Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Turza

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/51/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119216648
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5119216648.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Roman Kvasnica
a partneri s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti
žalovanému: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o zaplatenie 33.635,13 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17Csp/145/2019-148 zo dňa 14. júla
2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 7.784,61 eur spolu s príslušenstvom a vo výroku III. o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žalovanej istiny 25.850,52
eur a žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 7.784,61 eur spolu s
príslušenstvom zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. O zastavení
konania v časti rozhodol podľa ust. § 145 ods. 2 CSP vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a pri
rozhodovaní vo vzťahu k ostatnému nároku žalobcu vychádzal z ust. § 497 ObZ, § 52 ods. 1, §
565, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103 OZ. Z vykonaného dokazovania mal preukázane,
že dňa 24.06.2010 bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, ktorý
bol poskytnutý za účelom bývania, ktorá skutočnosť vylúčila aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (podľa § 1 ods. 3 písm. c/, d/) na daný záväzkový vzťah. Zároveň ide o
spotrebiteľskú zmluvu. Nesporným bolo tvrdenie žalobcu, že úver bol poskytnutý vo výške 33.570,- eur
ako aj skutočnosť, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a svoj záväzok prestali riadne a
včas splácať v dohodnutých splátkach vo výške 172,46 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
od októbra 2015 do februára 2016 a v r. 2016 ešte realizovali 5 úhrad v celkovej výške 841,90 eur a
poslednú dňa 24.11.2016 vo výške 625 eur, a následne prestali splácať pohľadávku úplne. Jednotlivé
úhrady žalovaných boli žalobcom v súlade so zmluvou o úvere a zákonom započítané na najstaršie
nezaplatené splátky aj s ich príslušenstvom. Žalobca v súlade s § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na
možnosť uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a v lehote nie kratšej ako 15 dní listom zo dňa 03.10.2016, v ktorom oznámil omeškanie
so splácaním pohľadávky vyčíslenej ku dňu 03.10.2016 vo výške 2.471,88 eur. Z dôvodu neplnenia

záväzku žalovanými žalobca ku dňu 05.1.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru zo Zmluvy vo
výške 36.375,79 eur. Žalovaný bol o tom informovaný listovou zásielkou, ktorú prevzal dňa 08.02.2017.
Skúmal, či bola splnená podmienka podľa § 565 OZ a síce, či toto právo veriteľ využil do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky a mal za to, že napriek tomu, že žalobca v podaní zo dňa 05.01.2017
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej splátky odvodil
právo okamžitej úhrady celého dlhu, z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ nesporne vyplýva možnosť vykonať
právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom
prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr dňa 20.09.2016,
ktorým dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná
premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.09.2019. Žalobca v danom spore
podal žalobu až dňa 18.12.2019, teda v čase, keď už nárok žalobcu bol nepochybne premlčaný. Mal
za to, že bolo dôvodné na vznesenú námietku premlčania žalovaným prihliadať a uplatnené právo na
zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcovi nepriznať. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods.
1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na výsledok konania, kedy žalobca nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

2) Proti tomuto rozsudku, čo do výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia
istiny 7.784,64 eur s príslušenstvom zamietol, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe
vyhovie v celom rozsahu, eventuálne, aby odvolaním napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne posúdil
uplatnený nárok za premlčaný. Začiatok premlčacej doby nároku žalobcu nie je stanovený dňom
20.09.2016. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa 17.01.2017, za aplikácie ustanovenia § 101 OZ.
Absolútna aplikácia § 565 OZ je vylúčená na základe osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, vzhľadom
k čomu nemohol byť aplikovaný ani § 103 OZ. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepredstavovalo
reakciu žalobcu na nezaplatenie konkrétnej splátky (§ 565 OZ), ale bolo dôsledkom dlhodobého
neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaných. Jednalo sa o postup zmluvne dojednaný
(7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, bodom 8.1. a 8.2. Obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a. s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým, ktoré boli účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a zároveň s bodom 8.1. Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných v
čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Vzhľadom na dispozitívnu povahu zmluvného práva
(v rámci Občianskeho aj Obchodného zákonníka) nič nebránilo odlišnej úprave zosplatnenia úveru
v zmysle dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o splátkovom úvere. Začiatok plynutia
premlčacej doby pre splátky splatné po 05.01.2017 je nevyhnutné určiť najskôr dňom vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 05.01.2017. Ust. § 565 OZ má dispozitívny charakter. Zaslané
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktoré bolo žalovaným doručované do
vlastných rúk, prevzal žalovaný 1/ dňa 08.02.2017 a žalovaný 2/ dňa 16.01.2017. Odo dňa doručenia
zásielky žalovaným, t. j. najskôr od 16.01.2017, začala plynúť 15-dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie
pohľadávky. Márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na úhradu splatnej pohľadávky žalobcu, t. j. najskôr
dňom 31.01.2017, si žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní, ako to predpokladá
§ 101 OZ. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné subsumovať pod dátum 01.02.2017 začiatok
plynutia premlčacej doby zosplatnenej pohľadávky. Premlčacia doba plynie spravidla odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Keďže predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená
ku dňu 05.01.2017 a lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovaným uplynula najskôr dňom
31.01.2017, pred týmto dátumom si žalobca logicky nemohol uplatňovať celú zosplatnenú pohľadávky
na súde, a teda ani nemohla začať plynúť 3-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ by bol odvolací súd toho názoru, že v predmetnej veci musí ísť aj o aplikáciu § 565
OZ, čo popiera, s poukazom na alineu druhú ustanovenia, je nevyhnutné považovať za splátku, pre
ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, splátka bezprostredne predchádzajúca vyhláseniu
mimoriadnych splatností úverov, t. j. splátka splatná dňa 20.12.2016. Vzhľadom k uvedenému je
aj v zmysle prípadnej aplikácie druhej vety § 103 OZ nevyhnutné považovať deň 21.12.2017 za
začiatok plynutia premlčacej doby pre časť uplatnenej pohľadávky, ktorej splatnosť nastala vyhlásením
mimoriadnych splatností úveru. Žaloba žalobcu bola preukázateľne podaná dňa 18.12.2019, t. j. pred
uplynutím premlčacej doby.

3) Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 7.784,61 eur spolu s príslušenstvom a vo výroku III. o trovách
konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku I., v ktorom
zastavil konanie v časti žalovanej istiny 25.850,52 eur), odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok
nedotknutý.

5) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď odvolateľ neuviedol také skutočnosti, ktorými by
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

6) Žalobca svoje odvolanie založil na tvrdení, že jeho nárok nie je premlčaný a súd prvej inštancie jeho
nárok nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 565 OZ (v spojení s 103 OZ),
nakoľko proces zosplatnenia úveru bol zmluvne dojednaný, a preto mal súd pri posudzovaní premlčania
vychádzať z ust. § 101 OZ.

7) Z výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 24.06.2010 so
žalovanými 1/ D. Q. (ďalej ako žalovaný) a 2/ J. K. (v predmetnej veci voči nemu nadobudol platobný
rozkaz právoplatnosť 27.02.2020) Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností, pričom za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu, došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi žalobcom a J. D. X. a K. X. dňa 25.06.2010. Na
základe uvedeného záver súdu prvej inštancie, že aj keď na daný vzťah nedopadá právna úprava
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, je správny (ktorú
skutočnosť žalobca napokon ani v odvolaní nerozporoval). Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo,
že žalovaní prestali splácať úver riadne a včas (k 20. dňu v kalendárnom mesiaci), až ho prestali splácať
úplne, v dôsledku čoho žalobca vyzval žalovaných výzvou zo dňa 03.10.2016 (žalovanému doručená
dňa 17.10.2016) na úhradu dlžnej sumy pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
Žalobca napokon využil dojednané právo (vo všeobecných obchodných podmienkach 7.6 Prípady
porušenia bod 7.6.1 a produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne bod 8. Prípady porušenia a ich následky bod 8.1.) na zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej zo splátky (nekonkretizoval, pre akú splátku) a listom zo dňa 05.01.2017
oznámil žalovaným (žalovanému oznámenie doručené dňa 08.02.2017), že ku dňu 05.01.2017 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

8) Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9) Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

10) Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11) Pokiaľ žalobca tvrdil, že pri zosplatnení úveru nemusel postupovať v zmysle ust. § 565 OZ, keďže
postupoval v zmysle zmluvných dojednaní, s týmto záverom sa nemohol stotožniť ani odvolací súd,
nakoľko v kontexte vyššie uvedených ustanovení (a to najmä s ohľadom na ust. § 52 ods. 2 OZ) je zrejmé,
že pri zosplatňovaní úveru mal z týchto ustanovení vychádzať, pretože je to v prospech spotrebiteľov -
žalovaných, čím sú odlišné zmluvné dojednania neplatné.

12) Čo sa týka samotného určenia momentu začatia plynutia premlčacej doby, je potrebné podotknúť, že
žalobca v odvolaní na viacerých miestach prezentuje svoje právne názory ohľadom tvrdeného dátumu
začiatku plynutia premlčacej doby, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako vnútorne rozporné, keď žalobca v
odvolaní „ponúka na výber“ hneď štyri dátumy a to 17.01.2017, 05.01.2017, 01.02.2017, 21.12.2017. Ani
jedno z tvrdení žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby nebolo pritom spôsobilé spochybniť
záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný.

13) Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Z uvedenej zmluvy vyplýva, že plnenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom v zmysle všeobecných /
produktových obchodných podmienok vyplýva, že žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v
prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas. Žalobca mal preto na výber, či si bude vymáhať jednotlivo
splatné splátky, s ktorými sa žalovaní dostali do omeškania, a v prípade ktorých plynie premlčacia doba
v zmysle ust. § 101 OZ samostatne, alebo pristúpi k zosplatneniu celého dlhu pre nesplnenie niektorej
zo splátok podľa ust. § 565 OZ, na základe čoho môže vymáhať celý dlh a kde premlčacia doba začína
plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V tomto smere má žalobca pravdu v tom, že ust. § 565
OZ mu poskytuje možnosť a neukladá povinnosť zosplatniť úver, avšak pre prípad, že tak urobí, má si
byť vedomý následkov zosplatnenia - že využitím tohto práva premlčacia doba v takom prípade začne
plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročný celý dlh. Podľa § 101 Občianskeho
zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch a pôsobenie na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje nároky práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené plniť svoje povinnosti.

14) Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že k zosplatneniu úveru došlo v dôsledku omeškania so splátkou
splatnou najneskôr dňa 20.09.2016, tento záver je správny, keďže žalobca žalovaným vo výzve zo dňa
03.10.2016 avizoval, že sú v omeškaním so splácaním pohľadávky vo výške 2.471,88 eur a po uplynutí
3 mesiacov od tejto nezaplatenej splátky (§ 565 OZ) vyhlásil dňa 05.01.2017 mimoriadnu splatnosť
úveru, pričom súd prvej inštancie sa zaoberal aj tým, či tak urobil do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Zročnosť nesplnenej splátky/splátok podľa tvrdenia žalobcu nemohla nastať ním tvrdenými
dátumami - dňami 17.01.2017, 05.01.2017, 01.02.2017, 21.12.2017, keďže tieto sa neviažu k dátumu
úhrady tej/tých splátok, v dôsledku omeškania ktorých boli žalovaní v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyzvaní listom žalobcu zo dňa 03.10.2016 na plnenie v lehote 15 dní. Dĺžka premlčacej lehoty
je striktne daná zákonom a žalobca ju nemôže jednostranne modifikovať ním uvedeným spôsobom, a
to poskytnutím dodatočnej lehoty (15 dní) žalovaným na zaplatenie zosplatneného úveru v Oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

15) Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na súde dňa 18.12.2019,
pričom k uplynutiu premlčacej lehoty došlo najneskôr dňa 20.09.2019 bolo dôvodné uplatnené právo
na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcovi nepriznať. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odvolaním žalobcu ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.