Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 6, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/88/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711205373
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8711205373.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlata Simková a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX A. E., o vymoženie 27,57 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad č.k. 9Er/257/2011 -37 zo dňa 19.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o vymoženie 27,57 Eur s prísl. na podklade exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 23103/09, zo dňa 23.02.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.03.2011 a vykonateľnosť dňa 24.03.2011 rozhodol tak, že výrokom I. exekúciu
zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému,
pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1, § 196, §
200 ods. 1, 2, 3, § 203 ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku; § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; § 2, § 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods.

1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“); čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskejúnie,resp.čl.153ods.1ZmluvyozaloženíEurópskehospoločenstva;čl.2písm.a)Smernice;
čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „Smernica“) a prílohy Smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q).

3. Uznesením č.k. 9Er/257/2011 -11 zo dňa 27.09.2011 prvoinštančný súd zastavil exekučné konanie

v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.149,- Eur od 22.07.2009 do
zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012. Súd prvej inštancie poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie vo zvyšnej časti dňa 26.03.2012.

4. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 04.02.2016 súdny exekútor predložil doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený

uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia.Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané
všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom
dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný

titul bol vydaný aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti
pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou
exekučného spisu a boli v minulosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané.
Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

5. Z exekučného titulu a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený a povinný uzavreli dňa
12.03.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXX. V článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej
len ,,VPPÚ“), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa
zmluvnéstranydohodli,ževšetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,vrátanesporovojejplatnosť,výklad
alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana

podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

6. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 12.03.2009, na
základe ktorej vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinný ako dlžník uzavrel

s oprávneným ako veriteľom písomnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zmluvou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 800,- Eur a povinný sa zaviazal
zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 337,- Eur, t. j. celkovo zaplatiť
sumu 1.137,- Eur, a to v 3 mesačných splátkach po 379,- Eur počnúc dňom 17.04.2009. Zmluva o úvere
bola pripravená oprávneným ako formulárová zmluva, ktorú oprávnený používa v rámci svojej činnosti

v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je exekučnému súdu známe
z jeho činnosti. Formulárový typ zmluvy obsahuje predtlačené možnosti prehlásenia dlžníka o tom, na
aký výkon je úver poskytnutý, či na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. V danom
prípade bol povinnému podľa predtlače poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný svojim podpisom
na zmluve dňa 12.03.2009 potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve, t. j. sumy 800,- Eur.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov.

7. Povinnému bol na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 12.03.2009
poskytnutý úver v sume 800,- Eur. Oprávnený je nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu
z obchodného registra, predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného poskytovanie úverov z

vlastných zdrojov. Úverová zmluva obsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru. Povinný je
na základe zmluvy spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ a táto ho
ako spotrebiteľa zaväzuje na neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V súlade
s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.) ustanovenia o
možnostiach poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná,

a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 OZ absolútne neplatné. Oprávnený ako dodávateľ a
povinnýakospotrebiteľuzavrelizmluvuoúvere.Tátozmluvamápovahuspotrebiteľskejzmluvyvzmysle
§ 52 ods. 1 a nasl. OZ a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa vo
výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že prvoinštančnému súdu

bolo z jeho činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností
utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou
osobou. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a naprávny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán.

8. Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou. Táto
rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva

v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom.Rozhodcovskúdoložkusispotrebiteľnevyjednalanemal
navýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkamiamohollenzmluvuakocelok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka

sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak
má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad.

9.Priprávnomposudzovanípredmetnéhovzťahu,t.j.čineexistujerozporexekučnéhotitulusozákonom,
súd prvej inštancie vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho

práva.

10. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Ustanovenie§53ods.4OZobsahujeexemplifikatívnypríkladný,atedaneuzavretývýpočet
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách.Tentovýpočetjezostranyzákonodarcuneustále
dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto
výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie

od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je
poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany,
aký stanovuje Smernica 93/13/EHS.

11. Uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.

12. S poukazom na uvedené a v súlade s právnou úpravou prvoinštančný súd exekúciu zastavil,

nakoľko rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého bolo vedené exekučné konanie, nebol spôsobilým
exekučným titulom, keďže sa nestal vykonateľným, t.j. nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného
exekučného titulu a to preto, lebo bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

13.Kdoplneniunávrhunavykonanieexekúcieoprávnenýmpredloženýmsúdudňa04.02.2016súdprvej

inštancie uviedol, že v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z. z. ktorý
nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. dňa 23.12.2015, bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona t.j.do 23.01.2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo doručené exekútorskému úradu
dňa 21.01.2016, doručené prvoinštančnému súdu dňa 04.02.2016.

14. Dodal, že znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo
súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa
08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo
exekučnému súdu a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor.
Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného
procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie.
Nakoľko v tomto konaní bol dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku

(návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním
doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu - exekučnému súdu bol doplnený návrh
doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, až dňa 04.02.2016), prvoinštančný súd už exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a v závere len skonštatoval okolnosti doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Výrok o trovách súdneho exekútora prvoinštančný súd odôvodnil tak, že k náhrade trov súdneho
exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie.

16. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a to v celom

rozsahu. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 12.03.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o
úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel. Skutočnosť,
na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúmal, nakoľko je to
pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú

povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto
z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj
použilfinančnéprostriedkynarovnakýúčelakodeklarovalvzmluve.Oprávnenýsipredloženímzmluvyo
úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane
druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná

v bode 18. VPPÚ a je písaná prehľadne, čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v
ich právach a povinnostiach. Uvedené potvrdzuje i fakt, že sa od klienta nevyžaduje aby sa podriadil

výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným
je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne

uplatní svoje právo. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké
právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej
istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. K doplneniu návrhu na
vykonanie exekúcie v súlade s § 243 f Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si splnenie zákonom
uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v § 39 ods.4

Exekučného poriadku splnil. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované § 39 ods.4 Exekučného
poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa §
44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene
obsahu dôkazov. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré oprávnenému vznikli, vrátane

trov odvolacieho konania. V zmysle uvedeného mal oprávnený za to, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie
zastavil. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.17. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

19. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

20. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ).

21. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

22. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

23. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ).

24. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

25. Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa
12.03.2009 uzavretú medzi ním a povinným považovať za spotrebiteľskú zmluvu uvádza, že napriek

tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ObZ., je nutné predmetnú zmluvu považovať za
zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský a to s poukazom
na § 52 OZ. Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako dodávateľ
vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti a povinný vystupoval ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd mal tiež preukázané, že sa v predmetnej veci
jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b), § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou
právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto

zákona. Na základe uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj
s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

27. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktorésamôžupovažovaťzanekalé.Medzinepatrízmysleods.1písm.q)ajneposkytnutiespotrebiteľovi
právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravnýprostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane

28. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

29. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial
SAprotiRocióMurcianoQuintero,cieľčlánku6Smernice(93/13/ES),ktorýodčlenskýchštátovvyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve

za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

30. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má

posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

31. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej Smernica č. 93/13 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

32. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. c/

a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka
nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred
úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto

podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta.
Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu
súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice 93/13
ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v

zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez
osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

33. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES)

vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

34. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého

v danom prípade predstavuje rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená vo VOP neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená
na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv,pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber
rozhodcovského súdu.

36. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť
exekučným titulom.

37. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že rozhodcovská doložka je vedená vo VOP nebola platne
uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je
oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna

voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o
individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská
doložka bola predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo VOP, bez možnosti zmeny jej obsahu, či
výberu rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať.

38. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

39. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

40. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky vo VOP zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi
je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ, v zmysle

ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

41. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní

žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia. Správne súd prvej inštancie konštatoval aj okolnosti doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie.

42. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods.1CSPtak,žežiadnemuz účastníkovnároknanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

44. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.