Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. marec 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/93/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820010288
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7820010288.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému M. Q. a
spol. pre pokračujúci zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 2T/35/2020 zo dňa 13. 10. 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 29. marca
2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a odvolanie poškodeného Y. U..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 2T/35/2020 zo dňa 13. 10. 2021 podľa § 285 písm. b/
Trestného poriadku oslobodil obžalovaných M. Q., Y. U. a Y. S. spod obžaloby pre pokračujúci zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
(u všetkých troch obžalovaných) a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona (u
obžalovaného M. Q.) na tom skutkovom základe, že

obžalovaní M. Q., Y. U. a Y. S.
1/ v V. na ul. V. 52, v presne nezistenom čase dňa 23.09.2015, po predchádzajúcej vzájomnej dohode
spočívajúcej v rozdelení si úloh, v úmysle zlegalizovať vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti, podal
obvinený M. Q. na Okresnom úrade Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií žiadosť
o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EU vozidla C. Z.
U.: U s vedomím, že toto vozidlo bolo odcudzené a ktoré R. Z. v meste Albi vo Francúzsku prihlásil
do evidencie motorových vozidiel na Y. M. a následne ktoré obvinený M. Q. s ďalšou osobou prepravili
do Košíc, kde ho dňa 22.09.2015 pristavili na pracovisko kontroly originality č. 1702 na ulici W. X/A,
kde pri kontrole originality zamestnanci kontroly originality obvinený Y. U. a obvinený Y. S. v zmysle
predchádzajúcej dohody a rozdelení si úloh, v úmysle pomôcť obvinenému M. Q. a R. Z., do protokolu,
ktorý bol výsledkom kontroly originality vydaného dňa 22.09.2015 vedome neuviedli podstatnú okolnosť
svedčiacu o nelegálnom pôvode vozidla a to, že v bezprostrednej blízkosti identifikačného čísla viditeľné
stopy po tlmení a brúsení, prekryté náterovou hmotou a taktiež nedokonalé zaoblenie rohov bieleho
pozadia a transparentnej fólie výrobného štítka, čo jednoznačne nasvedčovalo tomu, že na vozidlo pred
jeho pristavením na kontrolu originality došlo k neoprávnenému zásahu do jeho identifikátorov a túto
skutočnosť úmyselne neoznámili poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel IRIS IDENT,
čím potvrdili, že na vozidle neboli vykonané zásahy do jeho identifikátorov, v dôsledku čoho na základe
ich odborného posudku vydaného týmto pracoviskom, bolo dňa 30.09.2015 vydané Okresným úradom
Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutie č. OU-KE-OCDPK-2015/036000
vozidlu vydané osvedčenie s evidenčným číslom TA 541 XXX a toto vozidlo bolo ďalej obvineným M. Q.
odpredané K. R. za 11 700,- €, a ktorému bolo následne 22.11.2016 pracovníkmi Okresného riaditeľstva
PZ Odboru kriminálnej polície Nové Mesto nad Váhom podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. pre
podozrenie z neoprávnených zásahov do jeho karosérie zaistené;

2/ v Košiciach na ulici V. č. XX, v presne nezistenom čase dňa 18.11.2015, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode, spočívajúcej v rozdelení si úloh, v úmysle zlegalizovať vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti,
podal obvinený M. Q. na Okresnom úrade Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EU vozidla
C. Y. L. U.: VF XJZXXKXXXXXXXXX s vedomím, že toto vozidlo bolo odcudzené a ktoré dňa 02.11.2015
R. Z. v meste Albi vo Francúzsku prihlásil do evidencie motorových vozidiel na Y. M. a následne obvinený
M. Q. s Y. M. prepravili do Košíc, kde ho dňa 11.11.2015 pristavili na pracovisko kontroly originality č.
1702 na ulici W. 2/A, kde pri kontrole originality zamestnanci kontroly originality obvinený Y. U. a obvinený
Y. S. v zmysle predchádzajúcej dohody a rozdelení si úloh, v úmysle pomôcť obvinenému M. Q. a R. Z.,
do protokolu, ktorý bol výsledkom kontroly originality vedome neuviedli podstatnú okolnosť svedčiacu o
nelegálnom pôvode vozidla a to, že v bezprostrednej blízkosti identifikačného čísla je viditeľná trhlina
v náterovej hmote a nedokonalé zaoblenie rohov bieleho pozadia výrobného štítka, čo jednoznačne
nasvedčovalo tomu, že na vozidle pred jeho pristavením na kontrolu originality došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho identifikátorov a túto skutočnosť úmyselne neoznámili poverenej technickej službe
kontroly originality vozidiel IRIS IDENT, čím potvrdili, že na vozidle neboli vykonané zásahy do jeho
identifikátorov, v dôsledku čoho na základe ich odborného posudku vydaného týmto pracoviskom, bolo
dňa 25.11.2015 vydané Okresným úradom Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
rozhodnutie č. OU- KE-OCDPK-2015/042832 bolo vozidlu vydané osvedčenie s evidenčným číslom TA
542 XXX a toto vozidlo bolo ďalej obvineným M. Q. odpredané Y. U. za 13 800,- €, ktorému bolo následne
27.12.2016 pracovníkmi Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Banská Bystrica podľa §
21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. pre podozrenie z neoprávnených zásahov do jeho karosérie zaistené.

obžalovaný M. Q.

1/ v V. v Oc I. na ul. Y. č. XX, dňa 05.01.2016 v úmysle vylákať finančné prostriedky od Y. U., uzavrel v
mene svojej manželky N. Q. ako predávajúcou, s Y. U. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla zn. C. Y. L., U.: U dátum prevej evidencie 29.04.2014
za sumu 13 800,- €, aj napriek tomu, že vedel, že vozidlo bolo dňa 20.09.2015 odcudzené v Španielsku
a má pozmenené identifikátory a ide o identické osobné motorové vozidlo s U.: U X.: XXXXJFJ, čím
takto svojím konaním Y. U. spôsobil škodu vo výške 13 800,- €, nakoľko vozidlo mu bolo dňa 27.12.2016
zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o PZ pracovníkmi OKP ORPZ Banská Bystrica,

2/ v V. na M. ulici č. 1, v priestoroch v OC M., v presne nezistenom čase dňa 05.10.2015 v úmysle vylákať
finančné prostriedky a vedomý si toho, že predáva odcudzené vozidlo, uzavrel ako predávajúci s K. R.
ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla zn. C.
Z., S U.: U., dátum prevej evidencie 07.09.2015 za sumu 11 700,-€, následne na čo bolo vozidlo K. R.
dňa 22.11.2016 zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore operatívnymi
pracovníkmi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, kde
metalografickým skúmaním Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava zo dňa
25.11.2016 bolo zistené, že toto vozidlo má pozmenené identifikátory a ide o identické motorové vozidlo
s VIN: U EČV: XXXXJBB, ktoré bolo dňa 20.07.2015 odcudzené s Španielsku, čím takto svojim konaním
spôsobil K. R. škodu vo výške 11 700,- €,

pretože tieto skutky nie sú trestným činom.

Súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených Y. U. a K. R. s nárokmi na náhradu spôsobenej
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie poškodený a prokurátor.

Poškodený Y. U. prostredníctvom svojho splnomocnenca v písomných dôvodoch odvolania, ktoré
podal proti výroku o náhrade škody uviedol, že uvedený výrok považuje v nadväznosti na výrok
o vine za nepreskúmateľný a nezákonný. Plne sa pridržiava odvolania prokurátora proti výroku
o vine, na ktorého obsah týmto zároveň odkazuje. Pokiaľ dôjde k oslobodeniu obžalovaných spod
obžaloby, jedinou možnou zákonnou konzekvenciou je odkázanie poškodeného s uplatneným nárokom
na náhradu škody na civilný proces. Ani v tomto prípade však poškodenému nemožno odoprieť výkon
jeho procesného oprávnenia podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku je potrebné konštatovať najmä vzhľadom na skutočnosť, že jeho odôvodnenie
nereflektuje zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie tak závažného meritórneho rozhodnutia,
akým rozsudok nepochybne je. Aj napriek zákonnej dikcie § 168 ods. 1 Trestného poriadku z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, akým spôsobom sa konajúci súd vysporiadal so
skutočnosťou, že obžalovaný predmetné motorové vozidlá predával cez svoju manželku, čo nesvedčí
o jeho pracovnom vyťažení, ale práve o jeho priamom úmysle k spáchaniu trestného činu podvodu, a
to vrátane zmiernenia prípadných nepriaznivých právnych dôsledkov vo vzťahu k jeho osobe a prečo
konajúci súd nevyužil žiadnu zo zákonných možností na zabezpečenie prítomnosti R. Z. na predmetnom
trestnom konaní, keďže v napadnutom rozsudku ho označuje vo vzťahu k prejednávanej veci za „veľmi
dôležitú osobu". Pokiaľ súd uviedol túto skutočnosť vo vzťahu k meritu predmetného trestného konania,
bolo jeho zákonnou povinnosťou postupovať v intenciách zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci bez dôvodných pochybností a taktiež zásady možnosti súdu z vlastnej iniciatívy vykonať aj také
dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Dokazovanie v rámci trestného konania sa oproti civilnému sporovému
konaniu spravuje odlišnými procesnými pravidlami, podľa ktorých pokiaľ súd považuje ozrejmenie určitej
okolnosti za podstatné vo vzťahu k meritu veci, nemôže sa v žiadnom prípade uspokojiť s tým, že strany
už nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolania v nadväznosti na dôvody odvolania uplatnené zo strany
prokurátora považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu výroku o náhrade škody, ktorý
je priamo závislý na výroku o vine za nepreskúmateľný a nezákonný a preto žiada, aby krajský súd podľa
ustanovenia § 321 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa ustanovenia
§ 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Dodal, že výrok o náhrade škody je v tomto konkrétnom prípade priamo závislý od výroku o vine o to
viac, že podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona je súd obligatórne povinný priznať riadne a včas uplatnený
nárok poškodeného na náhradu škody pokiaľ je škoda súčasťou popisu odsudzujúceho rozsudku, čo je
pri majetkových trestných činoch esenciálne.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za
nesprávny, pretože výsledkami prípravného konania, ako aj konaním na súde bolo dostatočne
preukázané, že obžalovaní spáchali skutky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Okresný
súd uveril obhajobe M. Q. o jeho nevedomosti o kradnutých vozidlách, ktorú obžalovaný zdôvodnil
tým, že vozidlá kupoval v dobrej viere od R. Z., pričom nemal vôbec vedomosť o tom, že vozidlá boli
odcudzené. Podľa obžalovaného vozidlo C. Z. mu doviezol na územie SR R. Z. spolu s C. J. a ďalším
jemu neznámym chlapcom a vozidlo C. L. mu mal doviesť taktiež R. Z. spolu s nejakým mužom. Tiež
vypovedal, že svedka Y. M. pozná len z videnia a na uzatváranie kúpnych zmlúv na tieto vozidlá poveril
svoju manželku z dôvodu, aby keď nebude doma, bolo možné vozidlá odpredať. Okresný súd však
nevzal do úvahy, že bývalá manželka obvineného uviedla, že obžalovaný všetky kúpne zmluvy písal na
ňu, aj keď nemala vedomosť o týchto vozidlách a ona len podpisovala čo bolo treba, pričom aj kúpne
ceny boli vyplácané obžalovanému a aj prípadní kupujúci kontaktovali vždy jej manžela. Uvedené teda
vylučuje tvrdenie obžalovaného, že by svedkyňa bola „poverená" uzatváraním týchto kúpnych zmlúv,
ako aj odpredajom vozidiel.

Svedok C. J., ktorý podľa udania obžalovaného mal byť osobou, ktorá spolu s R. Z. doviezla C.
L. a ktorá figuruje na kúpnej zmluve ako predávajúci uviedol, že kúpnu zmluvu na vozidlo C. Z.
nikdy nepodpisoval, nikdy ju neuzatváral, pričom na tomto svojom vyjadrení zotrval aj po vykonanej
konfrontácii s obžalovaným Q.. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, prečo súd túto
výpoveď svedka považuje za účelovú, vykonanú v obave pred trestným postihom.

Z výpovede svedka M. vyplýva, že výpoveď obžalovaného sa nezakladá na pravde, vozidlá, ktoré sú
predmetom obžaloby nikdy nevlastnil a ani ich nevidel a nebol s nimi ani na Slovensku na kontrole
originality. Kúpnu zmluvu na vozidlo C. Z. nikdy nepodpisoval a kúpnu zmluvu na vozidlo C. Y. L. mu
dal podpísať R. Z. vo Francúzsku. Za to, že boli na neho písané autá mu nikto nič neplatil a v podstate
figuroval len ako tzv. „biely kôň". Svedok popísal aj systém obchodovania s vozidlami, R. Z. zavolal
obžalovanému Q., že mu vybavil to auto čo chcel, odfotil mu ho a fotku mu poslal. Tak to bolo aj pri
vozidle C. Y. L. a C. Z.. Z uvedeného je podľa prokurátora zrejmé, že obžalovaný mal vedomosť o tom,
že šlo o odcudzené vozidlá a s týmto vedomím ich aj odpredal poškodeným K. R., ako aj Y. U.. Obaja
poškodení zhodne uviedli, že pri odpredaji vozidla komunikovali výlučne s obžalovaným M. Q., aj keď

na kúpnych zmluvách figurovala manželka obžalovaného. Y. U. vypovedal, že to, že na kúpnej zmluve
figurovala manželka obžalovaného, obžalovaný dôvodil tým, že jeho manželka má živnosť na predaj
áut. Aj poškodený K. R. vypovedal, že komunikoval len s obžalovaným.

Uvedené dostatočne preukazuje to, že obžalovaný Q. vedomý si toho, že odkupuje odcudzené vozidlá,
tieto následne aj s cieľom obohatiť sa na úkor poškodených týmto aj odpredal.

Súd nevyhodnotil fakt, že ide o osobu s kriminálnou minulosťou, ani to, že kúpne zmluvy na vozidlá boli
vystavované obžalovaným M. Q. na osoby, ktoré ani nemali vedomosť o tom, že by mali nejaké vozidlá
odkúpiť. Taktiež výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že sám bol oklamaný a je ochotný
spôsobenú škodu poškodeným uhradiť, považuje za tendenčnú, pretože si je dobre vedomý toho, že
kúpne zmluvy boli uzatvárané na jeho manželku a nie na neho a teda poškodení si od neho nárok na
náhradu škody v civilnom konaní uplatňovať nemôžu.

Čo sa týka vyhodnotenia dokazovania okresným súdom pri zločine legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
v danom prípade je možné stotožniť sa s názorom okresného súdu len v tom, že bolo jednoznačne
preukázané, že k pozmeňovaniu identifikačných znakov na vozidle došlo. Obžalovaní Y. S. a Y. U.
uvádzajú, že na tomto pracovisku kontroly originality pracujú už 12 rokov, pričom nikdy sa nestalo,
že by niečo prehliadli a s nikým neboli na ničom dohodnutí. V podstate zhodne vypovedajú, že oni
nemajú právo invazívnym spôsobom kontrolovať identifikátory, pričom spôsob kontroly použitý pri oboch
vozidlách považujú z ich strany za dostatočný. Nikto od nich ani kontrolu identifikátorov invazívnym
spôsobom neočakával a nedá sa ani súhlasiť s okresným súdom, že k odhaleniu pozmeňovania VIN
identifikátora mohlo dôjsť v daných prípadoch len deštruktívnymi metódami.

Podľa IRISIDENTu je možné, že technik nemal možnosť voľným okom, ani meraním hrúbky povlakovej
vrstvy zistiť, že na mieste VIN je nalepená platnička (prelakovaná) s vyrazeným VIN. Nevedeli sa vyjadriť,
či pre posudzovanie výrobného štítku a VIN technik pochybil, avšak vyhotovené odborné vyjadrenia a
znalecký posudok majú na vec iný názor.

Prehliadku vozidla C. L. vykonali pracovníci KEÚ PZ v Slovenskej Ľupči mjr. K.. M. a pplk K.. Y., kde
výsledkom kontroly je odborné stanovisko na č. l. 498 - 502, v ktorom obaja menovaní zhodne uviedli,
že už voľným okom bolo viditeľné, že výrobný štítok nebol originálny. V tejto súvislosti prokurátorka
upozornila, že šlo o dve posudzované miesta, ktoré vykazovali znaky pozmeňovania, kde jedno bolo
ťažko dostupné na meranie hlavicou, avšak obžalovaní sa nijako nevyjadrovali k miestu, ktoré sa
nachádzalo v kufri vozidla, ku ktorému mali úplne jednoduchý prístup.

Prehliadku vozidla C. Z. vykonal pracovník KEÚ PZ Bratislava mjr. K. U. R., kde výsledkom kontroly je
odborné stanovisko. Aj tento svedok vypovedal, že VIN číslo, ktoré bolo skúmané, už na prvý pohľad
vykazovalo znaky pozmeňovania, nakoľko na toto miesto bola dodatočne daná kovová platnička.

Následne predmetné odborné stanoviská, ako aj odborné posudky o kontrole originality a tiež aj
fotografie z kontroly originality boli skúmané KEÚ PZ Košice, kde výsledkom sú znalecké posudky
vyhotovované znalcom mjr. K.. Y. V., ktorý bol aj vypočutý na hlavnom pojednávaní. Svedok potvrdil
závery odborných stanovísk, že na uvedených vozidlách došlo k pozmeňovaniu identifikátorov.

Odborná spôsobilosť technikov kontroly originality - obžalovaných Y. U. a Y. S. preukazujú osvedčenia
o odbornej spôsobilosti technika kontroly originality vydané Okresným úradom Košice, odborom cestnej
dopravy a pozemných komunikácií Košice. Obžalovaní sa vo svojich výpovediach vyjadrili, že každých
5 rokov sa podrobia školeniu a sú teda aj dostatočne kvalifikovaní. Je toho názoru, že dokazovaním
bolo preukázané, že pozmenené identifikačné znaky na vozidle sa nachádzali na viditeľných miestach
a na tento fakt nemá vplyv ani prípadná zle vyhotovená fotodokumentácia a technici s niekoľkoročnými
skúsenosťami tieto znaky vidieť mali a museli. Fakt, že vozidlo prešlo kontrolou originality svedčí s
poukázaním na vyššie uvedené skôr o tom, že ho technici nechali kontrolou „prejsť" ako o tom, že šlo
o konanie nedbanlivostné.

V zmysle judikatúry spolupáchateľstvo vyžaduje spoločné konanie a spoločný úmysel spáchať trestný
čin, pričom spoločné konanie môže prebiehať nielen súčasne, ale aj postupne, pokiaľ na seba časovo
nadväzuje a jednanie každého spolupáchateľa je článkom reťazca.

Prokurátor je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že všetci traja
obžalovaní sa dopustili trestných činov tak, ako je uvedené v obžalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
a poškodeného nie sú dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,
na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením
poškodeného, že rozsudok je nepreskúmateľný, nezákonný
a nereflektuje zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie tak závažného meritórneho rozhodnutia.

Závery okresného súdu a ich odôvodnenie si krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto v
podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie
okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru
krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a jeho kvalifikované vyhodnotenie
vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Preskúmaním jednotlivých odvolacích dôvodov tak zo strany prokurátora, ako aj poškodeného, dospel
krajský súd k záveru, že skutočnosť, že kúpne zmluvy uzatvárala manželka obžalovaného, ktorá nemala
vedomosť o týchto vozidlách, pričom vozidlá nadobudla od osôb, ktoré popreli, že by takéto vozidlá
vôbec predávali, vyvoláva dostatočne dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu obžalovaným
tak, ako to popisuje obžaloba, avšak pred súdom vykonané dôkazy, ani jednotlivo a ani vo svojom
súhrnne neusvedčujú obžalovaného do tej miery, aby bolo možné hovoriť o tom, že dôvodné podozrenie
prerástlo, na základe týchto vykonaných dôkazov, do preukázania nepochybnej viny obžalovaného. V
odvolaní prokurátor namieta, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd považoval výpoveď
svedka J. za účelovú, vykonanú v obave pred trestným stíhaním a zároveň poukazuje aj na výpoveď
svedka M., ktorý popísal aj systém obchodovania s vozidlami, z čoho je zrejmé, že obžalovaný mal
vedomosť o tom, že šlo o odcudzené vozidlá a s týmto vedomím aj odpredal vozidlá poškodeným. S
uvedeným názorom sa krajský súd nestotožnil. Okresný súd správne vyhodnotil výpoveď svedka M.,
ktorý pri odstraňovaní rozporov vo svojej výpovedi nevedel vysvetliť svoje tvrdenie, že obžalovaný
Q. určite vedel, že vozidla sú kradnuté. V danej súvislosti súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, kde okresný súd vecne presvedčivo poukázal na konkrétne okolnosti, z ktorých vyvodzuje,
že nebolo dostatočne preukázané, že obžalovaný Q. mal vedomosť o ilegálnom pôvode vozidiel. V
dôsledku uvedeného je výrazne znížená dôkazná hodnota tejto výpovede. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu nebol v konaní vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by presvedčivo svedčil o tom, že by sa obžalovaný
podieľal na krádežiach vozidiel, resp. že by mal vedomosť o tom, že ide o kradnuté vozidlá. Podstatný
význam v danom smere má nepochybne aj skutočnosť, že nebolo preukázané, že by obžalovaný,
ktorý sa dlhodobo venuje dovozu áut, mal už v minulosti takéto problémy za podobných podozrivých
okolností. Okresný súd to síce podrobnejšie nerozviedol, ale z logiky veci vyplýva, z akého dôvodu sa
výpoveď svedka J. javí byť celkom dôvodne tendenčná a účelová. Svedok J., pokiaľ by kategoricky
nepoprel skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia a následného prevodu inkriminovaného vozidla, tak
by si privodil dôvodné podozrenie minimálne z účasti na danej trestnej činnosti. Teda je celkom
opodstatnené súhlasiť so záverom okresného súdu, že bez preukázania ďalších priamych súvislostí
medzi konaním R. Z. a obžalovaným Q., nie je možné vyvrátiť obhajobu obžalovaného. V tomto
smere ani výpovede poškodených a nimi uvádzané skutočnosti, kriminálna minulosť obžalovaného,

nadobúdanie vozidiel jeho bývalou manželkou a ani popretie prevodu vozidiel svedkami, podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočne jednoznačne a nepochybne nepreukazujú naplnenie vedomostnej zložky
subjektívnej stránky daného trestného činu u obžalovaného, nakoľko neusvedčujú bez rozumných
pochybností obžalovaného z toho, že mal vedomosť o tom, že vozidlá sú kradnuté a s daným vedomím
ich aj predával poškodeným. Pokiaľ ide o námietku poškodeného, že bolo v záujme náležitého zistenia
skutkového stavu, aby súd zabezpečil výsluch svedka R. Z., s uvedeným názorom sa odvolací súd
nemohol stotožniť. Už orgány činné v trestnom konaní neboli schopné v prípravnom konaní zabezpečiť
uvedenú osobu pre potreby jej vlastného trestného stíhania, nakoľko sa zdržiavala na neznámom mieste
v zahraničí, pričom požadovať, aby súd zabezpečoval takéhoto svedka, by bolo suplovaním činnosti
orgánov činných v trestnom konaní súdom, ktorý má byť nezávislým orgánom rozhodujúcim o vine a
treste v kontradiktórnom trestnom konaní.

Rovnako dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok aj vo vzťahu ku zločinu
legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Je síce pravda, že je ťažko uveriteľné, že by obžalovaní S. a U.
nepoznali obžalovaného Q., vzhľadom na množstvo vozidiel, ktoré prešli v spojení s jeho osobou daným
pracoviskom kontroly originality, avšak ani ich prípadné vzájomné poznanie sa nemusí byť dostatočným
dôkazom o ich vzájomnej dohode spáchať daný zločin, navyše ak si ešte uvedomíme, že nie je
jednoznačne preukázané, že by samotný obžalovaný Q. mal skutočne nespochybniteľnú vedomosť o
nelegálnom pôvode daných vozidiel. V prospech obžalovaných, obdobe ako to bolo u obžalovaného
Q. svedčí aj to, že počas ich doterajšieho dlhoročného pôsobenia na takomto pracovisku neboli
doposiaľ dôvodne podozriví zo spáchania obdobnej stíhanej trestnej činnosti. V plnom rozsahu možno
súhlasiť s okresným súdom predovšetkým v tom, že jednoznačne bolo preukázané len pozmeňovanie
identifikačných znakov - čísla VIN. Na druhej strane treba dať za pravdu prokuratúre v tom, že k odhaleniu
tohto pozmeňovania nebolo potrebné vykonať deštruktívne metódy skúmania, avšak nemožno ani
povedať, že išlo o taký spôsob pozmeňovania, ktorý by bol jednoznačne zrejmý na prvý pohľad a
obžalovaní, vzhľadom na svoju odbornosť a skúsenosť jednoducho nemohli prehliadnuť dané úpravy
a za ďalšie takýto záver by bol povedzme podporený ešte aj vyhotovením kvalitnej fotodokumentáciou
pozmenených VIN čísel, alebo odborným znaleckým záverom vysloveným na základe obhliadky daných
vozidiel znalcom K.. V.. Svedok R. síce vypovedal, že VIN identifikátor na prvý pohľad vykazoval
pozmeňovanie, avšak svedok nevedel posúdiť, či by to pracovníci kontroly vedeli zistiť voľným okom,
pričom svedok poukázal na svoju 20-ročnú prax, na základe ktorej vie takéto zmeny identifikovať. Vo
vzťahu k vozidlu C. L. svedok M. vypovedal, že na základe svojej praxe voľným okom zistili, že štítok
s VIN bol pozmeňovaný, avšak zistené zmeny sú viditeľné len pre skúsenejšieho človeka, pretože
falzifikát je slušnej kvality. Následne svedok uviedol, že pri jeho skúmaní ho upútala trhlinka, ktorá tam
za normálnych okolností nemala byť, avšak pripustil, že táto mohla vzniknúť napríklad pri zatváraní dverí
v spojitosti s nejakou nečistotou. Miesto, kde sa nachádzalo VIN číslo nafotili a fotografie zväčšili a až
takto zistili uvedenú trhlinku. Objektivizovať teda reálnu možnosť identifikovať pozmeňovanie daných
štítkov mal práve znalec K.. V., pričom krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami okresného
súdu, na základe ktorých súd I. stupňa odmietol prihliadať na zistenia daného znalca. Teda tak, ako to
uvádza aj okresný súd, na základe vyjadrenia spoločnosti IRISIDENT, dôvod pochybenia obžalovaných
možno vidieť v tom, že u vozidla Scenic šlo o nekvalitnú fotodokumentáciu zapríčinenú tým, že sa
identifikačné znaky vozidla nachádzali na neprípustnom mieste a u vozidla Capture išlo o veľmi kvalitne
vyhotovené neoriginálne VIN číslo. Na základe uvedeného možno prijať úvahy okresného súdu v tom, že
možno polemizovať, či došlo k prehliadnutiu nedbanlivosťou, povrchnosťou a podobne, avšak nemožno
jednoznačne konštatovať, že išlo o úmyselné prehliadnutie pozmenených identifikátorov. Na uvedenom
nič nemení ani odborná spôsobilosť technikov kontroly originality a ich pravidelné preškoľovanie. Krajský
súd v tejto súvislosti dopĺňa, že o niečo ľahšie by sa možno posudzovala otázka, akej povahy bolo dané
prehliadnutie, pokiaľ by obžalovaní v čase skutku mali možnosť resp. povinnosť porovnať kontrolované
znaky VIN s oficiálnou databázou originálnych znakov VIN.

Na základe uvedeného možno súhlasiť s prokurátorom v tom, že vykonané zmeny boli viditeľné voľným
okom, teda nebolo potrebné deštrukčné skúmanie (deštrukčným zásahom sa len následne potvrdzovalo
dané podozrenie z pozmeňovania), avšak stále je tu prítomný výrazný prvok istej miery subjektivity u
osoby, ktorá posudzuje dané VIN čísla, nakoľko to, že sa dané pozmenenie dalo zistiť voľným okom,
uvádzajú odborne kvalifikované osoby, na základe svojich dlhoročných skúseností, dlhších ako majú
samotní obžalovaní, pričom v konaní sa dostatočne presvedčivo nepodarilo objektivizovať možnosť
odhalenia týchto pozmenení obžalovanými a preto nemožno urobiť jednoznačný záver, že obžalovaní
tieto zmeny vidieť museli a mali.

Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil súd odvolanie poškodeného a prokurátora ako v celom rozsahu
nedôvodné, nakoľko nimi použitá argumentácia nedokázala vecne spochybniť správnosť úvah a záverov
okresného súdu, ktorý sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami danej trestnej veci
a na základe voľného hodnotenia dôkazov dospel prvostupňový súd k logicky udržateľným záverom, z
dôvodu čoho rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom
toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.