Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202576
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220202576.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členiek senátu Mgr.
Lucie Mizerovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v spore žalobcu: Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o., IČO:
31 908 969, adresa sídla Brezno, Banisko 273/1, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. J. C., adresa
trvalého pobytu D., Q. I. XXXX/XX, proti žalovanému: Rescue - BH, s. r. o., IČO: 46 869 042, adresa
sídla Šamorín, Dunajská 43/A, o 13.000 eur s prísl., o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného z 08.12.2020, č. k. 19Cb/21/2020-73, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda z 15. januára 2021, č.k. 19Cb/21/2020-92, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
z 08.12.2020, č.k. 19Cb/21/2020-73 zamietol.

2. V konaní mal za preukázané, že v danej veci súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného z 08.12.2020,
č. k. 19Cb/21/2020-73 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol podľa § 274 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.040 eur s 9 %-ným
ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.000 eur od 11.01.2020 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania. Rozsudok bol žalovanému doručený do vlastných rúk
09.12.2020. Žalovaný navrhol zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že 07.12.2020 lekár nariadil
konateľke žalovaného kľudový režim na 7 dní, čo chcela konateľka súdu telefonicky oznámiť v deň
pojednávania, avšak jej zdravotný stav sa v priebehu noci tak zhoršil, že 08.12.2020 musela podstúpiť
ďalšie vyšetrenie, po ktorom zostala na niekoľko dní na lôžku.

3. Vec právne posúdil ako nárok žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa §
277 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že takýto nárok je nedôvodný.

4. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z návrhu žalovaného vyplýva, že dôvodom jeho neúčasti na
pojednávaní bol zdravotný stav konateľky žalovaného, ktorý žalovaný nemohol súdu vopred oznámiť.
Tento dôvod však za okolností prejednávanej veci nemožno považovať za ospravedlniteľný v zmysle
ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (poukazujúc v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 29.01.2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019), nakoľko žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku
neuviedol skutočnosti, ktoré by naznačovali na strane žalovaného okolnosti odôvodňujúce nemožnosť
svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, ale ani to, že okolnosti, ktoré túto nemožnosť zapríčinili,
nastali neočakávane.

4.1 Návrhom podaným osobne 02.12.2020 žiadal žalovaný o odročenie pojednávania pre zdravotný
stav konateľky žalovaného, ktorá si 30.11.2020 vyvrtla koleno. Tomuto návrhu súd nevyhovel, pretože
podľa priloženej lekárskej správy z 30.11.2020 sa konateľka žalovaného mala dostaviť na kontrolu
najneskôr do 7 dní od vyšetrenia, teda do 07.12.2020, z čoho vyplýva, že lekár očakával zmenu v
jej zdravotnom stave, teda z predloženej lekárskej správy nebolo možné bez pochybností vyvodiť,
že by sa konateľka žalovaného nemohla zúčastniť pojednávania 08.12.2020, ktoré sa konalo až deň
nasledujúci po plánovanej kontrole u lekára. S týmto rozhodnutím bol žalovaný oboznámený v súlade
s § 183 ods. 4 CSP upovedomením zo 04.12.2020, ktoré bolo žalovanému doručené 06.12.2020. Zo
žalovaným predloženej lekárskej správy zo 07.12.2020 vyplýva, že konateľka žalovaného sa 07.12.2020
naozaj dostavila na kontrolné vyšetrenie k lekárovi, ktorý konštatoval „ešte bolesti, hlavne pri zaťažení“
a odporučil jej o. i. „kľudový režim“ a kontrolu o 7 dní. V lekárskej správe z 08.12.2020 lekár uvádza,
že konateľka žalovaného „prichádza na kontrolu skôr, od noci zhoršenie, opuch, aj bolesti“ a opäť jej
odporučil o. i. „prísny kľud“ a kontrolu o 6-7 dní, pri zhoršení skôr. Žalovaný ale tvrdí, že konateľka mienila
svoju neúčasť na pojednávaní 08.12.2020 oznámiť telefonicky v deň pojednávania, čo však napokon
nemohla urobiť pre zhoršenie zdravotného stavu.

4.2 Z uvedeného vyplýva, že dôvodom neúčasti konateľky žalovaného na pojednávaní bol zdravotný
stav, ktorý pretrvával od 30.11.2020. V tomto zmysle preto nemožno hovoriť o tom, že ide o neočakávaný
dôvod. Zhoršenie zdravotného stavu, ktoré u nej nastalo v noci medzi 07.12.2020 a 08.12.2020,
tak nebolo dôvodom neúčasti na pojednávaní, ale dôvodom, pre ktorý žalovaný tvrdí, že nemohol
svoju neprítomnosť včas ospravedlniť. Podľa názoru súdu potom je však rozhodujúce to, že konateľka
žalovaného už 07.12.2020, teda pred zhoršením svojho zdravotného stavu, vedela, že sa pojednávania
nezúčastní. V návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku ale žalovaný neuvádza žiaden dôvod, ktorý
by žalovanému alebo jej konateľke znemožňoval ospravedlniť neprítomnosť konateľky žalovaného
bezodkladne po tom, čo absolvovala vyšetrenie. Žalovaný tak mohol urobiť nielen osobne, telefonicky,
ale aj obyčajným e-mailom. Zo spisu je súdu známe, že konateľka žalovaného komunikovala so
žalobcom aj prostredníctvom e-mailov, takže e-mailovú formu komunikácie mohol žalovaný alebo
konateľka využiť aj vo vzťahu k tunajšiemu súdu, ktorého e-mailová adresa (elektronická podateľňa) je
riadne zverejnená na www.justice.gov.sk. Z lekárskych správ zároveň vyplýva, že konateľka žalovaného
sa na vyšetrenie 07.12.2020 dostavila sama, bez sprievodu a bez potreby prevozu záchrannou službou.
To isté platí aj pre vyšetrenie 08.12.2020, ktoré nasledovalo po zhoršení zdravotného stavu. Tieto
okolnosti potom nemožno vnímať ako znemožňujúce konateľke žalovaného telefonickú alebo inú formu
diaľkovej komunikácie so súdom. Práve naopak. Už samotná schopnosť dostaviť sa do ambulancie
chirurga (teda ani nie na pohotovostnú službu) bez pomoci inej osoby vypovedá o schopnosti konateľky
žalovaného uskutočniť telefonát alebo napísať email, prípadne zabezpečiť ospravedlnenie podobne,
ako to urobila po úraze 30.11.2020. Z lekárskej správy zo 07.12.2020 totiž nevyplýva, že by došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu konateľky oproti stavu, aký bol zachytený v lekárskej správe z 30.11.2020,
keď konateľka žalovaného bola hneď na druhý deň po úraze (01.12.2020) schopná vyhotoviť a podpísať
písomné ospravedlnenie a doručiť ho do podateľne súdu osobne. Je pravda, že do podateľne mohla
toto ospravedlnenie doručiť aj tretia osoba, ale v takom prípade je to prinajmenšom dôkazom toho,
že žalovaný bol schopný operatívne reagovať zapojením iných osôb. Napokon schopnosť konateľky
žalovaného ospravedlniť svoju neúčasť už 07.12.2020 dokazuje aj tá skutočnosť, že konateľka svoju
neúčasť za rovnakého zdravotného stavu, aký mala pri vyhotovení návrhu na odročenie pojednávania
01.12.2020, neospravedlnila už v tento deň, ale sa dobrovoľne rozhodla odložiť tento úkon na ďalší deň,
keď ho už ale podľa svojho udania nemohla uskutočniť pre zhoršený zdravotný stav. Dôležité je aj to,
že konateľka už 06.12.2020, keď bolo žalovanému doručené upovedomenie súdu o tom, vedela, že súd
návrhu žalovaného nevyhovel práve pre očakávané vyšetrenie jeden deň pred pojednávaním. Zároveň
vedela, že pojednávanie sa uskutoční nasledujúci deň v dopoludňajších hodinách, no napriek tomu
svoje ospravedlnenie neuskutočnila bezodkladne po vyšetrení 07.12.2020, ale údajne tak plánovala
uskutočniť až 08.12.2020, teda bezprostredne pred jeho začiatkom. Podľa názoru súdu takýto postup
konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je v súlade s povinnosťou vykonávať svoju funkciu
s odbornou starostlivosťou (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka), a ak sa preto pre náhlu zmenu
zdravotného stavu počas noci hoci aj pripraví o možnosť včas oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní,
nemožno v tom vidieť ospravedlniteľný dôvod na zmeškanie pojednávania v zmysle citovanej judikatúry.

4.3 Keďže žalovaný o pojednávaní vedel, dôvod jeho neúčasti nebol neočakávaný a svoju neúčasť
mohol vopred riadne a včas ospravedlniť, keby postupoval obozretne, nebolo možné jeho tvrdenia
kvalifikovať ako predstavujúce ospravedlniteľný dôvod podľa § 277 ods. 2 CSP. V dôsledku toho nebolo

možné jeho návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku vyhovieť a súdu neostalo nič iné, než ho
zamietnuť.

5. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, prípadne návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho
návrhu, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (o tom, že žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku neuviedol skutočnosti, ktoré
by naznačovali na strane žalovaného okolnosti odôvodňujúce nemožnosť svoju neúčasť vopred riadne
ospravedlniť, ale ani to, že okolnosti, ktoré túto nemožnosť zapríčinili, nastali neočakávane) a vec aj
nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval ustanovenie § 277 ods. 2 CSP), čo malo za následok
nesprávnosť odvolaním napádaného rozhodnutia.

5.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že dôvodom neúčasti konateľky žalovaného na
pojednávaní bol zdravotný stav, ktorý síce pretrvával od 30.11.2020, avšak zhoršenie zdravotného stavu
medzi 07.12.2020 a 08.12.2020 bol nečakaný dôvod, ktorý sa nemohol predvídať a ktorý spôsobil, že
konateľka ostala pripútaná na lôžku. Konateľka teda 07.12.2020 nemohla vedieť, že sa pojednávania
nezúčastní. To, že konateľka komunikovala elektronicky so súdom a dostavila sa do ambulancie
07.12.2020 a 08.12.2020, automaticky neznamená, že mohla oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní.
Okrem toho nie je pravda, že samotná schopnosť dostaviť sa do ambulancie, údajne bez pomoci inej
osoby vypovedá o schopnosti uskutočniť telefonát alebo napísať email. To, že konateľka sa dostavila do
ambulancie sama, bez pomoci inej osoby, sú úvahy súdu, ktoré nie sú ničím podložené. Konateľka sa
do ambulancie dostavila za pomoci svojho brata, nakoľko nebola schopná sa tam sama dostaviť, aj jej
motorika bola vážne obmedzená. Rovnako nie je pravda, že stav konateľky sa oproti stavu z 30.11.2020
nezmenil. Ba práve naopak, zdravotný stav konateľky sa zhoršil, nakoľko namiesto núdzového režimu
zostala ležať na lôžku. Konateľka nemohla ospravedlniť svoju neúčasť po vyšetrení dňa 07.12.2020,
nakoľko vyšetrenie sa uskutočnilo v poobedňajších hodinách o 14:00 hod. Okrem toho trpela veľkými
bolesťami. V samotnom lekárskom náleze sa konštatuje, že má užívať analgetiká. Rovnako dňa
07.12.2020 nemohla už telefonovať na súd, nakoľko po jej návrate domov bolo po úradných hodinách na
súde a nemohla ani poslať emailovú správu, pretože doma konateľka nemala internetový prístup. Nie je
možné automaticky očakávať existenciu elektronických prostriedkov a komunikáciu s nimi, pokiaľ takáto
povinnosť konateľke z ničoho nevyplývala. Konateľka preto dôvodne očakávala, že ospravedlnenie
neúčasti bude môcť vykonať dňa 08.12.2020, avšak v tom čase bola už absolútne pripútaná na lôžko. To,
že zdravotný stav konateľa bol skutočne vážny, je evidentné aj zo skutkových okolností a zo skutočnosti,
že do 22.12.2020 bola pripútaná na lôžko a len postupne mohla nohu zaťažovať.

6. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 357 písm. h/
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k
záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

8. Predmetom konania je návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z
08.12.2020 č.k. 19Cb/21/2020-73 z dôvodu, že žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal
pojednávanie vo veci. Súd návrh žalovaného ako nedôvodný zamietol.

8.1 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkom zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok
samotnú nesprávnosť odvolaním napádaného rozhodnutia.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Podľa § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.

10.1 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe vychádzajúc zo
systematického výkladu ustanovení upravujúcich inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu aj inštitút
odročenia pojednávania, ospravedlniteľným dôvodom na účely práve citovaného ustanovenia nie je
okolnosť, ktorá bola žalobcovi známa vopred, a to aj keď mu táto skutočnosť objektívne bránila v
účasti na danom pojednávaní, ak mu súčasne žiadne objektívne okolnosti nebránili v tom, aby včas
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z vážnych dôvodov. Príčina zmeškania pojednávania
žalovaným musím mať s ohľadom na svoju povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo
z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti. Ako príčina zmeškania pojednávania žalobcom tento
aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť) vzhľadom na uvedené
kritéria nedosiahne, nie je naplnená základná zákonná podmienka zrušenia rozsudku pre zmeškanie
žalovaného. U žalovaného, ktorý je právnickou osobou, naviac treba vždy osobitne posúdiť, či aj v
prípade výskytu ospravedlniteľných dôvodov neúčasti na pojednávaní nebolo súčasne možné poveriť
účasťou iného člena štatutárneho orgánu, zamestnanca alebo zástupcu.

11. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že dôvodom zmeškania pojednávania
súdu žalovaným nebol neočakávaný zdravotný stav konateľky žalovaného (nakoľko tento pretrvával od
30.11.2020), ale (vychádzajúc z návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku) to, že žalovaný nemohol
ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní pre zhoršenie zdravotného stavu konateľky, ku ktorému
došlo v noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020 a že konateľka žalovaného už 7.12.2020, teda pred zhoršením
svojho zdravotného stavu vedela, že sa pojednávania nezúčastní a napokon, že v návrhu na zrušenie
napadnutého rozsudku žalovaný neuvádza žiaden dôvod, ktorý by žalovanému alebo jeho konateľke
znemožňoval ospravedlniť neprítomnosť konateľky žalovaného bezodkladne po tom, čo absolvovala
vyšetrenie dňa 7.12.2020. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko
tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s
tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:
Neobstojí námietka žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že konateľka už dňa
7.12.2020 vedela, že sa pojednávania dňa 8.12 2020 nezúčastní, nakoľko sám žalovaný v návrhu
uvádza, že ku dňu 7.12 2020 sa jej zdravotný stav nezlepšil, čo konštatoval aj lekár, ktorý jej v dôsledku
toho nariadil kľudový režim na ďalších sedem dní. Pokiaľ totiž pre takýto zdravotný stav konateľka
žalovaného žiadala už 2.12.2020 o odročenie pojednávania, ktorého sa zúčastniť nechcela, súd dôvodne
logicky uzavrel, že ak sa jej zdravotný stav nezlepšil, tak opätovne nebude mať vôľu sa pojednávania
zúčastniť. O takejto jej vôli svedčí aj jej tvrdenie uvedené v návrhu, že uvedenú skutočnosť (pretrvávajúci
nepriaznivý zdravotný stav konateľky) chcela konateľka oznámiť súdu telefonicky dňa 8.12.2020, t.j. v
deň pojednávania. Iný výklad tvrdení žalovaného „uvedenú skutočnosť konateľka žalovaného chcela
oznámiť súdu telefonicky dňa 8.12.2020, t.j. v deň pojednávania...“ by bol nelogický. Žalovaný teda pred
súdom prvej inštancie v návrhu netvrdil, že konateľka sa chcela pojednávania dňa 8.12.2020 zúčastniť,
ako to podsúva žalovaný odvolaciemu súdu. Ak by sa totiž mienila na pojednávanie dostaviť, nebol by
dôvod jej neschopnosť „ normálneho/bežného“ pohybu telefonicky súdu oznamovať, nakoľko z konania
súdu bolo jednoznačne žalovanému zrejmé, že jej účasť na pojednávaní je nielen očakávaná, ale aj
nevyhnutná v prípade, že mala záujem aktívne hájiť práva žalovaného pred súdom.

12. V tejto súvislosti je potom potrebné považovať za správny aj záver súdu prvej inštancie, že
konateľka žalovaného konala v súvislosti so zmeškaním pojednávania súdu vedome nedbanlivo.
Samotný žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku totiž ako už bolo uvedené vyššie dôvodil, že
konateľka aj po kontrole dňa 7.12.2020 a konštatácií nezlepšenia jej zdravotného stavu lekárom - ktorý
jej nariadil kľudový režim na ďalších 7 dní sa rozhodla, že túto skutočnosť oznámi telefonicky súdu až

dňa 8.12.2020, t.j. v deň pojednávania nariadeného na 10:00 hod. uzrozumená s tým, že súd môže na
tomto pojednávaní rozhodnúť v neprospech žalovaného aj rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

13. Súd prvej inštancie taktiež správne uzavrel, že žalovaný v návrhu neuviedol žiadne ospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie súdu, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci.
Podľa vyjadrení žalovaného uvedených v návrhu sa totiž v priebehu noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020
zdravotný stav konateľky žalovaného tak zhoršil, že dňa 8.12.2020 musela podstúpiť ďalšie vyšetrenie,
pričom u konateľky žalovaného došlo k výraznému obmedzeniu pohybových funkcií dolnej končatiny,
v dôsledku čoho táto zostala ležať na lôžku, čo jej malo zabrániť informovať súd o dôvodoch neúčasti
na pojednávaní, respektíve zabrániť v možnosti žiadať súd o odročenie pojednávania. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu, tieto okolnosti nemožno vnímať ako znemožňujúce konateľke žalovaného telefonickú
alebo inú formu diaľkovej komunikácie so súdom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ
žalovaný namieta, že to, že konateľka komunikovala elektronicky so súdom a dostavila sa do ambulancie
7.12.2020 a 8.12.2020 automaticky neznamená, že mohla oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní, tak
tieto skutkové okolnosti taktiež neznamenajú to, že konateľka nemohla ospravedlniť svoju neúčasť na
pojednávaní ráno 8.12.2020. Takáto námietka žalovaného bola preto pre rozhodnutie vo veci právne
irelevantná. Obdobné platí aj pre námietku žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že
samotná schopnosť dostaviť sa do ambulancie, údajne bez pomoci inej osoby vypovedá o schopnosti
uskutočniť telefonát alebo napísať e-mail, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu aj prípadná potreba
pomoci konateľke pri návšteve lekára treťou osobou (ako to v odvolaní tvrdí žalovaný) neznamená,
že konateľka nemohla napr. telefonicky ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní. Okrem toho súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku nemal možnosť vôbec
vedieť o tom, že konateľka potrebovala pri návšteve lekára asistenciu inej osoby (svojho brata). Toto
totiž nevyplýva, či už zo skutkových tvrdení žalovaného uvádzaných v návrhu, alebo z lekárskych
správ predložených žalovaným (pričom žalovaný bez ďalšieho zdôvodnenia takéto skutkové tvrdenia
podstatné pre rozhodnutie vo veci uvádza až v odvolaní, čo je potrebné vyhodnotiť ako neprípustnú
novotu v zmysle § 366 CSP, na ktorú sa v odvolacom konaní neprihliada). Okrem toho prítomnosť takejto
osoby umocňuje možnosť konateľky ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní aj zapojením tejto osoby
na takomto úkone. Žalovaný, ako právnická osoba počas konania totiž netvrdil a nepreukazoval, že
jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní (a v konečnom dôsledku aj jeho samotnú neúčasť na
pojednávaní) nebolo možné zaistiť ani poverením iného zamestnanca alebo zástupcu na takýto úkon.
Bremeno tvrdenia a preukázania okolnosti brániacej ospravedlniť neúčasť žalovaného na pojednávaní je
výhradne na samotnom žalovanom. Tento je povinný použiť prostriedky procesnej obrany riadne a včas.

14. Námietku žalovaného o nesprávnom skutkovom zistení súdu prvej inštancie, že stav konateľky
sa oproti stavu z 30.11.2020 nezmenil, nakoľko tento sa zhoršil z noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020, čo
vyplynulo z lekárskych správ, odvolací súd považuje za účelovú a zavádzajúcu, nakoľko súd prvej
inštancie konštatoval nezmenený zdravotný stav konateľky ku dňu jej kontroly dňa 7.12.2020, teda
ku dňu, kedy konateľka mala vedomosť o tom, že sa pojednávania v nasledujúci deň nezúčastní a
napriek tomu sa rozhodla, že svoju neúčasť ospravedlní až dňa 8.12.2020. Súd prvej inštancie teda
nekonštatoval nezmenený zdravotný stav konateľky z noci zo 7.12.2020 na 8.12.2020 ako sa to účelovo
(v snahe prekrúcať závery súdu prvej inštancie) snaží odvolaciemu súdu podsúvať žalovaný.

15. Obdobne za účelovú je potrebné považovať aj námietku žalovaného, že konateľka nemohla
ospravedlniť svoju neúčasť po vyšetrení dňa 7.12.2020, nakoľko vyšetrenie sa uskutočnilo v
poobedňajších hodinách o 14:00 hod. a okrem toho trpela veľkými bolesťami, nakoľko podľa
názoru odvolacieho súdu, ak trpela veľkými bolesťami už 7.12.2020, tak vedela, že sa nedostaví na
pojednávanie súdu, a to bez ohľadu na to, kedy a ako dopadne kontrola, a tak je nerozhodné, kedy
kontrola skončila. Okrem toho jej neschopnosť ospravedlniť svoju neúčasť telefonicky (vzhľadom na
preukazované poranenie dolnej končatiny konateľky) žalovaný žiadnym spôsobom nepreukazuje.

16. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

17. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18.1 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

18.2 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

18.3 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 12, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.