Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115010157.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.10.2015, v trestnej
veci proti obž. K. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 14/2015 zo dňa 23.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec proti obžalovanému K.
V., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom R. č. XX, okr. L., pre skutok kvalifikovaný v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3Pv/845/14/7707 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.10.2014 v čase o 12.45 hod. v L., viedol po ulici
I. v smere ku križovatke s ulicou V. osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, EVČ: PO-493DF, jeho

vedeniu nevenoval plnú pozornosť a pred budovou Východoslovenských elektrární narazil do zadnej
časti stojaceho vozidla značky Mercedes ML, EVČ: PO-350CE, ktoré viedla P. U., nar. XX.X.XXXX, v
dôsledku čoho P. U. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia a práceneschopnosťou 40 dní,
postúpil Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu Prešov, ktorý by ho mohol
prejednať ako priestupok.

Proti uvedenému uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú
dodatočne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že okresný súd po vyhodnotení
dôkazov konštatuje ako príčinu dopravnej nehody to, že obžalovaný nedostatočne sledoval situáciu
v cestnej premávke a zároveň nedodržal bezpečnú vzdialenosť za iným vozidlom. Aby obžalovaný
porušil ustanovenie § 17 (vzdialenosť medzi vozidlami) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke však
podľa neho výsledky dokazovania nenasvedčujú. Zdôraznil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní

uviedol, že keď prichádzal na križovatku, pozeral na semafor, na ktorom naskočila zelená, autá sa
dávali do pohybu, pričom si nevšimol, že auto pred ním stojí a narazil do neho. Poškodená na
hlavnom pojednávaní uviedla, že s vozidlom stála na križovatke 5. - 6. v poradí, nohu mala ešte na
brzde, keď zacítila prudký náraz odzadu. Z takto vykonaného dokazovania je podľa neho zrejmé, že
obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Táto okolnosť bola príčinou

dopravnej nehody a teda je v príčinnej súvislosti so spôsobením dopravnej nehody a jej následkom
predstavovaným ublížením na zdraví poškodenej. Uviedol, že za dôležitú povinnosť možno všeobecne
pokladať povinnosť, porušenie ktorej má spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo
zdravie, resp. keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Plne sa venovať vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke považuje za najzákladnejšie povinnosti vodiča, čo znamená, že
vodič je neustále povinný sledovať vozovku pred vozidlom. Vzhľadom k tomu má za to, že ak obžalovaný

si túto povinnosť nesplnil a poškodenej spôsobil ľahký následok, porušil dôležitú povinnosť uloženú muzákonom o cestnej premávke. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil
tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto
výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora
nie je dôvodná, aj keď s niektorými jeho námietkami je potrebné súhlasiť.

Prvostupňový súd dospel k svojmu rozhodnutiu v podstate z toho dôvodu, že aj keď podľa vykonaného
dokazovania sa skutok uvedený v obžalobe stal a tento spáchal obžalovaný, tak nejde o trestný čin.
Poukazujúc na to, že k žalovanému prečinu ublíženia na zdraví malo dôjsť pre nedostatočné sledovanie
situácie v cestnej premávke a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti za iným vozidlom a následok na
zdraví poškodenej nie je nenapraviteľný, resp. ťažko napraviteľný, dospel k záveru, že zo strany
obžalovaného nedošlo pri skutku k porušeniu dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania,

povolania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona, no jeho konanie by mohlo byť
posúdené ako priestupok.

Zo strany sťažnostného súdu je potrebné v prvom rade uviesť, že aj keď prvostupňový súd dospel
k vecne správnemu rozhodnutiu, tak sa dostatočne nevysporiadal s tým, ktorú povinnosť uloženú

mu podľa zákona obžalovaný porušil. Stalo sa tak najmä v dôsledku skutočnosti, že namiesto toho,
aby v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku sám starostlivo vyhodnotil vykonané dôkazy a vyvodil z
nich skutkové a právne závery, tak sa zameral na opisovanie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
týkajúceho sa inej trestnej veci, v ktorej páchateľ pri vedení motorového vozidla porušil povinnosť
dodržať dostatočnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním.

V predmetnej trestnej veci je tak potrebné súhlasiť so sťažnostnou námietkou prokurátora, že výsledky
dokazovania nenaznačujú, aby povinnosťou porušenou obžalovaným bola povinnosť dodržať bezpečnú
vzdialenosť za iným vozidlom, vyplývajúca z ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke. Podľa tohto ustanovenia je totiž vodič povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú

vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho
pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný ním vedeným motorovým vozidlom narazil do
zadnej časti stojaceho motorového vozidla, teda nie pred ním idúceho vozidla. O porušenie povinnosti

uloženej v § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. teda v predmetnom prípade nešlo.

Obžalovaný uviedol, že do stojaceho vozidla poškodenej P. U. narazil preto, lebo keď prichádzal na
križovatku, pozeral sa na semafor, na ktorom naskočila zelená, pričom autá sa postupne dávali do
pohybu, no on si nevšimol, že auto pred ním ešte stojí a aj keď spomaľoval a brzdil, tak nedobrzdil.

Je tak nepochybné, že obžalovaný svojím konaním porušil povinnosť vodiča uloženú mu v § 4 ods. 1
písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona

sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
Pritom nie každé porušenie povinnosti účastníkov cestnej premávky stanovenej zákonom č. 8/2009 Z.
z. možno považovať mechanicky súčasne za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 158 Tr. zákona.

Za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať len porušenie takej povinnosti uloženej vodičovi
podľa zákona, ktorej porušenie má za danej situácie spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie
ťažkej ujmy na zdraví, keď teda jej porušením môže ľahko dôjsť k takémuto následku. Ide najmä o také
porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a váhu motorových
vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takýto

následok skutočne často máva (podobne R 33/1972). Význam porušenia ktorejkoľvek vodičskej
povinnosti je pritom priamo závislý na konkrétnej dopravnej situácii.V predmetnej veci je zrejmé, že obžalovaný situáciu v cestnej premávke, aj keď nedostatočne, sledoval,
keď približujúc sa vozidlom k svetelnej križovatke jeho rýchlosť spomaľoval. Reagoval tak na kolónu
vozidiel a na svetelnú signalizáciu, na ktorej už podľa jeho tvrdenia začalo svietiť zelené svetlo.

Vychádzajúc z rozsahu poškodení vozidiel obžalovaného a poškodenej a najmä zo znaleckého posudku
z odboru zdravotníctvo a farmácia, popisujúceho mechanizmus vzniku zranenia poškodenej a rýchlosť
nárazu, pri ktorej takéto zranenie vzniká, možno ustáliť, že obžalovaný motorové vozidlo v čase zrážky
viedol nízkou rýchlosťou 15 až 20 km/h.

Práve uvedené skutočnosti, teda nízka rýchlosť a spôsob jazdy, keď obžalovaný na situáciu v cestnej
premávke reagoval (aj keď nedostatočne), svedčí o tom, že vozidlo neviedol spôsobom, ktorý by bol
prejavom hrubej nezodpovednosti a hazardérstva. Za týchto okolností, aj keď obžalovaný povinnosť
ustanovenú mu predpismi o cestnej premávke porušil, nemožno v tomto porušení vidieť porušenie
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ktoré predpokladá ust. § 158 Tr. zákona.

Preto obžalovaný, aj keď sa skutok stal, svojím konaním nenaplnil pojmové znaky prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Ako však prvostupňový súd správne poukázal, žalovaný skutok by iný orgán mohol prejednať ako
priestupok. Preto rozhodol vecne správne, keď v súlade s § 280 ods. 2 Tr. poriadku vec postúpil OR PZ,

ODI Prešov na prejednanie priestupku.

Z týchto dôvodov krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle ust. § 193 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.