Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619201972.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Erben & Erben, advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovanému W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX/X, O. M., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja slobody 1890/50, Dolný

Kubín, o zaplatenie 42.496,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. decembra 2019, č.k. 3Csp 27/2019-108

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom II. výroku o nároku na náhradu trov konania a v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalej„súdprvejinštancie“)uznesenímuvedenýmvzáhlavíI.výrokom

zastavil konanie o zaplatenie sumy 42.496,80 € s úrokmi z omeškania 9% ročne od 30.4.2018 až do
zaplatenia a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou pôvodný žalobca S Slovensko s.r.o. Bratislava uplatňoval nárok
na peňažné plnenie titulom náhrady škody spôsobenej tým, že žalovaný neoprávnene zadržal a

znehodnotil predmet vlastníctva žalobcu - kombajn zn. JOHN DEERE T660i, rok výroby: 2008, VIN :
ZOT660A083641, hodnota ktorého zodpovedala sume žalovaného peňažného plnenia. Spoločnosť S
Slovensko s.r.o. Bratislava v priebehu súdneho konania zmluvou o predaji časti podniku previedla
pohľadávku zodpovedajúcu nároku uplatnenému v konaní na súčasného žalobcu Slovenskú sporiteľňu,
a.s., o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 5.8.2019, č.k. 3Csp 27/2019-42.

3.Vlastníckeprávokhnuteľnejveci-kombajnu,žalobcaodvodzovalodkúpnejzmluvyzodňa12.4.2016,
v spojení so zmluvu o finančnom prenájme (leasingu) kombajnu z rovnakého dňa uzavretej medzi
spoločnosťami BLT Logistic s.r.o. (predávajúci a leasingový nájomca) a S Slovensko s.r.o. (kupujúci a
prenajímateľ). Žalobca nárok zakladal na tvrdení, že pre neplnenie povinnosti spoločnosti BLT s.r.o. ako
leasingového nájomcu, riadne a včas uhrádzať nájomné za kombajn, došlo k ukončeniu leasingovej
zmluvy výpoveďou zo dňa 17.4.2018, a kombajn ostal vlastníctvom prenajímateľa S Slovensko s.r.o..

4. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný bez právneho dôvodu kombajn zadržiaval napriek skutočnosti, že
neodkladným opatrením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C 31/2017 zo dňa 14. 8. 2017 mu
bolo uložená povinnosť vydať vec spoločnosti BLT Logistic s.r.o., ktorú povinnosť si dobrovoľne nesplnil.
Na základe vykonateľného a právoplatného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bola preto
vedená súdna exekúcia sp.zn. 119 EX 30/18, súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom,

v ktorej bolo zistené, že kombajn sa nachádza na nehnuteľnostiach žalovaného umiestnený tak, že
pred ním sú zaparkované iné poľnohospodárske stroje, a z prednej časti kombajnu je demontovanýhydromotor, z ktorých dôvodov je kombajn nepojazdný. Nárok na náhradu škody žalobca odôvodnil
odkazom na § 440 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) dôvodiac, že v dôsledku konania žalovaného
je kombajn nepoužiteľný na určený výkon, nemá žiadnu hodnotu a škoda žiadaná žalobou zodpovedá

účtovnej zostatkovej hodnote kombajnu.

5. Súd prvej inštancie prvotne vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým uložil žalovanému
povinnosť na plnenie žalovanej pohľadávky. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom
tvrdil, že nárok žalobcu vyplýva z neplatných právnych úkonov, pretože kúpnej zmluve a zmluve o

leasingovom nájme zo dňa 12. 4. 2016 na ktoré sa odvolával žalobca, predchádzala už skôr uzatvorená
zmluva o finančnom prenájme a leasingu zo dňa 1.8.2011, medzi zmluvnými stranami S Slovensko s.r.o.
a B. U., IČO: 34 802 401, ktorý záväzkový vzťah nebol ukončený. B. U., bol zosnulým otcom žalovaného,
do ktorého práv a povinnosti z leasingovej zmluvy po jeho úmrtí, vstúpili na základe dohody s veriteľom
S Slovensko s.r.o. jeho právni nástupcovia B. U., nar. XXXX, žalovaný W. U. a manželka poručiteľa
D. U., nar. XXXX. Pôvodný veriteľ S Slovensko s.r.o. listom z 11.2.2016 vypovedal zmluvu o finančnom

prenájme kombajnu, z ktorej záväzky prevzali vyššie uvedené tri subjekty ako nástupcovia pôvodného
nájomcu-poručiteľa, avšak výpoveď bola adresovaná iba D. U., preto nenadobudla účinnosť vo vzťahu
k B. U. a W. U.. Spoločnosť S Slovensko s.r.o. z uvedených dôvodov nemohla uzavrieť ďalšiu kúpnu
zmluvu a leasingovú zmluvu so spoločnosťou BLT Logistic s.r.o., ktorej konateľom bol B. U..

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal aj na to, že dňa 30.7.2019 za prítomnosti
príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade odovzdal B. U. ako štatutárnemu
orgánu spoločnosti BLT Logistic s.r.o. kombajn, ktorý je predmetom sporu, a to v stave, v akom bol
uskladnený. Zo všetkých týchto dôvodov považoval žalobu za neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.

7. Žalobca zohľadňujúc, že žalovaný po začatí súdneho konania vydal kombajn spoločnosti BLT Logistic
s.r.o., vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu uplatňujúc si náhradu trov konania z dôvodu,
že žalovaný svojím správaním zavinil späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne.

8. Súd prvej inštancie na základe procesného návrhu žalobcu zastavil konanie podľa § 144, § 145, § 146

Civilného sporového poriadku (CSP). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a poukázal na § 256 CSP v zmysle ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Proti výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
výrok o nároku na náhradu trov konania tak, že tieto prizná žalovanému proti žalobcovi.

10. Žalovaný uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie finančnej čiastky 42.496,80 € s
príslušenstvom, nie vydanie veci, škodu si žalobca uplatňoval aj za obdobie predchádzajúce momentu,

kedy bola žalovanému uložená povinnosť na vydanie kombajnu uznesením o nariadení neodkladného
opatrenia zo dňa 14.8.2017, a žalobca pôvodný, ani terajší, nikdy neboli stranou sporu v konaní o
neodkladnom opatrení sp.zn. 5C 31/2017, ktoré konanie sa týkalo len spoločnosti BLT Logistic s.r.o.
a žalovaného. K poskytnutiu plnenia uloženého súdom tj k vydaniu kombajnu pristúpil žalovaný nie
vo vzťahu k žalobcovi, ale vo vzťahu k spoločnosti BLT Logistic, s.r.o., ktorá skutočnosť tak nemá pre

posudzovaný spor žiadny význam, preto nemožno hodnotiť správanie žalovaného ako také, ktoré by
zakladalo jeho procesné zavinenie na zastavení konania. V tomto odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Sžs 2/2011, v zmysle ktorého predpokladom zodpovednosti žalovaného za zastavenie
konania je fakt, že žaloba bola podaná dôvodne a súd je povinný skúmať, či protistrana zastavenie
konania zavinila. Z procesnej situácie vyplývajúcej z konania nemožno procesné zavinenie pričítať na

vrubžalovanému,keďžetotobyprichádzalodoúvahyibavprípade,akbyposkytoldobrovoľnežalobcovi
nejaké peňažné plnenie titulom nároku, ktorého sa žalobca v konaní domáhal, čo sa v danom prípade
nestalo. Žalobca, ktorý vzal späť žalobu, procesne zavinil zastavenie konania, preto z procesného
hľadiska zásadne platí, že zodpovedá za zastavenie konania a je povinný nahradiť vzniknuté trovy
konaniažalovanému.Žalovanýnamietaltiežnepreskúmateľnosťnapadnutéhouznesenia, keďsúdprvej

inštancie výrok o priznaní náhrady trov konania žalobcovi žiadnym spôsobom neodôvodnil.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil argumentáciu žalovaného ako tendenčnú a nesprávnu
dôvodiac, že žaloba o náhradu škody vyplývala z protiprávneho konania žalovaného, ktorým bolaneoprávnená držba kombajnu, keď bola daná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody
spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu žalobcu a protiprávneho konania žalovaného. Žalobca
vyzýval žalovaného na vydanie veci, na ktorú výzvu však žalovaný nereagoval, pričom povinnosť

žalovaného na vydanie veci bola aj predmetom konania Okresného súdu Spišská Nová Ves o nariadenie
neodkladného opatrenia vedeného pod sp.zn. 5C 31/2017. Vychádzajúc z uvedeného, jediným
spôsobom uplatnenia ochrany práv žalobcu bolo právo domáhať sa nároku na ochranu majetku. Z
dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby kombajn vrátil, odpadol dôvod žaloby a pre správanie žalovaného
bol žalobca nútený vziať žalobu späť. Žalobca odkázal na súdnu judikatúru, podľa ktorej zásadu, že z

formálneho hľadiska procesné zavinenie za zastavenia konania pre späťvzatie nesie žalobca, nemožno
generalizovať, ak žalovaný svojím správaním vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. Za
takých okolností sa považuje aj na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne
zavinila zastavenie konania.

12. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zopakoval svoje tvrdenia o tom, že nenesie procesnú

zodpovednosť za zastavenie konania, keďže sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania voči
žalobcovi, ktoré by zakladalo dôvody na späťvzatie žaloby. Rozhodnutie vo veci neodkladného opatrenia
sp.zn. 5C 31/2017 prebiehalo medzi inými stranami sporu a nie je meritórnym rozhodnutím, na ktorého
obsah by mal súd povinnosť prihliadať v zmysle § 228 ods. 1 CSP. Jediný a právne relevantný dôvod,
pre ktorý by mohol súd hodnotiť správanie žalovaného ako to, ktoré zakladá procesné zavinenie na

zastavení konania, by bola čiastková, či celková úhrada nároku žalobcu na náhradu škody.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ e/, f/, h/ CSP. Skúmanie
splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je
úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161 ods. 1 CSP,

za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi
odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných

práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie,
ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/
CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných
navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento
dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie
navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu

prvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný

tak,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenísúdvyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

15. Súd prvej inštancie svojím postupom naplnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/,
f/, h/ CSP, ostatné odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli dané. Odvolací súd z obsahu spisu
nezistil, aby pre konanie pred súdom prvej inštancie neboli splnené potrebné procesné podmienky ažalovaný ich absenciu ani nekonkretizoval. Odvolací dôvody podľa § 365 ods. d/ CSP nie je daný,
pretože preskúmaním rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo odvolací súd nezistil
iné procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nebol naplnený

ani odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, pretože nedošlo počas konania pred
súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by vo vzťahu k
napadnutému výroku boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku pre absenciu skutkových zistení

predčasné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čo zakladá dôvody na zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktoré sa skončilo zastavením konania na základe

späťvzatia, je významné vyriešenie otázky, ktorá zo strán sporu nesie procesnú zodpovednosť za
zastaveniekonania.Zisťovanieprocesnejzodpovednostiniejerozhodnutímmeritórnym,tedaneaplikujú
sa princípy platné pre rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané nepochybne niečo iné, v
zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie procesnú zodpovednosť
žalobca.Prvkomzavineniamôžebyťajnáhoda,kamsaradíajodpadnutiepredmetusporu.Pristanovení

procesnej zodpovednosti žalovaného za zastavenie konania je nevyhnutné pomeriavať vzťah predmetu
sporu ku konaniu žalovaného, teda, či jeho správaním bolo dosiahnuté to, čoho sa žalobca v konaní vo
veci samej domáhal (Ústavný súd ČR II.ÚS/563/01, I.ÚS/469/04, Najvyšší súd SR sp. zn. 5MCdo/12/08,
sp.zn. 7MCdo/4/10 ako aj sp.zn. 2MObdo/4/10).

18. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok žalobcu na náhrado škody vyjadrenú vo forme
peňažného plnenia, ktorého sa však žalobcovi v konaní nedostalo v súvislosti so správaním žalovaného
(a ani inak). Zo skutkových tvrdení vymedzených žalobou vyplýva, že žalobca žiadal o náhradu škody z
dôvodu, že kombajn je znehodnotený a nefunkčný, preto nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k náprave
vzniknutej ujmy, ak vec bola vydaná subjektu odlišnému od žalobcu a javí sa, že bola vydaná aj v stave

rovnakom, v akom existovala v čase začatia súdneho konania.

19. Súd prvej inštancie sa s uvedenými okolnosťami sporu vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadava
a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo hodnotil správanie žalovaného ako také, ktoré
pri nezmenených skutkových okolnostiach odôvodňovalo záver o jeho procesnej zodpovednosti za

zastavenie konania. V skutočnosti nebol žalobcovi vrátený tvrdený predmet jeho vlastníctva, a ani mu
nebolo poskytnuté žiadne finančné plnenie.

20.Sprihliadnutímnapovahusporu,pravdepodobnepríbuzenskévzťahymedzižalovanýmakonateľom
spoločnosti BLT Logistic s.r.o., spôsob, akým malo vzniknúť vlastnícke právo žalobcu ku kombajnu

(podľa obsahu listín, od ktorých toto právo žalobca odvodzuje, v skutočnosti dodávateľom kombajnu a
predávajúcim mala byť spoločnosť BLT Logistic s.r.o., čo predpokladá jej vlastníctvo veci, a až následne
na základe zmluvy o finančnom prenájme sa mal stať prenajímateľom tejto hnuteľnej veci právny
predchodca žalobcu) nie je podľa odvolacieho súdu vylúčená ani aplikácia § 257 CSP. Uplatnenie
uvedeného ustanovenia, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prichádzadoúvahypokiaľbudúsúdomprvejinštanciezistenédôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prejednávanej veci alebo v pomeroch strán sporu,
k uplatneniu ktorého ustanovenia je potrebné vyzvať tiež strany sporu.

21. So zreteľom na predčasný a neodôvodnený záver súdu prvej inštancie o procesnej zodpovednosti

žalovaného za zastavenie konania, neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako jeho rozhodnutie v
napadnutom rozsahu zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, a vrátiť mu vec na nové rozhodnutie.
V opätovnom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s podmienkami procesnej zodpovednosti strán
sporu za zastavenie konania podľa § 256 CSP s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, žalobou
žiadaný a dosiahnutý výsledok sporu, a tomu zodpovedajúce správanie žalobcu a žalovaného, alebo

za splnenia zákonných podmienok uplatní postup podľa § 257 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).