Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203746
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4220203746.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B.. N. XX, D. R., v konaní zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o.,
skrátene IKAK, s.r.o., so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51 816 865, proti žalovaným: 1/ Ľ.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, A., 2/ O.F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, A., v konaní
žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., so sídlom Podzámska 32,
Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie sumy 5.042,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2020 voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia
sumy 3.400 eura s príslušenstvom a voči žalovanému 1/ sumy 1642,05 eura s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že dňa 01.10.202016 došlo medzi žalobcom a žalovaným 1/ k uzatvoreniu Nájomnej
zmluvy, predmetom ktorej bolo bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľnosti: domu so súp. č. XXX,
postavenom na pozemku parc. reg. ,,C" č.: XXX/X, LV č. XXX pre kat. územie: A. (ďalej v texte ako
Nájomná zmluva a nehnuteľnosť aj ako Predmet nájmu). Podľa ods. 1. a 2. čl. VI. Nájomnej zmluvy
nájom je bezodplatný s tým, že úhrady spojené s užívaním hradí nájomca. K odovzdaniu predmetu
nájmu došlo na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 01.10.2016. K uzatvoreniu
Nájomnej zmluvy ako aj k užívaniu Predmetu nájmu došlo na základe dohody strán sporu z dôvodu,
že žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľnosti túto neužíval, keďže sa zdržiaval u žalovanej 2/, preto z
dôvodu, aby nehnuteľnosti boli udržiavané, došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti žalobcom s tým,
že nájomné sa neplatí, t.j. nájom je bezodplatný, teda že žalobca je oprávnený užívať nehnuteľnosti
bezodplatne, žalobca len hradí úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalovaní pred uzatvorením
Nájomnej zmluvy vedeli, že žalobca rieši bývanie, žalobca mal aj podanú žiadosť o pridelenie obecného
bytu v obci A., avšak nakoľko sa rodinní príslušníci strán sporu poznali, došlo k vyššie uvedenej dohode
o bezodplatnom užívaní nehnuteľností s tým, že neskôr po splnení podmienok na získanie úveru dôjde
aj ku kúpe domu žalobcom. Nájom pre nájomcu nebol rušený až do januára 2020, kedy žalobcovi
bola doručená Výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti- rodinného domu súp. č. XXX v obci A., zo dňa
14.1.2020 (ďalej ako výpoveď zmluvy). K odovzdaniu rodinného domu so súp. č. XXX v A. došlo dňa
15.03.2020, o čom svedčí aj preberací protokol zo dňa 15.03.2020. Medzi stranami sporu, vzhľadom na
rodinné pomery a dlhoročnú známosť, došlo k ústnej dohode ohľadom budúcej kúpy rodinného domu
so súp. č. XXX v obci A., vrátane záhrady a priľahlých pozemkov, ktoré tvoria s rodinným domom jeden
funkčný celok, pričom výška zmluvnej kúpnej ceny nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 33.000,- eur.
Z dôvodu, že žalobca v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy nespĺňal podmienky na získanie úveru na
kúpu nehnuteľnosti, strany sporu sa dohodli, že žalobca je oprávnený bezodplatne užívať nehnuteľnosť,

za tým účelom bola uzatvorená aj Nájomná zmluva a až do doby získania úveru bude mesačne
splácať dohodnutú kúpnu cenu vo výške 200,- eur mesačne. Mesačné zálohy spravidla boli zasielané
na bankový účet žalovanej 2/, keďže žalobcovi bolo oznámené, že žalovaný 1/ nemá bankový účet,
pričom uvedené potvrdzuje aj sama žalovaná 2/ vo svojej odpovedi zo dňa 28.2.2020 zaslanej žalobcovi.
Skutočnosti uvedené vo veci ústnej dohody o kúpe domu vedia dosvedčiť aj svedkovia. Tvrdenie
žalovanej 2/ uvedené vo svojej odpovedi zo dňa 28.02.2020 ohľadom nájomného a nevedomosti o
ponuke kúpy domu sa nezakladajú na pravde, keďže sama žalovaná 2/ iniciovala bezodplatné užívanie
nehnuteľnosti a ponúkla na kúpu nehnuteľnosť žalobcovi. Mesačné zálohy na kúpu domu boli platené
včas a riadne od mesiaca októbra roku 2016 poštovým poukazom resp. bankovým prevodom a od
októbra 2017 boli mesačné zálohy platené bankovým prevodom na základe trvalého príkazu zadaného
žalobcom. Po podaní výpovede zmluvy zo dňa 14.01.2020 žalobca získal vedomosť o skutočnosti, že
žalovaný 1/ netrvá na predaji nehnuteľnosti, preto žalobca Výzvou zo dňa 21.01.2020 vyzval žalovanú
2/ na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpu domu so súp. č. XXX vo výške 7800,- eur, následne dňa
07.02.2020 zaslal žalovanej 2/ ,,Pokus o zmier" zo dňa 04.02.2020 s tým, že opätovne vyzval žalovanú
2/ na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 7800,- eur, ktoré prostriedky boli poukázané na účet
žalovanej 2/ titulom nájomného, k uzavretiu zmluvy o kúpe domu nedošlo, preto prijímaním týchto platieb
v celkovej výške 7800,- eur sa žalovaní obohatili. Žalobca ďalej uviedol, že v domnienke, že na základe
dohody strán sporu po splnení podmienok na získanie úveru dôjde ku kúpe domu, predovšetkým týmto
cieľom splácal aj mesačné zálohy na kúpu domu so súp. č. XXX, okrem bežných úprav vykonal aj iné
práce nad rámec bežnej úpravy, napríklad opravil, resp. vymenil oplotenie záhrady spôsobom, že osadil
25 ks betónových stĺpikov a oplotil záhradu novým pletivom, pričom do záhrady osadil nové ovocné
stromy-jablone v počte 2 ks, 22 ks koreňov hrozna. Pri preberaní nehnuteľnosti došlo aj k úprave a
vyčisteniu záhrady a dvora, žalobca zabezpečil a uhradil poplatok za odvoz odpadu, pričom v interiéri
domu došlo k vymaľovaniu izieb. Okrem uvedených úprav bolo potrebné vykonať výmenu kotla a to
v decembri 2018, vzhľadom na zimné obdobie promptné konanie o výmene bolo nevyhnutné, pred
výmenou bola požiadaná aj osoba, ktorá vykonávala opravu kotlov o stanovisko, či je možné opraviť
kotol, avšak vzhľadom na stav a poruchu ktorá vznikla, žalobcovi bola odporúčaná kúpa nového. Nový
kotol bol kúpený dňa 14.12.2018, montovaný dňa 15.12.2018, cena kotla bola 1.182,09 eura, cena
montáže 1420,- eur. Z dôvodu, že došlo aj k prasknutiu radiátora, došlo dňa 12.09.2019 ku kúpe nového,
ktorý bol osadený v kuchyni, cena radiátora vrátane súčiastok bola 70,39 eura. Rodinný dom so súp. č.
XXX disponoval aj samostatnou studňou, pričom bolo potrebné vymeniť pumpu v studni, pričom náklady
vynaložené na výmenu boli vo výške 389,57 eura. Vyššie uvedené opravy nespadajú pod pojem bežné
opravy, preto náklady vynaložené v súvislosti s uvedenými úpravami má hradiť vlastník nehnuteľnosti,
v opačnom prípade dôjde k bezdôvodnému obohateniu.

2. Žalovaní v celom rozsahu namietali tvrdenia žalobcu ohľadne tvrdených skutočností, že bola
uzatvorená Nájomná zmluva, predmetom ktorej bolo bezodplatné prenechania užívania nehnuteľnosti.
Žalobca udáva, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ prišlo k uzatvoreniu „nájomnej zmluvy“ a z tohto
dôvodu nemohlo ísť o bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľnosti tak, ako ju špecifikuje, príp.
o zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ v dôsledku rozvodu manželstva titulom
vyporiadania BSM nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. A. na základe notárskej
zápisnice spísanej na notárskom úrade M.. dňa 5.12.2011 pod N 655/2011. Za účelom úplného
finančného vyporiadania sa zaviazal bývalej manželke zaplatiť 10 000,- eur v lehote 3 rokov od
podpísania notárskej zápisnice o vyporiadaní BSM a preto uzatvoril so SLSP a.s. zmluvu o splátkovom
úvere pod č. XXXXXXXXXX, kde mu bol poskytnutý úver a mesačná splátka predstavovala cca. 200,-
eur. V dôsledku rozvodu manželstva sa žalovaný 1/ nachádzal v nie priaznivej osobnej a finančnej
situácii, nemal som prácu, snažil som sa nájsť prácu aj mimo trvalého bydliska v N., v dôsledku čoho
predmetný dom neužíval a nevyužíval a preto uvažoval o tom, že predmetný dom vydá do nájmu
tretím osobám, aby zo získaných finančných prostriedkov mohol platiť splátky úveru, keďže vo vzťahu
k nehnuteľnosti bolo zriadené peňažným ústavom aj záložné právo a žalovaný 1/ mal obavy z osobnej,
majetkovej a sociálnej situácie, keďže splátky úveru pravidelne neplatil a bolo mu doručené aj oznámenie
Dražobnej spoločnosti a.s. zo dňa 24.8.2016, na úhradu omeškaných splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jednej rodinnej príležitosti u matky žalovaného 1/, t. j. žalovanej
2/, sa stretli O. W. a M. X., družka žalobcu, ktorá povedala, že so žalobcom bývajú v D. R. v prenájme,
odkiaľ sa však museli v lehote 2 týždňom vysťahovať. Žalovaná 2/ spomenula, že žalovaný 1/ tiež chce
riešiť svoju osobnú a majetkovú situáciu, keďže sa rozviedol, musí splácať úver, nemá prácu a pod..
Následne žalovaného 1/ kontaktoval žalobca s družkou, že by mali záujem o nájom tohto domu, pokiaľ
si nevyriešia stabilne svoje bývanie, keďže sa museli z podnájmu v D. R. vysťahovať. Žalovaný 1/ sa

so žalobcom dohodol na podmienkach nájomnej zmluvy a túto uzatvorili v písomnej forme tak, ako to
vyplýva z nájomnej zmluvy z 01.10.2016, aj predloženej žalobcom. V nehnuteľnosti v rodinnom dome
č. súp. XXX mal žalovaný 1/ svoje osobné veci, dom bol zariadený. Niektoré osobné veci si žalovaný
1/ zobral, určité zariadenie domu tam zostalo. Žalovaný 1/ sa so žalobcom dohodli, že nájomné bude
zasielať na účet žalovanej 2/, ktorý bude slúžiť ako platobné miesto. Medzi žalovaným 1/ a žalobcom
neboli žiadne problémy, pravidelne bolo platené nájomné a zálohy za dodanie ďalších služieb (elektrina,
plyn, internet) boli hradné priamo jednotlivým dodávateľom z ich výlučných fin. prostriedkov. V tomto
režime sa fungovalo, pričom neskôr o bývanie v predmete nájmu prejavila záujem dcéra žalovaného
1/, ktorá aj navštívila, v zastúpení žalovaného 1/ žalobcu a uviedla, že by sa chcela do nehnuteľnosti
nasťahovať, že ju chce užívať, zveľaďovať ju a teda osobne im bola oznámiť tieto skutočnosti. Žalobca
jednoznačne uviedol, že nemá dostatok fin. prostriedkov na kúpu žiadnej nehnuteľnosti a teda bude
musieť riešiť svoju osobnú situáciu opätovne hľadaním možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy. Z tohto
dôvodu bola žalobcovi aj daná výpoveď zo dňa 14.01.2020 s výpovednou dobou od 01.02.2020 -
30.04.2020, avšak žalobca odovzdal nehnuteľnosť k 15.03.2020 s tým, že už v roku 2020, ku dňu
odovzdania nehnuteľnosti, žalobca neplatil žiadne nájomné. Žalovaný namietal, že nie je pravdou, že
by prišlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode, že nájom bude bezodplatný. Takáto dohoda aj odporuje
zákonu a ustanoveniam o nájomnej zmluve s tým, že zmluvné strany presne zadefinovali o aký zmluvný
vzťah sa medzi nimi jedná a pokiaľ absentuje v zmluve o nájme údaj o nájomnom, jednalo sa len o
zrejmú chybu v písaní, keďže nájomné je upravené v čl. 6 bod. 1, pričom táto veta nie je dokončená
a nie je uvedený číselný údaj o výške nájomného, ktorý údaj však medzi zmluvnými stranami sporný
nebol, keďže žalobca nájomné po dobu trvania nájomnej zmluvy riadne a včas plnil v dohodnutej výške.
Žalovaní namietali, že neprišlo k žiadnej ústnej dohode ohľadom budúcej kúpy rodinného domu č. súp.
XXX v obci A., vrátane záhrady a priľahlých pozemkov a k dohode o kúpnej cene vo výške 33.000,- eur.
Tvrdenia žalobcu o uzavretí „ústnej dohody ohľadom budúcej kúpy rodinného domu“ nie sú pravdivé a
ani nespĺňajú zákonné náležitosti takejto zmluvy. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že mesačná splátka
nájomného sa má zo strany žalobcu zarátať na budúcu kúpnu cenu vo výške 200,- eur, keďže k žiadnej
dohode medzi žalovaným 1/ a žalobcom o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy nedošlo a
platba, ktorú zo strany žalobcu prijímal, bola platba nájomného za predmet nájmu. Namietali, že žalobca
mesačne pravidelne platil úhradu nájomného za predmet nájmu a preto v žiadnom prípade nešlo o
bezdôvodné obohatenie. Žalovaní ďalej namietali, že predmet nájmu tvoril len dom, nie záhrada, a
pokiaľ žalobca na záhrade vykonal nejaké práce, vykonal ich bez súhlasu a vedomosti žalovaného 1/.
Žalovaný 1/ ďalej namietal, že žalobca prevzal domovú nehnuteľnosť s plynovým kotlom - funkčným, a
pokiaľ bolo potrebné vymeniť plynový kotol, ako aj ponorné čerpadlo, o tejto skutočnosti sa žalovaný 1/
dozvedel pri preberaní nehnuteľnosti v dôsledku skončenia nájmu, pričom žalobcu vyzval, že si môže
kotol a čerpadlo zobrať a aby vrátil pôvodný kotol, čo sa však nestalo. Rovnako neuznal ani nárok z
titulu prasknutého radiátora, náklady spojené s výmenou pumpy v studni vo výške 389,57 eura, keďže
o takýchto úkonoch žalobcu nemal žiadnu vedomosť, ani k tomu nedal súhlas, ako vlastník domovej
nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na vydanie majetkového prospechu
vo výške 3.400,- eura, takýto právny titul zo strany žalobcu nie je daný, zmluvný vzťah uzatvorený medzi
žalovaným 1/ a žalobcom bola nájomná zmluva, nikdy nebola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve
s podstatnými náležitosťami a preto platby zo strany žalobcu nemôžu byť platbami, ako záloha na kúpu
domu, keďže sa nedohodli na podstatných náležitostiach takejto zmluvy. Pokiaľ by žalobca stanovené
nájomné neplatil, obohatil by sa on, keďže by prijímal plnenie zo strany žalovaného 1/, t.j. možnosť
užívania nehnuteľnosti bez náhrady. Rovnako neuznal nárok v sume 1642,05 eur, ktorý mal pozostávať z
výmeny kotla, opravy radiátora a čerpadla, keďže žalobca ho neinformoval o nutnosti opravy, o tomto sa
dozvedel až pri preberaní nehnuteľnosti pri skončení nájmu, pričom predmetné hnuteľné veci je ochotný
žalobcovi vydať a tieto si môže zobrať tak, ako mu to bolo viac krát navrhnuté.

3. V replike žalobca uviedol, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalovaných sa nezakladajú na pravde,
opis okolností uzavretia zmluvy je pozmenený. Pravdou je, že pani O. W. sa dozvedela od žalovanej 2/
o tom, že dom žalovaného 1/ by bol prenechaný na užívanie, nakoľko žalovaný 1/ v tom čase pracoval
v N. o dom sa starali jeho rodičia, t. j. žalovaná 2/ a otec žalovaného 1/, ale vzhľadom už na ich vek,
starostlivosť a udržiavanie domu v užívaniaschopnom stave bolo pre nich už namáhavé, preto keď pri
rozhovore žalovanej 2/ s pani O. W. na otázku žalovanej 2/ pani W. uviedla, že žalobca s jeho družkou
by zmenili svoje bydlisko a išli by na dedinu bývať, hneď žalovaná 2/ ponúkla dom žalovaného 1/ na
užívanie, najmä z dôvodu, že už nezvládajú práce okolo domu žalovaného 1/. Nezakladá sa na pravde,
že žalobca s jeho družkou by museli súrne hľadať bývanie, nájom v D. R. zrušili práve z toho dôvodu,
že žalobca sa dohodol so žalovaným 1/ na užívaní rodinného domu. Žalobca o zmene bydliska už

uvažoval skôr, podal aj žiadosť na obecný úrad A. za účelom zaradenia jeho osoby do zoznamu o
uchádzačov o nájomné byty, nájomný byt by aj dostal, avšak pred rozhodnutím o pridelení nájomného
bytu žalobca sa dohodol so žalovaným 1/ a preto o nájomný byt nemal už záujem. Dohoda so žalovaným
1/ vznikla za predpokladu, že do budúcna by žalobca aj odkúpil nehnuteľnosť, tým by aj žalovaný 1/ získal
financie, avšak na získanie úveru na kúpu nehnuteľnosti žalobca ešte potreboval určitý čas (nakoľko
predtým bol ako živnostník a jeho príjmy nedosahovali prijem požadovaný bankou), o tejto skutočnosti
žalovaní vedeli, boli informovaní, len aby mali istotu aj oni a aby bola preukázaná aj snaha žalobcu,
dohodli sa, že žalobca bude uhrádzať splátky na dom, pričom v dôsledku toho bude potrebovať do
budúcna úver v nižšej výške. Výšku splátok stanovili v sume 200,- eur. Keby nebola táto dohoda, tak
ani by žalobca neuhrádzal sumu 200,- eur mesačne titulom splátky na dom, z potvrdení o prevodoch
a informácii pre príjemcu jednoznačne vyplýva, že išlo o zálohy resp. splátky na dom. Pri uzatváraní
zmluvy žalobca so žalovanými nevyhľadali právnu pomoc, preto aj zmluva je nešťastne pomenovaná,
avšak z obsahu zmluvy vyplýva dohoda medzi stranami, ktorá spočívala zo strany žalovaného 1/
v povinnosti o prenechaní rodinného domu do užívania žalobcovi a zo strany žalobcu v povinnosti
uhrádzať náklady za služby spojené s užívaním, t.j. režijné náklady. To, že užívanie má byť bezodplatné
nemôže byť chyba v písaní, žalovaní si prečítali zmluvu, pri podpise nebol vytknutý obsah zmluvy,
dokonca bezodplatnosť je v zmluve spomenutá až 2-krát, v čl. II. ods. 1 a v čl. VI. ods. 1 zmluvy. Na
základe vyššie uvedených je zrejmé, že finančné prostriedky neboli hradené titulom nájomného, neboli
hradené na základe nájomnej zmluvy, ale boli hradené na základe ústnej dohody za účelom splátky
na kúpu domu. Keby žalovaný 1/ mal v úmysle prenajať dom, tak by mal dohodnúť v zmluve presnú
výšku nájmu, dobu splatnosti nájomného, na druhej strane ak žalovaný 1/ prijal finančné prostriedky ako
nájomné, tak žiadal, aby preukázal, že splnil si svoju daňovú povinnosť, že bol registrovaný na daňovom
úrade z dôvodu prenajímania nehnuteľnosti a že uhradil príslušnú daň z príjmu pozostávajúceho z
finančných prostriedkov získaných od žalobcu. Čo sa týka opráv okolo domu, aj z konania žalobcu je
zrejmé, že o užívaní nehnuteľnosti zamýšľal na dlhšiu dobu, nakladal s nehnuteľnosťou ako vlastnou, v
prípade, ak by užíval nehnuteľnosť bez domnienky budúcej kúpy, tak by neopravil oplotenie a neosadil
by 25 ks betónových stĺpikov a neoplotil by záhradu novým pletivom a nevysadil by ovocné stromy do
záhrady, neinvestoval by do nehnuteľnosti. Ohľadom výmeny kotla uviedol, že kotol v nehnuteľnosti
žalovaného 1/ už bol viackrát opravený, o týchto opravách vedeli žalovaní, samotný kotol bol vyrobený
v roku 1996, životnosť a garancia na plynové kotle je 10 rokov, čo už dávno uplynula pre vymenený
kotol, cca rok pred výmenou kotla (na štedrý večer v roku 2017) bol pôvodný kotol opravený, už vtedy
opravár uviedol, že kotol nevydrží dlho, viackrát už bol spájkovaný a zváraný, preto keď v decembri 2018
pukol kotol, opravár uviedol, že nedá sa opraviť, preto vzhľadom na zimné obdobie bolo nevyhnutné
promptné konanie a kotol sa vymenil. Žalovaní sa viackrát predtým sťažovali, že financie na výmenu
kotla nemajú, preto žalobca uhradil náklady na nový kotol z vlastného, pričom o výmene ešte v decembri
2018 informoval žalovaných. Žalovaný 1/ sa nezaujímal o nehnuteľnosť, nemal v úmysle vykonávať tam
žiadne opravy a úpravy, prenechal všetko na žalobcu, avšak opravy boli nevyhnutné, bez týchto opráv
by nehnuteľnosť nebola v užívaniaschopnom stave, žalovaný 1/ sa nezdržiaval v obci A., keď cez víkend
prišiel domov, tak ho bolo vidieť málo, väčšinou bol mimo svojho bydliska a žalovaná 2/ práve poukazujúc
na ich finančnú situáciu nevedela vykonať a hradiť opravy nad rámec bežného charakteru. Samotné
čerpadlo/pumpa už bolo 43 rokov staré, náklady tiež boli vyložené odôvodnene, bez vody by nemohla
zostať rodina žalobcu a nehnuteľnosť užívať. V žalobe uvedené opravy nespadajú pod pojem bežné
opravy, preto náklady vynaložené v súvislosti s uvedenými úpravami má hradiť vlastník nehnuteľnosti,
v opačnom prípade dôjde k bezdôvodnému obohateniu.

4. V duplike žalovaní uviedli, že aj sám žalobca vo svojej žalobe, ako aj vyjadreniach, neustále opakuje
termín užívania, dohody o užívaní domu a nie iné okolnosti, ktoré by preukazovali inú dohodu t.j. dohodu,
o ktorej hovorí žalobca, že sa mali dohodnúť na kúpe rodinného domu. Počas obdobia, v ktorom v dome
bývali žalovaný 1/ nebol oslovený s tým, aby sa riešila otázka prípadného hypotekárneho úveru, ktorý
by si žalobca a jeho družka zabezpečili, či by dal súhlas k uzavretiu záložnej zmluvy, aby im tento úver
bol poskytnutý príp. ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že majú záujem o kúpu predmetnej
nehnuteľnosti. Vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou žalobcom ako s vlastnou žalovaný 1/ uviedol,
že o výrube ovocných stromov nebol informovaný. Záhrada aj pozemok boli oplotené, ak žalobca chcel
zmeniť pletivo, mal o tom informovať žalovaného 1/, nové oplotenie aj pletivo nebolo nevyhnutné a bolo
vyhovujúce. Žalobca ani raz žalovaného 1/ neinformoval, že kotol je pokazený, že žalobca musel kúpiť
nový kotol a o týchto skutočnostiach sa dozvedel vtedy, keď mu jeho dcéra oznámila tieto skutočnosti,
ktoré sa dozvedela od žalobcu, keďže s ním prejednávala vysťahovanie sa z nehnuteľnosti. Pôvodný
kotol bol plne funkčný a nebol v čase, kedy sa uzatvárala zmluva o nájme, zváraný, pričom žalobca

svojvoľne manipuloval s kotlom ako aj s komínom. Nie je pravdou, že by sa žalovaný 1/ nezaujímal o
nehnuteľnosť, iba sa menej zdržiaval v obci, keďže pracoval v N..

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu nad rámec písomných podaní
uviedol, že žalobca určitú dobu pracoval v zahraničí, neskôr začal pracovať na Slovensku na živnosť a
pre banky v takomto prípade pre získanie úveru je potrebné doložiť daňové priznanie za predchádzajúce
roky. Z dôvodu, že v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy žalobca nedisponoval daňovým priznaním, na
základe ktorého by banka vedela mu poskytnúť potrebný úver, dohodli sa strany, že žalobca začne
postupne splácať kúpnu cenu a neskôr po splnení podmienok a po získaní úveru sa predmetná
nehnuteľnosť predá a prepíše sa do vlastníctva žalobcu. Žalobca v užívaní nehnuteľnosti nebol rušený
až do januára roku 2020, taktiež dovtedy bol v tej domnienke, že ich predchádzajúca dohoda so
žalovanými o kúpe nehnuteľnosti stále je aktuálna, reálna. Tvrdenia žalovanej 2/ ohľadom nájomného
a nevedomosti o ponuke kúpy domu sa nezakladajú na pravde, nakoľko sama žalovaná 2/ iniciovala
bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Finančné prostriedky neboli poukázané na účet žalovanej 2/
titulom nájomného, ale titulom kúpy domu. Avšak k uzavretiu zmluvy o kúpe domu nedošlo, a preto
sa prijímaním týchto platieb žalovaní obohatili. Žalobca v domnienke, že na základe dohody strán
sporu po splnení podmienok na získanie úveru dôjde ku kúpe domu, splácal aj mesačné zálohy,
ďalej okrem bežných úprav vykonal i iné práce nad rámec bežnej úpravy, napr. opravil a vymenil
oplotenie záhrady, osadil betónové stĺpiky, oplotil záhradu novým pletivom. Ak by žalobca vedel o
tom, že nedôjde ku kúpe domu, tak by neinvestoval do nehnuteľnosti, potrebné opravy by riešil iným
spôsobom, viac by tlačil na žalovaných, aby tieto opravy zabezpečili. Avšak žalobca nemal dôvod,
prečo nejsť do investícií, jednak z dôvodu potreby zabezpečenia základného komfortu pre bývanie
pre svoju rodinu a na druhej strane z dôvodu, že bol v domnienke, že investuje do svojho, resp. do
nehnuteľnosti, ktorá bude jeho vlastníctvom po úplnom splatení dohodnutej kúpnej ceny. Uviedol, že
žalobca si žiada náhradu iba za materiál a nie za práce spojené s vykonanými opravami. Zástupca
žalovaných zotrval na písomných vyjadreniach s tým, že žalovaní v celom rozsahu popierajú aj skutkové
tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy pod názvom nájomná zmluva, že má ísť o zmluvu bez finančného
protiplnenia, ďalej tvrdenia o tom, že by sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli na kúpe predmetu nájmu,
že by určili cenu, splatnosť ceny a teda že by sa dohodli na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov, oboznámil sa s
obsahom listinných dôkazov založených v spise a to Nájomnou zmluvou zo dňa 01.10.2016, Výpoveďou
zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 14.01.2020, Odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa
01.10.2016, Preberacím protokolom zo dňa 15.03.2020, Výzvou zo dňa 21.01.2020, Pokusom o zmier
zo dňa 04.02.2020, Oznámením zo dňa 28.02.2020, Potvrdeniami z banky, Pokladničnými dokladmi
- účtenkami, Potvrdením obce Pribeta zo dňa 14.12.2020, Fotografiami kotla Modratherm, Výpismi z
účtu žalobcu, Výpisom zo živnostenského registra žalobcu, Kópiou znaleckého posudku č. 56/2011
zo dňa 25.08.2011, Fotografiami z nehnuteľnosti, Zmluvou o dielo zo dňa 19.09.2018, Potvrdeniami
o hotovostných vkladoch, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

6. Z kópie LV č. XXX pre okres G., obec A., katastrálne územie A. zo dňa 06.11.2020 vyplynulo, že
žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely reg. „C“, parč. č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie a č. XXX/XX - záhrady a stavby - rodinného domu so súp. č. XXX postavenej na parcele
č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti nadobudol jednak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2007, ako aj
dohody o vyporiadaní BSM z 11.01.2012. K nehnuteľnostiam sa viazalo záložné právo z 02.11.2011 v
prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. na úver č. XXXXXXXXXX. Kópia Notárskej zápisnice č. N655/2011
zo dňa 05.12.2011 o vyporiadaní BSM je súčasťou spisu a vyplýva z nej, že žalovaný 1/ nadobudol do
svojho výlučného vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti a zaviazal sa za ne vyplatiť svojej bývalej
manželke sumu 10.000,- eur.

7. Žalovaný 1/ ako prenajímateľ a žaloba ako nájomca dňa 01.10.2016 podpísali listinu označenú ako
„Nájomná zmluva“, na základe ktorej prenajímateľ vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres: G. a to: dom na pozemku parcely registra „C“
č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX (ďalej dom ako Predmet nájmu). Podľa čl. II. Nájomnej
zmluvy, prenajímateľ prenecháva bezodplatne nájomcovi do užívania Predmet nájmu za podmienok
ustanovených touto zmluvou. Predmet nájmu sa prenajíma nájomcovi za účelom bývania. Podľa čl. III
bod 1 veta druhá Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje užívať Predmet nájmu v súlade s podmienkami
uvedenými v tejto zmluve a platiť prenajímateľovi za užívanie Predmetu nájmu odplatu (nájomné a

úhrady spojené s užívaním bytu). Podľa čl. III bod 4 Nájomnej zmluvy, drobné opravy v byte súvisiace
s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Podľa čl. V bod 3 Nájomnej
zmluvy, nájomca je oprávnený užívať celý Predmet nájmu, vrátane príslušenstva. Podľa čl. VI bod 1 a
2 Nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že nájom je bezodplatný. Úhrady spojené s užívaním
Predmetu nájmu sú najmä: elektrina, voda, plyn, teplo, internet, odpad, bude platiť nájomca. Podľa čl.
VIII bod 1 až 3 Nájomnej zmluvy, nájom sa dojednáva na dobu neurčitú. Začiatok nájmu bol dohodnutý
na deň 01.10.2016, Ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, zmluvu je možné ukončiť len
písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom domu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

8. Dňa 01.10.2016 bol medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom spísaný
Odovzdávací a preberací protokol, na základe ktorého prenajímateľ odovzdal Predmet nájmu podľa
nájomnej zmluvy. Zároveň bol poznačený stav meračov energií.

9. Dňa 14.01.2020 bola žalovaným 1/ daná žalobcovi výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti - rodinného
domu so súp. č. XXX v obci A., vo výpovednej dobe od 01.02.2020 do 30.04.2020, pričom dôvod
výpovede žalovaný 1/ uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť potrebuje pre rodinného príslušníka.

10. Výzvou zo dňa 21.01.2020 žalobca vyzval žalovanú 2/,aby mu v lehote 7 dní od doručenia výzvy
vrátila finančné prostriedky vo výške 7.800,- eura, ktoré poukazoval na jej účet od 10.10.2016 do
31.12.2019 ako zálohu na kúpu domu, keďže žalovaná 2/ ho mala uviesť do omylu, že dom žalovaného
1/ je na predaj. Výzva bola žalovanej doručená dňa 22.01.2020.

11. Dňa 04.02.2020 žalobca vyzval žalovanú 2/ listinou označenou ako Pokus o zmier o vrátenie
finančných prostriedkov vo výške 7.800,- eura, ktoré žalobca poukazoval na jej účet od 10.10.2016 do
31.12.2019 ako zálohu na kúpu domu, keďže žalovaná 2/ ho mala uviesť do omylu, že dom žalovaného
1/ je na predaj. Uviedol, že v opačnom prípade si bude svoju pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Pokus
o zmier bol žalovanej 2/ doručený dňa 07.02.2020.

12. Z Oznámenie žalovanej 2/ zo dňa 28.02.2020 vyplynulo, že žalovaná 2/ žalobcovi oznámila, že ho
do žiadneho omylu neuviedla, finančné prostriedky boli zasielané ako nájomné v prospech žalovaného
1/ a jej účet bol platobným miestom.

13. Dňa 15.03.2020 bol spísaný Preberací protokol medzi žalobcom ako odovzdávajúcim subjektom a
žalovaným 1/ ako preberajúcim subjektom, v ktorom boli špecifikované predmety prebratia (kuchynská
linka, sporák plynový, plynový kotol - menený v roku 2018, ponorné čerpadlo - menené v roku 2019,
pletivo s betónovými stĺpmi) a stav elektromeru a plynomeru.

14. Z kópie Zrušenia trvalého príkazu Raiffeisen BANK zo dňa 13.01.2020 vyplynulo, že žalobca zrušil
trvalý príkaz na úhradu sumy 200,- eur na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s informáciou pre
príjemcu „Zaloha do kupa domu B.“ s dátumom prvej platby 18.10.2017. Zároveň tu bol uvedený údaj
o počte opakovaní - 10.

15. Z prehľadu platieb Moja ČSOB na č. l. 158 spisu vyplynulo, že dňa 10.03.2017, 10.04.2017,
10.05.2017 a 10.07.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur
s účelom platby „M. B.“.

16. Z výpisu z účtu Raiffeisen BANK na č. l. 161 spisu vyplynulo, že od 16.08.2017 do 18.12.2019 bola
na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pravidelne odosielaná suma 200,- eur (t. j. bola odoslaná
30 x), pričom dňa 18.09.2017 bola odoslaná suma 200,- eur s informáciou pre príjemcu „Zaloha na kupu
domu“ a od 18.10.2017 bola pri platbách uvedená informácia pre príjemcu „Zaloha do kupa domu B.“

17. Z výpisov z účtu Raiffeisen BANK vyplynulo, že
a) dňa 17.06.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur s
informáciou pre príjemcu „B. splatka na dom“,
b) dňa 16.08.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur,

c) dňa 18.09.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 200,- eur s
informáciou pre príjemcu „Zaloha na kupu domu“.

18. Z výpisov z účtu VÚB BANKA vyplynulo, že
a) dňa 10.10.2016 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 250,- eur s
informáciou pre príjemcu „B. 1.splatka“,
b) dňa 12.12.2016 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 250,- eur s
informáciou pre príjemcu „Záloha na kupu domu M.. B.“,
c) dňa 13.01.2017 bola na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odoslaná suma 250,- eur s
informáciou pre príjemcu „B. M. - splatka na dom“.

19. Z kópie Potvrdenia pre klienta Poštovej banky zo dňa 09.11.2016 vyplynulo, že dňa 09.11.2016 bola
na účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vložená suma 250,- eur.

20. Z pokladničných blokov z Merkury Shop s. r. o. vyplynulo, že dňa 12.09.2019 bol vykonaný nákup
radiátora s príslušenstvom spolu vo výške 70,39 eura.

21. Z pokladničných blokov BELUMI PUMPY s. r. o. zo dňa 12.07.2019 vyplynul nákup spolu vo výške
348,08 eura.

22. Z pokladničného bloku Kitti Klementova - K&K zo dňa 12.07.2019 vyplynul nákup spolu vo výške
41,49 eura.

23. Z pokladničného bloku DAMI - TZB, spol. s. r. o. zo dňa 14.12.2018 vyplynul nákup spolu vo výške
1182,09 eura.

24. Z kópie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2011 vyplynulo, že žalovanému
1/ bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 23.500,- eura, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať od
15.11.2011 do 15.07.2031 mesačne vo výške 175,66 eura.

25. Z výzvy Dražobnej spoločnosti, a. s. zo dňa 24.08.2016 vyplynulo, že žalovaný 1/ bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy vo výške 1690,67 eura zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 09.09.2011 uzatvorenej
medzi Slovenskou sporiteľňou a. s., a žalovaným.

26. Z potvrdenia obce A. zo dňa 14.12.2020 vyplynulo, že žalobca dňa 02.02.2015 poslal žiadosť o
pridelenie nájomného bytu.

27. Z fotografií a snímok z obrazovky na č. l. 149-152 vyplynulo, že používaný plynový kotol Modratherm
sa predáva za cenu 25 - 50 eur.

28. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval v Českej republike, zoznámil sa s priateľkou a bývali
spolu v D. R. v podnájme. Priateľka bola na pohrebe so svojou tetou, tam sa stretli so žalovanou 2/,
s ktorou sa rozprávali o tom, že žalobca s priateľkou podali žiadosť na nájomný byt v A.. Žalovaná 2/
navrhla, že by chceli predať dom v Pribete. Žalovaná 2/ sa so žalobcovou partnerkou dohodla, že načo
bude so žalobcom platiť prenájom, keď si zoberú úver, dom kúpia. Žalobca pracoval v ČR na živnosť
a preto na Slovensku v žiadnej banke nespĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Žalobcova partnerka
žalobcu telefonicky informovala o ponuke žalovanej 2/ a keď sa žalobca vrátil z ČR, tak sa telefonicky
so žalovanou 2/ dohodli na obhliadke nehnuteľnosti, pri ktorej bol prítomný svedok - bývalá švagriná
žalovanej 2/ (O. W.). Žalovaná 2/ uviedla, že by sa tejto nehnuteľnosti chcela zbaviť a to z dôvodu, že
o žalovaného 1/ sa po rozvode nezaujímali deti, vôbec ho nenavštevovali. Žalovaná 2/ mala uviesť,
že aj ona má v tom dome financie a to konkrétne 10.000 (bez uvedenia meny) a žalovaná 2/ sa bála,
že o tieto peniaze príde, keby bola napríklad exekúcia. Žalovaná 2/ mala uviesť, že vlastnú vnučku
do tejto nehnuteľnosti nepustí. Žalobca uviedol, že sa dohodli, že to berú. Zmluva sa uzatvorila u pani
O. W. - v W. O., pričom sa dohodli, že do doby, kým nebude poskytnutý úver, budú túto nehnuteľnosť
splácať v mesačných splátkach po 200,- eur. Dohodli sa, že suma 200,- eur sa nebude platiť poštovou
zloženkou, aby sa nemusela platiť daň a preto žalobca posielal peniaze na účet, pričom do poznámky
vždy uviedol, že to ide na zálohu. Platobné miesto zadali účet žalovanej 2/ z dôvodu, že uviedla, že
bude splácať úver, ktorý mali asi zobratý na tú nehnuteľnosť z dôvodu, že sa bála, aby žalovaný 1/ tieto

peniaze neminul. Na sume za dom sa dohodli na 30.000,- eur, čo bolo ručne aj napísané na zmluve.
Nájomná zmluva sa urobila bezodplatne s tým že žalobca hradil úhrady spojené s bývaním. Pri podpise
zmluvy boli pani O. W., D. G., M. X., F. O. a žalovaná 2/ a na miesto majiteľa rodinného domu zmluvu
podpisovala F. O.. Zmluva sa potom overovala na obecnom úrade, pritom bol už prítomný aj žalovaný
1/. Na obhliadku nehnuteľnosti po nasťahovaní žalovaní neprišli ani raz. Prvé dve splátky žalobca platil
v hotovosti, ostatné splátky boli hradené prevodom. Žalobca ďalej uviedol, že k výmene kotla došlo
24.decembra z dôvodu, že kotol sa už predtým niekoľkokrát opravil a odborník žalobcovi povedal, že
nemá zmysel ho opravovať a že ho treba vymeniť z dôvodu, že praskol na mieste, kde sú horiace
plamene. Nový kotol vybral a nainštaloval odborník. Kotol zostal v nehnuteľnosti, je k nemu aj záručný
list. Žalovaných o výmene kotla neinformoval z dôvodu, že žalovaní mali samy uviesť, že nemajú príjem v
takej výške, aby si výmenu kotla mohli dovoliť. Žalobca ďalej uviedol, že neskôr bolo potrebné vymeniť aj
čerpadlo, pričom staré čerpadlo sa vyhodilo. Tieto veci boli vymenené z dôvodu, že žalobca s partnerkou
si myslel, že dom je ich a žalovaných s potrebou výmeny neoboznamovali. Postupne sa vymenil aj
radiátor, pretože bol deravý na takom mieste, na ktorom sa nedal opraviť. Vyhodil sa radiátor zo spálne,
nainštaloval sa tam radiátor z kuchyne a do kuchyne sa kúpil nový radiátor. Menilo sa oplotenie na
záhrade, pretože staré bolo drevené a rozpadávalo sa. Upravil a vysadil sa vinohrad, ktorý žalovaný 1/
už stihol zlikvidovať. Vyrúbal sa starý orech, pretože bol poškodený a zasahoval susedovi na strechu.
Vyrúbala sa aj višňa vpredu pred domom, pretože bola plná hmyzu. O vysťahovaní sa dozvedeli od
pani W., ktorej volala žalovaná 2/. Žalobca následne kontaktoval žalovanú 2/, ktorá mala uviesť, že „sa
síce predtým dohodli tak, ale teraz je to inak“, keďže jej vnučka sa chce do nehnuteľnosti nasťahovať.
Žalobca ešte nemal vybavený úver, keďže prvý rok úver z dôvodu nedostatku príjmu nedostal, druhý rok
mu nevyšlo minimum 460,- eur a tretí rok sa už museli z nehnuteľnosti vysťahovať. Žalobca uviedol, že
matka vnučky, ktorá sa chcela do nehnuteľnosti nasťahovať, mala priateľa, s ktorým žalobca pracoval
na stavbe v G.. Žalobca nevedel, že je to priateľ vnučkinej matky a tomuto rozpovedal o svojej situácii,
o tom ako býva a ako je dohodnutý a tento to potom povedal doma vnučkinej matke a na to prišlo
vysťahovanie. Žalovaná 2/ mala žalobcovi oznámiť, že to nemal nikomu hovoriť. Po tomto rozhovore sa
pri nehnuteľnosti objavila vnučka žalovanej 2/ so svojím priateľom a domáhala sa, aby ju na základe
splnomocnenia vpustil do nehnuteľnosti na obhliadku nehnuteľnosti. Bola privolaná aj policajná hliadka,
po dlhom rozhovore žalobca umožnil vnučke v sprievode jedného policajta obhliadku nehnuteľnosti.
Následne bolo na žalobcu tlačené, aby sa čo najskôr z nehnuteľnosti vysťahoval. Na otázky žalobca
uviedol, že žalovaní nekontrolovali nehnuteľnosť, ani sa o nej neinformovali. V nehnuteľnosti nebola iná
alternatíva kúrenia, pričom podľa opravára by sa kotol, ktorý bol v nehnuteľnosti, nedal opraviť. Bol to
používaný kotol, ktorý si žalovaný 1/ montoval sám, pretože ho mal od jeho rodičov. Čerpadlo by sa dalo
opraviť, ale oprava by bola drahšia ako nové čerpadlo. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvu pod názvom
Nájomnú zmluvu pripravovala pani W., sťahovala ju z internetu ale nebola dobrá a potom to aj aj oľutovali,
lebo sa mohli obrátiť na nejakého advokáta. Keby nebolo toto konanie, tak by sa ani nedozvedeli, že tá
zmluva nie je platná a že tam treba iný formulár. Keď prišla ponuka na kúpu nehnuteľnosti, tak zvážili, že
v prípade, ak by aj 30 rokov splácali nájom, tak najímaná nehnuteľnosť nebola ich. Potvrdenie o tom, že
hľadajú nájomný byt v Pribete bolo vydané ešte skôr, ako sa dohodli so žalovanými. Žalobca uviedol, že
predmetom zmluvy, ktorá bola uzatvorená, bol rodinný dom a záhrada, pričom o tom, že záhradu nesmie
používať, sa dozvedeli až vtedy, keď sa mali z nehnuteľnosti vysťahovať. Žalobca uviedol, že keď sa
zistilo, že nájomná zmluva nie je dobrá, už sa nedalo so žalovanými dohodnúť na uzatvorení inej zmluvy
a trvali na vysťahovaní. Žalobca uviedol, že žalovaní vedeli, že žalobca má problém s úverom, pretože
aj vtedy keď im osobne odovzdával druhú splátku, tak mu bolo zo strany žalovanej 2/ ponúknuté, že si jej
manžel zoberie úver a žalobca ho bude splácať. Žalovaná 2/ to chcela z dôvodu, aby sa tam jej vnučka
nedostala, pretože žalovaná uviedla, že vnučka je feťáčka a že má v nehnuteľnosti investovaných 10
000, o ktoré nechce prísť. Zmluva, ktorú podpisovala F. O. za žalovaného 1/ je doma, v spise sa nachádza
len jej kópia. Žalobca uviedol, že kachle sa vyhodili na šrotovisko, peniaze za ne nedostal. Žalobca
uviedol, že za žalovaného 1/ vybavovala všetko jeho matka žalovaná 2/ z dôvodu, že bol alkoholik, nebol
zbavený svojprávnosti, pri každom úkone bol prítomný, to znamená, že pri obhliadke, pri sťahovaní,
pričom aj susedovi on povedal, že nehnuteľnosť bude žalobca kupovať. Prvýkrát, keď sa rozprávalo
o kúpe nehnuteľnosti, sa žalobca s priateľkou dohodol, že nepôjdu do obecného bytu, ale pôjdu do
tej nehnuteľnosti. So žalovanou 2/ sa dohodli, že dom kúpia a že do obdobia, kým žalobca nedostane
úver, bude tento dom splácať v splátkach po 200,- eur. Po podpise zmluvy žalobca začal nehnuteľnosť
maľovať, špárovať, pričom to bolo prvý týždeň po kúpe nehnuteľnosti a už v tom čase za žalobcom prišla
sestra žalovaného 1/ a žiadala od nich zálohu 2.000,- eur, ktorú jej ale neposkytli. Neskôr sa žalobca
dozvedel, že na dom je ťarcha vo výške 1.800 eur. Žalobca Nájomnú zmluvu pri podpise čítal a so
všetkým súhlasil, pretože mal za to, že zmluva je platná. Až potom sa dozvedel, že je neplatná. Žalobca

uviedol, že pri podpise zmluvy chcel, aby bola nehnuteľnosť jeho. Na splátkach sa dohodli u pani W., kde
aj spisovali zmluvu. Dohodli to ústne. Žalovaní túto sumu nechceli uviesť do zmluvy, lebo nechceli platiť
dane a žalobcovi to bolo v podstate jedno. Režijné náklady hradili poštovou poukážkou, plyn a elektrika
bola prepísaná na žalobcu a on to aj platil. Žalovaný 1/ navštívil predmetnú nehnuteľnosť 1x keď išiel do
roboty, ale už aj vtedy mal vypité. Čo sa týka vysťahovania, dcéra žalovaného 1/ prišla s plnomocenstvom
spolu so svojím bývalým priateľom a domáhala sa vstupu do nehnuteľnosti a žiadala, aby sa žalobca
vysťahoval okamžite s odôvodnením, že zmluva nie je platná. Vnučka vykonala obhliadku v sprievode
policajta a následne na žalobcu robila nátlaky, aby sa vysťahoval. Vravel jej, že nie je jednoduché zohnať
podnájom, v marci sa to napokon podarilo a žalobca s priateľkou odišiel bývať do D. R.. Bytovú otázku
ešte nevyriešil, pretože nespĺňa podmienky na pridelenie úveru. Na zmluve v rohu bola uvedená suma
30.000,- eur. Vyhotovovali a podpisovali sa 2 zmluvy u pani W. a v A. na obci sa podpísala jedna. Na
obecnom úrade v A. sa podpisovala zmluva a podpisovali sa aj do matričnej knihy. Podpisovala sa iba
jedna zmluva a to takým spôsobom, že dva alebo tri mesiace potom, ako sa uzatvorila zmluva u pani
W., sa žalobca rozhodol riešiť prehlásenie na trvalý pobyt a rovnako tak aj plyn, elektrika a všetko s tým
súvisiace a keď prišiel na obecný úrad, tak zavolal žalovaným aby prišli, aby sa to dalo do poriadku.
Mal pri sebe zmluvu, ktorú podpisovali, pričom podpisy sa overili v matričnej knihe a zmluvu žalovaný 1/
podpísal na matrike priamo. Po výsluchu žalobcu jeho zástupkyňa predložila súdu k nahliadnutiu kópiu z
originálu zmluvy, kde na zadnej strane posledného listu je časť textu so sumou 33 000 eur v hornom rohu.

29. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje v N. a jeden alebo dvakrát za mesiac chodí
domov, pričom raz ho žalobca vyzval, či by mu žalovaný 1/ neprenajal dom. S týmto žalovaný 1/ súhlasil.
Dohodli si podmienky, že bude trojmesačná výpovedná lehota, lebo žalovaný 1/ má dve deti. Doniesla
sa zmluva, podpísala sa a bolo dohodnuté, že v nehnuteľnosti sa nebudú vykonávať zásahy ale žalobca
vypílil všetky stromy. Po vysťahovaní bol žalovaný 1/ pozrieť nehnuteľnosť a v dvoch miestnostiach sú
úplne zničené podlahy, v kúpeľni zmizol sprchovací kút a boli zničené kachličky. Žalovaný uviedol, že
nevie ako mohol byť kotol vadný, keď sa používal iba 4 sezóny, bol uskladnený a preto sa nemohol
pokaziť. S kotlom zmizol aj komín, trojvrstvový, ktorý sa vraj vyderavil. Kotol bol v poriadku, rovnako
aj komín, aj sprchovací kút, aj kachličky. Dvere do kotolne boli v poriadku a teraz ich treba vymeniť.
Uviedol, že oprava ho vyjde na 10.000,-eur. Na otázky žalovaný 1/ uviedol, že presne nevie, kedy a za
akých okolností došlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti, vedel, že žalobca mu zavolal, či by mu žalovaný
1/ neprenajal dom, s čím žalovaný 1/ súhlasil s tým, že má dve deti, ktoré tam možno po škole budú
chcieť ísť. Uviedol, že sa dohodli na trojmesačnej výpovednej dobe, pričom doba, na ktorú bola zmluva
uzatvorená, dohodnutá nebola. Ďalej sa dohodli, že v prípade, ak bude chcieť žalobca v nehnuteľnosti
niečo spraviť, bude o tom žalovaného 1/ informovať. Žalovaný 1/ nehnuteľnosť nekontroloval, dôveroval
žalobcovi. V čase, keď sa žalovaný 1/ vrátil z N., býval u rodičov, mal tam jednu izbu. Žalovaný 1/ uviedol,
že pôvodný kotol bol kúpený na podnikateľské účely, nebol ani rozbalený, pričom v čase, keď sa žalobca
nasťahoval, kotol bol namontovaný. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by žalobca vymenil oplotenie
v záhrade, keďže ho o tom neinformoval. Žalovaný 1/ uviedol, že nebol pri odovzdávaní nehnuteľnosti a
nevidel odovzdávací / preberací protokol. Žalobcu predtým, ako ho vyzval na vysťahovanie, žiadal, aby
zohnal všetky veci späť a aby vysadil naspäť stromy. Žalovaný 1/ s všimol, že kachličky sú poškodené
potom, ako sa dcéra nasťahovala, pričom bolo do každej kachličky vŕtané. Kachličky boli menené 5
rokov dozadu a boli menené jedným majstrom. Ďalej uviedol, že disponuje bankovým účtom, má dve
karty, jednu má pre seba a jednu majú jeho rodičia, aby za žalovaného 1/ platili napr. telefón. Žalobca
platil nájom 200,-eur. Uviedol, že so žalobcom sa poznal, sú z jednej dediny, pričom o tom, že dom
je k dispozícii sa žalobca nedozvedel od žalovaného 1/. Sumu 200,- eur určil z dôvodu, že nechcel
žalobcu finančne vyčerpať. Žalovaný 1/ vedel, že žalobca sa postará o dom a peniaze išli na účet rodičov
žalovaného 1/, ktorí mu platili pôžičku vo výške 200,-eur. Na podmienkach nájomnej zmluvy sa dohodli
akurát v čase, keď bol žalovaný 1/ doma, zavolal mu žalobca s tým, že počul, že žalovaný 1/ ide dať
nehnuteľnosť do podnájmu a uviedol, že zavolá zajtra. Na druhý deň sa dohodli, že sa stretnú v dome.
Splnomocnenie dal žalovaný 1/ sestre aj dcére, lebo odišiel do N.. Žalovaný 1/ uviedol, že sa nedohodli
na tom, že by žalovaný 1/ dom predal, a to z dôvodu, že má dve deti, ktoré v tom čase chodili do
školy a ktoré by možno v budúcnosti mohli chcieť do nehnuteľnosti prísť bývať. Žalovaný 1/ uviedol,
že zhruba pozná obsah nájomnej zmluvy a je tam uvedená výška nájmu 200,- eur. Na otázky súdu
žalovaný 1/ uviedol, že je rozvedený, má dve deti. V súčasnosti pracuje v Z. B. a v čase uzatvorenia
zmluvy pracoval v spoločnosti Z. V.. Predmetnú nehnuteľnosť kupoval s bývalou manželkou a po rozvode
vyplatil svoju bývalú manželku a nehnuteľnosť bola prepísaná na neho a na nehnuteľnosti neviazne
záložné právo. Nehnuteľnosť sa rozhodol prenajať potom, ako mu žalobca zavolal. Čo sa týka priebehu
uzatvorenia zmluvy, žalovaný 1/ uviedol, že mu zavolali, dohodli sa na určitých podmienkach, okrem

iného aj na tom, že v nehnuteľnosti nebude žalobca vykonávať žiadne zásahy, že bude žalovaného
1/ o všetkom informovať a dohodli sa aj na tom, že nehnuteľnosť mu nepredá, keďže má dve deti,
ktoré tam možno budú chcieť bývať. Žalovaný 1/ chcel, aby sa o dom niekto staral, pretože iba chátral,
pretože nebol používaný a chcel, aby sa vetral, aby sa v ňom kúrilo. Financovanie sa dohodlo tak,
že podnájom bude platený rodičom, energie si bude žalobca hradiť sám a toto bolo dohodnuté aj v
zmluve. Túto zmluvu žalovaný 1/ aj podpísal. Platby za užívanie nehnuteľnosti preberali jeho rodičia.
Peniaze boli hradené na účet rodičov. Uviedol, že z prenájmu nehnuteľnosti platili dane. Nehnuteľnosť
navštevoval raz do roka. Prišiel na návštevu, ktorá trvala tak 5 až 10 minút, popozeral sa a odišiel
preč. Nič nezvyčajné si nevšimol počas týchto návštev. Na návštevy väčšinou chodil v lete, ale bolo to
dané napr. tým, kedy mali celozávodnú dovolenku. Pre úplnosť uviedol, že z N. chodil domov jeden až
dvakrát do mesiaca. Z miesta trvalého pobytu rodičov do prenajímanej nehnuteľnosti je to približne 1,5
km. O potrebe opráv nehnuteľnosti nevedel, lebo tam bola komplet nová vodoinštalácia, nové kúrenie
aj elektroinštalácia. Žalovaný 1/ žiadne opravy nevykonal, pretože žalobca mu nevolal a žalovaný 1/ bol
v tom, že je tam všetko nové. Pri odovzdávaní nehnuteľnosti po ukončení nájmu nebol, pretože 90%
času trávil v Bratislave. Pri odovzdaní nehnuteľnosti bola prítomná dcéra, dcérin priateľ a sestra. Nájom
sa rozhodol ukončiť z dôvodu, že dcéra s priateľom sa chceli do nehnuteľnosti nasťahovať, následne
žalobcovi písomne oznámil ukončenie nájmu. Podpis na preberacom protokole zo dňa 15.3.2020 je jeho
podpisom, na vysvetlenie uviedol, že podpis je jeho, ale prítomný nebol. Podpis na preberacom protokole
bol podpísaný buď predtým, alebo potom ako bol preberací protokol vyhotovený. Podpis na výpovedi
zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 14.1.2020 je jeho podpisom. Podpis na originály nájomnej zmluvy
(kópia na čl. 14-17 spisu) nie je jeho podpisom. Podpis na odovzdávacom a preberacom protokole na čl.
19 spisu nie je jeho podpisom, jeho podpisom je len podpis na zadnej strane originálu nájomnej zmluvy
a to konkrétne na pečatidle , ktorým bola zmluva spojená s odovzdacím protokolom.

30. Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi sama uviedla, že pri káve sa dozvedeli, že žalobca s priateľkou
sa musí z D. R. odsťahovať. Keďže žalovaná 2/ sa s manželom nestíhali starať o dom, povedali, aby
išli bývať do predmetnej nehnuteľnosti, aby žalovanej 2/ odpadli starosti. Ešte sa ani z predmetnej
nehnuteľnosti nevysťahovali, keď sa tam žalobca sťahoval. Nájomná zmluva bola podpísaná u švagrinej,
pričom bola len na dom a nie na záhradu. Bola dohodnutá suma 200,-eur, lebo žalovaný mal hypotéku
vo výške 200,-eur a táto suma sa zo sumy 200,-eur splácala. Do nehnuteľnosti žalovaná 2/ nechodila,
pretože si myslela, že sú to známi. Chceli vymeniť okná, dvere, ale žalovaná 2/ im hovorila, že nie, lebo
4 roky dozadu sa všetko menilo. Nestretávali sa, bývali inde. Deti v tom čase študovali a až následne
prišla vnučka s tým, že by sa chcela osamostatniť. Vnučka následne napísala výpoveď z nájmu, nechceli
ju do nehnuteľnosti ani pustiť, boli tam aj policajti. Dcéra F. mala splnomocnenie na úkony týkajúce
sa domu. Vnučka chcela ostať v dome. Čo sa týka kotla, tento bol nový, bol používaný asi dva roky,
chceli ho namontovať do ich domu, pričom ho montovali kúrenári, syn robil elektrinu, keďže je vyučený
elektrikár. Dom nebol ich a keď kotol nefungoval, mali ho doniesť k žalovaným 2/. Žalovaná 2/ uviedla,
že má toľko peňazí, aby kotol vedela kúpiť. Žalovaná 2/ má doma dve rezervné pumpy a žalobca mohol
prísť povedať, že tá nefunguje, dali by mu ich. Zmluva sa uzatvorila u Dudášovej a bola prítomná
dcéra žalovanej 2/, žalovaná 2/ a nikto iný. Jedna podmienka zmluvy bola suma 200,-eur, ktorá išla
na splácanie úveru a bolo dohodnuté aj to, že všetko zostane v pôvodnom stave. Veľké podmienky
si nedávali. Pre žalovanú 2/ bola nehnuteľnosť záťažou, preto jej dobre padlo, keď tam niekto býval.
Uviedla, že zo sumy 200,- eur sa neplatila daň, pretože všetko išlo priamo na hypotéku, nezískali na tom
ani cent. Žalobca posielal sumu 200,- eur na účet, prvé platby posielal s poznámkou „nájom“, potom začal
posielať peniaze s poznámkou „nájom na kúpnu zmluvu“, tento stav mu žalovaná 2/ nikdy nevytýkala.
Nehnuteľnosť bola tri roky po rekonštrukcii, všetko bolo nové. Žalobca mohol užívať len dom, ale vedeli,
že užíva všetko, nerobili z toho vedu. Žalovaný 1/ kontroloval nehnuteľnosť, nikdy sa na nič nesťažoval.
O tom, či nehnuteľnosť mala nejakú vadu, žalovaná 1/ nevedela, ale jeden až dva týždne potom, ako
žalobca odišiel jej vnučka povedala, že v obkladačkách sú diery, že v strope sú diery, že klince sú nabité
vo dverách a že aj elektrika, ktorú žalobca začal prerábať je zle spravená a že by to zle dopadlo. K
uzatvoreniu zmluvy prišlo vtedy, keď sa rozprávali o tom, že tam pôjdu bývať a následne sa napísala
zmluva, ktorá bola iba tak pro forma, pretože nechceli, aby mal žalobca problémy, že tam býva. Malo
sa tak stať niekedy v októbri 2016. Jedno stretnutie bolo u žalovanej 2/, potom jedno u W., ktorá chcela,
aby sa aspoň nejaká zmluva napísala. S prvým návrhom zmluvy nesúhlasila, následne sa vyhotovila
druhá zmluva, ktorú W. stiahla z internetu. F. O. mala splnomocnenie od žalovaného 1/ na podpisovanie
zmluvy. Prítomní pri podpisovaní zmluvy boli W., žalobca, dcéra p. W., F. O., žalovaná 2/ a nevedela,
či tam bola prítomná aj M. X.. Žalovaná 2/ nemala vedomosť o tom, či sa podpisovala druhá zmluva a
nevedela, či sa pri návšteve obecného úradu podpísala aj iná zmluva.

31. Svedkyňa O. W., ktorej neter je priateľkou žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou 2/
mali dobrý vzťah. Raz jej žalovaná 2/ navrhla, či by neter nechcela prísť bývať do A., keďže svedkyňa
mala vedomosť o tom, že žalobca a jej neter majú podanú žiadosť o byt na obecnom úrade A.. Následne
až v auguste na pohrebe bolo neteri povedané, či by nechceli prísť bývať do A., na čo ona uviedla, že
sa musí o tom porozprávať so žalobcom. Neter následne aj dostala návrh od žalovanej 2/, že si neskôr
môžu dom aj kúpiť. Túto nehnuteľnosť boli pozrieť, kde to na dvore vyzeralo ako na Luníku 9. Následne
sa išlo k svedkyni, kde sa vyhotovovala zmluva a bolo nej uvedené minimálne nájomné s čím žalovaná
2/ nesúhlasila z dôvodu, že by sa musela prihlásiť na daňový úrad a uviesť, že prenajíma nehnuteľnosť.
Preto sa vyhotovila zmluva , kde nájomná cena uvedená nebola, avšak strany sa dohodli na cene
33.000,-eur, za ktorú sa nehnuteľnosť predá, pričom sa dohodli, že si žalobca vybaví úver, pričom sa
však nedohodli, že dokedy. Za žalovaného 1/ rade zmluvu podpísala F. O.. Žalobca sa nasťahoval ,
všetko prerobili, lebo boli vo viere, že kúpia dom. Žalovaní sa o nehnuteľnosti informovali iba sporadicky
a svedkyňa im uviedla, aby si išli nehnuteľnosť prezrieť, aby videli, ako si to žalobca prerobil. Následne
sa do toho zamiešala vnučka žalovanej 2/, ktorá sa dozvedela, že nehnuteľnosť je v prenájme, že nájom
neplatia a že to, čo platia je záloha na kúpnu cenu. Žalovaná 2/ tvrdila, že chcela získať späť 10.000,-
eur, ktoré investovala do nehnuteľnosti, pričom žalovaná 2/ v januári 2020 volala svedkyni, že vnučka
chce dom a že žalobca sa musí z nehnuteľnosti vysťahovať. Napriek upozorneniu zo strany svedkyne,
že takto sa nedohodli, žalovaná 2/ uviedla, že je to teraz tak. Svedkyňa ich upozornila, aby vrátili zálohu,
čo žalovaní odmietli. Svedkyňa uviedla, že o nájomnom nikdy nebola reč, nedohodli sa ani na cente.
Na otázky svedkyňa uviedla, že strany chceli pro forma papier, ktorý by slúžil na to, aby mohol žalobca
riešiť prípadné veci týkajúce sa napr. elektriky, plynu. Žalovaní vždy hovorili, že nechcú nájom, ale chcú
len to, aby sa niekto staral o nehnuteľnosť, aby sa táto neznehodnocovala. Na podmienkach kúpy sa
dohodli tak, že sa dohodla len cena a kým si žalobca nevybaví úver, malo sa platiť 200,-eur, ktorú sumu
uviedla žalovaná v 2/ rade. Na otázku, v koľkých vyhotoveniach sa vyhotovila zmluva, svedkyňa uviedla,
že v dvoch. Jedno vyhotovenie bolo pre žalobcu, jedno pre žalovaných. Zmluva bola podpísaná bez
overenia, ale keď si žalobca išiel vybaviť trvalý pobyt, overila sa aj nájomná zmluva, kedy sa overil podpis
žalobcu aj žalovaného v 1/ rade. Nájomnú zmluvu vyhotovila svedkyňa, informácie získala z internetu,
pretože 50 rokov pracovala ako ekonómka a uviedla, že vie, aký je rozdiel medzi kúpou a nájmom.
Nemohla byť uzatvorená kúpna zmluva, iba tak predkupná zmluva. Všetko bolo v poriadku, kým do toho
celého nevstúpila V. O.. Na stretnutí u svedkyne sa rozprávali o tom, že žalobca s partnerkou môžu
nehnuteľnosť kúpiť za cenu 30.000,-eur až 33.000,-eur, a že zatiaľ sa bude táto cena splácať postupne
na účet žalovanej 2/.

32. Svedkyňa D. R., ktorej sesternica je priateľkou žalobcu, žalovaná 2/ je jej tetou, vo svojej výpovedi
uviedla, že náhodou bola svedkom udalostí v prítomnosti žalobcu, žalovanej 2/, pani W. (matka
svedkyne), partnerky žalobcu, kde v dome jej mamy sa žalobca a žalovaná 2/ dohadovali ohľadom
nehnuteľnosti. Z rozprávania sa dozvedela, že žalovaná v 2/ rade žalobcovi a jej partnerke niekedy v
minulosti na pohrebe ponúkla dom na nasťahovanie, pretože žalobca už mal v obci A. podanú žiadosť na
obecný byt. U maminy sa strany dohodli, že by žalobca chcel dom odkúpiť, ale nevedel si vybaviť úver,
pretože pracoval mimo Slovenskej republiky a tak sa strany dohodli, že žalobca sa do nehnuteľnosti
nasťahuje (aj s partnerkou) a že budú platiť zálohu, ktorá sa následne započíta na kúpnu cenu. Žalovaná
2/ mala uviesť, že nehnuteľnosť radšej predá, ako by ju mali zdediť jej vnuci. Zmluvu podpísala sestra
žalovaného 1/ a žalobca. Čo sa dialo potom už nevedela. Uviedla, že skutočnosti vnímala tak, že žalobca
chcel nehnuteľnosť odkúpiť a že žalovaná 2/ súhlasila s tým, že sa tam žalobca aj s partnerkou môže
nasťahovať a že do času kým si nevybaví úver, bude splácať zálohu. Na otázky svedkyňa uviedla, že
žalobca posielal žalovanej 2/ financie ako zálohu na kúpnu cenu. Žalovaní nájomné nežiadali. Uviedla, že
mala dojem, že sa hovorilo o kúpnej cene 30.000,- eur. Na otázku zástupkyne žalovaných, že odkiaľ má
svedkyňa vedomosť o prejednávaných skutočnostiach, svedkyňa uviedla, že od žalovaných a pani W..
Na otázku, s kým sa rozprávala pred svedeckou výpoveďou o prejednávaných skutočnostiach, uviedla,
že s nikým, a následne uviedla, že so žalobcom a vie o čo sa jedná. Na otázku, s kým konkrétne boli
dohodnuté podmienky zmluvy uviedla, že so žalovanou 2/.

33. Svedkyňa M. X., partnerka žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v roku 2016 sa cestou
z pohrebu spolu so svojou známou zastavili u žalovanej 2/, ktorá sa svedkyne pýtala, či nechcú prísť
bývať do domu jej syna. Svedkyňa o tom sama rozhodnúť nemohla, pretože žalobca robil v Čechách.
Rozprávali sa so žalovanou 2/ o tom, či by to neskúsili s tým bývaním a potom by mohli tento dom
aj odkúpiť. Keď sa žalobca vrátil z Čiech, išli pozrieť tento dom. Dohodli si obhliadku, na ktorej bola

prítomná W., žalovaná 2/ s dcérou, žalobca a svedkyňa. Jeden večer u W., kde bola prítomná aj F. O.
a žalovaná 2/ bola spísaná táto nešťastná zmluva, o ktorej sa neskôr dozvedeli, že je pravdepodobne
neplatná. F. O. a žalovaná 2/ uviedli, že budú vybavovať všetky veci za žalovaného 2/ a zároveň sa aj
dohadovali na cene, pričom žalovaná 2/ uviedla, že je tam úver na nehnuteľnosť, ktorý budú splácať.
Cena bola dohodnutá na sumu 33.000,-eur, čo si pamätala úplne presne, lebo túto sumu na zmluvu
napísala, pričom cena bola určená ako zostatok úveru vo výške 24.000,-eur a 9.000,-eur malo byť
zaplatené v hotovosti. Úver sa mal splácať vo výške 200,-eur. Nasťahovali sa po podpise zmluvy. Nikto
ich nebol pozrieť, nikto sa o nich nezaujímal, so žalovaným 1/ sa videli iba jedenkrát, aj to vtedy, keď
nevedeli naštartovať kotol, avšak žalovaný 1/ bol v takom stave, že ho ku kotlu nechceli pustiť. Bolo im
oznámené, že keďže dom bude možno v budúcnosti ich, môžu na ňom vykonávať pomaly opravy, nič
veľké ale nemenili. Čo sa týka kotla, 2x prišli plynári, ktorí na tretíkrát povedali, že si tento kotol neberú na
zodpovednosť a preto je potrebné ho vymeniť. Kotol bol deravý a zaliala ich voda. Všetko bolo v poriadku,
dom postupne splácali až do okamihu, kým sa neohlásila vnučka žalovanej 2/. Inak by v nehnuteľnosti
boli až doteraz. Vnučka prišla po prvýkrát s výpoveďou, ktorá ani nebola podpísaná a až na druhý krát
prišla s podpísanou výpoveďou, avšak svedkyňa ani nevedela, či to bol podpis žalovaného 1/, keďže aj
zmluvy podpisovala F. O.. Svedkyňa na otázky uviedla, že platby poukazovali na účet žalovanej 2/, ktorá
zároveň spravovala účet a financie žalovaného 1/ a uvedené platby poukazovali titulom zálohy na kúpu
domu. Žalovaná 2/ nechcela nájom, pretože tento by sa musel následne zdaňovať. Na cene 33.000,- eur
sa dohodli žalovaní, cenu si svedkyňa poznačila na zadnú stranu nájomnej zmluvy. Na zaplatenie kúpnej
ceny v priebehu užívania nehnuteľnosti neboli vyzvaní. Pri nasťahovaní bola nehnuteľnosť v dezolátnom
stave, jednak vonkajší aj vnútorný priestor. Steny sa museli opraviť, sanitárne veci sa museli opraviť. Na
vykonanie opráv si súhlas nepýtali, že pretože to bolo dohodnuté tak, že môžu vykonávať opravy, pretože
aj tak dom bude možno ich. Pri odovzdaní nehnuteľnosti po vypovedaní nájomnej zmluvy boli prítomné
viaceré osoby a to žalobca, svedkyňa, žalovaný 1/, vnučka p. O. s partnerom, p. R., pričom vnučka p. O. s
partnerom všetko popozerali, podpísal sa preberací protokol. Protokol podpísali len žalobca a žalovaný
1/, pričom nežiadali, aby niekto ďalší tento protokol podpísal. Po odovzdaní nehnuteľnosti nebo vyzvaní
na odstránenie vád, pretože vnučka p. O. a jej partner uviedli, že to môžu nechať tak, aj tak si to oni budú
prerábať. Žalovaný 1/ nič nehovoril. Svedkyňa ďalej uviedla, že stretnutie u W. navrhla žalovaná 2/, W.
dôverovali a rovnako tak dôverovali aj žalovanej 2/ do poslednej chvíle. Riadna kúpna zmluva mala byť
uzatvorená až vtedy , keď si vybavia úver. Na otázku súdu, ako vnímala okolnosti uzatvorenia zmluvy,
svedkyňa uviedla, že po pohrebe im žalovaná 2/ uviedla, aby si prišli predmetnú nehnuteľnosť pozrieť,
že načo budú bývať v nájomnom byte. Vnímala to tak, že medzi nimi nebol žiadny problém, pretože túto
nehnuteľnosť splácali a svedkyňa si myslela, že keď ju splatia, tak bude ich.

34. Svedkyňa F. O., dcéra žalovanej 2/ a sestra žalovaného 1/ vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že
rodičia boli akurát v kúpeľoch, keď za svedkyňou prišiel žalovaný 1/ a oznámil jej, že mu volal žalobca, že
by sa chcel pozrieť do nehnuteľnosti a či by svedkyňa nemohla ísť s ním na obhliadku. Chceli totiž túto
nehnuteľnosť do prenájmu. S bratom sa dohodli na určitých podmienkach a následne sa nasťahovali.
Ešte ani nestihli vynosiť veci, keď sa tam žalobca už sťahoval, pretože sa súrne potreboval nasťahovať,
keďže v D. R. im končilo bývanie a hľadali si podnájom. Týždeň na to bola podpísaná zmluva o prenájme
s tým, že v tejto zmluve bolo dohodnuté, koľko bude žalobca platiť. Od žalobcu si svedkyňa pýtala
kauciu, pretože žalovaný 2/ mal dlh na hypotéke približne 840,- eur, ale žalobca nemal toľko peňazí,
pretože im nechceli vrátiť kauciu z predchádzajúceho ubytovania. O. W. zaplatila prvú splátku. Svedkyňa
uviedla, že má vedomosť o o tom, že W. za žalobcu zaplatila dve alebo tri splátky. Po nasťahovaní
žalobca svojvoľne dal preč sprchový kút. V prvej zmluve, ktorá bola podpísaná boli uvedené úplne
iné skutočnosti ako je uvedené v druhej zmluve. V prvej zmluve bolo stanovené, že opravy si bude
vykonávať žalobca sám bez toho aby upovedomil žalovanú stranu a predloží žalovanej strane faktúry
spojené s vykonanými opravami. Toto bolo následne zmenené na znenie, že opravy bude vykonávať
žalovaný 2/. Napriek tejto skutočnosti ich žalobca o výmenách neinformoval, neinformoval ani o výmene
vodného čerpadla, pumpy, pretože táto nebola tak stará, ako tvrdí žalobca, keďže bola menená v čase,
keď sa tam žalovaný 2/ s rodinou sťahoval. V. O. mala priateľa, chcela sa osamostatniť a napriek
skutočnosti, že nemala so žalovaným 2/ dobré vzťahy, ktoré sa v súčasnosti zlepšujú, ho požiadala
o to, aby mohla v predmetnej nehnuteľnosti bývať, s čím on súhlasil. V. O. preto išla za žalobcom,
že chce dom, on ju nevpustil dovnútra, zavolali na nich policajtov. Žalobcovi bola následne doručená
výpoveď a od doručenia výpovede žalobca nájom neplatil. Dom bol na začiatku v poriadku, ale keď
sa žalobca odsťahoval, všetko bolo zdevastované. V prípade, ak bolo potrebné vymeniť plynový kotol,
tak žalovaná 2/ má doma plynový kotol, ktorý by žalobcovi poskytla, ale žalobca ich potrebe o výmeny
kotla neinformoval. Žalovaná 2/ pri nejakej príležitosti pred pani X. a W. spomenula, že nehnuteľnosť

žalovaného 1/ je pre ňu záťažou, nakoľko majú vyšší vek, žalovaný 2/ v predmetnej nehnuteľnosti
niekedy nie je aj mesiac, a preto by chceli túto nehnuteľnosť dať do prenájmu. Na otázky svedkyňa
uviedla, že žalobca a žalovaný 1/ sa pri prvom rozhovore rozprávali, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť
chce dať do prenájmu z dôvodu, že ho to zaťažovalo. Bola dohodnutá suma 170 alebo 180 eur, čo
predstavovalo výšku splátky hypotéky. Zároveň sa rozprávali o podmienkach opráv v nehnuteľnosti.
Zmluvu spisovala W. preto, lebo robí účtovníctvo okrem iného je aj bývalou švagrinou žalovanej 2/.
Bolo to u nej doma a keď sa jej niečo nepáčilo, tak to vymazala. Svedkyňa uviedla, že úver, ktorý
mal žalovaný 1/ mal splácať on, keď ale nemal peniaze, platili to rodičia. Nedoplatok vo výške 800
eur zaplatila svedkyňa. Technicky to prebiehalo nasledovne: Žalovaný 1/ mal zablokovaný účet, preto
žalobca peniaze posielal na účet žalovanej 2/, ktoré otec vybral a osobne ich zaniesol do banky a platil
ten hypotekárny úver. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri podpise zmluvy, aj so žalovanou 2/, s
ktorou prišli k W., pričom zmluva bola pripravená, túto si prečítali. Vyškrtlo sa to, s čím nesúhlasili a
potom sa dohodol prenájom. V zmluve žiaľ nie je uvedená suma prenájmu, žalobca to zneužíval. Žalobca
sám uviedol, že tŕpne každý mesiac, keď zaplatí nájomné, aby brat nezomrel. Svedkyňa uviedla, že ona
kontrolovala nehnuteľnosť 2 alebo 3 krát, vtedy sa odpisovala ešte elektrika a žalovaný1/ tam bol 1 alebo
2 krát. Žalobca mal užívať len dom, ale záhradu neriešili jednak preto, že na ňu nemali čas a brali sme
to tak samozrejme, že keď tam bude žalobca bývať, tak ju bude aj užívať. Na otázku súdu, ako vnímala
priebeh uzatvorenia Nájomnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že tým, že žalobcu poznala, dôverovali mu
a sama verila, že je dobré, ak túto nehnuteľnosť prenajmeme niekomu, koho poznajú a nie niekomu
cudziemu. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy bola prítomná svedkyňa, žalovaná 2/, žalobca s partnerkou,
pani W. s jej dcérou. Na konkrétne podmienky pri uzatvorení predmetnej zmluvy si nespomínala, rodičia
len chceli, aby sa to tam udržiavalo, aby sa záhrada kosila, aby sa to tam udržiavalo a aby to nechátralo.
Na otázku súdu, že vo svojej výpovedi uviedla, že neuvedenie sumy prenájmu je jej vina, uviedla, že si
to neuvedomili pri podpise zmluvy, uvedomili si to až potom, keď sa im žalobca začal vyhrážať, že to
dá na súd. Pri podpise zmluvy sa dohodlo, že nájom sa bude platiť len do výšky hypotéky. Svedkyňa
uviedla, že za žalovaného 1/ podpísala Nájomnú zmluvu. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom,
že by sa do zmluvy čokoľvek dopisovalo ručne.

35. Svedkyňa V. O., vnučka žalovanej 2/ a dcéra žalovaného 1/ vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že
z rozhovoru z rodiny vedela, že žalobca má dom v prenájme. Po troch rokoch sa s otcom - žalovaným
1/ rozprávala, že by chcela ísť bývať sama, na čo jej povedal, že má dom a že nech sa svedkyňa ide so
žalobcom dohodnúť sama. Od prvého momentu na ňu žalobca kričal a všetky termíny stretnutia zrušil.
Keď sa svedkyni so žalovaným 1/ nepodarilo so žalobcom stretnúť, spísali splnomocnenie, že svedkyňa
môže žalovaného 1/ zastupovať v jeho mene pri obhliadke domu. Toto splnomocnenie neoverovali.
Od prvého momentu bol žalobca agresívny, zavolal policajtov, hodinu kričal a až následne po nátlaku
polície svedkyňu vpustil dovnútra. Stihla si pozrieť maximálne tri miestnosti, dvor ani nevidela. Upozornila
ho na to, že chýba sprchový kút, a komín za 2.000 eur, na čo jej žalobca oznámil, že všetko, čo sa
pokazilo, vyhodil. Už vtedy svedkyňa povedala, že nájomná zmluva je neplatná a že sa budú musieť
aj tak vysťahovať. Od prvého momentu žalobcovi oznámila, že netrvá na okamžitom vysťahovaní a má
čas na vysťahovanie, kým si nenájde nejakú inú formu bývania, keby to malo trvať aj pol roka. Keď už
bol žalobca na tri štvrtiny vysťahovaný, bola sa svedkyňa pozrieť v nehnuteľnosti a videla diery v stene,
ktoré žalobca sľúbil opraviť, čo sa nestalo a po vysťahovaní zostal v dome po nich bordel.

36. Podľa § 34 zákona č. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho
zákonníka), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40. Podľa § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

41. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

42. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

43. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

44. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

45. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

46. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

47. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

49. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

50. Podľa § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez
zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti
zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť
alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

51. Podľa § 669 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú
je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom
prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila
jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

52. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

53. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

54. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

55. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal titulom bezdôvodného obohatenia voči
žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 3.400,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
3.400,- eur od 18.08.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 01.10.2016 došlo medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo bezodplatné
prenechanie užívania nehnuteľnosti v katastrálnom území A.. K odovzdaniu predmetu nájmu došlo na
základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu dňa 01.10.2016. Nájom nebol rušený až do januára
2020 kedy bola žalobcovi doručená výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti a k odovzdaniu rodinného
domu došlo 15.03.2020.

56. Nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t. j. vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú
na jej obsahu. Podstatou nájomnej zmluvy podľa §663 ods. 1 Občianskeho zákonníka je prenechanie
cudzej veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky.
Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy teda sú:
a) prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov,
b) individuálne určená vec,
c) dočasnosť,
d) odplatnosť
Nájom vzniká predovšetkým na základe nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska stačí, ak je v nájomnej
zmluve určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď zo samotnej
podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona (ak sa zmluva označí ako nájomná zmluva,
je zrejmé, že smeruje k prenechaniu veci do užívania nájomcovi, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne
výška nájomného, podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že nájomca je povinný platiť
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania, ak nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe nájmu, predpokladá sa, že nájom bol
dohodnutý na dobu neurčitú). Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje osobitnú formu.
Písomnú formu musí mať nájomná zmluva len v prípadoch, v ktorých to výslovne vyžaduje zákon (napr.
pri nájme a podnájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb.,1503 ďalej pri zmluve o
nájme pôdy, poľnohospodárskeho podniku a lesného pozemku podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.
z.). Nedodržanie písomnej formy nájomnej zmluvy ustanovenej zákonom spôsobí absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (§ 40 ods. 1 OZ). Pojmový znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od iných vzťahov,
ktoré majú s nájmom niektoré spoločné znaky, najmä od výpožičky (§ 659 a nasl. Občianskeho
zákonníka), prípadne od užívacieho práva vecno-právnej povahy (najmä vecného bremena). Odplata za
užívanie cudzej veci sa nazýva „nájomné“ (§ 671 a nasl. Občianskeho zákonníka), nie je však vylúčené,
aby ju zmluvné strany nazvali inak - napríklad cena za nájom a pod. Nájomné určuje buď nájomná zmluva
alebo zákon. Ak nie je nájomné dohodnuté v zmluve, platí, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájomné sa vyjadruje najmä v peniazoch, zákon však
nevylučuje ani iné formy odplaty, najmä plnenie v naturáliách (napr. podielom na dosiahnutom úžitku z
prenajatej veci) či v službách. Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že nájomné je možné platiť výlučne
v peniazoch (napr. § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení noviel). Od
nájomného je potrebné odlišovať ďalšie platby, ktoré sa uhrádzajú popri nájomnom, ide najmä o úhrady
za energie a služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom (KTV, internet, upratovanie, prípadne
ďalšie).

57. V predmetnom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 2/ pri určitej príležitosti
ponúkla žalobcovej partnerke nehnuteľnosť žalovaného 1/ na bývanie, túto skutočnosť potvrdil aj sám
žalobca, žalovaná 2/, svedkyňa O. W. ako aj svedkyňa M. X.. Následne žalobca kontaktoval žalovaného
1/ s tým že počul, že žalovaný 1/ ide dať nehnuteľnosť do podnájmu. Uvedené potvrdzoval aj sám
žalovaný 1/, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa nehnuteľnosť rozhodol prenajať potom, ako mu
žalobca zavolal. Ako bolo uvedené vyššie, nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t. j. vzniká
v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ sa ešte pred vyhotovením písomnej nájomnej zmluvy zo dňa
01.10.2016 dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, keďže medzi žalobcom a žalovaným
1/ bol určený predmet nájmu, a to nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, pričom vôľa žalovaného 1/
smerovala k prenechaniu predmetnej nehnuteľnosti do užívania žalobcom.

58. Súd mal preto na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
1/ došlo k dohode o nájme nehnuteľnosti. Následne mal žalovaný 1/ splnomocniť svedkyňu F. O. na
ďalšie úkony v súvislosti s nehnuteľnosťou, keďže žalovaný 1/ mal pracovné povinnosti. Ako súd ustálil,
vôľa žalovaného 1/ smerovala k nájmu predmetnej nehnuteľnosti, a preto aj úkony, ktoré mohla v mene
žalovaného 1/ vykonávať svedkyňa F. O., mohli smerovať len k nájmu predmetnej nehnuteľnosti. Ako
vyplynulo z dokazovania, na stretnutí dňa 01.10.2016 u pani W. bola najprv vyhotovená prvá písomná
verzia nájomnej zmluvy, kde malo byť okrem iného stanovené, že opravy si bude vykonávať žalobca
sám bez toho, aby o vykonaných opravách upovedomil žalovanú stranu a o vykonaných opravách
by následne predložil žalovanej strane faktúry spojené s vykonanými opravami. Táto verzia nájomnej
zmluvy však nebola stranami podpísaná, pretože nastala zmena v tom, že opravy na predmetnej
nehnuteľnosti bude vykonávať žalovaný 2/ a nájomná zmluva v tomto znení bola následne podpísaná
v dvoch vyhotoveniach. Ako bolo ďalej preukázané, práve táto druhá verzia nájomnej zmluvy bola
zmluvou, na ktorej bol neskôr overený podpis žalovaného 1/ na príslušnom matričnom úrade. Z
uvedeného teda vyplynulo, že dňa 01.10.2016 bola vyhotovená písomná Nájomná zmluva, ktorú
namiesto žalovaného 1/ podpísala F. O.. Splnomocnenie tejto svedkyne na úkony v mene žalovaného
1/ však v tomto konaní medzi stranami sporu neboli sporné. Predmetom tejto písomnej nájomnej
zmluvy bolo prenechanie predmetnej nehnuteľnosti na bezodplatné užívanie žalobcovi ako nájomcovi
do užívania za účelom bývania. Podľa čl. III bod 1 veta druhá Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaviazal
užívať predmet nájmu v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve a platiť prenajímateľovi, t. j.
žalovanému 1/ za užívanie predmetu nájmu odplatu (nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu). To, že
v predmetnej písomnej nájomnej zmluve absentuje uvedenie výšky nájmu, resp. že v nájomnej zmluve
bolo uvedené, že ide o bezodplatné užívanie, nespôsobuje podľa názoru súdu neplatnosť nájomnej
zmluvy, keďže žalobca a žalovaný 1/ sa pred vyhotovením písomnej nájomnej zmluvy ústne dohodli
na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska stačilo, že v nájomnej zmluve
bol určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď zo samotnej
podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona. Ak teda nájomné nebolo určené v písomnej
nájomnej zmluve, platilo, že žalobca ako nájomca bol povinný žalovanému 1/ ako prenajímateľovi platiť
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca posielal na základe tejto zmluvy žalovanému
1/ sumy od 200,- do 250,- eur. Keďže strany sporu výšku týchto platieb nenamietali, súd mal za
to, že išlo o nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania. V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade, ak by žalobca užíval predmetnú
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/ bez toho, aby hradil nájomné, dochádzalo by na strane
žalobcu k bezdôvodnému obohacovaniu sa.

59. Dňa 14.01.2020 bola žalobcovi žalovaným 1/ daná výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti -
rodinného domu so súp. č. XXX v obci A., vo výpovednej dobe od 01.02.2020 do 30.04.2020, pričom
dôvod výpovede žalovaný 1/ uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť potrebuje pre rodinného príslušníka.
Dňa 15.03.2020 bol spísaný Preberací protokol medzi žalobcom ako odovzdávajúcim subjektom a
žalovaným 1/ ako preberajúcim subjektom, z čoho mal súd za preukázané, že dňom 15.03.2020 bolo
ukončené užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
1/ bol ukončený dňom 30.04.2020.

60. Žalobca ďalej tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode ohľadom budúcej kúpy rodinného
domu pričom výška zmluvnej kúpnej ceny nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 33.000 tisíc eur.
Žalobca tvrdil, že nespĺňal podmienky na získanie úveru na kúpu nehnuteľnosti a preto sa strany dohodli,
že žalobca je oprávnený bezodplatne užívať nehnuteľnosť až do doby získania úveru a bude splácať
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 200,- eur na mesiac, ktoré zálohy boli zasielané na bankový účet
žalovanej 2/. Žalovaný 1/ sám uviedol, že sa nedohodli na tom, že by žalovaný 1/ dom predal, a to z
dôvodu, že má dve deti, ktoré v tom čase chodili do školy a ktoré by možno v budúcnosti mohli chcieť
do nehnuteľnosti prísť bývať. Túto skutočnosť potvrdzuje aj svedkyňa F. O., ktorá vypovedala, že rodičia
(t.j. žalovaná 2/ a jej manžel) boli akurát v kúpeľoch, keď za svedkyňou prišiel žalovaný 1/ a oznámil jej,
že mu volal žalobca, že by sa chcel pozrieť do nehnuteľnosti. Táto svedkyňa potvrdila aj to, že žalobca
a žalovaný 1/ sa pri prvom rozhovore rozprávali, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť chce dať do prenájmu z
dôvodu, že ho to zaťažovalo. Svedkyňa V. O., dcéra žalovaného 1/, v tejto súvislosti potvrdila, že sa
so žalovaným 1/ o tom, že pôjde bývať do nehnuteľnosti bavila už aj pred 3-4 rokmi. Sám žalovaný 1/
uviedol, že žalovaný 1/ chcel, aby sa o dom niekto staral, pretože iba chátral, pretože nebol používaný a
chcel, aby sa vetral, aby sa v ňom kúrilo. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalobca žalovanému

1/ uviedol, že chce nehnuteľnosť kúpiť. Voľa žalovaného 1/ teda smerovala k prenechaniu predmetnej
nehnuteľnosti žalobcovi na užívanie, keďže ako vyplynulo z dokazovania, žalobca žalovaného 1/ oslovil
práve z dôvodu nájmu nehnuteľnosti, iná vôľa prezentovaná žalobcom priamo žalovanému 1/ v konaní
preukázaná nebola. Zo žiadneho ustanovenia písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2016 nevyplýva,
že by sa žalovaný 1/ žalobcovi pri splnení žalobcom tvrdených skutočností zaviazal predať predmetnú
nehnuteľnosť, resp. predmet nájmu. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nájomnú zmluvu zo dňa
01.10.2016 pri podpise čítal a so všetkým súhlasil, pretože mal za to, že zmluva je platná. Zároveň však
žalobca tvrdil, že pri podpise zmluvy chcel, aby bola nehnuteľnosť jeho. Toto tvrdenie však zo žiadneho
ustanovenia zmluvy nevyplýva, keďže celý obsah predmetnej zmluvy hovorí o nájme nehnuteľnosti a
zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy nevyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo uzatvorenie inej ako
nájomnej zmluvy. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o tom, že predmetnú nehnuteľnosť kúpi a
že do obdobia, kým žalobca nedostane úver, bude predmetnú nehnuteľnosť splácať v splátkach po 200,-
eur, sa dohodol so žalovanou 2/, nie však so žalovaným 1/. Aj svedkyňa O. W. potvrdila, že partnerka
žalobcu dostala návrh od žalovanej 2/, že si žalobca neskôr môže dom aj kúpiť. V danom prípade mal
preto súd za to, že strany sporu, t. j. žalobca a žalovaný 1/ spolu uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe
ktorej žalobca od 01.10.2016 užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/, pričom v konaní nebolo
preukázané, že by bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve,
na základe ktorej by sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli na podmienkach kúpy predmetnej nehnuteľnosti.
Ak sa žalobca domnieval, že žalovaný 1/ sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu na predmetnú
nehnuteľnosť, mal sa svojho nároku na uzatvorenie kúpnej zmluvy domáhať inou žalobou. Pre úplnosť je
teda potrebné uzavrieť, že v konaní nebola preukázaná vôľa žalovaného 1/ uzavrieť so žalobcom kúpnu
zmluvu, z vykonaného dokazovania vyplynula len vôľa žalovaného 1/ prenajať predmetnú nehnuteľnosť
žalobcovi. Keďže žalovaná 2/ nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, jej vyhlásenia o prípadnom
budúcom predaji predmetnej nehnuteľnosti sú vo vzťahu k právnemu vzťahu žalobcu a žalovaného
1/ bez právneho významu, keďže nebolo preukázané, že aj žalovaný 1/ mal vôľu predať predmetnú
nehnuteľnosť.

61. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 1/
bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobca užíval nehnuteľnosť
žalovaného 1/ a za užívanie hradil nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania.

62. Žalobca tvrdil, že strany sporu sa dohodli na podmienke, že v prípade, ak žalobca splní podmienky
na získanie úveru, bude mu nehnuteľnosť predaná za sumu 33.000,- eur, pričom suma, ktorú mesačne
hradil žalovaným, bude odpočítaná od predajnej hodnoty nehnuteľnosti. V tomto smere súd dodáva,
že aj v prípade, ak by sa v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázalo, že žalobca a
žalovaný 1/ sa na začiatku ich zmluvného vzťahu ústne dohodli, že žalobca môže užívať predmetnú
nehnuteľnosť do času, kým splní podmienky na získanie úveru na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a
potom si môže nehnuteľnosť odkúpiť, pričom za užívanie predmetnej nehnuteľnosti do získania úveru
bude žalobca žalovanému 1/ platiť sumu vo výške 200,- eur, ktorú mal žalobca zasielať žalovanej 2/
ako platobnému miestu, nemala by takáto ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/ vplyv na
vznik nájomnej zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že táto dohoda o možnosti budúcej kúpy nehnuteľnosti
bola na základe vykonaného dokazovania žalobcovi prezentovaná iba žalovanou 2/, ktorej na základe
vykonaného dokazovania nesvedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Aj pri úvahe, že by
takúto ústnu dohodu uzatvoril žalobca so žalovaným 1/, takúto ústnu dohodu žalobcu a žalovaného
1/ by bolo možné vnímať ako podmienku k nájomnej zmluve, na základe ktorej by žalobcovi vzniklo v
budúcnosti právo domáhať sa v prípade získania úveru a uzatvorenia kúpnej zmluvy zníženia kúpnej
ceny o výšku ním zaplateného nájomného za užívanie nehnuteľnosti. Keďže však žalobca v priebehu
celého trvania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ úver na kúpu nehnuteľnosti nezískal, nenaplnila
by sa ani podmienka započítania zaplatených plnení na cenu nehnuteľnosti, keďže došlo k ukončeniu
nájomnej zmluvy na základe výpovede z nájmu nehnuteľnosti skôr, ako žalobca získal úver, ktorým
úkonom žalovaného 1/ bola nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ ukončená. V tomto smere
súd dodáva, že v prípade preukázania dohody žalobcu a žalovaného 1/ o budúcom predaji nehnuteľnosti
by označovanie platieb zasielaných žalobcom žalovanému 1/ s informáciou pre príjemcu o zálohe na
kúpu nehnuteľnosti malo zmysel pri výpočte kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Ako však vyplynulo z
vykonaného dokazovania, medzi žalobcom a žalovaným 1/ v priebehu celého trvania nájomného vzťahu
nedošlo podľa § 46 ods. 1 a § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy,
resp. budúcej kúpnej zmluvy, a preto na žalobcom hradené platby titulom užívania nehnuteľnosti nie je

možné nazerať inak, ako na platby hradené titulom nájomnej zmluvy. Keďže iná ako dohoda o nájme
nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným 1/ v konaní preukázaná nebola, nemohla sa uplatniť ani
podmienka započítania platieb žalobcom titulom kúpnej ceny na nehnuteľnosť.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd nemal žalobcov nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom prijímania platieb žalovanými ako splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti
za preukázaný, a preto žalobu žalobcu v tejto časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

64. Žalobca sa ďalej podanou žalobou voči žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 1.642,05 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,05 eura od 18.08.2020 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia z toho dôvodu, že žalobca v predmetnej nehnuteľnosti žalovaného 1/ vymenil
kotol v hodnote 1182,09 eura, radiátor v hodnote 70,39 eura a pumpu v studni v hodnote 389,57 eura.
Žalobca uviedol, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom, že za žalovaného 1/ plnil to,
čo mal žalovaný 1/ podľa práva plniť sám. V konaní nebolo sporné, že žalobca v nehnuteľnosti vymenil
kotol v hodnote 1182,09 eura, radiátor v hodnote 70,39 eura a pumpu v studni v hodnote 389,57 eura,
pričom o cene predmetných hnuteľných vecí boli predložené žalobcom účtenky. Ako súd konštatoval
vyššie, žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy a preto ak ako nájomca
vynaložil na predmetnú nehnuteľnosti žalovaného náklady pri oprave, na ktoré bol povinný prenajímateľ,
mal by nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo
ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca vo svojej výpovedi sám uviedol, že k výmene kotla došlo
24.decembra z dôvodu, že kotol sa už predtým niekoľkokrát opravil a odborník žalobcovi povedal, že
nemá zmysel ho opravovať a že ho treba vymeniť z dôvodu, že praskol na mieste, kde sú horiace
plamene. Žalovaných o výmene kotla neinformoval z dôvodu, že žalovaní mali samy uviesť, že nemajú
príjem v takej výške, aby si výmenu kotla mohli dovoliť. Toto tvrdenie žalobcu v konaní preukázané
nebolo. Žalobca ďalej uviedol, že neskôr bolo potrebné vymeniť aj čerpadlo, pričom staré čerpadlo
sa vyhodilo. Tieto veci boli vymenené z dôvodu, že si žalobca s partnerkou myslel, že dom je ich a
žalovaných s potrebou výmeny neoboznamovali. Postupne sa vymenil aj radiátor, pretože bol deravý na
takom mieste, na ktorom sa nedal opraviť. Vyhodil sa radiátor zo spálne, nainštaloval sa tam radiátor z
kuchyne a do kuchyne sa kúpil nový radiátor. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu mal súd jednoznačne za
preukázané, že žalobca žalovanému 1/ potrebu opravy vyššie uvedených vecí neoznamoval a z tohto
dôvodu teda ani nemohol mať súhlas na výmenu, resp. opravu týchto vecí. Neobstojí v tomto smere
ani tvrdenie žalobcu, že si myslel, že dom je jeho a preto potrebu opráv žalovanému 1/ neoznamoval,
keďže zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalobcu,
resp. že by žalobca mohol s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať ako s vlastnou. Keďže v konaní
nebolo preukázané, že by žalobca ako nájomca, ktorý vynaložil na predmetnú nehnuteľnosť náklady
pri oprave, vykonal túto opravu so súhlasom žalovaného 1/ ako prenajímateľa alebo že by žalovaný
1/ ako prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, mal podľa názoru súdu žalobca nárok
požadovať od žalovaného 1/ len to, o čo sa žalovaný 1/ obohatil. V danom prípade žalobca žiadal
žalovaného 1/ o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1642,05 eura, pričom nebolo v konaní
žiadnym dôkazom preukázané, že ide o sumu, o ktorú sa žalovaný 1/ obohatil, t.j. o koľko sa vykonanými
opravami zhodnotila predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného 1/, pretože žalobca pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal iba z nákupnej hodnoty predmetných vecí, pričom v konaní
nepreukázal skutočnú hodnotu obohatenia žalovaného 1/.

65. Na základe uvedeného preto súd žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie sumy 1.642,05 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,05 eura od 18.08.2020 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia zamietol.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP. Keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešnou
stranou sporu, a preto im súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

69. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.