Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/13/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121204279
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121204279.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky H. V., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom G. XXX/XX, V., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667,
Trenčín a otca H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., G., zastúpeného Petrom Dulkom, bytom
Centrum II. 100/68, Dubnica nad Váhom, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní
matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. decembra 2021, č.k.
34P/72/2021-96, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. z
doterajšej sumy 225 eur mesačne na sumu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 14.04.2021, ktoré otcovi uložil prispievať
k rukám matky, vždy do 21. dňa v mesiaci vopred. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín
zo dňa 29.01.2021, č.k. 34P/221/2019 -91 vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca
k mal. Y.. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej.
Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.01.2021, č.k. 34P/221/2019-91 mu bolo
určené výživné na maloletú vo výške 225 eur mesačne. Dňa 14.04.2021 utrpel H., po ktorej má nehybnú
pravú časť tela (X.) s dlhodobou práceneschopnosťou (PN). Predtým vykonával pracovnú činnosť ako
B., avšak v dôsledku dlhodobého neplatenia sociálnych odvodov nemá nárok na nemocenskú
dávku, teda zostal úplne bez príjmu. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani inú hnuteľnú vec či majetkové
právo, ktorých hodnota by dosahovala výraznejšiu hodnotu. Preto žiadal o zníženie výživného na
minimálnu sumu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní návrhu otca ako dôvodnému vyhovel.
Rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o
rodine. Uviedol, že je pravdou, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej vo výške 225 eur mesačne bola
upravená pomerne nedávno, rozsudkom zo dňa 29.01.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda
a tiež je pravdou, že maloletá od septembra 2021 začala navštevovať strednú školu. Avšak najväčšia
zmena pomerov, pre ktorú bolo dôvodné rozhodnúť o podstatnom znížení výživného nastala u otca,
ktorý dňa 14.04.2021 utrpel H. (dg. - Y.), zostal nehybný na pravú časť tela a odvtedy je neschopný
práce. Vzhľadom na svoj zdravotný stav je v podstate sám odkázaný na pomoc druhej osoby a starajú
sa o neho jeho rodičia. Keďže zo zdravotných dôvodov otec nemôže vykonávať žiadnu prácu, objektívne

nemôže dosahovať príjem z pracovnej činnosti. Nemocenské dávky mu neboli priznané, o žiadosti otca
o invalidný dôchodok nebolo ešte rozhodnuté a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške
105,90 eur mesačne. Súd ďalej uviedol, že je pravdou, že dôvodom nepriznania žiadnej nemocenskej
dávky otcovi bola skutočnosť, že otec dlho neplatil poistné na sociálne poistenie. Faktom však zostáva,
že otec dieťaťa má vážne zhoršený zdravotný stav, pre ktorý nie je schopný vykonávať žiadnu prácu, sám
je odkázaný na pomoc druhej osoby a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 105,90
eur mesačne. Súd prvej inštancie prijal záver, že by nebolo spravodlivé a správne zamietnutím jeho
návrhu na zníženie výživného vystaviť ho teraz ešte aj nebezpečenstvu trestného stíhania a odsúdenia
pre neplatenie výživného, keďže otec je bez objektívnej možnosti a schopnosti zabezpečenia si príjmu,
pričom trestné oznámenie už bolo podané a vyšetrovanie prebieha. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poznamenal, že keby otec aj nezanedbal povinnosť platenia poistného na sociálne poistenie a bola
by mu priznaná nemocenská dávka, určite by nebola vo výške jeho predtým dosahovaného príjmu, z
ktorého sa predtým vychádzalo pri úprave výživného, pretože jeho vymeriavacím základom bola suma
546 eur, pričom nemocenské sa priznáva vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, preto aj pri
priznaní nemocenskej dávky by bol dôvod pre zníženie výživného. Súd poukázal na to, že v zmysle
Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodičia, ale nemôže žiť na jeho úkor
nad svoje pomery. V dôsledku nespochybniteľného vážneho zhoršenia zdravotného stavu otca je jeho
súčasná životná úroveň veľmi nízka, preto sa žiaľ takejto situácii musí prispôsobiť aj maloleté dieťaťa. Vo
všeobecnosti nikdy nie je v záujme maloletého dieťaťa znižovanie výživného, ale súd musí rozhodovať
spravodlivo, s prihliadnutím na pomery na strane všetkých účastníkov konania. Zákon
o rodine v § 78 reflektuje, že dohody a rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, čo
je práve tento prípad. V čase, keď otec dosahoval slušné zárobky (1.400 až 1.600 eur mesačne), bolo
dôvodné upraviť vyššie výživné, ktoré otec v minulosti aj platil, prispieval dcére aj mimo výživného (na jej
doučovanie, na jazdy na koni, kúpil jej notebook, TV, platil zubára a pod.). Žiaľ, otec nečakane dostal H.,
rapídne sa mu zhoršil zdravotný stav a nie je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach
teraz platiť vyššie ako minimálne výživné. Je pravdou, že aj matka ako S. pacient má zlý zdravotný stav,
avšak zdravotný stav otca je teraz horší ako stav matky, čo sa týka schopnosti zabezpečenia si nejakého
zárobku prácou. Príležitostné príjmy dieťaťa z jeho brigád by nemali zbavovať povinného rodiča jeho
vyživovacej povinnosti, ale v tejto veci nie je dôvodom zníženia výživného okolnosť, že dieťa si zvyšuje
svoju životnú úroveň samo privyrábaním si na brigádach, ale dôvodom zníženia výživného je objektívna
neschopnosť a nemožnosť otca platiť vyššie ako minimálne výživné. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
chápe dôvody nesúhlasu matky so znížením výživného, vníma nepriaznivú situáciu matky a samotnej
maloletej, ale vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného
je dôvodný. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že napriek tomu, že otcovi bolo znížené výživné na
mal. Y. na minimálne zákonné výživné, maloletá by nemala byť úplne ohrozená na svojej výžive, nakoľko
rodina otca dieťaťa, teda jeho brat a rodičia dobrovoľne prispievajú na výživu maloletej sumou 125
eur mesačne a hradia jej poplatok za telefón v sume 25 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca k
maloletej súd znížil v zmysle návrhu otca s účinnosťou od 14.04.2021, teda odo dňa, kedy otec utrpel H.
a odkedy nastala zmena pomerov. Súd sa nestotožnil s názorom matky, že by nemalo byť možné znížiť
výživné spätne pred podaním návrhu. Pre rozhodnutie súdu o znížení výživného bol rozhodujúci okamih
zmeny pomerov, odôvodňujúcej zníženie výživného a analogicky za dôvod hodný osobitného zreteľa
aj pre zníženie výživného pred podaním návrhu považoval súd nebezpečenstvo trestného stíhania a
odsúdenia otca za trestný čin zanedbania povinnej výživy za dlh, ktorý by vznikol za to obdobie, hoci
objektívne nebolo od uvedeného dátumu v schopnostiach a možnostiach otca platiť doterajšie výživné,
za ktoré by mu hrozilo uznanie viny. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 58 v
spojení s ust. § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie matka maloletej, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh otca na zníženie výživného
zamietne a prizná jej náhradu trov konania. Uviedla, že z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že
môže dôjsť k zmene rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery. V tomto prípade na strane otca
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, keď dňa 14.04.2021 utrpel H., avšak už na pojednávaní zdôraznila,
že otec si riadne neplnil zákonné odvody do sociálnej poisťovne, z ktorých sa hradia nemocenské
dávky. V predchádzajúcom konaní o určenie výživného otec uviedol, že má príjem 1.400
- 1.500 eur mesačne a platí si odvody na zákonné sociálne a zdravotné poistenie vo výške 300 eur
mesačne, okrem toho spláca dlh voči sociálnej poisťovni vo výške 300 eur mesačne. Ako vyplynulo z
návrhu otca, ako aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 08.06.2021,
otec vtedy na pojednávaní klamal, keďže nemocenské dávky mu neboli priznané z dôvodu, že neplatil

zákonné odvody do sociálnej poisťovne. Aj v daňovom priznaní otca je uvedené, že otec v roku 2020
preukázateľne zaplatil poistné na sociálne poistenie vo výške 0,00 eur. Z uvedeného dôvodu, ktorý si
otec spôsobil výhradne sám, svojím ľahkovážnym spôsobom životom, otec nepoberá sociálne dávky -
nemocenské, na ktoré má nárok. Takéto nezodpovedné správania sa otca nemôže byť podľa jej názoru
na ťarchu maloletej. Zvlášť, keď jej zdravotný stav je dlhodobo vážne zhoršený, trpí cukrovkou, šesťkrát
denne si pichá inzulín a má zvýšené výdavky na svoje odôvodnené potreby. Matka ďalej uviedla, že
ona je poberateľkou plného invalidného dôchodku (pracovná schopnosť je znížená o 70 %), má S.
ochorenie, podstupuje J. liečbu, napriek tomu pracuje aspoň na skrátený úväzok. Do pozornosti súdu
dala princíp potencionality príjmov, podľa ktorého sa vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý
je následne základom pre určenie výživného na dieťa. Ak by si otec maloletej riadne hradil zo svojho
príjmu 1.400 eur - 1.500 eur mesačne sociálne odvody do sociálnej poisťovne, v prípade jeho choroby by
poberal nemocenské dávky. Podľa § 37 ods. 2 písm. a ) a písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení je výška nemocenskej dávky od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo
výške 25 % denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo
výške 55 % denného vymeriavacieho základu.. Ak by si otec riadne plnil svoje zákonné povinnosti, tak
pri jeho deklarovanom priemernom príjme vo výške 1.450 eur mesačne by poberal nemocenské dávky
vo výške cca 800 eur mesačne. V tejto súvislosti jej nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k
vymeriavaciemu základu v sume 546 eur, ktorú uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Otec si síce
pre seba vybavil dávku v hmotnej núdzi vo výške 105,90 eur mesačne, pričom výživné na maloletú
navrhuje vo výške 29,42 eur mesačne. Žiadala preto uplatniť princíp potencionality príjmov, pričom k
zmene pomerov došlo aj na strane maloletej, pretože nastúpila od 01.09.2021 na Strednú zdravotnú
školu v Trenčíne, čím sa zvýšili výdavky na jej odôvodnené potreby. Zvýšili sa jej výdavky na cestovné
na sumu 27,20 eur mesačne (z pôvodnej sumy 10 eur), začala sa skladať na stužkovú slávnosť po
15 eur mesačne, začala sa stravovať v školskej jedálni, pričom stravné predstavuje sumu 27,80 eur
mesačne. Na začiatku školského roku zakúpila matka maloletej povinné zdravotnícke oblečenie za
sumu 55 eur, uhradila jej poplatok ZRŠ vo výške 33 eur, učebnicu anglického jazyka v sume 11 eur,
čipovú kartu v sume 20 eur a ďalšie výdavky, ktoré pred súdom prvej inštancie presne špecifikovala a
preukázala. Taktiež jej zakúpila novú inzulínovú pumpu, keďže maloletá je G., kde náklady na senzory
predstavujú 7 eur týždenne, teda 28 eur mesačne. Maloletú čaká hospitalizácia v X. v V., s čím budú
spojené ďalšie výdavky. Maloletá má stále kožné problémy, musí používať špeciálne prípravky, kde
len výdavky na šampón sú vo výške 20 eur mesačne a výdavky na masť vo výške 10 eur mesačne.
Maloletá má stále problémy aj s kazivosťou chrupu, čo spojené s diagnózou G., s čím má zvýšené
výdavky. Navštevuje aj ZUŠ a taktiež jej hradí doučovanie. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku uviedol, že na otca podala trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy,
bolo to iba kvôli uplatneniu náhradného výživného. Nestotožnila sa so znížením vyživovacej povinnosti
otca spätne od 14.04.2021. Pokiaľ si bol otec schopný sám vybavovať svoje záležitosti skôr, bol potom
podľa nej schopný podať skôr ako 02.07.2021 aj návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Považuje
za cynické ako súd poukazuje na údajnú spravodlivosť, kedy by bolo nespravodlivé, aby otec vo svojom
zdravotnom stave musel hradiť pôvodné výživné. Ako už uviedla, sama je vážne chorá, poberá plný
invalidný dôchodok, pracovať by nemala vôbec, pretože podstupuje J. liečbu, svojou prácou na čiastočný
úväzok ohrozuje svoj život a zdravie, ale nič iné jej nezostáva. Ak by sa rovnako nezodpovedne správala
ako otec, nehradila si zákonné zdravotné odvody a nepoberala invalidný dôchodok, kto by hradil výdavky
maloletej, ktorej zdravotný stav je taktiež dlhodobo zhoršený?

3. K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

6. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti však môže byť iba skutočnosť, že sa závažnejším spôsobom zmena prejaví v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu
o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

7. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného preto treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie
výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných
výsledkov dokazovania. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
rozsudku.

8. Pri zmene rozsudku súd už nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí
zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie už
prisúdených opakujúcich sa splátok (R 33/1967).

9. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov v zmysle §
78 ods. 3 zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strana zamestnania
(súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí,
zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

10. Matka sa odvolaním nestotožnila so znížením vyživovacej povinnosti otca na maloletú na sumu
životného minima. Predovšetkým poukazovala na potrebu aplikácie princípu potencionality príjmov, ktoré
by otec aj v súčasnosti mohol dosahovať, ak by si riadne odvádzal odvody na sociálne poistenie ako
samostatne zárobkovo činná osoba.

11. V prejednávanom prípade niet pochýb o tom, že u otca došlo dňa 14.04.2021 k zmene pomerov oproti
poslednému rozhodovaniu o výživnom zo dňa 29.01.2021 tým, že otec utrel masívnu H.. Jej následkom
je otec pracovne neschopný a odkázaný na starostlivosť rodinných príslušníkov. Jediný príjem otca
predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 105,90 eur mesačne. Nemocenské dávky otcovi priznané
neboli.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s matkou, že dôvodom, pre ktorý nemá otec nárok na dávky sociálneho
zabezpečenia je neplnenie si odvodovej povinnosti z jeho strany v čase, keď dosahoval príjem. Napriek
tomu, že uvedené konanie otca bolo nielen nezodpovedné, ale bolo aj porušením zákonom stanovenej
povinnosti, nemožno s ním spájať možnosť využitia princípu potencionality upraveného v ust. § 75 ods.
1 prvá veta Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Citované ustanovenie stanoví ako určujúce kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane
povinnej osoby nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj
schopnosti a možnosti povinného. Aj keď teda majetok povinného a najmä jeho reálny aktuálny príjem
nie je dostatočný na určenie výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám oprávneného, môže byť
určené výživné aj v takej výške, že preukázaný existujúci príjem povinného na plnenie takto stanovenej
výšky výživného nepostačuje. Podmienkou takejto zdanlivej disproporcie je, že na strane povinného sú
objektívne dané také schopnosti a možnosti, že by mohol dosahovať aj príjem vyšší ako reálne má, no
iba z dôvodov na jeho strane tomu tak nie je.

14. Vyššie výživné, než zodpovedá aktuálnemu príjmu rodiča tak možno v zmysle uvedeného stanoviť
v prípade, ak je dosahovanie vyššieho príjmu na jeho strane potenciálne možné. Dosahovanie takéhoto
vyššieho príjmu však musí byť reálne možné, a to tým, že rodič naplno využije svoje aktuálne existujúce
schopnosti a možnosti dosahovať príjem. V tomto prípade však na strane otca neexistujú žiadne také
aktuálne rezervy (schopnosti a možnosti), ktorých využitím by mohol otec dosahovať vyšší príjem, keďže

jeho zdravotný stav neumožňuje žiadnu pracovnú činnosť a otec je sám odkázaný na starostlivosť iných
osôb.

15. Stanovenie výživného s využitím princípu potencionality by v tomto prípade bolo zo strany otca iba
sankciou za neplnenie odvodových povinností v minulosti a v dôsledku jeho využitia by bolo stanovené
otcom reálne nesplniteľné výživné, jednoznačne mimo jeho aktuálnych možností a schopností. Takýto
dopad aplikácia princípu potencionality mať nemôže. Preto bolo správne, ak súd prvej inštancie na
základe princípu potencionality v tomto prípade nerozhodoval.

16. Odvolaciemu súdu je známa závislosť náhradného výživného od súdom stanovenej výšky výživného
povinnému rodičovi, no rozhodnutie o výživnom nemôže byť prostriedkom ako dosiahnuť vyššie plnenie
na náhradnom výživnom bez ohľadu na realitu skutočných aktuálnych možností povinného rodiča.
Súčasne s rizikom, že povinný rodič bude vystavený trestnému stíhaniu.

17. Zníženie výživného otcovi na maloletú na minimálne výživné je tak aj podľa názoru odvolacieho súdu
namieste. Zásadné zhoršenie zdravotného stavu sa prejavilo v
otcových možnostiach, schopnostiach i majetkových pomeroch na plnenie výživného k maloletej. Tejto
zmene preto musí byť prispôsobené aj stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej.

18. Týmito závermi sa pritom nespochybňuje skutočnosť, že oprávnené potreby maloletej rozhodne
presahujú výšku minimálneho výživného. Napriek tomu, že otcovu zákonnú povinnosť plniť výživné
na maloletú je potrebné znížiť na minimálne výživné, je nutné vnímať pozitívne fakt, že rodina otca
dobrovoľne prispieva maloletej sumou 150 eur mesačne (125 eur na výživu a 25 eur na telefón). Odvolací
súd vyjadruje nádej, že osud maloletej nebude aj naďalej rodine otca ľahostajný a v tejto dobrovoľnej
finančnej výpomoci budú ďalej pokračovať.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.