Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201972
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619201972.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátska kancelária Erben & Erben,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovanému W. U.,
C.. XX.XX.XXXX, S. Š. XX/X, O. M., zastúpený advokátom JUDr. Jozef Polák, so sídlom Aleja slobody

1890/50, Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 42.496,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8. decembra 2021 č.k. 3Csp/27/2019-176

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) po zastavení konania vo
vecisamejozaplateniesumy42.496,80eursprísl.nazákladespäťvzatiažalobyuznesenímsúduzodňa
20.12.2019 č.k. 3Csp/27/2019-108, preskúmavaným uznesením uvedeným v záhlaví priznal žalobcovi
protižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Rozhodnutieonáhradetrovodôvodnil
správaním žalovaného, ktorý zavinil zastavenie konania. Súčasne konštatoval, že nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

2. Súd uviedol, že predmetom konania vo veci samej bol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
tým, že žalovaný neoprávnene zadržal a znehodnotil predmet vlastníctva žalobcu - kombajn zn. W. Q.
D. XXXi, U. A.Ý. XXXX, A.: H., hodnota ktorého zodpovedala sume žalovaného peňažného plnenia.
Vlastníctvo ku kombajnu vyplývalo z kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.2016 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu S Slovensko, s.r.o. ako kupujúcim a spoločnosťou BLT Logistic, s.r.o. IČO:

46 156 879 ako predávajúcim, ktorá hnuteľná vec bola následne predmetom zmluvy o finančnom
prenájme (leasingu), keď spoločnosť S Slovensko s.r.o. na základe zmluvy o finančnom prenájme č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.04.2016 odovzdala predmet leasingu - kombajn, leasingovému nájomcovi
BLT Logistic s.r.o. Vlastník a prenajímateľ kombajnu S Slovensko, s.r.o., zmluvou o predaji časti
podniku previedol na súčasného žalobcu Slovenskú sporiteľňu, a.s. práva k veci vrátane pohľadávky
zodpovedajúcej nároku na náhradu škody. Povinnosť na vydanie kombajnu vyplývala z ukončenia

leasingovejzmluvyprávnympredchodcomžalobcuvýpoveďoudňa17.04.2018preporušeniepovinností
leasingového nájomcu BLT Logistic s.r.o. na úhradu nájomného. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný bez
právneho dôvodu kombajn zadržiaval napriek tomu, že neodkladným opatrením Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/31/2017 zo dňa 14.08.2017 mu bola uložená povinnosť vydať vec
spoločnosti BLT Logistic s.r.o., ktorú povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Na základe vykonateľného a
právoplatného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bola preto vedená exekúcia sp. zn.

119Ex/30/18, súdnym exekútorom JUDr. O. B., v ktorej bolo zistené, že kombajn sa nachádza na
nehnuteľnostiach žalovaného umiestnený tak, že pred ním sú zaparkované iné poľnohospodárske strojea z prednej časti kombajnu je demontovaný hydromotor, z ktorých dôvodov je kombajn nepojazdný.
Nárok na náhradu škody žalobca odôvodnil odkazom na § 440 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ)
uvádzajúc, že v dôsledku konania žalovaného je kombajn nepoužiteľný na určený výkon, nemá žiadnu

hodnotu a škoda žiadaná žalobou zodpovedá účtovnej zostatkovej hodnote kombajnu. Pretože po začatí
konania žalovaný 30.07.2019 vydal kombajn spoločnosti BLT Logistic s.r.o., žalobca vzal návrh na
začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal náhradu trov z dôvodu, že žalovaný svojím správaním
zavinil späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne.

3. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2019 č.k. 3Csp/27/2019-108, ktorým bolo konanie
na základe späťvzatia žaloby zastavené, súd rozhodol tiež o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi sporovými stranami tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania proti žalovanému s
odôvodnením, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Na základe odvolania žalovaného proti
výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 28.04.2020 sp. zn.
2CoCsp/22/2020 výrok o náhrade trov konania zrušil poukazujúc na absenciu odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, ktoré obsahovalo len citáciu právnej úpravy a súdu prvej inštancie uložil, aby sa vysporiadal
s tým, že žalobca sa nedomohol nároku na náhradu škody a vec bola vydaná subjektu odlišnému od
žalobcu, a vzal do úvahy aj možnosť aplikácie § 257 CSP po vyžiadaní stanoviska procesných strán k
uplatneniu tejto právnej normy.

4. V opätovnom preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie reprodukoval obsah vyjadrení
sporových strán, keď žalobca vychádzal z názoru, že žalovaný nerešpektovaním rozhodnutia -
neodkladného opatrenia Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veci sp. zn. 5C/31/2017 zmaril možnosť
vydania kombajnu žalobcovi od prenajímateľa -spoločnosti BLT Logistic s.r.o., z ktorých dôvodov si
žalobca ani neuplatňoval nárok voči spoločnosti BLT Logistic s.r.o. majúc za to, že by také rozhodnutie

bolo nevykonateľné. Súd citoval vyjadrenia žalobcu, že zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva prednosť
reivindikačnej žaloby pred žalobou o náhradu škody a jediným dôvodom pre uplatnenie nároku bolo
protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v neoprávnenom zadržaní kombajnu a jeho poškodenie
demontážou hydromotora. Žalobca považoval uplatnenie nároku v konaní pred súdom za opodstatnené,
lebo žalovaný v čase podania žaloby bol jediným subjektom, ktorý bránil a zasahoval do jeho práv

vlastníka, a až vrátením kombajnu odpadli dôvody pre ďalšie vedenie súdneho sporu, preto nie sú dané
žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, a je spravodlivé, aby žalovaný znášal trovy konania.

5. Súd poukázal na obsah vyjadrení žalovaného, že žalobca v konaní uplatnil nárok na peňažné
plnenie, nie vydanie veci, že neodkladné opatrenie nemalo povahu meritórneho rozhodnutia, a žalobca

ani jeho právny predchodca neboli účastníkmi konania o neodkladnom opatrení, lebo spor sa viedol
medzi spoločnosťou BLT Logistic s.r.o. a žalovaným. Žalovaný uviedol, že nie je v žiadnom právnom
vzťahu so spoločnosťou BLT Logistic s.r.o., akýkoľvek príbuzenský vzťah medzi žalovaným a konateľom
spoločnosti B. U., ktorému bol kombajn vydaný, nemá pre rozhodnutie vo veci a prípadnú aplikáciu §
257 CSP význam, a pokiaľ mu bol na základe rozhodnutia o neodkladnom opatrení kombajn odobraný,

nemá to na vedenie prejednávanej veci a výšku peňažného nároku požadovaného žalobcom vplyv,
lebo túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania,
keďže ani len čiastkovo neplnil nárok žalobcu na náhradu škody. Zastával názor, že jediným dôvodom,
pre ktorý žalobca vzal žalobu späť je skutočnosť, že si je vedomý neplatnosti skoršej výpovede zo
zmluvyofinančnomprenájmezodňa01.08.2011č.5041100282uzavretejmedziprávnympredchodcom

žalobcuspoločnosťouSSlovenskos.r.o.aprávnympredchodcomžalovaného-jeho užzosnulýmotcom
B. U.. Žalovaný tvrdil, že zamýšľané účinky výpovede spočívajúce v okamžitom ukončení zmluvy o
finančnom prenájme leasingovej zmluvy s jeho nebohým otcom nenastali, pretože dôvod na výpoveď
neexistoval, výpovedný dôvod bol neurčitý a tento právny úkon nebol určený novým dlžníkom ako
právnym nástupcom poručiteľa, jedným z ktorých bol tiež žalovaný. Zdôraznil, že pre účely rozhodnutia

o náhrade trov konania pri zastavení konania sa otázka zavinenia skúma iba z procesného hľadiska,
pričom vo vzťahu k predmetu sporu žalobca nebol v konaní úspešný vôbec. Za situácie, že žalobca vzal
žalobu späť bez toho, aby dosiahol uspokojenie svojho peňažného nároku, je bez právneho významu,
čo sa dialo s kombajnom.

6. Súd prvej inštancie po citácii § 255, § 257, § 262 CSP uviedol, že v čase podania žaloby bol vlastníkom
kombajnu právny predchodca žalobcu, žalovaný zadržiaval kombajn bez akéhokoľvek oprávnenia, ktorá
hnuteľná vec mala byť znefunkčnená. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves
vo veci sp. zn. 5C/31/2017 o neodkladnom opatrení zo dňa 14.08.2017 bol žalovaný povinný vydaťkombajn spoločnosti BLT Logistic s.r.o., ktorú povinnosť si splnil až dňa 30.07.2019. Súd poukázal na
to, že právny predchodca žalobcu dňa 17.04.2018 odstúpil od leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzavretej 12.04.2016 so spoločnosťou BLT Logistic s.r.o, na základe čoho stratila uvedená spoločnosť

oprávnenie na užívanie kombajnu, a pokiaľ kombajn neoprávnene zadržiaval žalovaný, bola voči
nemu žaloba podaná dôvodne. Pretože až po podaní žaloby žalovaný odstránil tento protiprávny stav
vydaním veci, odpadol predmet sporu, keďže náhrada škody ako peňažné plnenie bola podmienená
nevrátením kombajnu. Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný zavinil procesne zastavenie
konania, konštatoval, že nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, preto uložil žalovanému povinnosť k

náhrade vzniknutých trov žalobcovi v celom rozsahu.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Podľa obsahu odvolania uplatnil odvolacie dôvody
vymedzené § 365 ods. 1 písm. b), c), f) h) CSP teda, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (b), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c), na

základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd zmenil
výrok o náhrade trov konania tak, že žalovanému prizná proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu,
na ktorom tvrdení založil tiež existenciu dôvodov zaujatosti v spore konajúceho sudcu uvádzajúc,
že sudca zhodne rozhodol o priznaní náhrady trov potom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo
zrušené z dôvodov vadnosti. Odvolateľ citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 3Nc/13/2009
z 30.04.2009, že schopnosť sudcu prijať fakt zrušenia jeho rozhodnutia súdom vyššieho stupňa a

bezvýhradne rešpektovať viazanosť právnym názorom je nevyhnutným predpokladom a základom
fungovania justičného systému a pokiaľ sudca uvedenú schopnosť nemá, nie je spôsobilý vykonávať
funkciu sudcu. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn Nc/72/2003 v zmysle ktorého,
pokiaľ sa sudcovi výnimočne napriek uvedeným požiadavkám nepodarí predísť vzniku situácie, v ktorej
jedna procesná strana prezentuje svoje pochybnosti o nezaujatosti a vyvodzuje ich preukázateľne

spôsobom zo skutočností vyvolaných samotným sudcom tým, že opakovaným vadným jednostranným
procesným postupom znemožnil realizáciu niektorého zákonného procesného práva, tieto pochybnosti
treba považovať za závažné a priznať im význam aj bez priameho preukázania pomeru sudcu k veci,
sporovým stranám alebo zástupcom. V ďalšom vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil
procesnú zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania, keď v zmysle ustálenej judikatúry platí,

že ak nie je preukázané niečo iné, za zastavenie konania na základe späťvzatia nesie procesnú
zodpovednosť žalobca, keď prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, kam sa radí aj odpadnutie predmetu
sporu. Argumentoval, že zo skutkových tvrdení vymedzených žalobou vyplynulo, že žalobca žiadal o
náhradu škody z dôvodu, že kombajn bol znehodnotený, nefunkčný a nie je zrejmé, akým spôsobom
došlo k náprave vzniknutej ujmy, ak vec bola vydaná subjektu odlišnému od žalobcu, aj v stave

rovnakom, ako existovala v čase súdneho konania. Zopakoval svoju procesnú obranu pred súdom prvej
inštancie, že pokiaľ súd odkazoval na konanie o nariadení neodkladného opatrenia, žalobca ani jeho
právny predchodca neboli sporovými stranami tohto konania, ale ako žalobca vystupovala spoločnosť
BLTLogistics.r.o.Kvráteniukombajnunedošlozostranyžalovanéhovočižalobcovi,alevočispoločnosti
BLT Logistic, s.r.o. Tvrdil, že jediným dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že žalobca si bol vedomý

neplatnosti výpovede zo dňa 11.02.2016 zo zmluvy o finančnom prenájme leasingu zo dňa 01.08.2011
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu S Slovensko s.r.o. a zosnulým otcom žalovaného B.
U.. Zastával názor, že v uvedenom spore mu patrí plná náhrada trov konania, lebo bolo skončené
na základe späťvzatia žaloby bez toho, aby sa žalobca domohol požadovaného plnenia, a odvolaním
napadnuté uznesenie predstavuje odklon od súdnej judikatúry o posudzovaní procesnej zodpovednosti

zazastaveniekonania,anieje riadnezdôvodnené,lebosúdsanevysporiadalsovšetkýmirozhodujúcim
skutočnosťami.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne. Zdôraznil, že na opakované výzvy na vydanie kombajnu žalovaný nereagoval, preto bol nútený

hľadať iné právne možnosti riešenia bezvýchodiskovej situácie, a zvolil podanie žaloby o náhradu škody
pred reivindikačnou žalobou. Za zásadné považoval, že žalovaný odmietol dobrovoľne splniť povinnosť
navydaniekombajnuBLTLogistics.r.o.uloženúneodkladnýmopatrenímOkresnéhosúduSpišskáNová
Ves 5C/31/2017, a exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. B. bolo neúspešné, lebo inépoľnohospodárske stroje obmedzovali prístup ku kombajnu a samotný pohyb kombajnu bol úmyselne
konaním žalovaného znemožnený odstránením hydromotora. Až po podaní žaloby o náhradu škody
žalovaný kombajn vydal spoločnosti BLT Logistic s.r.o., čím odpadol aj dôvod sporu.

10. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, aby súd prvej inštancie vo veci konal v rozpore
s právnym názorom odvolacieho súdu, lebo súdu prvej inštancie bolo uložené vysporiadať sa s
podmienkami procesnej zodpovednosti strán alebo pri splnení zákonných podmienok uplatniť postup
podľa § 257 CSP. Zastával názor, že vyvodenie procesnej zodpovednosti žalovaného za zastavenie

konania je správne, keďže k späťvzatiu žaloby došlo až po odstránení protiprávneho stavu vydaním
neoprávnene zadržiavaného kombajnu. Odkázal tiež na zásady právnej teórie, podľa ktorej, aj keď
z formálneho hľadiska procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je na strane
žalobcu, tento reštriktívny záver nemožno bez ďalšieho generalizovať, pretože ak žalovaný svojím
konaním vyvolá nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov za tú stranu,
ktorá procesne zastavenie konania zavinila. S ohľadom na uvedené konštatoval, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie zodpovedá ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyššej inštancie a presvedčivým a
rozsiahlym spôsobom sa vysporiadalo so všetkými podstatnými skutočnosťami.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z
hľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodovakovyplývalizobsahupodanéhoodvolaniaadospelkzáveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd v zhode s § 388 CSP výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie zmenil, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého výroku uznesenia, ani
na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd konštatuje, že neboli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c)
CSP, lebo z preskúmavaného rozhodnutia a postupu súdu predchádzajúceho jeho vydaniu, nevyplývajú
žiadne okolnosti, ktoré by zakladali dôvody pre konanie o zaujatosti vo veci rozhodujúceho sudcu,
alebo ktoré by znamenali zásah do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z

obsahu tvrdení žalovaného, ktorými odôvodňoval zaujatosť sudcu, tieto sa týkali procesného postupu
súdu a právneho posúdenia veci, keď žalovaný tvrdil, že súd porušil ustanovenie § 391 ods. 2 CSP
ukladajúce súdom nižšej inštancie povinnosť rešpektovať záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutí súdu vyššej inštancie. Samotná nespokojnosť sporovej strany s výsledkom konania, či
nespokojnosť so spôsobom hodnotenia skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, nemá

za následok zásah do práva sporovej strany na spravodlivý proces a už vôbec nezakladá existenciu
dôvodov pre možné konštatovanie zaujatosti sudcu. Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktorý žalovaný v
odvolaní poukázal sú v tomto smere nenáležité, keďže v predmetnom spore nešlo o žiaden opakovane
vadný postup súdu prvej inštancie, z ktorého by bolo možné vyvodiť akýkoľvek „zaujatý“ pomer k
predmetu sporu, či sporovým stranám a nedošlo ani k nerešpektovaniu rozhodnutí vyššej súdnej

autority. Spôsob vyhodnotenia skutkových okolností v procese rozhodovania, ich následne právne
posúdenie sú predmetom rozhodovacej činnosti súdov, nezakladajú dôvody zaujatosti sudcu a sú
priamo zákonom vylúčené ako možný dôvod námietok zaujatosti (§ 49 ods. 3 CSP), na takéto námietky
súd neprihliada, preto o nich ani osobitne nerozhoduje (§ 53 ods. 3 CSP). Odvolací súd konštatuje,
že skorším zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu nebol vyslovený záväzný právny názor pre súd

prvej inštancie, od ktorého by sa tento nemohol odchýliť. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2020 sp. zn. 2CoCsp/22/2020 vyplývala súdu prvej inštancie
povinnosť vysporiadať sa s podmienkami procesnej zodpovednosti strán sporu za zastavenie konania
s prihliadnutím na žalobou žiadaný nárok a výsledok sporu vyplývajúci z konania žalovaného, keď
odvolací súd konštatoval, že nie je vylúčená ani aplikácia § 257 CSP s prihliadnutím na príbuzenské

vzťahy medzi žalovaným a konateľom spoločnosti BLT Logistic s.r.o. a okolnosťami nadobudnutia
vlastníckehoprávažalobcukukombajnu.Súdprvejinštancievpreskúmavanomrozhodnutíporozsiahlej
citácii vyjadrení strán sporu uviedol stručné dôvody, pre ktoré za procesne zodpovednú sporovú stranu
v súvislosti so zastavením konania považoval žalovaného, súčasne konštatujúc, že v okolnostiach
sporu nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Bez ohľadu na správnosť či

nesprávnosť týchto záverov súdu, odôvodnenie uznesenia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie
súdnych rozhodnutí vymedzené § 220 CSP s vymedzením stanoviska strán, sporných skutočností,
dôvodov na ktorých bolo založené právne posúdenie procesnej zodpovednosti, teda je v odvolacomkonaní preskúmateľné, preto nezakladá zásah do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces ani
inú vadu konania.

13. Odvolací súd však v danej veci zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, ktorý
subjekt konania nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v zmysle § 256 CSP a opomenul
vziať do úvahy okolnosti sporu svedčiace pre aplikáciu § 257 CSP, čím boli naplnené odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Je nesporné, že predmetom žaloby bola pohľadávka na
peňažné plnenie titulom náhrady škody, ktorého plnenia sa žalobca v konaní nedomohol ani čiastočne,

a nebolo mu poskytnuté žalovaným ani iným subjektom za žalovaného. Nárok na náhradu škody si
žalobca uplatňoval za znehodnotenie, znefunkčnenie predmetu jeho vlastníctva - kombajnu žalovaným,
dôvodiac, že žalovaný mal kombajn v neoprávnenej držbe, založil ho inými poľnohospodárskymi strojmi
a demontoval hydromotor. Nie je sporné, že došlo k vydaniu kombajnu po začatí konania, no tento nebol
vydanýžalobcovialespoločnostiBLTLogistics.r.o.,keďniejezrejmé,čiaakodošloknápravevzniknutej
ujmy, ak vec mala byť vydaná v stave v rovnakom, v akom existovala v čase začatia súdneho konania.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby výsledku sporu sa posudzuje len
z procesného hľadiska, kedy musí byť nepochybné, že zavinenie za zastavenie konania je možné
pričítať práve protistrane. Pokiaľ súd toto zavinenie pričítal žalovanému, takýto záver nemožno vyvodiť

z priebehu sporu, lebo žalobcovi sa nedostalo ani len čiastočného plnenia žiadaného žalobou. Žalobca
sa rozhodol pre uplatnenie výlučne peňažného nároku proti žalovanému, lebo uloženie povinnosti
na vydanie veci hodnotil pre skoršie správanie žalovaného ako bezúspešné. Napriek tomu, že vec
bola vydaná tretej osobe, nie žalobcovi, a nedosiahol žalobou žiadaný výsledok sporu t.j. finančné
odškodnenie, vzal žalobu späť bez toho, aby uviedol, ako došlo k „náprave“ tvrdenej škody spočívajúcej

v znehodnotení veci. Za takých okolností je to žalobca, kto nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie
konania, preto mu vznikla povinnosť k náhrade trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP.

17. Súčasne je však nepochybná významná miera konania žalovaného na existencii súdneho sporu,
lebo žalovaný v rozpore so súdnym rozhodnutím zadržiaval vec, ktorú mal povinnosť vydať osobe, s

ktorou bol žalobca v zmluvnom vzťahu, a za ktorú si žalobca uplatňoval voči žalovanému náhradu škody.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že výpoveď z nájomnej zmluvy daná ešte právnemu predchodcovi
žalovaného,jehootcoviB.U.,zostranyprávnehopredchodcužalobcuSSlovenskos.r.o.bolaneplatnou,
z čoho vyvodzoval svoje oprávnenie na zadržiavanie kombajnu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania pri zastavení súd neskúma z hľadiska hmotného práva oprávnenosť žalobou uplatneného

nároku, a teda ani dôvodnosť obrany žalovaného. Z hľadiska rešpektovania princípu spravodlivosti
súdneho konania, odvolací súd v predmetnom konaní považoval za podstatné zohľadniť, v akej miere
sa žalovaný pričinil o vznik súdneho sporu a s tým spojených trov žalobcu a žalovaného. Pokiaľ aj
žalobca procesne zodpovedá za zastavenie konania, odvolací súd vzhliadol v okolnostiach prípadu
spočívajúcich v správaní žalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu nebola priznaná

náhrada vzniknutých trov podľa § 257 CSP.

18. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP zákonná úprava vyžaduje
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré bližšie nešpecifikuje a ich výklad
ponecháva na súd. V zmysle ustálenej súdnej praxe k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, určitej procesnej situácii, súd prihliada aj k osobným,
sociálnym, majetkovým pomerom strán, ale tiež k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde,
a na neskorší postoj strán v konaní. Odvolací súd v danom spore zohľadnil, že pokiaľ aj žalobca
nedosiahol žalobou uplatnené plnenie, podanie žaloby a s tým spojené trovy súdneho konania sa
priamo odvíjajú od správania žalovaného, ktorý odmietal rešpektovať súdne rozhodnutie, sťažil či

znemožnil výkon exekúcie, a teda bránil svoje záujmy spôsobom odporujúcim právu. Odvolací súd preto
považuje za spravodlivé žiadať od žalovaného znášanie vlastných trov, ktoré mu vznikli v príčinnej
súvislosti s nevhodným a právu odporujúcim spôsobom riešenia sporov o kombajn. Súdu neprislúcha pri
rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené na základe späťvzatia, vyriešenie meritórnejotázky, komu v skutočnosti podľa hmotného práva patrí oprávnenie na nakladanie s kombajnom,
no nie je možné poskytnúť ochranu správaniu, ktoré je založené na nerešpektovaní vykonateľných
súdnychrozhodnutí.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúduprvej

inštancie a v súlade s citovaným § 257 CSP nepriznal náhradu vzniknutých trov sporovým stranám.

19. Zmienené okolnosti týkajúce sa dôvodov, pre ktoré bol vedený súdny spor, odvolací súd považoval
za významné aj pri rozhodnutí o náhrade trov odvolacieho konania, preto podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s § 257 CSP rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania o odvolaní nepriznal.

20. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).