Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121207170
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121207170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
K. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, IČO: 31 954 448, so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie 1.130,18 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9Csp/116/2021-49 zo dňa 15.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:
,, I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 350 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov. “

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa domáhal na žalovanom
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1130,18 eura z dôvodu, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 16Csp/188/2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/27/2020 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti

zmluvnejpodmienkybolakožalobcavpostaveníspotrebiteľaúspešnývobochuplatňovanýchnárokoch.
Konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu vrátenia mu sumy
bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným dodávateľom finančnej služby na jeho úkor a v tomto
konaní bol plne úspešný. Rovnako bol úspešný v tom, že zmluvná podmienka, aj na základe ktorej
bezdôvodné obohatenie vzniklo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uzavrel, že pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia, tak súd má za to,
že pre výšku finančného zadosťučinenia môže byť podstatnou aj suma, o ktorú sa dodávateľ chcel na

úkor spotrebiteľa obohatiť. Krajský súd v Prešove už judikoval, že primerané finančné zadosťučinenie
by malo predstavovať aspoň 50 % zo sumy dodávateľom pôvodne neoprávnene získanej.
Poznamenal,žeSenát9CspOkresnéhosúduPrešovzároveňustálenepriznávazaneprijateľnúzmluvnú
podmienku pri neexistencii osobitných dôvodov v smere jej zvýšenia alebo zníženia (ktoré v danej vecinevidí) sumu 100,- eur. V prejednávanej veci tak mal za dostatočné primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 350,- eur.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ani skutkový záver súdu prijatý po vykonanom
dokazovaní a ani právne posúdenie ktoré by boli preskúmateľné a dali (aspoň v základnom rozsahu)
odpoveď na to, ako súd dospel k danosti nároku a jeho výške, prečo považuje sumu za primeranú s

ohľadom na aké konkrétne skutočnosti a pod. Súd neprijal žiadne skutkové závery, ktorými by odôvodnil
výšku finančného zadosťučinenia, jeho primeranosť, neoznačil ani na základe porušenia akého práva
spotrebiteľa tak rozhodol, nedá sa hovoriť o preskúmateľnom rozhodnutí.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozhodovaciu prax senátov Krajského
súdu v Prešove a na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 14C/295/2014, z 24.09.2015, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 11Co/471/2015, z 28.06.2016 a v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019, ktorým bolo priznané
PFZ vo výške 1.194,98 eura, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný.

Poznamenal, že ak by postupoval v intenciách Najvyššieho súdu SR, tak v tomto prípade by mohol
od žalovaného požadovať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.875,- eur (25 x 195,- eur
poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol právoplatne určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku).
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

6. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce
práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

7. Cieľom finančného zadosťučinenia je zavŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

8. Hypotéza právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností, ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, a
spôsobilosť porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný.

10. Odvolací súd, v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky uvádza, že spotrebiteľ nie je povinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné
zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie
práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého byžalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej
neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie

bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok
na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri
posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom
vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že sa žalobca ako spotrebiteľ v pôvodnom konaní na Okresnom súdu
Prešov pod sp.zn. 16Csp/188/2019, v postavení žalobcu aktívne domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia a učenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 16Csp/188/2019-46 zo dňa 16.01.2020 uložil žalovanému (ktorý je
žalovaným aj v predmetnom konaní) vydať žalobcovi bezdôvodného obohatenie vo výške 530,18 eura,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 530,18 eura 27.09.2019 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka - Poplatok za
poskytnutie úveru: 195,- eur, uvedená v bode 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX, z 21.12.2015, uzavretej medzi účastníkmi konania, je neprijateľná.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že považoval za dôvodný návrh na vydanie

bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru, nakoľko v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýba korektné uvedenie povinného údaju v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a okrem toho aj
uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Konštatoval, že priamo v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve absentoval údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c), pričom uvedené taktiež spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj zmluvnú

podmienku,ktorávyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,ktorémupomateriálnejstránkenie
je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3CoCsp/27/2020-78 zo
dňa 01.12.2020 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/188/2019-46 zo dňa 16.01.2020.

12. Žalobca ako spotrebiteľ sa v pôvodnom konaní úspešne domohol svojich práv voči dodávateľovi,

čím je splnený predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

13. K odvolacej námietke žalovaného čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací
súd uvádza, že je len logické a spravodlivé, aby výška vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi. Je
potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na úvahe súdu, ktorý v

predmetnej veci svoje myšlienkové pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka uvedeného, pričom súd
druhej inštancie nemôže bezdôvodne vstúpiť do jeho úvahy.

14. Odvolací súd za stavu, ak odvolanie podal len žalovaný (zákaz reformatio in peius) sa stotožnil
s výškou priznaného primeraného zadosťučinenia 350,- eur, a to s ohľadom na aktivitu žalobcu v

pôvodnom konaní, dĺžku trvania súdneho konania 1 rok, počas ktorých bol vystavený psychickému
vypätiu z výsledku súdneho konania, ako aj s ohľadom na nekalé praktiky žalovaného, ktoré sú
odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej praxe známe. Žalovaný napriek judikovaným porušeniam
spotrebiteľského práva vôbec neprejavil žiadnu mieru prijatia zodpovednosti za tento stav.

15. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).