Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115209923
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115209923.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudcom JUDr. Marianou Harvancovou v spore žalobcov: v 1. rade: W.. P.

Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, XXX XX Bratislava, v 2. rade: K. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, XXX XX
Bratislava, v 3. rade: D. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J.M. XX, XXX XX Bratislava, v 4. rade: W.. N. C., L..
XX.XX.XXXX, P. J. T. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, v 5. rade: W.. G. Č., L.. XX.XX.XXXX, P. J. M.T. XX,
XXX XX Bratislava, v 6. rade: G.. K. Č.Á., G.., L.. XX.XX.XXXX, P. J. M. XX, XXX XX Bratislava, v 7. rade:
C.. C. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. T. XX, XXX XX Bratislava, v 8. rade: Ľ. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V.
T.S. XX, XXX XX Bratislava, E. 9. rade: C. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. Q. XX, XXX XX D., v 10. rade: E.
N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J.M. XX, Bratislava a v 11. rade: G.. J. V., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, XXX XX

Bratislava, všetci zastúpení advokátom JUDr. Martinom Abrahámom, so sídlom Koceľova 25, Bratislava,
proti žalovanej: K. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I. L.. X, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Zmluva č. 1/2001 o výstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie
D. C., obec: Bratislava - C..Č.. D. C., ako titul: Zmluva o výstavbe bytu V-168/2002 zo dňa 28.05.2002,
j e n e p l a t n á.
II. Súd p r i z n á v a žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2015 a následne podaním doručeným súdu dňa 08.02.2016

žalobcovia žiadali, aby súd určil, že Zmluva č. 1/2001 o výstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho
podielu na pozemku, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na LV č. XXXX, vedenom pre
katastrálne územie D. C., M.: Bratislava - C.. Č.. D. C., ako titul: Zmluva o výstavbe bytu V-168/2002
zo dňa 28.05.2002, je neplatná.
Žalobu zdôvodnili tým, že dňa 27.05.2002 žalobcovia resp. ich právny nástupcovia uzavreli Zmluvu
č. 1/2001 o výstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku patriaceho k bytu č.
11(ďalej len Zmluva) so žalovaným. Nakoľko žalovaný si neplnil zmluvné povinnosti vyplývajúce zo

Zmluvy, žalobcovia odstúpili od Zmluvy. Z dôvodu právnej istoty podali žalobcovia resp. ich právny
predchodcovia žalobu o vyslovenie platnosti odstúpenia od Zmluvy. Okresný súd Bratislava I rozsudkom
č.k.24C/322/2009-262 zo dňa 31.10.2014 návrh zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že súd prejudiciálne určil, že Zmluva je neplatná. Postavenie žalobcov resp. ich právnych
predchodcov sa tak stalo neistým, preto majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy.
2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.03.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V
podaní uviedol, že Zmluva je platná, bola prijatí a schválená katastrálnym úradom v Bratislave, schválilo

je mestské zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - D. C.. Zároveň žalovaný vzniesol námietku
premlčania, ktorú zdôvodnil tým, že žalobcovia podali žalobu po uplynutí premlčacej doby.3. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Nakoľkožalovanýsadovolalpremlčania,súdprednostneskúmal,čižalobcoviaprávouplatnilivzákonnej
lehote. Všeobecne je začiatok plynutia premlčacej doby spájaný s okamihom, kedy sa právo mohlo
prvý krát vykonať. Súd ustálil začiatok plynutia premlčacej doby na deň 07.02.2015, kedy nadobudol

právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/322/2009-262 zo dňa 31.10.2014, ktorým
súd prejudiciálne vyslovil, že Zmluva č. 1/2001 o výstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho podielu na
pozemku patriaceho k bytu č. 11, je absolútne neplatná. Keďže žalobcovia podali žalobu dňa 09.04.201
urobili tak v stanovenej premlčacej lehote, a to tak subjektívnej ako aj objektívnej, nakoľko objektívna
lehota spočívala počas konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn, 24C/322/2009.
Zároveň je potrebné uviesť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, účastník

ju nemusí namietať a súd je povinný skúmať všetky dôvody neplatnosti právneho úkonu.
Na základe uvedeného súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú.
4.Súdvykonaldokazovanievyjadrenímžalobcov,pripojenýmspisomOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.
24C/322/2009, listom vlastníctva č. XXXX, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
Dňa 27.05.2002 uzavrel žalovaný so žalobcami a ich právnymi predchodcami Zmluvu č. 1/2001 o

výstavbebytuaprevodespoluvlastníckehopodielunapozemkupatriacehokbytuč.11(ďalejlenZmluva)
vykonal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zápis do katastra nehnuteľností pod č.:E.-XXX/
XXXX, evidovaná v zbierke listín pod č. zmeny : XXXX/XXXX.
Na základe vkladového konania tak Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zapísal zmenu veľkosti
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a zastavanom

pozemku v súlade s čl. VIII ods. 2 Zmluvy.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 24C/322/2009-262 zo dňa 31.10.2014 zamietol žalobu
žalobcov o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy č. 1/2001 o výstavbe bytu a prevode
spoluvlastníckeho podielu na pozemku zo dňa 27.05.2002. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd
ex offo prejudiciálne skúmal platnosť Zmluvy č. 1/2001 o výstavbe bytu a prevode spoluvlastníckeho

podielu na pozemku patriaceho k bytu č.1. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva je absolútne
neplatná.
Na základe výpisu z katastra nehnuteľností LV č. 6832 mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov v konaní.
5. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej katastrálny zákon), Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,

vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom

na ich uspokojenie.
Podľa§34ods.2katastrálnehozákona,Aksúdrozhodoloneplatnostiprávnehoúkonualeboneplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 228 ods. 1 CSP, Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 228 ods. 2 CSP, Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri

nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení účinnom
do 31.08.2002 (ďalej len Zákon), Zmluva obsahuje najmäa)určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu
podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,
b)vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a prípadne

určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu budú užívať len niektorí vlastníci,
c)vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru
k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,

d)úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,
e)určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov,
f)spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia
vlastnej práce stavebníkov.
Podľa § 22 ods. 2 Zákona, Zmluvu o vstavbe bytu alebo nebytového priestoru alebo zmluvu o nadstavbe
bytu alebo nebytového priestoru v dome [§ 4 ods. 1 písm. b)] uzatvára vlastník domu alebo vlastníci

bytov a nebytových priestorov v dome so stavebníkom s výnimkou podľa § 16 ods. 8. Stavebníkom môže
byť právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 22 ods. 3 Zákona, Zmluva o vstavbe bytu alebo nebytového priestoru alebo zmluva o nadstavbe
bytu alebo nebytového priestoru v dome musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať najmä
presné vymedzenie spoločných častí domu a spoločných zariadení domu dotknutých vstavbou bytu

alebo nebytového priestoru alebo nadstavbou bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 22 ods. 4 Zákona, K zmluve sa musí na zápis do katastra nehnuteľností predložiť dokumentácia,
z ktorej je zrejmá plocha a poloha jednotlivých bytov, nebytových priestorov, spoločných častí domu a
spoločných zariadení domu a príslušenstva.

6. Určovacia žaloba má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno
eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba

je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju
môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem
v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli
subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby
žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti označenému žalovanému.

Ak sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, na základe ktorého určenia má nastať zmena
v katastri nehnuteľností, majú nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S
prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje
vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je
za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože

súdne rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri
nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie
neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi
skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.
Nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/322/2009 bolo prejudiciálne

vyriešená otázka platnosti Zmluvy, súd na uvedené rozhodnutie prihliadol.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tuc) a
bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu aj bez návrhu (ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto
úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na prejednaciu

zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode
neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu
uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny
dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod,
aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom

predpokladanú aktivitu účastníkov.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá v rozpore
s ust. § 22 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. e), § 22 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného včasejejuzavretia.Nazákladeuvedenéhotaksúdustálil,žeZmluvabolauzavretávrozporesozákonom,
preto ju súd posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať žiadne právne účinky.
Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak , ako je uvedené vo výroku.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní,
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V prípade, že povinný svoju povinnosť uloženú týmto rozsudkom nesplní, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.