Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2Nt/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010562
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2321010562.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, na verejnom zasadnutí konanom dňa
18.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamieta návrh odsúdeného U. A., D.. A., M.. XX.XX.XXXX F.
M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ž., na povolenie obnovy konania vedeného v prvom
stupni na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXT/X/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXT/X/XXXX - 230 zo dňa 11.11.2020, bol odsúdený
uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného
zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia

slobodysostrednýmstupňomstráženia.Protiuvedenémurozsudkupodalodsúdenýodvolanie,oktorom
rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XTo/XXX/XXXX - 296 zo dňa 25.02.2021 tak, že
odvolanie odsúdeného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Dňa 19.05.2021 (datované 17.05.2021 a s doplnením datovaným 25.05.2021 a doručeným súdu dňa
28.05.2021) podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým (zostručnené), že

súd v pôvodnom konaní nezohľadnil jeho duševnú chorobu (schizofréniu), v pôvodnom trestnom konaní
bolirobenéúkonybezprítomnostijehoadvokáta,aževprocesedokazovaniavkonanívedenomvprvom
stupni pred tunajším súdom pod sp. zn. XXT/X/XXXX mu nebolo umožnené (kontradiktórne) vypočuť
či konfrontovať jeho matku J. A., ktorá bola v konaní v procesnej pozícii svedkyne - poškodenej. Podľa
názoru odsúdeného, ak by také dokazovanie vykonané bolo, pred súdom by vyšla ,,pravda, ako sa to
celé udialo“ (t. j. že ,,skutok ... nespáchal tak, ako je uvedené“). Dňa 17.03.2022 doručil súdu písomné

znenie návrhu na obnovu konania (resp. jeho ďalšie doplnenie) obhajca odsúdeného - v danom podaní
uvádza (zostručnené), že
- pôvodné konanie trpelo závažnými procesnými vadami, najmä
· došlo k porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe v prípravnom konaní podľa § 37 Trestného poriadku
(odsúdenému nebol ustanovený obhajca napriek podľa názoru odsúdeného objektívne zistiteľnej
existencii pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať).

· obžaloba bola v danej veci podaná bez poukazu na konkrétny dôkaz svedčiaci proti obvinenému, čoho
dôsledkom malo byť (i) odmietnutie obžaloby súdom a vrátenie veci prokurátorovi a nie (ii) nariadenie
termínu hlavného pojednávania (ide tu podľa názoru odsúdeného o procesnú vadu v postupe súdu).
· v konaní pred súdom nebol kontradiktórne vykonaný výsluch svedkyne - poškodenej, a to matky
odsúdeného J. A., ale len prečítaná jej výpoveď z prípravného konania (v konaní pred súdom prvého
stupňa) či prehraný videozáznam z jej výsluchu z prípravného konania (v odvolacom konaní), na čo

však podľa názoru odsúdeného neboli splnené zákonné podmienky (a to aj s poukazom na odsúdeným
tvrdenú duševnú chorobu odsúdeného).· nebol (napriek návrhom odsúdeného) kontradiktórne vyslúchnutý znalec MUDr. L. P. a súd sa uspokojil
len s prečítaním znaleckého posudku daným znalcom vypracovaným na účely trestného konania.
-vpôvodnomkonanísúdynevenovalináležitúpozornosťskutočnostiodsúdenýmsúdomkomunikovanej

o existencii duševnej choroby (paranoidnej schizofrénie) u odsúdeného v čase spáchania skutku.

Ako dôkazy odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu navrhol zabezpečiť/vykonať/oboznámiť/
uskutočniť na verejnom zasadnutí rozsudok súdu prvej inštancie a uznesenie odvolacieho súdu z
pôvodného konania (ako sú definované vyššie), výsluch svedkyne - poškodenej matky odsúdeného J.

A.,výsluchznalcaMUDr.L.P.,ktorýbolznaleckyčinnývpôvodnomkonaní(ZPč.96/2020),avyžiadanie
lekárskych správ na odsúdeného od služobného psychiatra z ÚVTOS Ž. (ktoré by mali byť tiež aj
predloženéuvedenémuznalcoviMUDr.L.P.,pričombyzaiste/nevyhnutneviedlikukorekciizáverovjeho
znaleckého posudku, ktorý bol v pôvodnom konaní vykonaný ako dôkaz, a to v súčasnosti v prospech
odsúdeného z dôvodu potvrdenia jeho duševnej choroby - paranoidnej schizofrénie odsúdeného v čase
spáchania skutku).

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Na verejnom zasadnutí odsúdený a jeho obhajca v krátkosti zopakovali svoje písomné návrhy, ktoré sú
súčasťou spisu a zotrvali na nich. Prokurátor navrhol návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením (podstatného) obsahu spisu z
pôvodného konania, t.j. spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXT/X/XXXX, tiež oboznámením obsahu

súdneho spisu a aktuálnych lustrácií na odsúdeného (register trestov, priestupky). Pokiaľ ide o pôvodné
konanie, dňa 02.10.2020 bola vo veci podaná obžaloba a odsúdený bol uznaný vinným a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. Odvolanie odsúdeného odvolací súd zamietol.
Pokiaľideovnávrhunapovolenieobnovykonaniaodsúdeným(čijehoobhajcom)uvádzanéskutočnosti,
ktoré by mali byť dôvodom povolenia obnovy konania, je k nim možné stručne uviesť (bez nutnosti

podrobne opakovať zdôvodnenie tak rozsudku prvostupňového súdu ako i uznesenia odvolacieho súdu
z pôvodného konania, o ktorých majú procesné strany detailnú vedomosť), že predstavujú v podstate
iba a len opakované obhajobné argumenty, s ktorými sa (v podstate) bezo zvyšku vysporiadali už tak
prvostupňový súd ako i odvolací súd v pôvodnom konaní (a to na podklade vykonaného, pomerne
obsiahleho dokazovania, ktoré sa podrobne, aj znalecky, venovalo duševnému stavu odsúdeného v

čase spáchania skutku); pokiaľ ide o v návrhu na povolenie obnovy konania
- navrhovaný výsluch svedkyne - poškodenej, matky odsúdeného, odsúdený v podstate ani bližšie
neuviedol a nezdôvodnil, ako by kontradiktórne vykonaný výsluch svedkyne - poškodenej, jeho matky J.
A., mohol konkrétne odôvodniť iné rozhodnutie vo veci (z návrhu na obnovu konania plynúca domnienka
či skôr želanie odsúdeného, že by výsluch danej svedkyne - poškodenej mohol viesť k úplne iným

skutkovým záverom, nie je ničím podložená - pomerne obsiahle vykonané dokazovanie v pôvodnom
konaní napovedá skôr opaku, ostatne, ako vyplýva z právoplatných rozhodnutí tak súdu prvého
stupňa i odvolacieho súdu z pôvodného konania). Uvedené v podstate platí aj ohľadne odsúdeným
navrhovaného výsluchu znalca MUDr. L. P., ktorý v pôvodnom konaní podal znalecký posudok, v
rámci ktorého pracoval okrem iného aj s informáciou o údajnej prítomnosti paranoidnej schizofrénie u

odsúdeného-znaleckýzávervšakprítomnosťtejtochorobyuodsúdeného(anivčasespáchaniaskutku)
nepotvrdil.
- pokiaľ v súčasnosti odsúdený navrhuje v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania (okrem iného) v
rámcidokazovaniavyžiadanie,,lekárskychsprávodpsychiatrazÚVTOSŽ.“,ktorýodsúdenéhoaktuálne
lieči, pričom podľa názoru odsúdeného z predmetných lekárskych správ vyplýva, že jeho zdravotný stav

je konštante nepriaznivý a že skutočne sa lieči na paranoidnú schizofréniu a berie silné lieky, dané podľa
názoru súdu nemožno kvalifikovať ako skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
- ako je zrejmé z obsiahleho písomného zdôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ako i uzneseniaodvolacieho súdu z pôvodného konania (na ktoré súd plne odkazuje a ktoré sú procesným stranám
detailne známe), duševnému stavu odsúdeného (v čase spáchania skutku) súdy v rámci dokazovania
venovali nemalú a náležitú pozornosť, pričom výsledky znaleckého dokazovania z pôvodného konania

plne podporujú závery uvedené v daných, toho času právoplatných súdnych rozhodnutiach (súdy sa tak
už v pôvodnom konaní vysporiadali cez výsledky znaleckého dokazovania ohľadne duševného stavu
odsúdeného s aj tam odsúdeným uvádzanými obhajobnými tvrdeniami ohľadne jeho duševného stavu
a prítomnosti paranoidnej schizofrénie v čase spáchania skutku, ktoré v návrhu na povolenie obnovy
konania odsúdený v podstate opakuje).

Spôsob vykonávania dôkazov (ohľadne svedeckej výpovede svedkyne - poškodenej, výsluchu znalca
či znaleckého skúmania duševného stavu odsúdeného) podliehal rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
procesnom postupe v pôvodnom prvostupňovom konaní a rozhodnutiu odvolacieho súdu o procesnom
postupe v odvolacom konaní, pričom postup prvostupňového súdu pri dokazovaní na hlavnom
pojednávaní bol, na odvolanie odsúdeného proti rozsudku súdu prvého stupňa, aj predmetom

prieskumu v odvolacom konaní, v ktorom odvolacom konaní bol odsúdený neúspešný a vec je toho
času právoplatne skončená. Inštitút obnovy konania nepredstavuje akýsi tretí stupeň preskúmavania
rozhodnutia a nedochádza v ňom k posudzovaniu hodnotenia dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní,
iba k posúdeniu, či novo navrhnuté dôkazy, ktoré neboli známe alebo objektívne nemohli byť navrhnuté
v pôvodnom konaní, sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu ale odsúdený

vo svojom návrhu na obnovu konania ani v celom konaní o takom jeho návrhu žiadne také dôkazy
neponúkol, súdu nepredstavil. Ak odsúdený namieta procesné vady v konaní (najmä pokiaľ ide o
vykonané dokazovanie v rozsahu výpovede svedka - poškodenej, znaleckého skúmania duševného
stavu odsúdeného), obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok pre nápravu procesných
vád (najmä teda odsúdeným tu namietané porušenie práva na obhajobu) neslúži (pre porovnanie

viď napr. právnu úpravu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v Trestnom poriadku) -
ústredným pojmom obnovy konania (§ 394 Trestného poriadku) sú ,,skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme“, ktoré po právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné
rozhodnutie/rozhodovanie; návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či
dôkazy neponúka, ponúka v podstate len opakovanú obhajobnú argumentáciu, ktorá bola vyčerpaná

bezo zvyšku procesne vykonaným dokazovaním a následným odôvodnením rozsudku súdu prvého
stupňa a uznesenia odvolacieho súdu v pôvodnom konaní.

Podľa názoru súdu z uvedeného vyplýva, že odsúdený neuvádza žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod
obnovy konania - z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania,

keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Záverom si súd už len (v rámci výchovného pôsobenia na odsúdeného) dovoľuje na tomto mieste
zacitovať posledný odsek na strane 13 a prvý odsek na strane 14 uznesenia odvolacieho súdu v
pôvodnom konaní:

,,Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné
zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje
žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva

a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobompodľasvojhovnútornéhopresvedčeniazloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd

neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórnehorozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn.
4Tdo/36/2015).“

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia na

Okresnom súde Galanta (§ 402 ods. 3 TP). Podaná sťažnosť má odkladný účinok.