Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/70/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012306
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121012306.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného V. Q., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.01.2022 č. k. 10PP/45/2021-46, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. Q., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením podľa § 66 ods. 1 písm. b) ods. 2 Trestného zákona a
§ 415 ods. 1 Trestného poriadku žiadosť odsúdeného V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. úl. č. XX,
prechodne bytom O. ul. č. X, B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad
Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.06.2017, sp. zn. 5T/109/2013, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Bratislava zo dňa 10.10.2017, sp. zn. 3To/82/2017, zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil
konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v
zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd po vykonaní dokazovania
na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide so splnenie formálnej podmienky, táto
bola splnená 22.09.2021. Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu
na výkon trestu odňatia slobody možno konštatovať, že aj prvá materiálna podmienka bola v prípade
odsúdeného splnená. Jeho správanie a vystupovanie je aktuálne na požadovanej úrovni, snaží sa plniť
si svoje povinnosti a dodržiavať interné predpisy. Disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu
odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Sporadicky sa zapája
do oddielových aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Svoj voľný čas trávi zmysluplne. Odsúdený
počas výkonu trestu odňatia slobody doposiaľ nebol pracovne zaradený na žiadnom pracovisku
zo zdravotných dôvodov. Aktívne však vykonáva činnosti zamerané na všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného. Je mu venovaný individuálny prístup, zameraný na rešpektovanie ústavného poriadku a
časového rozvrhu dňa. V individuálnej práci je vedený k primeranej zodpovednosti za svoje správanie a
k uvedomovaniu si dôsledkov svojho konania. K trestnej činnosti zastáva kritický postoj. Resocializačná
prognóza je podľa hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti menej priaznivá. V súčasnosti je voči
menovanému vedené ďalšie trestné stíhanie. Riaditeľ ÚVTOS v závere hodnotenia konštatoval, že
odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne
prepustiť. Druhá materiálna podmienka t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života podľa názoru
okresného súdu splnená nie je, nakoľko odsúdený už bol v minulosti 11 krát súdne trestaný za rôznorodú
trestnú činnosť s gradujúcou tendenciou a aj napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon
trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas

pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho
života.

Proti uzneseniu okresného súdu podal ihneď do zápisnice na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený
(č. l. 44 spisu), ktorú do konania sťažnostného súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej
materiálnej podmienky.

Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)

Okresný súd správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky,
pretože vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý má 11 záznamov v registri trestov a to
pre rôznorodú trestnú činnosť, nemožno konštatovať ojedinelé a výnimočné zlyhanie v jeho správaní.
Opakované odsúdenia svedčia o sklonoch odsúdeného páchať trestnú činnosť. Je preto správny postup
okresného súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj
resocializačnú prognózu odsúdeného. Navyše treba poukázať na resocializačnú prognózu odsúdeného,
ktorá je menej priaznivá na základe rizika recidívy trestnej činnosti.
Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj
predchádzajúci spôsob života odsúdeného.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného teda vyvoláva
zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia.
V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej
činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporučil, považuje za
nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný
posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu
trestu odňatia slobody.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie
resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193
ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.