práva a dobromyseľné nadobudnutie predmetných nehnuteľností
od pôvodného vlastníka. Taktiež je bez právneho významu tvrdenie uvedené v odvolaní žalovaných,
že záložné právo je aktuálne, nakoľko dlh z pôžičky nebol doposiaľ vyrovnaný a nedošlo k premlčaniu
záložného práva. V skutočnosti v zmysle vyššie uvedeného premlčacia doba vo vzťahu k dlhu, ako aj k

záložnému právu uplynula, nakoľko k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy o pôžičke malo dôjsť 31.12.2011
čo sa však nestalo.

36. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v prejednávanej veci vyhovel a určil,
že pôvodne dojednané záložné právo v súčasnosti na predmetných nehnuteľnostiach už neviazne. So

zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na
správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).