Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200886
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620200886.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: O. I., K..

XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B., F. X/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o.,
so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej: Ľ. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B.,
Q. XXXX/X, právne zastúpenej : JUDr. Nicolou Šoltýsovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves,
Nad Medzou B-16, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 13.02.2020 žalobu, ktorou pôvodne žiadala, aby súd určil, že
žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom v podiele jednej polovice k celku k nehnuteľnosti evidovanej
na LV. č XXXX V.re obec a k.ú. W. K. B., a to bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X.
poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici F. B. W. K. B., pričom bytový
dom stojí na parcele registra D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spolu s podielom
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX a podielom na uvedenom

pozemku v podiele XXX/XXXXX, ako aj nahradiť jej trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 24.01.2005 darovaciu zmluvu k
nehnuteľnostiam evidovaným na LV. č XXXX pre obec a k.ú. W. K. B., a to bytu č. XX s príslušenstvom,
ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici
F. B. W. K. B., pričom bytový dom stojí na parcele registra D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súpisným

č. XXXX a podielom na uvedenom pozemku v podiele XXX/XXXXX a to tak, že žalobkyňa darovala
svoj polovičný spoluvlastnícky podiel (jednu polovicu) žalovanej. Táto dar prijala. Žalovaná je teda od
uzatvorenia uvedeného právneho úkonu až doposiaľ evidovaným vlastníkom uvedených nehnuteľností.
Žalobkyňa bola v čase uzatvorenia uvedenej darovacej zmluvy pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
a to na základe rozsudku Okresného súdu v Humennom K. XXXX/XX-X právoplatného 08.02.1980.
Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa navrhovalo na podklade znaleckého skúmania
Q.. I. W., posudok zo dňa 16.08.1979. Znalec zistil u žalobkyne difúznu nivelizáciu intelektových

schopností do pásma debility, verbálny prejav v chudobnej zásobe, plochý úsudok, ploché vyššie
city, afektívna labilita, hyperiritibilita, zníženú frustračnú toleranciu, zvýšenú sugestibilitu, impulzivitu, v
konaní primitívne pudové tendencie. Znalec konštatoval, že liečba nie je spôsobilá podstatne ovplyvniť
tieto poruchy. Hlboké zníženie intelektových schopností do pásma debility bráni žalobkyni v zaobstaranísi základných životných potrieb. Už z laického pohľadu je zjavné, že intelektové schopnosti v pásme
debility musia byť zjavné pri akomkoľvek, hoci i krátkom kontakte so žalobkyňou. Je teda vylúčené,
aby si to žalovaná nevšimla. Naliehavý právny záujem na tejto žalobe je daný tým, že rozsudok bude

podkladom pre zosúladenie evidovaného stavu v katastri nehnuteľnosti so stavom právnym, nakoľko
žalobkyňa nie je evidovaná ako podielový spoluvlastník na predmetných nehnuteľnostiach, napriek
tomu, že právny úkon, darovacia zmluva z 24.01.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
§ 38 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa nemala spôsobilosť tento právny úkon uzatvoriť.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2020 doručenom súdu dňa 20.03.2020
žalobu celom rozsahu neuznala. Poukázala na to, že žalobkyňa je bývalou družkou brata žalovanej -
V. J., K.. XX.XX.XXXX, ktorý žil sám v rodičovskom trojizbovom byte, nachádzajúcom sa v tom istom
bytovom dome, ako sporný byt. Rodičovský byt bol pridelený otcovi žalovanej a jej brata, ktorý bol
civilný zamestnanec R. B. W. ako šofér, ako služobný byt vo vlastníctve Mesta W. K. B.. Keď sa brat
žalovanej spoznal so žalobkyňou, žila v domácnosti so svojou matkou v W.. Brat žalovanej sa s Rómom,

ktorý obýval sporný byt, dohodol na výmene týchto nájomných bytov a následne začal so žalobkyňou
partnersky žiť v spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX, kedy spoločne prevzali sporný byt do nájmu
od Mesta W. K. B.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 odkúpili žalobkyňa a brat žalovanej
sporný byt do podielového spoluvlastníctva od Mesta W. K. B. (ďalej len „kúpna zmluva“). Kúpna zmluva
neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by žalobkyňa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V

ods. 4 čl. XIII. kúpnej zmluvy urobili zmluvné strany vyhlásenie o uzatvorení kúpnej zmluvy na základe
slobodnej vôle, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Podpisy kupujúcich na kúpnej
zmluve neboli úradne osvedčené (katastrálny zákon to nevyžaduje). Brat žalovanej neplatil preddavky
na poistné do zdravotnej poisťovne, ručil za dlh Róma X. Q., B. XXX, XXX XX W. v sume XX.XXX,XX W.
a mal nedoplatok na Bytovom družstve X.XXX,- W.. Navrhol preto žalovanej, že jej spolu so žalobkyňou

darujú sporný byt. Žalovaná ako obdarovaná a povinná z vecného bremena nadobudla byt do výlučného
vlastníctvadarovacouzmluvousozriadenímvecnéhobremenazodňa24.01.2005uzatvorenouvoforme
notárskej zápisnice č. XXXX/XXXX spísanej notárkou X.. Q. O.R., X.. Z. XX, XXX XX W. K. B., (ďalej len
„darovaciazmluva“)odžalobkyneakooddarkynev2.radeaoprávnenejzvecnéhobremenaaodsvojho
brata V. J. ako od darcu v 1. rade a oprávneného z vecného bremena. Návrh na vklad vlastníckeho práva

obsahuje vyhlásenia zmluvných strán kúpnej zmluvy, že sú oprávnení s predmetom zmluvy a dohody
o zriadení vecného bremena nakladať, že ich zmluvné prejavy sú zrozumiteľné, zmluvná voľnosť nie
je obmedzená. Uvedené vyhlásenie je opatrené aj vlastnoručným podpisom žalobkyne. Nakoľko brat
žalovanej a žalobkyňa do dňa 24.01.2005, kedy bola uzatvorená darovacia zmluva, neuhradili mestu
kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy, brat žalovanej na predtlačenom tlačive požiadal o udelenie súhlasu

Mesto W. K. B. so scudzením bytu na sestru s tým, že žalovaná dňa 25.01.2005 uhradila kúpnu cenu.
Brat žalovanej následne v roku 2005 zomrel. Žalovaná byt nikdy neužívala. Počas celého obdobia,
od kedy sa stala výlučnou vlastníčkou bytu s príslušenstvom, Mesto W. K. B. žalovanej vyrubovalo
daň z nehnuteľností, ktorú žalovaná uhrádza. Ďalej žalovaná v uvedenom vyjadrení poprela, že by
mala vedomosť o tom , že žalobkyňa je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a s týmto vedomím

s ňou uzatvorila darovaciu zmluvu. Uviedla, že o tom, že by darovacia zmluva mala byť neplatná z
uvedeného dôvodu, sa dozvedela z listu zo dňa 01.04.2019 mediátora X.. H.. Y. I., so sídlom P. XX U.,
XXX XX W. K. B. vo veci pozvania na predmediačné stretnutie v rámci pokusu o mimosúdne riešenie veci
dohodou. Žalovaná uzatvorila darovaciu zmluvu s bratom a jeho družkou preto, lebo im chcela pomôcť.
Nič z toho nikdy nemala, ešte musela za nich aj zaplatiť kúpnu cenu mestu. Uviedla, že pri uzatvorení

darovacej zmluvy bola dobromyseľná. Poukázala na to, že žalobkyňa začala s bratom žalovanej žiť 14
rokov po tom, ako bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z rozsudku sa dozvedá, že žalobkyňa
žila od roku XXXX B. Ú. S.. Brat žalovanej sa so žalobkyňou spoznal až v čase, kedy žila so svojou
matkou v W.. Za opatrovníka bol žalobkyni ustanovený X. Z. ako vedúci R. S., takže opäť niekto, o
kom žalovaná nemala žiadnu vedomosť. Jej dobromyseľnosť preukazuje aj tá skutočnosť, že darovacia

zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, z obsahu ktorej je zrejmé, že notárka zistila
totožnosť zmluvných strán na základe občianskych preukazov. V tejto súvislosti poukázala na § 1
ods. 2 a § 4 ods. 2 zák. č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch účinného od 01.05.2004 do
30.06.2006, ktorých citovala, a podľa ktorých žalobkyňa mala mať vydaný občiansky preukaz a v ňom
mal byť záznam o jej nespôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa sa v styku s úradmi preukazovala

občianskym preukazom. Vyplýva to z obsahu čestného prehlásenia, na ktorom Okresný úrad v W. K. B.
osvedčil jej podpis. Občianskym preukazom s rovnakým číslom sa preukázala aj notárke pri spisovaní
darovacejzmluvyvoformenotárskejzápisnice.Žalovanánesúhlasilasargumentom,žesimalavšimnúť,
že intelektové schopnosti žalobkyne sú v pásme debility, keďže intelektuálnu nespôsobilosť žalobkynesi preukázateľne nevšimli ani úrady. Žalovaná sa so žalobkyňou stretla len párkrát a neprislúchalo jej
hodnotiť intelektuálne schopnosti bratovej partnerky. Psychický stav sa vyvíja. Ďalej poukázala na to,
že iniciatíva opatrovníčky žalobkyne na mimosúdne riešenie sporu, ktorá zjavne iniciovala aj podanie

tejto žaloby, prišla až v roku 2019 a žaloba bola podaná až v roku 2020. Domáhanie sa vlastníckeho
práva k podielu na spornom byte s príslušenstvom preto žalovaná považuje za oneskorené a konanie
žalobkyne, za ktorú koná opatrovníčka, za nedbalé. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015 a apelovala na potrebu ochrany dobrej viery ako
súčasti princípu právnej istoty žalovanej ako nadobúdateľky. Poukázala na to, že bola pri uzatváraní

darovacej zmluvy primerane opatrná. Disponovala listinami od brata - kúpnou zmluvou ako aj čestným
vyhlásením žalobkyne. Z oboch týchto dokumentov vyplývalo, že žalobkyňa má spôsobilosť na právne
úkony, nakoľko sama uzatvorila scudzovací právny úkon, preukazovala sa občianskym preukazom
pred Okresným úradom W. K. B., ktorý na základe neho osvedčil jej podpis na čestnom vyhlásení.
Nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobkyňa mala byť osobou pozbavenou. Žalovaná tiež poukázala
na to, že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa nadobudla svoj podiel na spornom byte s príslušenstvom

bola v kontexte dôkazov žaloby zjavne absolútne neplatným právnym úkonom. Napokon žalovaná
poukázala na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním konštatujúc, že v danom prípade boli splnené
všetky podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka pre vydržanie vlastníckeho práva žalovanou
k spornému podielu na byte s príslušenstvom. Spoluvlastnícky podiel na byte s príslušenstvom je
spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel k

veci. Žalovaná ako fyzická osoba je subjektom, ktorý je spôsobilý nadobúdať vlastnícke práva. O tom, že
je žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony sa žalovaná dozvedela z listu mediátora zo dňa
01.04.2019, takže oprávnená držba žalovanej existovala počas celej dĺžky vydržacej doby a žalovaná
sa tak stala výlučnou vlastníčkou celého sporného bytu s príslušenstvom najneskôr dňom uplynutia 10
ročnej vydržacej doby, a teda dňom 24.01.2015.

4. Žalobkyňa v písomnej replike zo dňa 15.06.2020 doručenej súdu toho istého dňa poukazujúc
na skutočnosť, že žalobkyňa bola družkou brata žalovanej, uviedla že žalovaná zjavne musela mať
vedomosť o intelektovom deficite žalobkyne, ktorý jej bráni uzatvárať právne úkony. Žalovaná zároveň
predložila súdu list vlastníctva č. XXXX s dátumom vyhotovenia 07.01.2005, ktorý je verejnou listou,

a teda preukazuje, že pred uzatvorením spornej darovacej zmluvy B. XXX/XXXXXXX/XXXX- bola
žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1. Ďalej žalobkyňa uviedla, že finančná situácia brata a
akékoľvekvyhláseniažalobkyneakoosobypozbavenejspôsobilostinaprávneúkonynemôžuakokoľvek
konvalidovať absolútne neplatný právny úkon - napadnutú darovaciu zmluvu. Ďalej nesúhlasila s
tvrdením žalovanej, že by táto uhrádzala platby dane z nehnuteľnosti aj za roky predchádzajúce rokom

2019 a 2020. Poukázala na to, že žalovaná je osobou, ktorá ma skúsenosti s prácou s ľuďmi, ktorí
sú telesne a mentálne handicapovaní. Otázkou potom zostáva, že pokiaľ má tieto skúsenosti, tak ako
je možné, že nemala vedomosť o tom, že napadnutá darovacia zmluva je neplatná. Zarážajúce je
potom i to, že žalovaná uvádza, že uzatvorením darovacej zmluvy mala žalobkyni pomôcť. Zbavenie
vlastníckeho práva osoby duševne chorej nie je pomoc, ale hraničí to s naplnením skutkovej podstaty

trestného činu podvodu. V súvislosti s argumentom žalovanej o úhrade kúpnej ceny na základe kúpnej
zmluvy z roku 2000 žalobkyňa poukázala na to, že tu chýba zo strany akýkoľvek dôkaz, že tomu tak
bolo. Ďalej sa v predmetnej replike uvádza, že žalovaná opomína, že mentálne defekty v pásme debility
nemajú akúkoľvek prognózu zlepšenia, nakoľko existujú od narodenia po smrť. Uvedené napokon
konštatuje i samotný rozsudok OS Humenné sp. zn. K. XXXX/XX-X a znalecký posudok Q.. I. W.

z 16.8.1979. Pokiaľ znalec zistil u žalobkyne difúznu nivelizáciu intelektových schopností do pásma
debility, verbálny prejav v chudobnej zásobe, plochý úsudok, ploché vyššie city, afektívna labilita,
hyperiritibilita, zníženú frustračnú toleranciu, zvýšenú sugestibilitu, impulzivitu, v konaní primitívne
pudovétendencie,takprejavytýchtoochoreníjemožnézistiťpribežnejkomunikácii.Znaleckonštatoval,
že liečba nie je spôsobilá podstatne ovplyvniť tieto poruchy. Hlboké zníženie intelektových schopností

do pásma debility bráni žalobcovi v zaobstaraní si základných životných potrieb. Napokon v súvislosti
so žalovanou uvádzaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015,
žalobkyňa v uvedenej replike uviedla, že tento nie je použiteľný na túto vec, nakoľko v tejto veci
je údajným nedbalým vlastníkom osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, teda osoba, od
ktorej nemožno očakávať aktívne uplatňovanie práv. Je vylúčené, aby bola žalovaná dobromyseľná,

nakoľko jej muselo byť jasné, že koná s osobou, ktorá je duševne chorá. Nemôže sa preto odvolávať
na dobromyseľnosť ani z pohľadu vyššie uvedeného nálezu ÚS SR ani z pohľadu aplikácie § 134
Občianskeho zákonníka.5. Žalovaná v písomnej duplike zo dňa 18.09.2020 doručenej súdu dňa 25.09.2020 opätovne poprela
tvrdenie o tom, že musela mať vedomosť o intelektovom deficite žalobkyne. V tejto súvislosti uviedla,
že intelektový deficit nie je indikátorom toho, že by osoba bola pozbavená svojprávnosti. Nie každá

osoba, ktorá má intelektuálny deficit je pozbavená alebo v určitom rozsahu obmedzená na právach
a povinnostiach. Na zistenie, či je osobu potrebné obmedziť na právnych úkonoch, potrebuje súd
odôvodnené skutočnosti a znalecké skúmanie psychického stavu. Žalovaná nie je znalkyňou z odboru
psychiatrie a konanie obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je návrhové, a teda je zrejmé, že nie
každý, kto by mal byť obmedzený na spôsobilosti na právne úkony aj obmedzený je. Opäť poukázala na

to, že zo správania sa žalobkyne, ktorá sa opakovane pred orgánmi verejnej moci preukazovala svojím
občianskym preukazom je zrejmé, že si svoje pozbavenie svojprávnosti úmyselne tajila. Porovnaním
čísiel občianskych preukazov zmluvných strán darovacej zmluvy s ohľadom na ich dátumy narodenia,
ktoré sú s odstupom dvoch rokov je zrejmé, že išlo o platné občianske preukazy vo forme zalaminovanej
papierovej karty, ktoré sa vydávali od roku 1993. Poukazujúc na § 4 ods. 3 a § 8 ods. 2 zák. č. 75/1957
Zb., o občianskych preukazoch, ako aj § 1 ods. 3 zák. č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch

účinného do 30.04.2004 a § 4 ods. 2 zák. č. 162/1993 Z. z. účinného od 01.05.2004 do 30.06.2006
uviedla, že žalobkyňa sa pred orgánmi verejnej moci do 30.04.2004 preukazovala platným občianskym
preukazom a zároveň to znamená, že nebola splnená povinnosť odovzdať občiansky preukaz po jej
pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Nakoľko sa však aj pri podpise darovacej zmluvy preukazovala
tým istým občianskym preukazom vydaným v čase, zápis na občianskom preukaze absentoval, čo

vyvracia tvrdenia, že žalovaná mohla a mala vedieť, že žalobkyňa je pozbavená spôsobilosti na právne
úkony. K tvrdeniu, že list vlastníctva, ktorý žalovaná predložila súdu je verejnou listou, žalovaná v tejto
duplike uviedla, že je nesporná skutočnosť, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od absolútne
neplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2005, ktorú uzatvorila napriek tomu, že bola
v tom čase pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bez toho, aby tento právny úkon schválil súd.

V súvislosti so žalobkyňou spochybňovaním platieb dane z nehnuteľnosti žalovanou od času kedy je
táto vlastníčkou bytu, žalovaná poukázala na to, že by tam potom bol na dani dlh a zároveň výpismi
z účtu za roky 2016, 2017, 2018 preukazovala , že zaplatila uvedenú daň z nehnuteľností aj v týchto
rokoch. Tiež poukázala na potvrdenie Mestského úradu W. K. B. o zaplatení uvedenej dane za roky
2006-2020 v sume 114,06 EUR. Napokon k tvrdeniam žalobkyne, že sa žalovaná nemôže odvolávať na

svoju dobromyseľnosť z pohľadu nálezu ÚS SR ani z pohľadu aplikácie § 134 Občianskeho zákonníka
žalovaná v duplike poukázala na to, že žalobkyňa opomína skutočnosť, že každá osoba obmedzená
či pozbavená spôsobilosti na právne úkony má opatrovníka. Aj toto konanie iniciovala opatrovníčka
žalobkyne, ktorá je jej opatrovníčkou od roku 2011 na základe listiny o ustanovení za opatrovníka zo
dňa 21.01.2011. Pred ňou bol opatrovníkom žalobkyne X. Z. ako vedúci R. S.. Žiadnemu z opatrovníkov

žalobkyne nebránilo nič v tom, aby uplatňovali práva žalobkyne na súde včas.

6. Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2020 žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu navrhla
zmenu žaloby a to jej rozšírením tak, že žiadala, aby súd zároveň určil, že žalovaná nie je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1 k celku k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre obec a katastrálne

územie W. a to bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí, vo vchode č.X, bytového
domu so súpisným číslom XXXX na ulici F. B. W., pričom bytový dom stojí na parcele reg. D. XXXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu so súpisným číslom XXXX a podielom na uvedenom pozemku v podiele XXX/XXXXX.

7. Súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní dňa 14.12.2020 pripustil vyššie uvedenú
zmenu (rozšírenie) žaloby a zároveň následne uvedené uznesenie v jeho písomnom vyhotovení pod
sp.zn.XXC/XX/XXXX-XXXdoručilstranámsporupriamonauvedenompojednávanícestouichprávnych
zástupcov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a na ich základe zistil tento skutkový
stav veci :

9. Žalovaná je toho času výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 k celku nehnuteľností , a to bytu č. XX
s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č.

XXXX na ulici F. B. W. K. B., stojacom na parcele registra „D.“. evidovanej na katastrálnej mape ako
parcela pod parcelným číslom XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k celku
na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného bytového domu so súpisným č. XXXX , ako aj na
uvedenom pozemku - parcele registra „D. evidovanej na katastrálnej mape ako parcela pod parcelnýmčíslom XXXX, Druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, to všetko v katastrálnom
území W. K. B., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre uvedené katastrálne
územie príslušným okresným úradom.

10.Žalobkyňa jenavyššieuvedenomListevlastníctvač.XXXvedenávčasti„C-Ťarchy“ akooprávnená
osoba, v prospech ktorej je podľa uvedeného zápisu zriadené vecné bremeno spočívajúce v jej práve
bývať v uvedenom byte a užívať predmetné nehnuteľnosti až do jej smrti a tomu zodpovedajúca
povinnosti žalovanej ako vlastníka toto právo trpieť.

11. Ako titul nadobudnutia vyššie uvedených nehnuteľností žalovanou je podľa uvedeného Listu
vlastníctva č. XXXX uvádzaná darovacia zmluva zavkladovaná pod katastrálnym číslom: B. XXX/XXXX-
XXX/XXXX.

XX. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 24.01.2005 medzi toho času už nebohým V. J.,

K.. XX.XX.XXXX - bratom žalovanej a žalobkyňou ako darcami na strane jednej a žalovanou ako
obdarovanou na strane druhej, pričom súčasťou uvedenej darovacej zmluvy bola aj dohoda o zriadení
práva vecného bremena spočívajúceho v tom, že vlastníčka nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
prevodu (v tomto prípade obdarovaná) bude trpieť, aby darcovia mali právo bývať v byte a užívať
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto prevodu, spôsobom bežným a obvyklým tak ako doteraz, a to

až do ich smrti ( článok VIII uvedenej zmluvy).

13. Vyššie uvedení darcovia ( t.j. V. J. a žalobkyňa ) na základe uvedenej darovacej zmluvy previedli v
tom čase ich spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach, a to každý z nich o veľkosti 1
k celku bezodplatne na obdarovanú, t.j. žalovanú, čím sa táto stala výlučnou vlastníčkou predmetných

nehnuteľností.

14. Uvedená darovacia zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXX/
XXXX, K. XXXX/XXXX notárkou X.. Q. O., X.. Z. XX, XXX XX W. K. B. a zavkladovaná na príslušnom
katastri nehnuteľnosti pod vyššie uvedeným katastrálnym číslom B.-XXX/XXXX, pričom návrh na jej

vklad podľa jeho písomného vyhotovenia zo dňa 24.01.2005 podpísali všetky zmluvné strany a podaný
bol dňa 25.01.2005.

15. Z obsahu vyššie uvedenej notárskej zápisnice o spísaní uvedenej darovacej zmluvy vyplynulo, že
žalobkyňa ako darkyňa svoju osobu osvedčovala občianskym preukazom č. W. XXXXXX.

16. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice ďalej vyplynulo, že zmluvné strany pri jej spisovaní prehlásili,
že sú spôsobilé na právne úkony, že ich totožnosť bola zistená zákonným spôsobom a že požiadali o
spísanie uvedenej darovacej zmluvy touto formou.

17. Žalobkyňa ako aj V. J. - brat žalovanej tieto vyššie uvedené nehnuteľnosti a to každý z nich do
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku nadobudli od Mesta W. K. B., a to na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 28.01.2000 medzi uvedeným mestom ako predávajúcim na strane jednej a V. J. a
žalobkyňou ako kupujúcimi na strane druhej, pričom uvedená zmluvy bola zavkladovaná na príslušnom
katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, a následne bola ako titul

nadobudnutia vyššie uvedených nehnuteľností týmito osobami uvádzaná aj na Liste vlastníctva č.
XXXX podľa zápisu zo dňa 07.01.2005.

18. Predmetný byt nebohý V. J. podľa Zápisnice o prevzatí bytu spísanej dňa 12.02.1993 užíval už od
uvedeného dátumu , pričom na uvedenej zápisnici je podpísaná aj samotná žalobkyňa.

19. Táto dňa 12.11.1999 podpísala čestné vyhlásenie o tom, že je družkou nebohého V. J., pričom
jej podpis na uvedenom vyhlásení bol úradne osvedčený Okresným úradom - matrikou v W. K. B. dňa
17.11.1999 pod č. XXXX/XX, kedy svoju totožnosť podľa tohto vyhlásenia mala žalobkyňa osvedčovať
občianskym preukazom č. W. XXXXXX.

XX. Podľa rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/XX-XX G. P. XX.XX.XXXX,
právoplatného dňa 08.02.1980 však žalobkyňa ako v čase uzavretia vyššie uvedenej darovacej zmluvydňa 24.01.2005, tak aj vyššie uvedenej kúpnej zmluvy dňa 28.01.2000, bola pozbavená spôsobilosti na
právne úkony pre duševnú poruchu, ktorá nebola len prechodná.

21. Z obsahu znaleckého posudku Q.. I. W. zo dňa 16.8.1979, ktorý bol vypracovaný pre účely
vyššie uvedeného konania o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, vyplynulo, že u
žalobkyne v tom čase bola konštatovaná difúzna nivelizácia intelektových schopností do pásma debility,
verbálny prejav bol v chudobnej zásobe, mala plochý úsudok, ploché vyššie city, konštatovala sa u
nej afektívna labilita, hyperiritibilita, znížená frustračná tolerancia, zvýšená sugestibilita, impulzivita a

v konaní primitívne pudové tendencie. Znalkyňa konštatovala, že liečba nie je spôsobilá podstatne
ovplyvniť tieto poruchy. Hlboké zníženie intelektových schopností do pásma debility bráni žalobkyni v
zaobstaraní si základných životných potrieb.

22. Z obsahu vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXXX/XX-X tiež
vyplynulo, že jej za opatrovníka v čase uvedeného rozhodovania súdu bol ustanovený X. Z. - vedúci

Ú. B. S..

23. Podľa Listiny opatrovníka vystavenej tunajším súdom dňa 21.01.2011 pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX-
XX terajším opatrovníkom žalobkyne je - I. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. Č.. X, Z., ktorá dňa 17.01.2011
zložila príslušný sľub.

24. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a./ splnení povinnosti,

b./ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c./ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a predpisov
( ďalej len " Občiansky zákonník "), neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.

26. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

27. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje

alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

28. Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópia, kópia z
katastrálnej mapy alebo kópia z mapy určeného operátu, výpis z pozemkovej knihy alebo výpis zo

železničnejknihyaleboichkópiesúverejnélistiny;verejnoulistinoujeajidentifikáciaparcelyvyhotovená
v listinnej podobe.

29. Podľa § 7 písm.c/ zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), Kataster obsahuje tieto údaje:

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

30. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.31.Podľa§43 zákonač.161/2015Z.z.,Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlenako„CMP“),rozsudok,
ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

32. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

33. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje

i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

34. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)

35.Žalobapodanážalobkyňouvtomtosporejeurčujúcoužalobou.Vprípadetejtožaloby bolopotrebné,

aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či už pozitívnom alebo
negatívnom), nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny záujem tu
nevyplýva z osobitného predpisu).

36. Žalobkyňa v rámci svojej žaloby v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na vedení

tohto sporu uvádzala, že ten je daný tým, že rozsudok bude podkladom pre zosúladenie evidovaného
stavu v katastri nehnuteľnosti so stavom právnym, nakoľko žalobkyňa nie je evidovaná ako podielový
spoluvlastník na predmetných nehnuteľnostiach, napriek tomu, že právny úkon, darovacia zmluva z
24.01.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 38 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalobkyňa nemala spôsobilosť tento právny úkon uzatvoriť.

37. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa je potom povinná tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny

záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie
práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, a tento nemožno
odstrániťinak,lenurčovacímvýrokom,pričomjestvujepotrebaodstráneniatejtoneistotyresp.ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu.

38. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj judikát č. R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy,
ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,

či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý
právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto
žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne
konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len kzbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj
rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd
zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť
preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti
týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je
procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn.

5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

39. Ak sa žalobca prostredníctvom určovacej žaloby domáha určenia, že je vlastníkom v žalobe
špecifikovaných nehnuteľností, keď je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaná iná osoba
(žalovaný), svedčí žalobcovi na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože žalobca sa domáha
vydania deklaratórneho (nie konštitutívneho) rozhodnutia s cieľom dosiahnuť súlad medzi ním tvrdeným

právnym stavom (tzv. právnou realitou) a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Inak povedané,
v prípade procesného úspechu žalobcu dosiahne priaznivejšie právne postavenie, ktoré tkvie v
tom, že súdnym rozhodnutím bude deklarovaný žalobcom tvrdený existujúci vecnoprávny vzťah k
predmetnému nehnuteľnému majetku, pričom vydaný rozsudok bude súčasne podkladom pre zápis
takto deklarovaného žalobcovho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to vo forme záznamu.

( porovnaj Rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo 3/03 uverejnený v časopise zo Súdnej praxe č. 48/2003,
obdobne Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za
bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex
2015, str. 56, príp. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 30 Cdo/3745/2009 ze dne 21.12.2009).

40. V spore bolo preukázané, že v čase od zavkladovania kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 na
príslušnom katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX až do zavkladovania
darovacej zmluvy zo dňa 24.01.2005 na príslušnom katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom
B.-XXX/XXXX bola žalobkyňa podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vedená ako podielová
spoluvlastníčka so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku na nehnuteľnostiach, ktoré sú

predmetom tohto sporu, resp. na ktorých práve uvedený spoluvlastnícky podiel je predmetom tohto
sporu. Pokiaľ sa teda žalobou žalobkyňa dožadovala pôvodne len kladného určovacieho výroku
o tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria do jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku,
mala podľa názoru súdu daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože len prípadným
rozsudkom v tomto spore, ktorý by mal deklaratórny charakter by sa zosúladil stav medzi ňou tvrdeným

právnym stavom (tzv. právnou realitou a síce, že tieto nehnuteľnosti majú byť naďalej v príslušnom
spoluvlastníckom podiele v jej spoluvlastníctve) a stavom zápisov v katastri nehnuteľností, podľa ktorých
je v súčasnosti vedená ako ich výlučná vlastníčka žalovaná.

41. Súd ďalej skúmal ako predbežnú otázku posúdenie jednak platnosti samotnej darovacej zmluvy zo

dňa 24.01.2005, ktorá bola titulom pre nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne od žalovanej
k predmetným nehnuteľnostiam a ktorej skúmanie nastolila samotná žalobkyňa, tak aj posúdenie
platnosti samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000, ktorá zase slúžila ako nadobúdací titul pre
samotnú žalobkyňu v súvislosti s nadobudnutím tejto jej spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam a ktorej skúmanie zase nastolila žalovaná v rámci svojho písomného vyjadrenia k

žalobe, resp. vo svojej duplike.

42. Je nepochybné, že ako v čase uzavretia vyššie uvedenej darovacej zmluvy dňa 24.01.2005, tak aj
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy dňa 28.01.2000 bola žalobkyňa právoplatne v plnom rozsahu pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a to na základe rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/

XX-X zo dňa 30.11.1979.

43. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. To je prípad samotnej žalobkyne, avšak tento jej osobný status ktorý sa
vzťahuje na oba ňou vyššie uvedené právne úkony, teda ako na úkon scudzovací ( t.j. darovaciu zmluvu),

ktorým prišla o svoj na ňu pôvodne zapísaný spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam,
tak aj zároveň na úkon nadobúdací ( t.j. kúpnu zmluvu) , ktorým tento svoj spoluvlastnícky podiel k
predmetným nehnuteľnostiam pôvodne nadobudla.44. Žalobkyňa súdu nepreukázala žiaden iný právny titul , ktorý by osvedčoval jej právo na tento
spoluvlastníckypodieloveľkosti1kcelkunapredmetnýchnehnuteľnostiach,ktoréhourčeniasadomáha
touto žalobou.

45. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi.
Jednotlivé spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva uvádza Občiansky zákonník v ustanoveniach §
134 a násl. Možno rozlišovať medzi nadobudnutím vlastníckeho práva a./ pôvodným a b./ derivátnym.
O pôvodný ( originárny ) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy , keď sa vlastnícke

právo nadobúdateľa neodvodzuje od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka a vzniká nezávisle od
neho. O odvodený ( derivátny) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy , keď vlastník veci
svoje vlastnícke právo odvodzuje od svojho právneho predchodcu. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

46. Okrem vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 pôvodne na príslušnom katastri
nehnuteľnosti zavkladovanej pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, ktorá však v časti
týkajúcej sa nadobudnutia predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou z vyššie uvedených
dôvodov je absolútne neplatným právnym úkonom, žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho iného
právneho titulu, na základe ktorého by uvedený predmetný spoluvlastnícky podiel jej ma prináležať do

jej spoluvlastníctva.

47. Pokiaľ aj žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu v rámci záverečného prednesu poukazovala
na tú skutočnosť, že jej (spolu)vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam potvrdzoval výpis
z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 07.01.2005, na ktorom toto jej spoluvlastníctvo takto

bolo zapísané , a ktorý je verejnou listinou, u ktorej platí, že údaje na tejto verejnej listine potvrdzujú
skutočnosti dokiaľ sa nepreukáže opak, pričom nikto predchádzajúce vlastnícke právo žalobkyne
nenamietal, a zároveň poukázala aj na to, že kúpna zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, tak súd sa
s touto argumentáciu žalobkyne nestotožnil.

48. Žalobkyňa má pravdu v tom, že podľa § 69 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), sa predmetný výpis z listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 07.01.2005 považuje za verejnú listinu, a preto v súlade s § 205 CSP má
potvrdzovať pravdivosť toho, čo sa v ňom osvedčuje. Ako však ďalej uvedené ustanovenie CSP uvádza,
to platí len za predpokladu, ak nie je dokázaný opak toho čo táto listina osvedčuje.

49. V tejto súvislosti súd uvádza, že pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní
pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne
dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,

ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Pri verejnej listine teda dôkazné
bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej správnosť. ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2 Cdo 199/2005).

50. A práve takáto situácia nastala aj v tomto spore. Žalovaná v rámci svojho písomného vyjadrenia

okrem iného poukázala aj na to, že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa nadobudla svoj podiel na spornom
byte s príslušenstvom bola v kontexte dôkazov žaloby zjavne absolútne neplatným právnym úkonom.

51. Toto jej tvrdenie je listinnými dôkazmi osvedčené , konkrétne právoplatným rozsudkom Okresného
súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/XX-X zo dňa 30.11.1979, právoplatným dňa 08.02.1980, ktorý

jasne osvedčuje , že žalobkyňa aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 zavkladovanej
pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia jej
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, bola plne pozbavená spôsobilosti na
právne úkony a teda uvedená kúpna zmluva v časti týkajúcej sa jej osoby bola podľa § 38 ods. 1
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.

52. Súd v súlade s § 193 CSP ako aj v súlade s § 43 CMP bol viazaný týmto rozhodnutím o
osobnom stave žalobkyne, ktorý platil aj pre čas, kedy táto uzatvárala kúpnu zmluvu, ktorou nadobúdala
spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, a nemohol si o tomto stave žalobkyne vytvoriť inýzáver. Súd si preto neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy posúdil v tomto spore ako predbežnú otázku
na základe čoho následne aj rozhodol.

53. Tým ale zároveň v súlade v zmysle § 205 CSP, a v konečnom dôsledku aj v zmysle § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálnyzákon), bolavyvrátenápravdivosťúdajazapísanéhovpríslušnomkatastri(t.j.nauvedenom
výpise z listu vlastníctva) o tom, že žalobkyňa bola pred uzavretím neplatnej darovacej zmluvy vedená
ako platný spoluvlastník sporného spoluvlastníckeho podielu, keďže jej pre tento zápis nesvedčil platný

právny titul.

54. Súd preto žalobu žalobkyne v tej časti, ktorou sa kladným určovacím výrokom dožadovala
určenia , že je podielovým spoluvlastníkom v podiele jednej polovice k celku k predmetnému bytu a
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu ako aj na príslušnom
zastavanom pozemku v plnom rozsahu zamietol.

55. Pokiaľ ide o druhú časť žaloby, a síce o tú časť , ktorou sa na základe rozšírenia pôvodnej
žaloby vykonaného na pojednávaní dňa 14.12.2020 žalobkyňa dožadovala určenia, že žalovaná nie je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku na predmetných nehnuteľnostiach , túto žalobu súd v
danejčastitaktiežvplnomrozsahuzamietol,avšakztohodôvodu,žežalobkyňanepreukázalanaliehavý

právny záujem na takto vedenom spore.

56. I keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý
právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva žalobcu na základe

pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže byť daný aj v prípade negatívnej
určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva
žalobcu. Ide najmä o situáciu, ak je vlastnícke právo zapísaného vlastníka spochybnené duplicitným
zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu. Na základe negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ
by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a

teda odstránenie duplicity. ( porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 6 Cdo 15/2017 zo dňa 30.05.2018
publikované pod poradovým číslom 31 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2019).

57. V danom spore sa nejedná o takýto prípad duplicitného zápisu, keďže žalobkyňa nie je zapísaná na

Liste vlastníctva ako spoluvlastníčka predmetného spoluvlastníckeho podielu popri žalovanej.

58. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vlastnícke právo, ktoré zaniklo k nehnuteľnostiam
rozhodnutím súdu , teda orgánu verejnej moci ( resp. štátneho orgánu) sa podľa § 34 ods. 1
Katastrálneho zákona zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom. Zároveň uvedené ustanovenie

tohto zákona nič nehovorí o tom, že sa tým zároveň vyznačí stav, aký tú bol pred týmto rozhodnutím
súdu. Takýto postup nastáva len v prípade predvídanom v ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, a síce
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo však nie je tento
sporný prípad, keďže žalobkyňa sa negatívnym určovacím výrokom domáhala určenia, že žalovaná nie
je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v príslušnom spoluvlastníckom pomere a nedomáhala sa teda

neplatnosti právneho úkonu.

59.Jetedazrejmé,žetoutočasťoužalobyžalobkyne,bynedošlokúplnémuvyriešeniuobsahuspornosti
daného práva, a síce že táto je podielovou spoluvlastníčkou v príslušnom pomere k predmetným
nehnuteľnostiam, k čomu vlastne samotná žaloba cielila, a v prípade vyhovenia tejto časti žaloby

by nedošlo k odstráneniu tejto spornosti. To čo žalobkyňa sledovala touto žalobou a síce opätovné
uvedenie jej spoluvlastníckeho podielu v príslušnom zápise v katastri nehnuteľnosti, mohla dosiahnuť
práve kladným určovacím výrokom, s ktorým však neuspela. Súd preto žalobu žalobkyne aj v tejto časti
záporného určovacieho výroku v plnom rozsahu zamietol.

60. Súd zamietol ako návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej a výsluchom svedkov
Z. S., I. Z., A. X. U. X.. Y. I., tak aj návrh žalovanej na vykonanie výsluchu žalovanej a výsluchu
svedka - notára X.. Q. O.Š., nakoľko podľa názoru súdu tieto dôkazy by neprispeli žiadnym spôsobom
k objasneniu skutočnosti, či žalobkyňa ako v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 24.01.2005 voforme notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXX/XXXX, K. XXXX/XXXX zavkladovanej na príslušnom
katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B.-XXX/XXXX, tak aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy
zo dňa 28.01.2000 zavkladovanej pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, bola spôsobilá na

tieto právne úkony, pričom práve táto okolnosť bola relevantná pre rozhodnutie v tomto spore.

61. Tak ako už súd vyššie uviedol, v súlade s § 193 CSP , ako aj v súlade s § 43 CMP je
viazaný príslušným rozhodnutím o osobnom stave žalobkyne, a pokiaľ podľa takéhoto rozhodnutia ( t.j.
rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/XX-X zo dňa 30.11.1979) bola žalobkyňa v

čase vykonania oboch právnych úkonov v plnom rozsahu pozbavená spôsobilosti na právne úkony, boli
tieto úkony Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Svedecké výpovede vyššie
uvedených navrhnutých svedkov, ale ani samotnej žalovanej by tento status žalobkyne sami o sebe
nezmenili.

62. Súd rovnako zamietol ako návrh žalobkyne (podaný cestou jej právneho zástupcu) jednak na

vykonanie odborného vyjadrenia pribratým znalcom na zistenie či je možné, aby žalovaná ako
obdarovaná nemohla pri opakovanom kontakte so žalobkyňou spozorovať prejavy duševnej choroby
žalobkyne ( t.j. návrh na vykonanie dôkazu v zmysle písomnej repliky žalobkyne), tak aj návrh žalobkyne
(opätovne podaný cestou jej právneho zástupcu) na vykonanie odborného vyjadrenia pribratým
znalcom, resp. na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia duševného stavu žalobkyne

v súčasnosti, a tiež v r. 2005 v momente uzatvorenia predmetnej napadnutej darovacej zmluvy, aby sa
zistila jej mentálna kapacita k takémuto úkonu.

63. V prípade prvého z navrhovaných dôkazov (odborné vyjadrenie pribratého znalca na možnosť
zistenia žalovanej pri opakovanom kontakte so žalobkyňou spozorovať prejavy duševnej choroby

u žalobkyne) by uvedený dôkaz nič nezmenil na súdom právoplatne vyslovenom osobnom statuse
žalobkyne v rozhodnutí sp.zn. K. XXXX/XX-X zo dňa 30.11.1979 pri vykonaní oboch relevantných
právnych úkonov pre rozhodovanie v tomto spore (ako darovacej zmluvy dňa 24.01.2005 tak aj kúpnej
zmluvy zo dňa 28.01.2000), t.j. že v čase vykonávania oboch týchto úkonov z jej strany bola v plnom
rozsahu nespôsobilá na ich vykonanie), takže takýto dôkaz by bol nadbytočný.

64. V prípade druhého z navrhovaných dôkazov (znaleckého dokazovania za účelom zistenia
duševného stav žalobkyne v súčasnosti) posúdenie jej duševného stavu pre súčasnosť by nemalo
žiadnu relevanciu pre posudzovanie jej spôsobilosti na vykonanie oboch právnych úkonov spore ( ako
darovacej zmluvy dňa 24.01.2005 tak aj kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 ) v čase kedy ich uskutočnila

a teda by neprispela k vyriešeniu podstatnej otázky pre tento spor, či na niektorý z uvedených právnych
úkonov v čase jeho vykonania mala spôsobilosť aspoň pre jeho uskutočnenie.

65. Pokiaľ ide o znalecké posúdenie jej zdravotného stavu v roku 2005 v čase ňou uzatváranej darovacej
zmluvy samo o sebe by taktiež nemalo žiadnu relevanciu pre toto sporové konanie. Ak by totiž záver

uvedeného znaleckého dokazovania potvrdil, že žalobkyňa nebola spôsobilá minimálne na uzavretie
predmetnej darovacej zmluvy , nič by to nezmenilo na stave preukázanom dosiaľ vykonanými dôkazmi,
a síce, že by predmetná darovacia zmluvy bola absolútne neplatná aj naďalej, ale zároveň by naďalej
bola neplatná aj kúpna zmluva ako pôvodný nadobúdací titul žalobkyne.

66. V prípade ak by uvedeným znaleckým dokazovaním sa potvrdilo, že žalobkyňa mala v čase uzavretia
predmetnej darovacej zmluvy spôsobilosť minimálne na jej uzavretie, nič by to zase nezmenilo na
súčasnej situácii zápisov v príslušnom katastri, nakoľko by žalovaná aj naďalej zostala zapísaná v
katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.

67. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.70. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej , ktorá mala plný úspech v
spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

73. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená

požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

74. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.