Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010562
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321010562.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného U. A., nar. XX.XX.XXXX
v M., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
14.06.2022 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa
18.05.2022, sp. zn. 2Nt/7/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného U. A., nar. XX.XX.XXXX v M.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 18.05.2022 č. k. 2Nt/7/2021-73 rozhodol tak, že podľa § 399
ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného U. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX v M., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, na povolenie obnovy konania vedeného v prvom stupni na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17T/2/2020, zamietol.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 73-75 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že na verejnom zasadnutí vykonal
dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/2/2020,

tiež oboznámením obsahu súdneho spisu a aktuálnych lustrácií na odsúdeného. Pokiaľ ide o v návrhu
na povolenie obnovy konania odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom povolenia
obnovy konania, je k nim možné stručne uviesť, že predstavujú v podstate iba a len opakované
obhajobné argumenty, s ktorými sa bezo zvyšku vysporiadali už tak prvostupňový súd ako i odvolací
súd v pôvodnom konaní (a to na podklade vykonaného, pomerne obsiahleho dokazovania, ktoré sa
podrobne, aj znalecky, venovalo duševnému stavu odsúdeného v čase spáchania skutku). Podľa názoru

okresného súdu odsúdený neuviedol žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod obnovy konania a preto
súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, keďže neboli zistené podmienky obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 71 spisu), ktorú odôvodnil
prostredníctvom obhajcu JUDr. Róberta Bánosa (č. l. 78-79 spisu a 85 spisu). Prokurátor prítomný na

verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 71 spisu).

Odsúdený v písomne podanej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnutý výrok
je v rozpore s odôvodnením napádaného uznesenia. Nelegitímnosť vydaného uznesenia vzhliada v
tom, že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy a to aj napriek tomu, že ich vykonanie by mohlo
vniesť do konania nové skutočnosti súdu skôr neznáme. Je toho názoru, že výpoveď poškodenej by

mala kvalifikovaným spôsobom vplyv na dokazovanie a následne na rozhodnutie o vine resp. treste.
Poukazuje na skutočnosť, že je s poškodenou v dennom kontakte. Uvádza, že z lekárskych správ odjeho ošetrujúceho psychiatra jednoznačne vyplynulo, že je zdravotný stav je skutočne nepriaznivý a že
berie silné lieky, preto v danom prípade ide o nový dôkaz, ktorý v čase rozhodovania súdu o jeho vine a
treste nebol známy. Odôvodnenie napádaného uznesenia podľa jeho názoru nedáva riadnu odpoveď na

to, či ním navrhované dôkazy boli súdu v pôvodnom konaní známe alebo neznáme. Záverom navrhol,
aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znova konal
a rozhodol.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku
na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého

uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného bola
podaná oprávnenou osobou, včas, nie je však dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému vydaniu predchádzalo krajský súd zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/2/2020 - 230 zo dňa 11.11.2020, bol odsúdený uznaný

vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia
slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku podal odsúdený odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 6To/126/2020 zo dňa 25.02.2021 tak, že odvolanie odsúdeného
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovení Trestného poriadku preskúmal
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na Okresnom

súde Galanta pod sp. zn. 17T/2/2020 a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade so zákonom a
správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 18.05.2022. Okresný súd zistil všetky
rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach
podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že u odsúdeného nie sú splnené
zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 399 odsek 2 Trestného

poriadku, pretože nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mali samy o
sebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
stručne a presvedčivo všetky rozhodné právne skutočnosti a svoje právne úvahy, ktoré viedli k

zamietnutiu žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania.

Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v
podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdov I. stupňového a II. stupňového súdu tvoria jednotu a v prípade ak sa sťažnostný súd stotožní
s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie NS SR sp.
zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku „obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.“Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku „súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.“

Krajský súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine.

Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdu je však v súlade so zásadou nemennosti

právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných
zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Zosystematickéhozariadeniainštitútuobnovykonaniamedzimimoriadneopravnéprostriedkyjezrejmé,
že v konaní o povolenie obnovy konania nedochádza k opätovnému prehodnoteniu veci ale jedná sa len
o posúdenie či nová skutočnosť, ak je vôbec daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo

potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia
zákona.

Účelom obnovy konania je odstráni nedostatky skutkových zistení už právoplatných rozhodnutí a to v
prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšlo najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

Okresný súd v napadnutom uznesení v súlade so zákonom vyložil, čo je účelom obnovy konania a
zároveň skonštatoval, že súd musí v prvom rade skúmať existenciu dôvodov alebo nových skutočností
súdu skôr neznámy a až následne zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samé o sebe alebo
v spojitosti už známymi, môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu.

Pokiaľ ide o ťažiskovú vecnú stránku súd I. stupňa po vykonaní procesne správneho dokazovania
dôvodne ustálil, že produkované dôkazy nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali podmienky
pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 Trestného poriadku a preto
zákonným postupom založeným na ustanovení § 399 odsek 2 Trestného poriadku správne žiadosť

odsúdeného U. A. o povolenie obnovy konania zamietol.

Krajský súd zhodne, ako súd I. stupňa, uvádza, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania
neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme v zmysle § 394 odsek 1 Trestného
poriadku, nakoľko poškodená J. A. bola v prípravnom konaní vypočutá, pričom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 11.11.2020 bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, jej výpoveď bola zároveň
podporená aj výpoveďami nepriamych svedkov (Q. B., T. A., V. C.). V osobe poškodenej nejde teda o
nového svedka, ktorý by bol súdu neznámy. Navyše odsúdený absolútne žiadnym spôsobom neuviedol,
v akom smere by výsluch samotnej poškodenej (jeho matky) mohol viesť k úplne iným skutkovým
záverom, teda toto tvrdenie odsúdeného nie je ničím podložené. Rovnako skutočnosť, že je so svojou

matkou v dennom kontakte nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mala povahu dôkazu vedúceho
k zmene pôvodného rozhodnutia. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti
nemajú povahu dôkazu, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle §
394 odsek 1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku.

K duševnému stavu odsúdeného sťažnostný súd iba stručne dodáva, že v rámci pôvodného konania
súdy v priebehu dokazovania venovali nemalú a náležitú pozornosť duševnému stavu odsúdeného
(v čase spáchania skutku), pričom výsledky znaleckého dokazovania z pôvodného konania plne
podporujú závery uvedené v daných, toho času právoplatných súdnych rozhodnutiach. Už v pôvodnom
konaní sa súdy náležite vysporiadali cez výsledky znaleckého dokazovania s odsúdeným uvádzanými

obhajobnými tvrdeniami ohľadne jeho duševného stavu a prítomnosti paranoidnej schizofrénie v čase
spáchania skutku, ktoré v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odsúdený v podstate
opakuje.

V intenciách už uvedeného krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

sťažnostného súdu, ale ani súdu prvého stupňa neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie
skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli
známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil len na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne
a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému
záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech

odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku
zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.