Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010147
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010147.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného X. M., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.2.2022 č.k. 12PP/5/2022-23, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 31.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného X. M., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného
zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného X. M., nar. XX. XX. XXXX v V., t. č. v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov,opodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýrozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 4T/168/2015 zo dňa 28. 06. 2017.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
08.03.2022, kde uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Dňa 28.06.2017 prijal dohodu o vine a treste vo výmere 4 roky a 4 mesiace, pričom zo zdravotných

dôvodov mal nástup výkonu trestu až dňa 24.09.2020. Poukazuje na to, že od prijatia dohody bol
doma 3 roky a 3 mesiace, žil riadny život a nedopustil sa žiadneho trestného činu. Pred nástupom
trestu spolupracoval s OR PZ protidrogové oddelenie Dunajská Streda a poskytol informácie o drogovej
trestnejčinnosti,vdôsledkučohovyšetrovateliavykonalidomovúprehliadkuuZ.N.,kdenašlivoväčšom
množstve metamfetamín a finančnú hotovosť pochádzajúcu z trestnej činnosti. Rovnako vyšetrovatelia
vykonali domovú prehliadku u D. T. a aj u neho našli vo väčšom množstve metamfetamín. Obaja boli

následne OS Dunajská Streda odsúdený. Žiada krajský súd, aby tieto informácie overil na OR PZ
Dunajská Streda u vyšetrovateľa a aj na OS Dunajská Streda.
3.2. Ďalej poukazuje na to, že počas výkonu trestu sa správal na požadovanej úrovni, bol disciplinárne
odmenený za dobre vykonanú prácu a od riaditeľa bol čiastočne doporučený na podmienečné
prepustenie. Ďalej uvádza, že počas výkonu trestu sa stal plným invalidným dôchodcom, mesačne
poberá 327 Eur invalidný dôchodok.

3.3. Svoj trestný čin oľutoval a po prepustení na slobodu chce viesť riadny život. Preto žiada Krajský súd
v Trnave, aby jeho žiadosti vyhovel a prepustil ho podmienečne na slobodu.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, akoaj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd

zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu

podmienku, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho
života.
8. Poukázal pritom na to, že odsúdený bol doposiaľ 11x súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť,
a to za podvody, krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia a naposledy i za drogovú trestnú
činnosť. Súd prvého stupňa skonštatoval, že odsúdený nie je vo výkone trestu odňatia slobody
prvýkrát, ale už šiestykrát, dokonca bol v minulosti z výkonu trestu 3-krát podmienečne prepustený

(rozhodnutím Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 28.12.1993 sp. zn. Pp 78/1993,
rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.10.1996 sp. zn. PP 344/1996 a rozhodnutím
Okresného súdu Trnava zo dňa 03.04.2002 sp. zn. 1PP 13/2002), a odsúdený teda mal možnosť
v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody splní svoj účel a viac sa do rozporu so
zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy,

za ktoré bol právoplatne odsúdený. Odsúdený sa teda opakovane dopúšťa trestnej činnosti, pričom ani
predchádzajúce odsúdenia nedokázali motivovať odsúdeného k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom,
dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Podľa názoru súdu
prvého stupňa nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na
slobodudostatočnepripravenýviesťriadnyživotanedopúšťaťsaďalšejtrestnejčinnosti.Resocializačná

prognóza odsúdeného sa súdu javí ako menej priaznivá, rovnako aj podľa riaditeľa ústavu odsúdený len
čiastočnepreukazujesplneniepodmienoknapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne

realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom
vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje v týchto
smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením prvostupňového súdu a v podrobnostiach
naň odkazuje.
11. Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že

pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
12. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že

opakované páchanie trestnej činnosti (11 krát súdne trestaný vrátane spomenutého odsúdenia) pre
rôznorodú trestnú činnosť, svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie,
ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život.
Odsúdený niekoľkokrát vykonával trest odňatia slobody, opakovane sa voči nemu uplatnil aj inštitút
podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného prepustenia, ktorými mu bola daná možnosť

preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil
trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Je nanajvýš zrejmé,
že odsúdeného nič nedokáže motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné
pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony.

13. Ak má odsúdený záujem a rozhodnutie nepáchať viac trestnú činnosť, tak ako to v sťažnosti
prezentuje, môže tak preukázať po výkone uloženého trestu, teda po prepustení na slobodu po jeho
úplnom vykonaní.14. Vzhľadom teda na osobu odsúdeného ako mnohonásobného recidivistu, ktorý už v minulosti
vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody, nie je možné dôvodne očakávať, že po
podmienečnom prepustení bude viesť riadny život a v jeho prípade možno vidieť veľké riziko v prognóze

zlyhania.
15. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané
tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti.
Skutočnosť, že určitý čas (3 roky a 3 mesiace) strávený na slobode dokázal nepáchať trestnú činnosť,
záver sťažnostného súdu nedokáže zmeniť.

16. Skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený vo svojej sťažnosti (spolupráca s OČTK) môžu mať vplyv pri
rozhodovaní súdu prvého stupňa o vine a treste, ale nie na možnosť podmienečného prepustenia. Ako
vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené súčasne okrem formálnej podmienky
spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti uloženého trestu aj dve materiálne podmienky,
ktoré spočívajú v tom, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal

polepšenie a tiež v tom, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Skutočnosť,
že odsúdený pri objasňovaní trestnej činnosti spolupracoval s OČTK nie je tou, na základe ktorej možno
v zmysle zákona konštatovať splnenie podmienok podmienečného prepustenia, nakoľko neodôvodňuje
splnenie ani jednej z vyššie uvedených podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.

17. K ďalším sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd upozorňuje, že síce riaditeľ ústavu
odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný
uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných
hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre

podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd prihliadol
na správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu a preto rovnako ako okresný súd konštatoval
splnenie prvej materiálnej podmienky, avšak vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného nebolo možné
konštatovať, že by sa odsúdený na slobode nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Záver z celkového
zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu

neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi,
etickými a morálnymi normami spoločnosti.
18. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.