Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6P/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621203821
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6621203821.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou vo veci starostlivosti o
maloleté deti: X. S., X.. XX.XX.XXXX, U. S.P., X.. XX.XX.XXXX, G. S., X.. XX.XX.XXXX, G. S., X..
XX.XX.XXXX, R. S., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXX/XX,XXX XX J., zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka - K. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XXX/XX, J. a otec -O.
S.P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. J. o návrhu na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky

a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá X. S., X.. XX.XX.XXXX, H. U., X.. XX.XX.XXXX, H. G., X.. XX.XX.XXXX, H. G.Y., X..
XX.XX.XXXX C. H. R., X.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená a povinná deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X., X.. XX.XX.XXXX, H. U. X.. XX.XX.XXXX, H.
G., X.. XX.XX.XXXX, H. G., X.. XX.XX.XXXX C. H. R., X.. XX.XX.XXXX výživným v rozsahu 30% zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona na každé dieťa zvlášť najneskôr do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.

III. Zameškané výživného od 22.09.2021 do rozhodnutia súdu vo výške 872,16 Eur súd p o v o ľ u
j e otcovi zaplatiť v splátkach po 20,--Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.09.2021 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky, na základe ktorého žiadala zveriť
maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť výživné. Svoj návrh
odôvodnila tým, že s druhom žila v spoločnej domácnosti 18 rokov, pričom spoločnú domácnosť opustila

spolu s deťmi v júni 2021 z dôvodu, že otec maloletých detí požíval nadmerné množstvo alkoholických
nápojov a dochádzalo medzi nimi k hádkam dôsledkom čoho bolo, že ju spolu s deťmi vyhodil. Následne
zistila, že nájomný byt a nájomná zmluva je vedená na jej meno, preto sa s deťmi v auguste 2021 vrátila
späť do bytu a odsťahoval sa otec. Počas spolužitia sa otec riadne staral o rodinu do roku 2008 kedy
sa im narodil maloletý U.. Neskôr prestal prispievať na domácnosť a prispieval len sporadicky. V tom
čase začal už požívať alkohol a začali hádky, pričom sa stávalo, že ju aj udrel. Otec sa o deti zaujíma

iba v prípade, ak je triezvy. Občas deťom kúpi sladkosti. Staršie deti sa na otca hnevajú a vyčítajú mu
jeho správanie a menšie ešte nevnímajú keď za nimi príde pod vplyvom alkoholu tak sa ho stránia. Od
odchodu zo spoločnej domácnosti otec deťom neprispel žiadnou sumou. Navrhovateľka je poberateľkoudetskýchprídavkovvsume127,50Eur.Poberá370,70Eurakopríspevoknabývanie,príspevoknaškolu
a dávky v hmotnej núdzi. Maloletá X. od septembra navštevuje X. ročník na Spojenej škole v J. odbor
cukrár, maloletý U. od septembra navštevuje 7. ročník na Základnej škole v J., maloletý G. X. ročník

Základnej školy v J., maloletý G. X. ročník na Základnej škole v J. a maloletý R.l navštevuje Materskú
školuvJ..Rodinabývavmestskomnájomnombyte,kdeplatínájomvovýške118,--Euranákladynaplyn
a elektrinu vo výške 111,--Eur mesačne. Vo veci samej sa konalo dňa 23.03.2022 pojednávanie, ktorého
sa zúčastnila navrhovateľka ako aj kolízna opatrovníčka, neprítomný bol otec. Súd preto rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti otca.

2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených
trvá. Otec niekedy pracoval na píle, avšak už dlhodobejšie bol doma. V súčasnosti je vo väzbe z dôvodu,
že navrhovateľku fyzicky napadol. Vzhľadom na uvedené súhlasí s tým, aby prispieval výživným na deti
v minimálnom rozsahu.

3.Kolíznaopatrovníčkanapojednávaníuviedla,ževzhľadomnato,žeotecjevovýkoneväzbynavrhujú,
aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a aby otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov
konania, pričom zistil skutkový a právny stav veci:

5. Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že matka nie je u správcu dane evidovaná ani registrovaná, z
daného dôvodu nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019
a 2020. Otec takisto nepodal daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 a 2020.

6. Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka je evidovaná od 01.01.2021 v registri
poistencov starobného dôchodkového sporenia ako fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará
o dieťa do 6 rokov od 01.01.2018. Nepoberá dávky sociálneho poistenia. Otec nie je evidovaný od
17.09.2019 v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a nepoberá dávky
sociálneho poistenia.

7. Z vyjadrenia matky zo dňa 22.12.2021 je zrejmé, že má mesačné výdavky na maloleté deti okolo
200,--Eur, zároveň má aj výdavky do školy vo výške 100,--Eur.

8. Z potvrdenia úradu práce je zrejmé, že matka poberá pomoc v hmotnej núdzi.

9. Matka platí zálohu na plyn a elektrinu vo výške 111,--Eur mesačne.

10. Je poberateľkou dávok vo výške 389,70 Eur mesačne, zároveň poberá rodinné vo výške 127,50 Eur
mesačne. V súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 389,70 Eur mesačne.

11. Z oznámenia úradu práce je zrejmé, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
08.06.2019, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 414,30 Eur, prídavok na dieťa vo výške 129,40 Eur.
Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pomoc v hmotnej núdzi a štátne sociálne
dávky nepoberá.

12. Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že matka spolu s maloletými deťmi obýva G.jizbový
mestský byt. Domácnosť je zariadená účelovým nábytkom. Matka má pre svoje maloleté deti vytvorené
primerané podmienky na prípravu na vyučovanie a taktiež na trávenie voľného času. Hygiena v
domácnosti bola na primeranej úrovni. Mesačné náklady tvoria 260,--Eur, čo predstavuje nájom, platby

za elektrinu a plyn. Matka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá
dávku v hmotnej núdzi vo výške 413,30 Eur a prídavky na deti v sume 129,40 Eur. Otec je od decembra
2021 vo výkone väzby v L. L. z dôvodu, že matku fyzicky napadol a vyhrážal sa jej zabitím. Taktiež
udrel aj maloletého syna. Maloletá X. má ukončenú povinnú školskú dochádzku, v evidencii úradu sa
nenachádza, je doma s matkou. Maloletý U. navštevuje základnú školu, je žiakom X. ročníka. Maloletý

G. navštevuje X. ročník základnej školy, maloletý G. X. ročník základnej školy. Maloletý R.l navštevuje
Materskú školu v J.. Všetky maloleté deti uviedli, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti matky
a majú s ňou vytvorený veľmi dobrý vzťah. Taktiež uviedli, že bez otca im je lepšie, počas spoločnéhožitia bol ich otec často pod vplyvom alkoholu, na čo majú zlé spomienky. V súčasnosti im kontakt s
otcom nechýba.

13. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §

25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku

rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.25. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec je toho času vo výkone väzby v Banskej
Bystrici pričom matka sa dlhodobo stará o maloleté deti. Zároveň deti vyjadrili svoj názor, že chcú zostať
v osobnej starostlivosti matky. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti,
súd preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. ( výrok I ).

28. Pokiaľ ide o výšku výživného súd zistil, že otec nepracoval, nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, v súčasnosti je vo výkone väzby, z daného dôvodu nie je ani pracovne zaradený, súd
preto s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine zaviazal otca povinnosťou platiť výživné
v minimálnom rozsahu na každé z maloletých detí.

29. Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že otec si dobrovoľne neplnil
vyživovaciu povinnosť, pričom súd určil výživné v minimálnom rozsahu a to počnúc podaním návrhu.
Zameškané výživné tak od 22.09.2021 do rozhodnutia súdu predstavovalo výšku 1.090,20 Eur t.j. 9 dní
za september ( 29,87 ÷ 30 = 0,995 x 9 dní = 8,95 Eur ) a 7 mesiacov x 29,87 = 209,09 Eur. Spolu na
jedno dieťa tak zameškané výživné predstavuje sumu 218,04 Eur x 5 detí = 1.090,20 Eur. Súd umožnil

otcovi platiť zameškané výživné v splátkach po 20,--Eur spolu s bežným výživným tak, že nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh. Pri určovaní výšky splátky súd prihliadol na to, že otec
je nezamestnaný.

30. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletými deťmi, súd preto styk ani neupravoval. ( výrok III ).

31. osoby. Záujem zákonodarcu na zabezpečení ochrany oprávnených osôb siaha až do tej zrejmé,
že pokiaľ má otec finančné prostriedky na nákup alkoholu, má dostatočné finančné prostriedky aj na
poskytnutie výživy pre maloleté dieťa, nakoľko táto výživa je prvoradejšia. Na základe uvedeného, je
súd toho názoru, že otec je schopný platiť výživné na maloletého vo výške 100,- Eur mesačne. Pokiaľ

otec uvádzal, že finančné prostriedky nemá, pretože musí uhrádzať dlh, ktorý mu vznikol v dôsledku
zabezpečovania pohrebu pre jeho brata, tento dlh nemôže mať prednosť pred výživným, nakoľko otec
musínajprvuhrádzaťvýživné,ažpotomsiplatiťdlhy,ktorémuvznikli.Súdpretonauvedenýdlhnemohol
prihliadnuť. (výrok II)

32. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, súd z daného dôvodu styk ani neupravil.
(výrok III)

33. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).