Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200058
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8519200058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX,
XXX XX H., o zaplatenie 9634,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 6Csp/3/2019-77 zo dňa 25. novembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s výnimkou výroku,
ktorým bola žaloba v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 5,9 % ročne zo sumy 9634,20 eur
od 11.12.2018 do zaplatenia zamietnutá.

Mení rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 5,9 %
ročne zo sumy 9634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia zamietnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi zmluvný úrok vo výške 5,9 % ročne zo sumy 9634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia, a to
všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu uplatneného nároku týkajúceho sa

zmluvného úroku 5,9 % ročne zo sumy 9634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia a žalovanému sa nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.634,20 eur, úroky vo výške 184,64 eur, úroky
z omeškania vo výške 3,38 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.634,20 eur od

11.12.2018 do zaplatenia, poplatky za poistenie vo výške 6,42 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 261 ods. 6 písm. d), § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, §121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 9.634,20 eur, úroku 184,64 eur, úrokov z omeškania 3,38 eur, úroku
5,90 % ročne z nezaplatenej istiny 9.634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 9.634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 184,64 eur od 12.12.2018 do zaplatenia, poplatkov za
poistenie vo výške 6,42 eur ako i nahradenia trov konania, a to titulom porušenia zmluvných podmienok
z uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 30.4.2018.

4. Žalovaný prevzal dňa 28.1.2019 žalobu, poučenia ako i uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe.
Žalovaný sa vyjadril listom zo dňa 5.2.2019, v ktorom uviedol, že poskytnutý úver prestal splácať v

dôsledku straty zamestnania. V súčasnej dobe je už zamestnaný a žiadal dlh splácať v splátkach po
300,- eur mesačne.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Zároveň vyzval žalovaného, aby preukázal výšku svojich
aktuálnych príjmov ako i nevyhnutných výdajov na živobytie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil

na výzvu súdu nereagoval. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a taktiež z dôvodu hospodárnosti konania z úmyslom predísť navyšovaniu trov
konania. Súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ust. § 180 C.s.p.

6. Za preukázané podstatné skutkové tvrdenia súd považoval: Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa

30.4.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - pôžička na základe, ktorej
žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 10.000,- eur. Zároveň v zmluve
boli dohodnuté tieto zákonné podmienky: druh úveru pôžička, účel úveru bezúčelový úver, typ a výška
úrokovej sadzby fixná do splatnosti 5,9 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru 500,- eur jednorázovo,
termín splatnosti poplatku za poskytnutie úveru v deň čerpania úveru najneskôr do 30.5.2018, súbor

poistenia A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 3,21 eur mesačne, počet úhrad poplatku za
poistenie schopnosti splácať úver 96, periodicita a termín splatnosti poplatku za poistenie schopnosti
splácať úver mesačne v 5. deň kalendárneho mesiaca, výška anuitnej splátky 130,84 eur, termín
splatnosti prvej anuitnej splátky 7.5.2018, počet anuitných splátok 96, periodicita a termín splatnosti
anuitnej splátky mesačne 5. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 7.4.2026, výška RPNM 7,67

%, priemerná RPNM ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy 8,58 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť
13.060,64 eur, odplata 11,28 %, úrok z omeškania 5 % p.a.. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s..

7. Z prehľadu splácania mal súd I. inštancie preukázané, že žalovaný zaplatil celkovo žalobcovi sumu

550,61 eur z čoho na istinu žalobca započítal sumu 365,80 eur. Na úrok žalovaný uhradil sumu 171,97
eur, na poistné uhradil sumu 12,84 eur, doposiaľ nesplatená istina predstavuje 9.634,20 eur. Poslednú
splátku uhradil žalovaný dňa 13.8.2018.

8. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu omeškaných splátok, a to dňa 5.10.2018.

Predmetné upozornenie si žalovaný prevzal dňa 10.10.2018 (č.l. 71). Následne žalobca dňa 10.12.2018
rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu celého dlhu
vo výške 9.634,20 eur s prísl.. Predmetnú výzvu prevzal žalovaný dňa 13.12.2018.

9. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd I. inštancie preukázané, že žalovanému bol dňa 30.4.2018 reálne

poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd I. inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujúnerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v

súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako aj VOP
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Súd pri posúdení úverovej zmluvy dospel k záveru, že táto obsahuje všetky zákonné
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

11. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.000,-
eur. Suma 10.000,- eur bola žalovanému reálne poskytnutá na jeho účet. Nakoľko žalovaný nesplácal
úver riadne a čas, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.

12. Žalobcovi vznikol nárok na uhradenie na istiny vo výške 9.634,20 eur nezaplatených poplatkov
za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 6,42 eur, úroku z neuhradených splátok úveru do
dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 184,64 eur, úroku z omeškania z neuhradených splátok
úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 3,38 eur. 19. Súd zamietol žalobu aj v časti

zmluvného úroku 5,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca zo sumy dlžnej istiny vo výške 9.634,20 eur od
11.12.2018 až do zaplatenia. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok ako fixný do doby
splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru.
Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný
úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR,

sp. zn. IV. 476/2012, z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na

ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom
ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

13. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny dojednaný úrok z omeškania, ktorý je v medziach
zákonného úroku z omeškania - 5,00 % ročne od 11.12.2018 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru)
do zaplatenia.

14. V časti úroku z omeškania z neuhradených zmluvných úrokov vo výške 184,64 eur vyčíslených
ku dňu zosplatnenia súd žalobu zamietol. Podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka žalobca nemá právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (úroky z
omeškania z dojednaných úrokov), nakoľko pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa rozumie istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku) a

úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým
občianskoprávnym záväzkom pomenováva príslušenstvo, ktoré možno žiadať pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) nie pri omeškaní s plnením príslušenstva
pohľadávky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 22. júla 2010, sp.zn. 33 Cdo 2041/2008 Občiansky
zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z

omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo
účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny. Žalobca nepreukázal súdu, že
zmluvné úroky sa stávajú súčasťou istiny.15. Súd nepovolil žalovanému dlh splácať v splátkach, nakoľko tento na výzvu súdu na preukázanie
svojich zárobkových pomerov nereagoval a súd nemal preukázanú reálnu schopnosť splácať dlh
žalovaného v splátkach po 300,- eur mesačne.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

17. Proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podal žalobca odvolanie včas.
Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nesprávnym právnym posúdením veci.
Namietal, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj zmluvné
úroky, ktoré nemožno stotožňovať so zákonnými úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho
poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je

nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou
zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje.
Iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými zákonnými ustanoveniami alebo nepriamo -
extenzívnym výkladom existujúcich zákonných ustanovení, ktorý však nebol predložený. Podľa názoru
odvolateľa výklad prezentovaný súdom I. inštancie by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka

sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia
úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania. Reštriktívne ustanovenie vo vzťahu k nároku veriteľa
na zmluvný úrok po zosplatnení neobsahuje žiadny právny predpis. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu
dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019, podľa ktorého cieľom

úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách
stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť
veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné
úroky majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.

18. K nároku veriteľa na úrok z omeškania zo zmluvného úroku naakumulovaného ku dňu zosplatnenia
žalobca uviedol, že jeho názoru nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť
neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov, pretože zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou
ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšoval. Na podporu
svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 29. apríla 2021 sp. zn.
8CoCsp/13/2020-105 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd

žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za
obdobie po zosplatnení za vecne správny. Mal za to, že za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi
iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.
Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným

navyšovaním úrokov z omeškania je navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote
splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu dohoda podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobujú značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch

pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, žeby spotrebiteľ takúto
dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza zo spotrebiteľom čestne a rovnocenne
(C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya ). Vo vzťahu k odvolacej námietke pokiaľ
ide o úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sa odvolací súd stotožnil s správnym názorom súdu prvej
inštancie pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp. zn. 35

Odo 101/2002 zo dňa 24.3.2004. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z
omeškania zo zmluvných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník
mu túto možnosť nepriznávajú.21. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, ktorým potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v zamietavej časti nároku na zmluvný úrok (o zaplatenie zmluvného úroku 5,9 % ročne
z nezaplatenej istiny 9 634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia), žalobca podal dovolanie.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky podanému dovolaniu vyhovel a uznesením zo dňa 27.10.2021
sp. zn. 1Cdo/150/2021 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil v potvrdzujúcom výroku, ktorým
bola žaloba v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 5,90 % ročne zo sumy 9 634,20 eura od
11. decembra 2018 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec
v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

23. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 1Cdo/150/2021 Najvyšší súd SR uviedol, že vo vzťahu k nastolenej
právnejotázkejenevyhnutnépoznamenať,ževčaserozhodnutiadovolaciehosúduopodanomdovolaní
v danej veci táto otázka už bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, a to v uznesení
zo 16. júna 2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, ktoré napokon bolo prijaté v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. 5. Právna veta z tohto rozhodnutia znie: „Po vyhlásení

predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok zistený vo výške akú by pri riadnom
plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ „13.1. Dovolací súd v tomto smere tiež poukazuje na
body 15. až 18. odôvodnenia tohto rozhodnutia: ,,Z odôvodnenia vyplýva právny záver, že dohodnutie
úrokov je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, t. j. zmluva o úvere teda nemôže byť dohodnutá
ako bezúročná (§ 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka), a že pri spotrebiteľských úveroch je

jednou z povinných náležitostí úverovej zmluvy uvedenie doby jej trvania (§ 9 ods. 2 písm. d) Zákona
o spotrebiteľských úveroch), čo znamená, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy už pri svojom
vzniku časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave týkajúcej sa právneho inštitútu úverov (vrátane
spotrebiteľských úverov) explicitné stanovenie konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovavšakabsentuje; v§502ods.1prvávetaObchodnéhozákonníka

sa uvádza len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov. Z uvedeného dovolací súd vyvodil, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov
úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Moment trvania
záväzku platiť úrok, ani jeho výška v prípade omeškania dlžníka s platením úveru, nie je týmito právnymi

predpismi modifikovaný ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Z toho potom vyplýva, že za
situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje žiadny rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou, totižto dlžník už

disponuje a pokiaľ svoju zmluvnú povinnosť úver splácať riadne a včas porušil, nemôže z porušenia
tejto povinnosti profitovať v tom smere, že sa celkom zbaví povinnosti platiť zmluvne dohodnuté úroky a
ďalej ho bude zaťažovať len povinnosť platiť úroky z omeškania, ktoré sú spravidla nižšie ako zmluvne
dohodnuté úroky. Tento záver je zároveň odrazom zásady nemo turpitudinem suam allegare potest, t. j.
nikto nemôže mať prospech s vlastnej nepoctivosti (protiprávneho konania). Zosplatnenie je teda inštitút

slúžiaci ochrane veriteľa, pri realizácii, ktorého však podstata úverového vzťahu a jeho existencia stále
zostáva zachovaná. Veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré aktuálne vo svojej dispozičnej
sfére nemá, patrí dohodnutá odmena a záväzok dlžníka v podobe platenia tejto dohodnutej odmeny
zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania
úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie mu k

povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi
zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania a veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a
za rovnaké obdobie, a to bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
Dovolací súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, dokedy (do ktorého momentu) je povinný dlžník platiť
úroky zo spotrebiteľského úveru, ak sa s jeho plnením dostane do omeškania a veriteľ pristúpi k jeho

zosplatneniu. Uviedol, že pre dlžníka - spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny.
Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie
zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok
úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté
úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako

náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred
dohodnuté obdobie, tzn., že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník
teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však
dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presnéhoohraničenia.Keďžespotrebiteľneviepredpokladaťčasovýúseksvojhoomeškania,niejemožnéaniurčiť
celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto
stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie,

ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a odporuje ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej
strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade,
ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované,

pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady
škody. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí.“ Ešte pred prijatím tohto rozhodnutia v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR rovnako konzistentne dovolací súd rozhodoval v týchto veciach aj v ďalšej svojej
rozhodovacej činnosti (porov. rozhodnutia sp. zn 1 Cdo 94/2019, sp. zn. 1 Cdo 208/2019, sp. zn. 2 Cdo

263/2019, sp. zn. 3 Cdo 35/2020, sp. zn. 5 Cdo 46/2020, sp. zn. 6 Cdo 56/2020, sp. zn. 7 Cdo 111/2019,
sp. zn. 8 Cdo 66/2020, sp. zn. 9 Cdo 24/2020).“

24. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o
odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej

časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol v časti nároku na zmluvný úrok (o
zaplatenie zmluvného úroku 5,9 % ročne z nezaplatenej istiny 9 634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia)
je dôvodné.

25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že
uzatvorená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

26. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 455 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

28. Vzhľadom na vyššie citovaný právny názor a viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
C.s.p.) odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol v rozsahu časti nároku na zmluvný úrok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný
úrok vo výške 5,9 % ročne zo sumy 9634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č.l. 56 spisu) uviedol, že úver nesplácal z dôvodu, že prišiel o
zamestnanie. V roku 2019 bol opätovne zamestnaný a chcel úver splácať v splátkach vo výške 300,-eur. V danej veci ide o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok po zosplatnení zo sumy
9634,20 eur od 11.12.2018 do zaplatenia. Žalovaný prestal splácať úver z dôvodu svojej zlej majetkovej
a sociálnej situácie, preto odvolací súd vzhľadom na čiastku, ktorú žalovaný musí žalobcovi zaplatiť,

poskytol lehotu na plnenie tridsať dní z dôvodu, aby žalovaný mal možnosť si tieto finančné prostriedky
zadovážiť. Lehota na plnenie tridsať dní vo vzťahu k majetkovej a finančnej situácii žalobcu, nie je
lehotou, ktorou by súd negatívnym spôsobom zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces.

31. K odvolacej námietke pokiaľ ide o úroky z omeškania zo zmluvných úrokov odvolací súd sa

stotožňuje s právnym názorom súdu I. inštancie a v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku so sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004, ktorý pre
blízkosť vtedajšej právnej úpravy nie je dôvod nezohľadniť. Podľa tohto rozsudku peňažný záväzkový
právny vzťah môže byť buď vzťahom hlavným alebo vedľajším. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom
je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastky
peňazí. Vedľajším peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý

vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Splnením
hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový,
pretrváva iba povinnosť uhradiť už dospelé úroky. Tým, že včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov ) potom

veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak
povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkovú sankciu pre prípad omeškania
s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže plynúť
ani z dikcie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takýto úsudok by totiž bez väzby na § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka viedol k záveru, že príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky,

ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Branie úrokov z úrokov bolo zapovedané už podľa
tradícií rímskeho práva. Citované rozhodnutie v súlade so závermi uvedenými aj rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29 Odo 689/2006, pričom ide o závery, z ktorých rozhodovacia prax súdov CR
konštantne vychádza (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 601/2008 zo dňa 08.06.2011,
rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 31 Cdo 2036/2009 zo dňa 17.08.2011. Tvrdenie, že by výklad smerujúci k zákazu anatocizmu
podľa platného práva bol neústavný vyvrátil Ústavný súd ČR v uznesení so sp. zn. I. ÚS 1893/08
zo dňa 13.11.2008. V kontexte uvedeného, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že
úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo (úroky z
omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je, ako odvolací súd uviedol už vyššie, v rozpore s § 121 ods.

3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysle
uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky.
Teda zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v
rámci jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva
pohľadávky, ktorými riadne úroky sú, zákon nepredpokladá. Pojmu plnenie použitom v ustanovení

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka.
Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol v rozsahu uplatneného nároku úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatených úrokov 184,64 eur od 11.12.2018 do zaplatenia v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

33. Podľa čl. 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

34. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255
odsek 2 C.s.p. tak, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti nároku na zmluvný úrok po
zosplatnení do zaplatenia, preto má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu uplatneného nároku týkajúceho sa zmluvného úroku 5,9 % ročne zo sumy 9634,20 eur od
11.12.2018 do zaplatenia. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný vo vzťahu k uplatnenému nároku
žalobcom, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 184,64 eur od 11.12.2018
do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd v súlade s čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku žalovanému

trovy odvolacieho konania nepriznal.

36. Podľa § 453 ods. 1, ods. 3 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
primerane použijú na dovolacie konanie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu
súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania
a o trovách dovolacieho konania.

37. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).