Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200785
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5619200785.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku,
v spore žalobcov: 1/ R. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 2/ O. P., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. B. XXX, 3/ J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 4/ R. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. B. XXX, 5/ L. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 6/ D. B., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 7/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 8/ F. D., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 9/ F. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. I. XXXX/X, I. a 10/ E. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XX, žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľubošom Rackom, PhD.,
advokátom so sídlom L. XX, K. R., proti žalovanému Y. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX,
právne zastúpenému Mgr. Ivetou Žerabákovou, advokátkou so sídlom A. P. XXXX/XX, I., v konaní o
zriadení vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp. zn. 11C/5/2019 zo dňa 23.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II., ktorým žalovanému nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobcom 1/ - 10/ nepriznal m e n í tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/ -10/ p r
i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vo výroku I. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/ - 10/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov vo vzťahu k žalovanému,
ktorou sa domáhali zriadenia bezplatného vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu

označenými motorovými vozidlami po pozemku žalovaného zamietol, žalovanému s poukazom na ust.
§ 257 CSP vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného
zreteľa vzhliadol v povahe sporu postupe žalovaného, ktorý napriek tomu, že vedel o výhradách
vlastníkov nehnuteľností ale aj obce k nadobudnutiu nehnuteľnosti, ktorá bola jednou z prístupových
ciest narušil niekoľko desiatok rokov trvajúci stav, čím prispel nie len k vzniku sporu, ale i k susedským
sporom, ktoré budú narastať. Dohodnúť sa nepokúsil i napriek tomu, že by nebol ukrátený ani o možnosť

výstavby prístrešku pre automobil. Uprednostnil potrebu súkromia, ktoré v radovej zástavbe nikdy
nemôže byť absolútne pred primeranými susedskými vzťahmi.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania v zákonnej lehote doručil odvolanie
žalovaný. Dal do pozornosti, že ani samotný žalobcovia pre prípad neúspechu nenavrhli, aby súd
trovy konania nepriznal. Nesúhlasil s názorom súdu, že mal pristúpiť k aplikácii moderačného práva

a náhradu trov konania žalovanému nepriznať, napriek jeho úspechu v spore. Žalovaný od prvého
podania uvádzal vo svojich vyjadreniach, predkladal dôkazy, že strana žalobcov má prístupovú cestu.Žalobcovia boli zastúpení advokátom pre prípad neúspechu v spore museli rátať, že budú znášať
následky. Nepriznanie trov konania sa javí ako nedôvodné, zasahuje do práva žalovaného na súdnu
ochranu. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 5/2011. Má za to, že

v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 147/08, kde ústavný súd konštatoval, že práve nezhoršovanie susedských
vzťahov nemôže byť dôvodom pre nepriznanie trov konania žalovanému. Od počiatku sporu bolo jasné,
že žaloba je nedôvodná. Žalobcovia uvádzali, že k ich nehnuteľnostiam vedú viaceré prístupové cesty,
ani zákon neposkytuje právnu ochranu vlastníkovi pozemku na právo prejazdu cez cudzí pozemok. Dal

do pozornosti, že žalobný návrh smeruje na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka pozemku,
čo zákon nepripúšťa a už len z tohto dôvodu je zrejmé, že žaloba bola neopodstatnená, podaná v
rozporesozákonom.Aniobsahspisunedávapodkladprepostulátsúdupriprijatízáveru,žedôvodomna
nepriznanie náhrady trov konania majú byť pozoruhodné dôvody na strane SPF pri odpredaji pozemku
žalovanému. Analógia, že susedské vzťahy majú byť povýšené nad vlastnícke právo, nemá oporu v
zákone.Žiadalpretouznesenieprvoinštančnéhosúduvnapadnutomrozsahuzmeniťapriznaťmunárok

na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnili s postupom prvoinštančného súdu a
opodstatnenosťou jeho rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému a priklonili sa k jeho
záveru, že vzhľadom na povahu sporu, mieru spoluúčasti strán na vzniku sporu bolo by v rozpore s

dobrými mravmi a nespravodlivé žiadať výlučne od žalobcov nahradiť trovy konania, ak z okolností
vyplýva, že určitý podiel na vzniku sporu nesie žalovaný.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na dôvodoch podaného odvolania. V
podrobnostiach na tieto poukázal a žiadal aby odvolací súd ním podanému odvolaniu vyhovel.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok
prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti, vo výroku o trovách konania, zmenil spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti uznesenia. Vo výroku odvolaním strán sporu nenapadnutom ponechal
rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

6. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je rozsudok prvoinštančného súdu, ktorý zamietol žalobu
žalobcov a žalovanému i napriek úspechu v spore s poukazom na ust. § 257 CSP nárok na náhradu
trov konania vo vzťahu k žalobcom nepriznal.

7. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného, absolučného práva, je výrazom skutočností, že tam, kde zákon
nemôže byť natoľko kazuistický aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským
výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone za splnenia,
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z

použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodného osobitného zreteľa. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové, iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní, prípadne iné okolnosti a môže dospieť k
záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane. Aplikácia ust. § 257 CSP vyžaduje aby v

konaní išlo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený, má sa
vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Taktiež
predmetné ustanovenie nie je možné považovať za voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinností nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

8. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého aby ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady sa preto
bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred

začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

9. V prejednávanej veci žalovaný od počiatku namietal nedôvodnosť podanej žaloby, predkladal dôkazy
o tom, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam a sám súd skonštatovalv rozhodnutí o veci samej, že na rozhodnutie súdu formou obmedzenia vlastníckeho práva vecným
bremenom nemôže mať vplyv okolnosť, že je pre žalobcov nepochybne pohodlnejšie a výhodnejšie
zriadiť vecné bremeno cez pozemok, ktorý nadobudol žalovaný. Podmienkou zriadenia vecného

bremena je len to, že prístup k vlastnej nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť inak. Právo prejazdu
zároveň nie je absolútne, to znamená, že vlastník nemusí mať zabezpečený prístup k nehnuteľnosti
akýmkoľvek vozidlom, postačí zabezpečenie príjazdu primeraného vozidla. Zároveň nie je možné
obmedzovať vlastníka pozemku z dôvodu, aby bol zabezpečený prejazd nákladným vozidlom do úplnej
blízkosti nehnuteľností iného vlastníka.

10. Inak povedané už v štádiu pred podaním žaloby voči žalovanému muselo byť žalobcom zo
skutočností, tak ako boli v konaní napokon preukázané, avšak žalobcom zrejmé známe už skôr
evidentné, že im súd nimi požadovanú ochranu neprizná, a teda museli si uvedomovať riziko, ktoré sa
s procesným neúspechom zákonite spája. Výnimočnosť prípadu nie je možné odvodiť len od správania
žalovaného, ktorý narušil dlhotrvajúci stav, ale podľa toho či už v čase začatia konania boli známe
také skutočnosti, ktoré spochybňovali pravdepodobnú úspešnosť nároku žalobcov. Je nesporné, že také

skutočnosti známe boli a žalovaný na ne od počiatku i predkladanými dôkazmi poukazoval.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ pri
rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 257 CSP. Rozhodnutie súdu v tejto časti
zmenil a žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Vo výroku, ktorý odvolaním strán sporu napadnutý nebol, odvolací súd
ponechal rozhodnutie prvoinštančného súdu nedotknuté.

12. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v nadväznosti na čo mu odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcom v plnom rozsahu (§ 397 ods. 1, § 255 ods. 1,

§ 262 ods. 1 CSP).

13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)