Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201027
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819201027.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobkyne: M.. Q. W. A., G..

XX.XX.XXXX, E. K. C. XXXX/X, XXX XX P., zastúpená: JUDr. Andrea Tkáčová, advokátka so sídlom
Magurská 3, 040 01 Košice, IČO: 35 568 861, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom štátu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia 5.378,40 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od18.04.2018dozaplateniaztitulunáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostiza
škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejlenZoZŠ)anáhradytrov
konania od žalovanej. Náhradu škody si uplatňovala z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu súdu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Rožňava, a to rozsudkom sp. zn. 12C/131/2005 zo dňa
18.01.2016, ktorým súd určil, že prevod nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra P. na liste
vlastníctva č. XXXX povolený pod V 1345/03 a V 486/04 je neplatný (išlo pritom už o opakované
rozhodnutie). Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Co/80/2016 zo dňa 27.062017 zmenil výrok
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Žalobkyňa počas celej doby trvania
súdneho sporu t. j. od roku 2005 tvrdila, že parcelu č. XXXX/X o výmere XX m2 nadobudla od mesta

Rožňava, čo aj preukázala. Mesto Rožňava nebolo účastníkom konania, teda súd nemal čo konať
a rozhodovať o parcele č. XXXX/X o výmere XX m2. Žalobkyňa aj na pojednávaní dňa 30.01.2006
vypovedala, že kúpila nehnuteľnosti od mesta Rožňava, lebo tam chcela zriadiť zdravotné stredisko
( je povolaním obvodná lekárka). Z uvedeného dôvodu dokúpila od mesta Rožňava aj nehnuteľnosť o
rozmere XX m2. Nakoľko prebiehal súdny spor od roku 2005, nemohla žalovaná realizovať svoj zámer a
zriadiťzdravotnéstredisko,nakoľkojesamalekárka,muselasiprenajímaťpriestorynasvojuambulanciu
za 24,90 eur/m2 bez DPH.

Nezákonné rozhodnutie podľa ust. § 5 zák. č. 514/2003 Z. z. žalobkyňa videla v tom, že Okresný súd
v Rožňave konal o majetku žalobkyne napriek tomu, že ho nadobudla od mesta Rožňava, čím jej
znemožnil zveľadenie nehnuteľnosti a aj jej využitie. Týmto nesprávnym úradným postupom súdu ako
orgánu verejnej moci bolo porušené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto prípade sa musí skonštatovať, že sa

jedná o také porušenie práva na súdnu ochranu, v ktorom už nemôže byť zjednaná náprava právnymi
prostriedkami ktoré poskytuje CSP. Konanie na Okresnom súde Rožňava sprevádzali prieťahy v konaní,
čopovažujetiežzanesprávnyúradnýpostupsúdu,ktoréboloajjudikovanénálezomÚstavnéhosúduSR
IV. ÚS 553/2013-33 na základe sťažnosti poškodenej. Ústavný súd SR v citovanom náleze skonštatoval
porušenie základného práva poškodenej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 Ústavy SR, prikázal Okresnému súdu Rožňava konať bez zbytočných prieťahov a priznal
poškodenej finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- eur a trovy konania.
Následky nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Rožňava
spôsobili, že sa znížil majetok žalobkyne a bolo jej odňaté jej ústavné právo vlastniť majetok. Súdny spor
prebiehal od roku 2005 čo zmarilo plány žalobkyne zrealizovať jej zámer a zriadiť zdravotné stredisko,
ambulanciu, nakoľko je povolaním obvodná lekárka, musela si prenajímať priestory na svoju ambulanciu

za 24,90 eur/m2 bez DPH.
Týmto konaním žalovanej sa znížil majetok žalobkyne tým, že musela prenajímať priestory o sumu 24,90
eur x 19 = 473,10 eur/ ročne, takže za 11 rokov a 7 mesiacov 473,10 x 11=5.204,10 eur a za 7 mesiacov
x 24,90 = 174,30 eur, spolu o sumu 5.378,40 eur.
Žalobkyňa dňa 18.04.2018 podala na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku v zmysle v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod. 1 ZoZŠ, ktorej ministerstvo
do šiestich mesiacov nevyhovelo a nárok žalobkyne neuspokojilo, preto podala žalobu na súd.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnenie nároku žalobkyňou
z hľadiska jeho skutkového odôvodnenia považuje za pomerne zmätočné a nejasné, a to predovšetkým

čo sa týka identifikácie právneho titulu tohto nároku. Žalobkyňa totiž v rámci skutkového odôvodnenia
žalobného návrhu na viacerých miestach uvádzala konštrukcie typu „Žalobkyňa si uplatňuje škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Rožňave, a to rozsudkom sp. zn.
12C/131/2005 zo dňa 18.01.2016 (...)“, „Nezákonné rozhodnutie podľa ust. § 5 zák. č. 514/2003 Z.
z. vidí v tom, že Okresný súd v Rožňave konal o majetku M.. A. napriek tomu, že ho nadobudla od

mesta Rožňava, a nie od žalobkyne, čím jej znemožnil zveľadenie nehnuteľnosti a jej využitie. Týmto
nesprávnym úradným postupom súdu ako orgánu verejnej moci (...)“. Následne žalobkyňa v rámci
skutkového odôvodnenia žaloby operuje aj s prieťahmi v konaní Okresného súdu Rožňava, sp. zn.
12C/131/2005, ktoré majú byť zrejme taktiež právnym titulom žalobou uplatneného nároku. Žalovaná
bola toho názoru, že žalobkyňa nedostatočne identifikovala ňou uplatnený nárok, a to z hľadiska

identifikácie právneho titulu tohto nároku. Napriek tejto skutočnosti podľa názoru žalovanej do úvahy
pripadajú v danom prípade dva potenciálne právne tituly tohto nároku, a síce:
1. nezákonné rozhodnutie, za ktoré žalobkyňa označuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa
18.01.2016, sp. zn. 12C/131/2005-557, resp.
2. nesprávny úradný postup - prieťahy v konaní Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 12C/131/2005, ktoré

boli konštatované v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 19. 2. 2014, sp. zn. IV. ÚS 553/2013-33.
Žalovaná uviedla, že že žalobkyňou uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za bezdôvodný, a to tak
v prípade, ak by malo byť právnym titulom tohto nároku nezákonné rozhodnutie uvedené vyššie, ako
aj v prípade, ak by mal byť týmto titulom uvedený nesprávny úradný postup. Podľa názoru žalovanej
totiž v danom prípade nie sú kumulatívne splnené základné zákonom vyžadované podmienky pre vznik

takéhoto nároku.
Podľa názoru žalobkyne má byť nezákonným rozhodnutím, v súvislosti s ktorým jej mala byť spôsobená
škoda, rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.01.2016 sp. zn. 12C/131/2005-557. Týmto
rozsudkom bolo rozhodnuté vo veci žalobcu: Košický samosprávny kraj proti žalovaným 1/ M. Y. a
2/ M.. Q. W. A. (žalobkyni), o určenie neplatnosti právnych úkonov. Súd okrem iného rozhodol, že

prevod nehnuteľného majetku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX povolený pod č. V1345/03 a
V 486/04 je neplatný. Predmetný rozsudok bol napadnutý odvolaním podaným oboma žalovanými,
z dôvodu ktorého nenadobudol právoplatnosť po jeho doručení stranám sporu, ale bol „korigovaný“
rozhodnutím odvolacieho súdu, a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 6. 2017, sp. zn.
6Co/80/2016. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava v časti, v ktorej bola

vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi mestom Rožňava a žalobkyňou ako žalovanou 2/.
Rozsudok Okresného súdu Rožňava teda nadobudol právoplatnosť až v spojení s uvedeným rozsudkom
odvolacieho súdu dňa 18.07.2017.Definičné kritériá nezákonného rozhodnutia sú vo vyššie citovaných ustanoveniach § 5 ods. 1 a
§ 6 ods. 1 a 2 ZoZŠ jednoznačne formulované, pričom pre možnosť vyhodnotenia rozhodnutia
orgánu verejnej moci ako nezákonného rozhodnutia sa v prvom rade vyžaduje, aby toto rozhodnutie

bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť po nadobudnutí právoplatnosti, a to príslušným
orgánom. Súd konajúci o náhrade škody je viazaný takýmto zrušujúcim (zmeňujúcim) rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci, t. j. nie je oprávnený sám konštatovať nezákonnosť takéhoto
rozhodnutia, pokiaľ táto nebola konštatovaná práve príslušným orgánom po nadobudnutí právoplatnosti.
Zo skutočností uvádzaných žalobkyňou, resp. z ňou predložených listín, a síce predovšetkým rozhodnutí

vydaných v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12C/131/2005, podľa názoru
žalovanej nespochybniteľne vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.01.2016, sp. zn.
12C/131/2005-557 nebol zrušený alebo zmenený po nadobudnutí právoplatnosti príslušným orgánom,
keďžetentobolzrušený,resp.zmenenývodvolacomkonaní,ergojednoznačnepredtým,akonadobudol
právoplatnosť. V danom prípade je teda celkom jednoznačné, že rozsudok Okresného súdu Rožňava zo
dňa 18.01.2016, sp. zn. 12C/131/2005-557 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa

27.06.2017, sp. zn. 6Co/80/2016, nespĺňa definičné kritériá nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1
ZoZŠ, a teda jednoznačne nie je nezákonným rozhodnutím, ktoré by bolo spôsobilým právnym titulom
nároku na náhradu škody tak, ako tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa teda podľa názoru žalovanej jednoznačne
nedisponuje právnym titulom nároku na náhradu škody v podobe nezákonného rozhodnutia.
Žalobkyňa, napriek pomerne nejednoznačnému skutkovému odôvodneniu svojho nároku, v rámci

ktorého zamieňa nesprávny úradný postup s nezákonným rozhodnutím, pričom de facto nie je zrejmé,
ktorý z právnych titulov mal byť bezprostrednou príčinou vzniku žalobkyňou deklarovanej škody,
označuje za dôvod vzniku škody aj nesprávny úradný postup Okresného súdu Rožňava spočívajúci v
zbytočnýchprieťahochvkonanívedenompodsp.zn.12C/131/2005.Naúčelypreukázanianesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 ZoZŠ žalobkyňa označuje ako dôkaz nález Ústavného súdu SR

zo dňa 19.02.2014, sp. zn. IV. ÚS 553/2013-33, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval porušenie
práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti
žalobkyne v primeranej lehote v konaní Okresného súdu Rožňava vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005
(výrok 1.), prikázal Okresnému súdu Rožňava, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005
konal bez zbytočných prieťahov (výrok 2.), priznal žalobkyni voči Okresnému súdu Rožňava finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur (výrok 3.) a uložil Okresnému súdu Rožňava povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania pred Ústavným súdom SR vo výške 275,94 eur (výrok 4.).
Žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku na Ministerstve spravodlivosti SR
dňa 26.04.2018 (nie 18. 4. 2018 ako uvádza v žalobe). Vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR bol
vydaný dňa 19.02.2014. Žalovaná je toho názoru, že ak sa žalobkyňa mohla dozvedieť o vzniku ňou

deklarovanej škody, mohlo to byť práve dňom oboznámenia sa s predmetným nálezom Ústavného súdu
SR konštatujúcim porušenie práv žalobkyne zbytočnými prieťahmi v konaní Okresného súdu Rožňava
pod sp. zn. 12C/131/2005. Žalovaná nemá vedomosť o presnom dátume doručenia predmetného nálezu
žalobkyni, avšak zo súčinnosti poskytnutej Ministerstvu spravodlivosti SR Okresným súdom Rožňava
vyplýva, že súdu bol predmetný nález doručený dňa 03.04.2014. Je dôvodné predpokladať, že v tomto

období bol nález doručený aj žalobkyni. Pokiaľ si teda žalobkyňa svoj nárok uplatnila až dňa 26.04.2018,
žalovaná je toho názoru, že nárok bol titulom nesprávneho úradného postupu žalobkyňou jednoznačne
uplatnený po uplynutí zákonom ustanovenej trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
Ak by mal byť nárok žalobkyne vyhodnotený ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom - prieťahmi v konaní Okresného súdu Rožňava vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005

konštatovanýmivnálezeÚstavnéhosúduSRzodňa19.02.2014,sp.zn.IV.ÚS553/2013-33,tentonárok
je podľa názoru žalovanej jednoznačne premlčaný s poukazom na § 19 ods. 1 ZoZŠ a skutočnosť, že
žalobkyňa si svoj nárok uplatnila prvýkrát dňa 26.04.2018 prostredníctvom podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR.
Odhliadnuc od uvedeného, žalovaná nerozporovala to, že v konaní Okresného súdu Rožňava vedenom

pod sp. zn. 12C/131/2005 došlo k zbytočným prieťahom. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo
spomenutého nálezu Ústavného súdu SR, pričom však sama osebe nesvedčí v prospech záveru o
existencii nároku na náhradu škody v prospech tak, ako bol žalobkyňou uplatnený. Pre vznik nároku
sa totiž okrem existencie právneho titulu nároku vyžaduje taktiež existencia škody a príčinnej súvislosti,
ktoré v prípade žalobkyne, odhliadnuc od premlčania jej nároku titulom nesprávneho úradného postupu,

podľa názoru žalovanej jednoznačne dané nie sú.
Žalobkyňa tvrdí, že následkom vydania údajne nezákonného rozhodnutia, resp. následkom
nesprávnehoúradnéhopostupumalodôjsťkzníženiujejmajetku.Príčinoutohtodeklarovanéhozníženia
majetku má byť tá skutočnosť, že spor vedený na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12C/131/2005sa týkal nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa údajne zamýšľala užívať na svoju podnikateľskú činnosť, avšak
v dôsledku vedenia tohto sporu tak nemohla učiniť, pričom si na výkon ňou zamýšľanej činnosti musela
prenajímať iné priestory. Zníženie majetku žalobkyňa vidí práve v nákladoch vynaložených v súvislosti s

prenájmom iných priestorov, ktorý za obdobie 11 rokov a 7 mesiacov mal v majetkovej sfére žalobkyne
predstavovať úbytok v sume 5.378,40 eur.
Žalovaná má za to, že žalobkyňou požadovaná suma nepredstavuje škodu v zmysle § 17 ods. 1 ZoZŠ,
t. j. majetkový úbytok spôsobený na strane žalobkyne v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom, a to aj v prípade, ak by žalobkyňou namietané nezákonné rozhodnutie

napĺňalo definičné znaky nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a 6 ZoZŠ, resp. v prípade, ak by nárok
žalobkyne titulom nesprávneho úradného postupu nebol premlčaný.
Primárne je tomu tak z dôvodu, že medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom neexistuje príčinná súvislosť.
Zo skutkového odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobkyňa mala uzatvorenú zmluvu o podnájme
nebytových priestorov, a to za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné

lekárstvo, pričom táto zmluva bola samostatným právnym úkonom predstavujúci slobodný prejav vôle
samotnej žalobkyne, a jej uzavretie nijak nesúviselo s vydaním rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 18.01.2016, sp. zn. 12C/131/2005-557, resp. s nesprávnym úradným postupom súdu v predmetnom
konaní. Plnenie z tejto zmluvy jednoznačne nie je dôsledkom vydania uvedeného rozhodnutia, resp.
nesprávneho úradného postupu súdu, ale predstavuje plnenie zo samostatného záväzkového právneho

vzťahu, ktorého účastníkom bola žalobkyňa na základe prejavu vlastnej vôle. Skutočnosť, že žalobkyňa
bola „nútená“ prenajímať si na výkon svojej podnikateľskej činnosti priestory, za ktorých nájom bola
povinná plniť v prospech prenajímateľa, jednoznačne nie je skutočnosťou svedčiacou v prospech záveru
o existencii nároku žalobkyne na náhradu škody. Ako už žalovaná uviedla vyššie, príčinná súvislosť
medzi nezákonným zásahom zo strany orgánu verejnej moci a škodou musí byť priama a bezprostredná.

Zodpovednosť štátu za škodu upravená v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR resp. v ZoZŠ nie je absolútna, a v
žiadnom prípade nie je jej účelom reparácia škôd majúcich pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch medzi
subjektmi súkromného práva, resp. „preplácanie“ nákladov vzniknutých mimo rámca výkonu verejnej
moci orgánmi verejnej moci. Navyše je potrebné poznamenať, že žalobkyňa nepreukázala, že by práve
údajná nemožnosť užívania spornej nehnuteľnosti o výmere XX m2 bola dôvodom, pre ktorý žalobkyňa

nemohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť na nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností
v obci P., k. ú. P., na liste vlastníctva č. XXXX; žalovaná poukázala na to, že v zmysle výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX je nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na parc. č. XXXX/X pozemok, na ktorom je
dvororozloheXXm2,pričompodľaverejnedostupnýchinformáciísanapredmetnomdvorenenachádza
žiadna stavba. Žalovanej preto nie je zrejmé, ako údajná nemožnosť užívania dvora o rozlohe XX m2,

ktorá tvorí „gro“ žalobného návrhu, mala žalobkyni zmariť jej podnikateľský zámer. Žalobkyňa svoj nárok
na náhradu škody odvíja od nemožnosti užívania dvora o rozlohe XX m2, pričom požaduje náhradu
nájmu za užívanie nebytových priestorov o rozlohe XX m2, čo podľa názoru žalovanej iba akcentuje
celkovú neopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Zmluva o podnájme nebytových priestorov,
predložená žalobkyňou ako dôkaz v tomto konaní, bola medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory

Rožňava,a.s.akonájomcomažalobkyňouakopodnájomníčkouuzavretádňa01.02.2010,čojezároveň
v zmysle čl. V. zmluvy deň začatia podnájmu, pričom tento podnájom bol uzatvorený na dobu určitú, a to
do 31.12.2014; v žiadnom prípade teda nie je preukázané tvrdenie žalobkyne, že si priestory na výkon
svojej podnikateľskej činnosti prenajímala po dobu 11 rokov a 7 mesiacov. Žalobkyňa nepredložila jediný
dôkazný prostriedok smerujúci k preukázaniu úhrady ňou deklarovaného nájomného.

Ak by aj vyššie uvedené rozpory v tomto konaní neboli, je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa s
najväčšou pravdepodobnosťou ňou prenajaté priestory reálne využívala na výkon svojej podnikateľskej
činnosti, pričom nájomné , ktoré žalobkyňa označuje ako škodu, bolo plnením z platne uzatvorenej
zmluvy, a za toto nájomné bola žalobkyni poskytovaná adekvátna protihodnota v podobe možnosti
užívania predmetných priestorov. Inými slovami, žalobkyňa de facto platila za to, čo reálne využívala,

a z tohto dôvodu nemožno hovoriť o akomkoľvek vzniku škody na jej strane, ktorú by mal v konečnom
dôsledku žalobkyni preplácať štát.
Žalovaná má za to, že žalobkyňa okrem nepreukázania existencie relavantného právneho ňou
uplatneného nároku, nepreukázala ani vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti tak, ako to tvrdí
v žalobe. V danom prípade nie je daný ani jeden predpoklad nároku na náhradu škody vyžadovaný

príslušnou právnou úpravou, resp. pokiaľ by mal byť nárok vyhodnocovaný z pohľadu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Rožňava, tento nárok je premlčaný. Žalovaná preto navrhuje, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %.4. Na pojednávaní dňa 02.12.2020 žalobkyňa v ústnom vyjadrení uviedla, že nález Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 553/2013-33 jej bol doručený dňa 09.04.2014. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku

je zo dňa 18.04.2018 a bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 26.04.2018.
Žalobkyňa kúpila nehnuteľnosti, medzi nimi aj pozemok s parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, vedený
na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. P.. Nehnuteľnosti na tomto liste vlastníctva boli blokované tým,
že súd v konaní sp. zn. 12C/131/2005 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal nakladať s týmito
nehnuteľnosťami žalobkyni. Žalobkyňa pôsobí ako obvodná lekárka a mala podnikateľský zámer aj

na tomto pozemku, ktorý pozemok patrí k ostatným pozemkom vedeným na liste vlastníctva, teda
na týchto pozemkoch chcela postaviť polyfunkčnú budovu. Tento zámer nemohla realizovať z dôvodu
prebiehajúcehokonaniasp.zn.12C/131/2005,vktoromkonanívznikliprieťahyaktorébolikonštatované
ajrozhodnutímústavnéhosúdu.Žalobkyňauviedla,žeovznikuškodysadozvedeladoručenímrozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/80/2016, ktorý rozsudok jej bol doručený 18.07.2017.
K nesprávnemu úradnému postupu došlo v priebehu celého konania tým, že majetok žalobkyne a to

vyššie uvedená nehnuteľnosť, pozemok, bol zaradený do tohto konania, pričom nemal byť.
Námietku premlčania vznesenú protistranou žalobkyňa nepovažovala za dôvodnú. Uviedla, že nárok nie
je premlčaný, pretože začiatok počítania premlčacej lehoty je potrebné počítať od doručenia rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/80/2016, pričom rozsudok bol doručený 18.07.2017. Z týchto
dôvodov žalobkyňa je toho názoru, že nárok si uplatnila včas pred uplynutím premlčacej lehoty.

Škodu vyčíslila vychádzajúc z obvyklého nájomného a takto bola určená suma, ktorá je uvedená v
žalobe.Škodanastranežalobkynespočívavnemožnostiužívaniapozemkuparcelyč.XXXX/Xovýmere
XX m2, vzhľadom na to, že aj táto parcela, teda tento pozemok bol zahrnutý do predmetu konania sp. zn.
12C/131/2005 až do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/80/2016, ktorým rozsudkom
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Do tej doby

konajúci súd neurobil žiaden úkon preto, aby v tejto časti alebo žalobu zamietol alebo konanie zastavil,
pričom je evidentné, že o tomto pozemku sa nemalo viesť konanie.

5. Žalovaná na pojednávaní v ústnom vyjadrení trvala na dôvodoch písomného vyjadrenia podaného k
žalobe. Zotrvala na tom, že odôvodnenie skutkového stavu zo stavu žalobkyne je zmätočné. Trvala na

tom,ževprávnejvecisp.zn.12C/131/2005OkresnéhosúduRožňavanedošlokexistenciinezákonného
rozhodnutiavzmysle§5a§6citovanéhozákona.Poukázalanato,žesamotnévedeniekonania,postup
súdu v konaní, hodnotenie dôkazov a vydanie rozhodnutia, súd konajúci o náhrade škody nemôže
preskúmavať. Trvala na vznesenej námietke premlčania nároku uplatňovaného z titulu nesprávneho
úradného postupu. Žalobkyňa nepreukázala existenciu ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu,

vznik škody a príčinnej súvislosti, preto žalovaná navrhovala, aby súd žalobu zamietol.

6. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov: rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.
12C/131/2005-557 zo dňa 18.01.2016, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/80/2016,
čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. P., kúpnou zmluvou č. 10/2004, zápisnicou o

pojednávaní zo dňa 30.01.2006, zmluvou o podnájme nebytových priestorov, oznámením o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, cenovým výmerom, vyjadrenie žalovanej v 2)
rade vo veci sp. zn. 12C/131/2005, rozhodnutím mesta Rožňava č. 2728/2004-02 zo dňa 12.08.2004,
žiadosťouopredajpozemkumesta,oznámenímuzneseniamestskéhozastupiteľstvaRožňava,výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. P. zo dňa 02.12.2020.

7. V zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov:
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

8. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona:
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

9. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. citovaného zákona:(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

10. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona:
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

11. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona:
(1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na
náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri

uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

12. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona:
(4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

13. V zmysle ustanovenia § 17 citovaného zákona:

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

14. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.
(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

15. Žalobkyňou uplatnený nárok súd posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

16. Zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. má charakter objektívnej zodpovednosti,

teda bez ohľadu na zavinenie a tejto zodpovednosti nie je možné sa zbaviť za predpokladu, že sú
preukázané podmienky zodpovednosti.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je:
- nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávny úradný postup,
- existencia škody (ušlý zisk),

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a škodou.

17. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/131/2005-557 zo dňa 18.01.2016 bolo rozhodnuté

vo veci žalobcu: Košický samosprávny kraj proti žalovaným 1/ M. Y. a žalovanej 2/ M.. Q. W. A.
(v prejednávanej veci v postavení žalobkyne), o určenie neplatnosti právnych úkonov. Súd okrem
iného rozhodol, že prevod nehnuteľného majetku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX povolený
pod č. V1345/03 a V 486/04 je neplatný. Predmetný rozsudok bol napadnutý odvolaním podaným
oboma žalovanými. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 6Co/80/2016 zmenil napadnutý

rozsudok Okresného súdu Rožňava v časti, v ktorej bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej
medzi mestom P. a M.. Q. W.U. A.. Rozsudok Okresného súdu Rožňava v spojení s uvedeným
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2017. Rozsudok súdu prvej
inštancie žalobkyňa považovala za nezákonné rozhodnutie v zmysle ust. § 5 a § 6 citovaného zákona.

18. Na preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu v konaní sp. zn. 12C/131/2005
Okresného súdu Rožňava, v zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona žalobkyňa poukázala na nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 553/2013-33, ktorý bol vydaný na základe sťažnosti poškodenej (žalobkyne)
v dôsledku existencie prieťahov v konaní sp. zn.12C/131/2005 Okresného súdu Rožňava a ktorým
ústavný súd konštatoval porušenie základného práva poškodenej na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, prikázal Okresnému súdu Rožňava konať bez zbytočných
prieťahov a priznal poškodenej finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- eur a trovy konania.

19. Žalobkyňa tvrdila, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu jej
vznikla škoda vo výške 5.378,40 eur, ktorá suma zodpovedá zaplatenému nájomnému za obdobie 11

rokov a 7 mesiacov za iné prenajaté priestory, v ktorých vykonávala prax všeobecného lekára, nakoľko
v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v konaní sp. zn. 12C/131/2005
Okresného súdu Rožňava, nemohla svoj majetok, nehnuteľnosť pozemok s parcelným číslom XXXX/X,
dvor o rozlohe XX m2, užívať a realizovať na tejto nehnuteľnosti svoj podnikateľský zámer.

20. V priebehu konania žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku uplatňovaného z
titulu nesprávneho úradného postupu tvrdiac, že do podania žaloby trojročná subjektívna premlčacia
lehota uplynula.

21. Po vykonanom dokazovaní, výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi

predloženými stranami sporu súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Žalobkyňa ako právny titul, z ktorého si uplatňovala náhradu škody, uviedla nezákonný rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/131/2005 zo dňa 18.01.2016 a nesprávny úradný postup,
spočívajúci v prieťahoch v konaní sp. zn. 12C/131/2005.Rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.01.2016 sp. zn. 12C/131/2005-557 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 6Co/80/2016, nie je nezákonným
rozhodnutím, ktoré by bolo spôsobilým právnym titulom nároku na náhradu škody z dôvodu, nakoľko

nespĺňa kritériá nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a § 6 ods. 1 ZoZŠ. Predmetný rozsudok bol
odvolacím súdom zmenený v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený do katastra nehnuteľností pod číslom Z. XXX/XX tak, že v tejto časti súd žalobu zamietol.
V tomto znení nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
právoplatnosť dňa 18.07.2017 a následne po právoplatnosti tento rozsudok nebol zrušený. Z tohto

dôvodu nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 5
a § 6 ZoZŠ. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa ZoZŠ musia byť splnené kumulatívne,
pričom súdne rozhodnutie označené žalobkyňou nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie
a žalobkyňa nepreukázala ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a prípadnou škodou, preto nárok žalobkyne na
náhradu škody, z titulu nezákonného rozhodnutia, nie je dôvodný.

22. Žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu konania sp. zn. 12C/131/2005 Okresného súdu Rožňava
vznikli prieťahy v konaní, ktoré boli konštatované nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 19.02.2014, sp. zn. IV.ÚS 553/2013-33, ktorý bol doručený žalobkyni 09.04.2014 a v príčinnej
súvislosti s týmito prieťahmi žalobkyni vznikla škoda vo výške, ktorú si uplatňovala v konaní, nakoľko

nemohla užívať svoj majetok a nemohla realizovať podnikateľský zámer na predmetnom pozemku
v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia ešte na začiatku konania. V dôsledku vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovanej súd skúmal, či vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik súdnej

vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať.
Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu. V odseku 1 ide o subjektívnu
premlčaciu dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba je stanovená
v dĺžke troch rokov, ktorá začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený
sa v zmysle ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z

ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné určiť približne výšku
škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poškodený poznal výšku škody presne. V prejednávanej veci
v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoZŠ, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch, v konaní možno vychádzať len z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že

sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie ústavného súdu bolo
doručené žalobkyni 09.04.2014, teda doručením nálezu ústavného súdu sa žalobkyňa dozvedela o
škode z titulu nesprávneho úradného postupu. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci
deň po doručení nálezu ústavného súdu, teda 10.04.2014 a uplynula dňa 10.04.2017, predtým, ako
žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prejednanie nároku, doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR

dňa 26.04.2018 a žalobu na súde dňa 08.04.2019.
Na základe vznesenej námietky premlčania súd zistil, že nárok na náhradu škody uplatňovaný z
titulu nesprávneho úradného postupu je premlčaný, preto z hľadiska procesnej ekonomiky už neskúmal
samotné meritum veci.

23. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

24. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní
úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne.

25. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.