Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119412415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119412415.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu:
P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 9, XXX XX X., zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Vavráčom,
so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51, 974 00, IČO: 51 157 187, proti žalovanému: Rezidencia Hron,
s.r.o., so sídlom Strážska cesta 12, 960 01 Zvolen, IČO: 44 119 526, zastúpeného advokátom JUDr.
Rastislavom Trnkom, so sídlom advokátskej kancelárie vo Zvolene, Námestie SNP 75/26, 960 01, IČO:
51 967 936, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného voči rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č.k. 7C/1/2020-186 zo dňa 08.10.2020, v spojení s opravným uznesením č.k.

7C/1/2020-263 zo dňa 11.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o čiastočnom zamietnutí žaloby p
o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 42,58%, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
2.871,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.871,-Eur od 02.07.2019 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), konanie v časti o zaplatenie sumy
5.611,15 Eur zastavil (II. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III. výrok) a o trovách konania rozhodol

tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vychádzal z ustanovení §588, §597 ods. 1, §598, §599 ods. 1, 2,
§616 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“); konštatoval, že žalobca
sa voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 10.000,-Eur s príslušenstvom;
žalobca je vlastníkom bytu, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou od žalovaného. Po prevzatí bytu do
užívania zistil vady, spočívajúce v rosení okien, vlhkosti na parapetách a stekaní nazrážanej vody
z okien. Dňa 04.02.2019 žalobca upozornil žalovaného písomne na uvedené vady; žalovaný prevzal

písomnosť dňa 11.02.2019; dňa 11.03.2019 kontaktoval žalobcu a o rokovaní bol spísaný záznam.
Vzhľadom na spornosť strán sa žalobca rozhodol objednať odborný posudok na presnú špecifikáciu
namietaných vád; dňa 15.04.2019 znalec Ing. Peter Snopko žalobcovi doručil znalecký posudok č.
1/2019,ktorýsatýkal3základnýchotázok,atočiplastovéoknávbyteč.7asprievodnédokladykoknámspĺňajú požiadavky, ktoré by potvrdzovali zhodu s technickými normami, či je zabudovanie plastových
okien správne a či sa dajú okná, súvisiace stavebné konštrukcie a práce opraviť v zabudovanej
stavbe bez demontáže a bez prípadnej výroby nových okien. Znalec v závere znaleckého posudku

konštatoval, že plastové okná a sprievodné doklady k týmto stavebným výrobkom požiadavky nespĺňajú,
zabudovanie plastových okien nie je správne a v zabudovanom stave sa okná, súvisiace stavebné
konštrukcie a práce dajú opraviť len prácne a len so zásahom do už hotových stavebných výrobkov so
zásahom do povrchových úprav interiérových a exteriérových stien pri okne, pričom tepelný most popod
okenné zostavy a v rohu by zostal. Tento znalecký posudok žalobca dňa 09.05.2019 zaslal žalovanému;

dňa 28.06.2019 sa žalobca rozhodol uplatniť konkrétnu zodpovednosť za vady, týkajúce sa bytu č. 7
aj s uplatnením konkrétneho práva na primeranú zľavu, a to vo výške 10.000,-Eur, ktorá suma zahŕňa
náklady, súvisiace s opravou bytu a materiálové náklady v ekvivalente okien v sume 6.805,08 Eur, cenu
prác v sume 1.366,13 Eur, cenu vypracovaného znaleckého posudku 790,-Eur a cenovú ponuku žalúzií
vo výške 369,76 Eur. Žalobca si spolu s istinou uplatnil úrok z omeškania, vychádzajúc z doručenia
uplatneného nároku dňom 28.06.2019 s 3-dňovou lehotou na doručenie k 01.07.2019 s tým, že žalovaný

sa do omeškania dostal od 02.07.2019.
1.1.1 Žalobca nesúhlasil s ponukou žalovaného na výmenu okien vzhľadom na stratu dôvery, či novo
vymenené okná budú certifikované, keďže žalovaný mu nepredložil dokumentáciu ohľadom okien, ktoré
majú byť vymenené; žiadal zaplatiť aj cenu žalúzií, ktoré si v byte namontoval. Vzhľadom na nedohodu
so žalovaným ohľadom výmeny konkrétnych okien si uplatnil voči žalovanému nárok na zľavu z kúpnej

ceny bytu.
1.1.2 Dňa 04.09.2020 z dôvodu „zmeny skutkových zistení“ žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie
sumy 5.611,15 Eur späť a súčasne súdu predložil cenové ponuky plastových okien (izolačné trojsklo) od
spoločnosti SLOVAKTUAL, s.r.o. a SLOVREKLA, s.r.o. na posúdenie výšky uplatňovanej zľavy z kúpnej
ceny bytu.

1.1.3 Následne žalobca tvrdil, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že neboli vadné len okná, ale aj
ich osadenie, a to v rozpore s normou; izolačné dvojsklo sa používa najmä v nebytových úžitkových
a skladových priestoroch, kde nie je vyšší dôraz na tepelnoizolačné vlastnosti; trojsklo sa používa na
novostavby, nízkoenergetické domy a prestavby bytových priestorov. Žalobca si uplatnil nárok na zľavu
z kúpnej ceny bytu vo výške 7% z kúpnej ceny 79.000,-Eur, čo predstavovalo 5.530,-Eur a spolu s

nákladmi znaleckého posudku, ktorý bol prostriedkom zistenia a preukázania vady, za ktorý zaplatil 790,-
Eur, si uplatňoval zľavu 6.320,-Eur.
1.2 Žalovaný priznal, že dňa 11.02.2019 prijal reklamáciu žalobcu zo dňa 04.02.2019 ohľadom vád okien
v byte, kúpeného od žalovaného, na základe ktorej sa strany sporu osobne stretli, žalobca sa rozhodol
nechať si vypracovať odborný posudok a žalovaného požiadal o poskytnutie certifikátov ku oknám,

o čom spísali dňa 16.03.2019 zápis. Dňa 10.04.2019 žalovaný e-mailom poskytol žalobcovi aj ďalšie
požadované dokumenty ohľadom okien v byte žalobcu. Dňa 09.05.2019 žalobca zaslal žalovanému
znalecký posudok č. 1/2019 a dňa 31.05.2019 sa strany sporu stretli za účelom dohody o vyriešení
reklamácie; dohodli sa na výmene okien v byte žalobcu s tým, že žalobca žalovanému oznámi termín
realizácie. Dňa 11.06.2019 žalovaný zaslal žalobcovi e-mailom vybavenie reklamácie a to výmenu

výrobku za nový, avšak žalobca za už neozval a až dňa 01.07.2019 žalovanému doručil podanie s
názvom „zodpovednosť za vady, týkajúce sa vlastníctva bytu č. 7 v Rezidencii Hron.“ Žalovaný predložil
žalobcovi špecifikáciu okien, ktoré mu chcel v jeho byte vymeniť, ale žalobca požadoval výmenu okien
vo vyššom štandarde ako tie, ktoré mal aktuálne v byte namontované. Podľa názoru žalovaného mal
žalobca nárok na výmenu vadných okien za okná bezvadné, ale len v rámci toho istého štandardu,

pretože pri výmene veci musí ísť o vec rovnakú a rovnakej kvality. Žalobca v žalobe požadoval zľavu z
kúpnej ceny bytu č. 7 vo výške 10.000,-Eur, čo predstavovalo 12,66% z celkovej kúpnej ceny bytu, ktorá
suma je značne nadhodnotená a cena nových žalúzií uplatňovaná žalobcom nesúvisí s uplatneným
nárokom.Žalobcatedaneposkytolsúčinnosťnavýmenuokienvjehobytežalovaným;žalovanýpredložil
súdu cenovú ponuku od spoločnosti VAVAS, s.r.o. na cenu 2.001,35 Eur s DPH, z ktorej vyplýva cena

okien, ktoré mienil žalovaný namontovať v byte žalobcu. Z cenovej ponuky vyplýva, že okná od tejto
spoločnosti mali kvalitatívne lepšie parametre (trojsklo) oproti oknám v byte žalobcu; zo zmluvy o dielo,
uzatvorenejmedzižalovanýmažalobcomvyplýva,žecenaokienžalobcuvjehobytepredstavuje873,18
Eur s DPH (727,65 Eur bez DPH). Žalovaný zastával názor, že žalobca nemá nárok na zľavu z kúpnej
ceny, avšak ak by súd pripustil, že takýto nárok má, uplatnená zľava z kúpnej ceny vo výške 10.000,-Eur

nezodpovedá pojmu primeraná. Hodnota pôvodných okien v byte žalobcu predstavovala 873,18 Eur a
primeraná výška zľavy by mala korešpondovať tejto sume.
1.2.1 Žalovaný nesúhlasil s predloženou cenovou ponukou na plastové okná žalobcom, pretože
nepredstavovali ekvivalent okien namontovaných v byte žalobcu, navyše do konečnej ceny sú zahrnutéaj práce na demontáž pôvodných okien, montáž nových okien a rôzne doplnky, ktoré nie sú výbavou
bytu; ide o lepšie okná, ktoré má v byte momentálne namontované žalobca.
1.3 Okresný súd uzavrel, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho

neupozornil, kupujúci má právo v súlade s §597 ods. 1 OZ žiadať zľavu z dojednanej ceny,
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ustanovenie §597 ods. 1 OZ upravuje právo zo zodpovednosti
za vady existujúce v čase plnenia, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil. Z existenciou vád,
ktoré vyšli najavo dodatočne, je spojené právo kupujúceho na primeranú zľavu z dohodnutej ceny,
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje

žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženia ceny sa preto vždy musí posudzovať s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť predovšetkým od povahy a
rozsahu vady vzhľadom na kúpnu cenu veci, od znížených funkčných vlastností veci a od jej estetickej
hodnoty, od ďalšej upotrebiteľnosti, od ceny nevyhnutných opráv a podobne. Výška zľavy by nemala
vyjadrovať len zníženie hodnoty veci, pri jej určení treba prihliadnuť aj na to, ako sa vytýkaná vada
prejavuje pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje alebo obmedzuje, či znižuje jej životnosť.

Otázka posúdenia primeranosti zľavy z dohodnutej kúpnej ceny nie je otázkou znaleckou, ale právnou,
t.j. otázkou právneho posúdenia, na ktoré je príslušný výlučne súd. Zodpovednosť predávajúceho za
vady podľa §597 OZ má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady
existujúce v čase uzavretia zmluvy kupujúceho neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce,
či o vade sám vedel alebo nevedel.

1.4 Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zľavy z kúpnej ceny bytu vo výške 10.000,-Eur
z dôvodu zodpovednosti za vady bytu, ktoré existovali v čase kúpy nehnuteľnosti a žalovaný žalobcu
na tieto vady neupozornil. Skutočnosť, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu od žalovaného, sporná nebola. Žalobca existenciu vád zabudovaných
plastových okien v byte, konkrétne nesplnenie požiadaviek platných technických noriem a nesprávnosť

zabudovania, preukázal súkromným znaleckým posudkom č. 1/2019. Zo znaleckého posudku vyplýva,
že vady plastových okien a ich zabudovanie sa dajú opraviť len prácne, so zásahom do už hotových
stavebných výrobkov, zo zásahom do povrchových úprav interiérových a exteriérových stien pri okne,
avšak napriek tomu by ostal tepelný most popod okenné zostavy a v rohu. Žalobca predložil znalecký
posudok, opatrený doložkou podľa §209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej v texte aj len „C.s.p.“), z ktorého obsahu okresný súd vychádzal. Považoval za preukázané,
že plastové okná v byte žalobcu a sprievodné doklady k oknám nespĺňajú požiadavky na zhodu s
technickými normami, zabudovanie plastových okien je nesprávne, z čoho možno konštatovať, že
predmet kúpy nebol bez vád, resp. bol s vadami a zo strany žalovaného došlo k vadnému plneniu.
Zodpovednosť žalovaného za vady podľa §597 OZ má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa

žalovaný, pokiaľ vady existovali v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu a žalobcu na ne
neupozornil nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či žalovaný o vadách sám vedel alebo nevedel.
1.5 Skutočnosť, že žalobca vady bytu u žalovaného uplatnil postupom podľa §599 ods. 1 OZ, žalobca v
spore preukázal písomným oznámením zo dňa 28.06.2019, ktoré bolo žalovanému doručené; žalobca
voči žalovanému písomne uplatnil právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny bytu vo výške 10.000,-

Eur, pozostávajúcu z ceny kvalitných okien v štandarde v sume 6.805,08 Eur, ceny prác, spojených s
výmenou okien v sume 1.366,13 Eur, 790,- Eur za vyhotovený znalecký posudok, obsahom ktorého
je odborné posúdenie kvality vyhotovenia a zabudovania plastových okien a nákladov, súvisiacich s
upratovaním interiéru bytu a opravou poškodení interiéru. Keďže pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny
zákon neustanovuje žiadne všeobecné pravidlo, okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z povahy a

rozsahu vady nehnuteľnosti tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, predloženého žalobcom, ktoré
spočívajú v nekvalitných plastových oknách, ktoré nevyhovujú uvádzaniu na trh a sú v byte žalobcu
nesprávne zabudované. Konkrétnu výšku zľavy z kúpnej ceny určil v hodnote ekvivalentu plastových
okien vrátane ceny montážnych prác spriemerovaním cenových ponúk plastových okien predložených
žalobcom, neberúc do úvahy cenu príslušenstva okien (žalúzie, sieťky proti hmyzu, ostatné doplnky),

ktoré neboli súčasťou bytu žalobcu v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a cenu
prác v prípade demontáže vadných plastových okien. Vychádzajúc zo spriemerovania cenových ponúk
2.096,33 Eur spoločnosti SLOVAKTUAL, s.r.o. a 2.065,11 Eur spoločnosti SLOVREKLA, s.r.o., je
hodnota ekvivalentu plastových okien vrátane ceny montážnych prác 2.081 Eur. Pri určení výšky zľavy
z kúpnej ceny okresný súd nebral do úvahy cenovú ponuku ekvivalentu plastových okien, predloženú

v konaní žalovaným z dôvodu neprimeranej zľavy z kúpnej ceny 25 %, ktorá nie je v maloobchodnom
styku bežná.
1.6 Pri určení výšky zľavy z kúpnej ceny okresný súd zohľadnil aj náklady žalobcu za súkromný znalecký
posudok predložený v konaní, ktorá suma predstavuje nevyhnutný náklad na zistenie vád, vzniknutýchv súvislosti s uplatňovaním práva žalobcu zo zodpovednosti za vady. Z písomného oznámenia zo
dňa 28.06.2019, ktoré žalobca doručil žalovanému, je zrejmé, že žalovanému oznámil aj náklady,
súvisiace s uplatnením zodpovednosti za znalecký posudok vo výške 790,-Eur, čím žalobca splnil

zákonnú podmienku, predpokladanú v §599 OZ. Okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.871,-Eur (2.081,-Eur + 790,-Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2.871,-Eur od 02.07.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia písomného oznámenia o
uplatnení nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny nehnuteľnosti žalovanému (podľa podacieho lístka
zo Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 28.06.2019 po uplynutí 3 dní na doručenie zásielky).

1.7Keďžedňa04.09.2020zobralžalobcavčastiozaplateniesumy5.611,15Euržalobuspäť„nazáklade
zmeny skutkových zistení“ bez bližšieho odôvodnenia a žalovaný so späťvzatím súhlasil, okresný súd
rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v zmysle zákona v meritórnom rozhodnutí. Žalobca upravil
svoje späťvzatie na sumu 3.680,-Eur, ktoré späťvzatie ale okresný súd subsumoval pod rozhodnutie o
zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 5.611,15 Eur.
1.8 V prevyšujúcej časti z dôvodu nepreukázania nároku okresný súd žalobu zamietol; žalobca síce

dňa 06.10.2020 navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 7% z kúpnej ceny bytu z dôvodu,
že byt v zimnom období trpí zvýšenou vlhkosťou a zároveň je problém s dosiahnutím a udržaním
takej teploty bytu, ktorá by umožňovala jeho riadne užívanie, funkčnosť okien a škáry v oknách
znižujú estetickú hodnotu a životnosť bytu, pričom poukázal aj na cenu nutných opráv, avšak uvedené
skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, nenavrhol vo veci vykonať dokazovanie a uvedené

skutočnosti explicitne nevyplývajú ani z obsahu znaleckého posudku č. 1/2019, predloženého žalobcom.
1.9 O nároku na náhradu trov konania rozhodoval okresný súd, vychádzajúc zo zásady úspechu v
spore, čo do právneho základu veci a výšky priznaného nároku porovnaním žalobnej žiadosti a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie
sumy 5.611,15 Eur, keď bez uvedenia dôvodu zobral žalobu v tejto časti späť, preto procesný úspech

v konaní v tejto časti svedčí žalovanému. Vo zvyšku, čo do základu uplatneného nároku, bol žalobca
procesne úspešný, aj keď výška plnenia z procesného úspechu žalobcu závisela výlučne od úvahy
súdu. Vychádzajúc z §255 ods. 2 C.s.p. pri konštatovaní, že pomer úspechu strán sporu bol 50 : 50,
okresný súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výroku o trovách
konania žalovaný. V zmysle §365 ods. 1 písm. h) C.s.p. považoval výrok rozsudku okresného súdu
o trovách konania za nesprávny, nezákonný a nespravodlivý. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že je potrebné posúdiť čiastočný úspech žalobcu s poukazom na to, že tento bol úspešný

čo do základu nároku. Doterajšia judikatúra sa prikláňala k tomu, že pokiaľ je žalobca úspešný čo
do základu nároku, ktorého výška závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, má v zásade
nárok na náhradu trov konania; v danom prípade však takto postupovať nemožno. Žalobca v podanej
žalobe špecifikoval, ako dospel k požadovanej výške zľavy z kúpnej ceny vo výške 10.000,-Eur;
v priebehu dokazovania pred okresným súdom predložil cenové ponuky, z ktorých bolo zrejmé, že

pôvodne požadovaný nárok vo výške 10.000,-Eur je nedôvodný. Okresný súd v rozsudku uviedol, že pri
určovaní výšky zľavy z kúpnej ceny vychádzal z cenových ponúk predložených žalobcom. Okresný súd
teda nepoužil voľnú úvahu v pravom slova zmysle, pretože mal k dispozícii a vychádzal z objektívnych
dôkazov, ktoré obsahovali presné vyčíslenie nároku žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo predložiť tieto
dôkazy už s podanou žalobou, resp. súdnou cestou požadovať zaplatenie len sumy, ktorá zodpovedá

cenovýmponukám,ktorépredložilažvpriebehusúdnehokonania;akbytotakurobil,nebolobyvzásade
možné namietať voči tomu, pokiaľ by mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. V prejednávanej
veci nemožno aplikovať pravidlo, podľa ktorého má žalobca nárok na náhradu trov konania v prípade,
ak je úspešný čo do základu nároku, pretože toto pravidlo sa aplikuje v prípadoch, kedy výška plnenia
závisela od úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania. V prejednávanom prípade ale znalecký posudok

vykonaný nebol a výška plnenia, t.j. nárok žalobcu, nezávisel priamo od voľnej úvahy súdu. Výška
plnenia priznaného žalobcovi závisela od posúdenia cenových ponúk, čo vyplýva aj z odôvodnenia
rozsudku. Nebol dôvod na použitie ustanovenia §255 C.s.p. V prípadoch, kedy sa nárok žalobcu
posudzuje z dôkazov, ktoré obsahujú jednoznačné sumy, nemožno posudzovať úspech, či neúspech
žalobcu len s poukazom na to, že čo do základu nároku bol úspešný. V konečnom dôsledku nárok

žalobcu čo do podstaty v súdnom konaní nebol ani sporný; sporná bola len požadovaná výška zľavy z
kúpnej ceny. Poukázal na judikát R 52/2020.
2.1 Zdôraznil, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.611,15 Eur späť podaním zo dňa
04.09.2020, čím procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Okresný súd rozhodoval už len osume 4.388,85 Eur s príslušenstvom, z ktorej sumy žalobcovi priznal sumu vo výške 2.871,-Eur s
príslušenstvom. V dôsledku späťvzatia žaloby je teda žalobca procesne neúspešný v rozsahu 56,11%. V
dôsledku zamietnutia žaloby v sume 1.517,85 Eur, t.j. v časti prevyšujúcej sumu 2.871,-Eur, bol žalobca

neúspešnývďalších15,18%vovzťahukpôvodnežalovanejsume10.000,-Eur,tedažalobcabolcelkovo
neúspešný v rozsahu 71,29%. Úspech žalovaného predstavoval 71,29%, úspech žalobcu 28,71%; po
odčítaní úspechu žalovaného a žalobcu je žalovaný úspešný vo výške 42,58%, čo predstavuje rozsah
nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi.
2.2 Pokiaľ okresný súd konštatoval, že pomer úspechu strán bol 50 : 50 a opieral sa o ustanovenie §255

ods. 2 C.s.p., postupoval v rozpore s procesnou úpravou. Nová právna úprava nevylučuje osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od
znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej
úpravy. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017, sp.zn. I.ÚS 56/2017.
Podľa Civilného sporového poriadku nemožno brať do úvahy nepatrný úspech, ale je potrebné zohľadniť
každý neúspech žalobcu v spore. Pokiaľ by bol akceptovaný názor okresného súdu ohľadom rozdelenia

úspechu a neúspechu v spore, tak úspech žalobcu predstavuje 43,89%, úspech žalovaného 56,11%,
pomer úspechu by nebol 50 : 50, ale 43,89 : 56,11. Z uvedeného dôvodu okresný súd pochybil, keď v
danom prípade vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR mal okresný súd jednoznačne priznať nárok na náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 12,22%.

2.3 Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.03.2017, sp.zn.
6Cdo/222/2016, podľa ktorého výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť sformulovaný tak,
že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, ale musí v ňom byť
uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona,

aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady
bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej
povinnosti.
2.4 Navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku IV. tak, že žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 42,58% s tým, že o výške náhrady trov bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Požiadal o priznanie nároku na náhradu
trovodvolaciehokonaniaprotižalobcovivrozsahu100%stým,žeovýškenáhradytrovbuderozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie do III. a IV. výroku z dôvodov §365 ods. 1 písm. f),

h) C.s.p. aj žalobca a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň priznať žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania.
3.1 Odvolanie podal do zamietajúcej časti a do výroku o trovách konania. Poukázal na to, že na
pojednávaní dňa 25.06.2020 uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že otázka výšky nie je otázka

technická, ale je to úvaha súdu, ktorá sa týka právneho posudzovania a je si vedomý, že výška
zľavy je otázka úvahy súdu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 05.10.2020 rozviedol podrobne právnu úvahu
primeranej zľavy podľa §507 ods. 1 OZ v dvoch kľúčových aspektoch: prvým je záver, že primeraná
zľava nepredstavuje právo na náhradu škody, ale ide o subjektívne právo nadobúdateľa, ktorým môže
jednostranne zmeniť obsah zmluvného dojednania. Ak už došlo k zaplateniu celej odplaty (kúpnej ceny),

potom oprávnenému prislúcha pre prípad úspešného uplatnenia práva na zľavu ceny právo na vrátenie
časti zaplatenej ceny. Toto právo má charakter práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Druhým
aspektom je vyjadrenie primeranej zľavy; zľava predstavuje percentuálne zníženie odplaty za plnenie,
ktoré je úmerné ujme spôsobenej vadným plnením, výška primeranej zľavy sa teda neurčuje exaktným
výpočtom nákladov, ale je výsledkom súčasného uváženia všetkých komponentov ujmy spôsobenej

vadným plnením, spočívajúcim v percentuálnom znížení protihodnoty veci. Takto určená odplata bude
úmerne znížená hodnote veci. Pri posúdení primeranej zľavy sa má brať zreteľ na povahu a rozsah vady,
na kúpnu cenu veci, zníženie funkčných vlastností veci a jej estetické hodnoty na ďalšiu upotrebiteľnosť,
komplikácie a obmedzenia pri užívaní, zníženie životnosti a na cenu nutných opráv. Okresný súd pred
prvým pojednávaním podľa §181 ods. 2 veta druhá C.s.p. uviedol svoje predbežné právne posúdenie

v tej časti, kde povedal, že uplatňovaný nárok môže byť posudzovaný len ako hodnotový ekvivalent
pôvodných nevyhovujúcich okien, a preto z hľadiska dokazovania je povinnosťou žalobcu preukázať
cenové relácie obdobných okenných výrobkov a z nich bude zľava odvodzovaná. Právna teória výslovne
uvádza, že primeraná zľava sa neurčuje exaktným výpočtom nákladov, ale je výsledkom súčasnéhouváženia všetkých komponentov ujmy, spôsobenej vadným plnením, spočívajúcim v percentuálnom
znížení protihodnoty veci. Úlohou súdu bolo preto zvážiť existenciu takých kritérií, ktoré sú rozhodujúce
a majú dosah na hmotnoprávne uváženie stanovenia zľavy v percentuálnom znížení protihodnoty veci.

Okresný súd však posudzoval uplatnený nárok len z hľadiska ekvivalentu obdobných nákladov na cenu
okien a cenu práce súvisiacej s ich zabudovaním.
3.2 Súčasťou skutkových tvrdení v žalobe bolo tvrdenie, že dennodenným užívaním žalobca začal
zisťovať závažné vady okien, ktoré sa týkali ich základných funkcií, išlo o rosenie okien, zisťovanie
vlhkosti na parapetách a stekanie zrážanej vody pri rosení, čo bolo zdôraznené v reklamácii (listinný

dôkaz zo 04.02.2019 doručený žalovanému 11.02.2019). Toto sa stalo aj súčasťou dôkazu „záznam
žalovaného z 11.03.2019,“ ktorý obsahuje existenciu „špáry a rosenie skiel na všetkých oknách.“
3.3 Súčasťou skutkových tvrdení v žalobe bola aj existencia znaleckého posudku ako dôkazu,
ktorého uvedené nedostatky sú odborne zistené v doloženej fotodokumentácii, týkajúce sa preukázania
netesnosti, zvýšenej prievzdušnosti, z ktorých je preukázateľne odôvodnený záver o rosení okien,
stekaní vody a nemožnosti udržiavať štandardné podmienky klímy bytu (teplota, vlhkosť). Zo znaleckého

posudku v textovej časti „posudzovanie metódou východiskových súvislostí zo zisteného stavu -
grafická časť“ pri popise obrázku č. 1 a 2 (strana 21) je konštatované nezabezpečenie celoobvodovej
teploizolačnej a hydroizolačnej celistvosti s dôsledkom vzniku tepelného mosta, rovnako pri obrázku
č. 4 a 5 (strana 22) sú konštatované ďalšie netesnosti, pri obrázku č. 8 (strana 23) pri vodorovnom
reze detailu napojenia okna na obvodové murivo sa konštatuje prekrytie tepelnou izoláciou ako riešenie

nevyhovujúce, pri obrázku č. 10 (strana 24) napojenie na podkladové profily musí byť vzduchotesné a
ďalej vada pri obrázku č. 12 a 13 (strana 24 a 25) sa stanovuje nevyhnutná podmienka tesnosti, ktorá
tam nebola zistená. Ďalej zo znaleckého posudku pri „posudzovaní popisným spôsobom“ (strana 26
ods. 2 veta tretia) „netesnosti majú za následok nežiadúci pohyb vzduchu a vlhkosti a tiež nežiadúce
defekty v blízkom okolí okna. Povrchové teploty sú na strane interiéru vplyvom výplňovej konštrukcie

i vplyvom blízkeho okolia výplňovej konštrukcie preto znížené.“ A ďalej sa konštatuje v predposlednej
vete „napojenie okien a parapetov, resp. napojenie balkónových dvier a hydroizolačných vrstiev balkóna
je v tomto prípade výrazný technický nedostatok.“ Záverom (strana 27 ods. 2 znaleckého posudku)
sa konštatuje „pripojovacia škára, podľa STN73 3134:214 .... je považovaná za styk stavebných
konštrukcií ..., ktorý podľa STN73 0540-2 musí mať nulový súčiniteľ škárovej prievzdušnosti, zistenej pri

sonde v škáre ... je tesnenie prerušené a styk nie je tesný ..., na kontaktnej ploche zistené priehlbiny a
vypukliny,čonormapovažujezatrvalýnedostatokpovrchu,ktorýbránivytvoriťvzduchotesnýstykoknaa
okolitej konštrukcie.“ Ak bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a dôkazne preukázať rozhodujúce skutočnosti,
tak súd tieto závery v znaleckom posudku v spojitosti s vadami, ako boli vytýkané v reklamácii a v
zázname žalovaného o reklamácii mal brať do úvahy pri právnom posudzovaní právnej povahy nároku

na zľavu, keď podľa teórie sa má brať zreteľ na „povahu a rozsah vady na kúpnu cenu veci, zníženie
funkčných vlastností veci a jej estetickej hodnoty a na ďalšiu upotrebiteľnosť, komplikácie a obmedzenie
pri užívaní, zníženie životnosti a na cenu nutných opráv“. Ide o celú sústavu rozhodujúcich kritérií, ktoré
mali byť zahrnuté do úvahy týkajúcej sa zľavy, lebo súd pri svojom úsudku zahrnul do zľavy len kúpnu
cenu veci a cenu práce pri osadení vadných okien. Nebral do úvahy evidentné tvrdenia v reklamácii

potvrdené znaleckým dokazovaním o znížení funkčnosti bytu z hľadiska vlhkosti, úniku tepla a celkovej
klímy v byte s takto vadnými oknami z hľadiska konštrukcie a z hľadiska vady ich zabudovania. Povaha
a rozsah vady mala byť posudzovaná i z toho hľadiska, že okrem obvodových stien sú práve okná
najrozsiahlejšou časťou bytu v styku s externým (vonkajším) prostredím a okrem svetelných podmienok
sú to najmä tepelné a vlhkostné pomery v byte pri tak veľkej ploche, v akej okná tvoria kontakt v externým

prostredím, kde úplne absentovala funkcia okien (potenciálne podmienky pre tvorbu plesní v zimnom
období). Ďalej to malo dopad aj na estetiku, kde boli konštatované v tesneniach rôzne priehlbiny, vlhkosť,
stekanie zrážanej vody, keď upotrebiteľnosť a užívanie takéhoto bytu bola výrazne obmedzená.
3.4 Ak súd prvej inštancie mal k dispozícii znalecký posudok ako dôkaz, tak z neho uvedené zistenia mali
byť brané do úvahy na hmotnoprávnu úvahu na výške zľavy, lebo išlo o objektívne kritériá, ktorými mal

byťrozšírenýrozsahmajúcivplyvnavýškuzľavy.Zatýchtopodmienokbytbolvzimnomobdobívoveľkej
miere nepoužiteľný, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nesprávne, neúplné,
nebralo do úvahy celý komplex kritérií, ktoré objektívne existovali a vyplývali zo znaleckého posudku.
Preto právne posúdenie v časti zamietnutia žaloby nezodpovedá stavu veci a zákonu. Rozsudok v tejto
časti je aj arbitrárny a k zamietnutiu došlo bez toho, aby boli uvedené skutočnosti brané ako rozhodujúce.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (v replike) poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie
v III. výroku považuje za správny, zákonný a spravodlivý. Žalobca uvádza, že primeraná zľava sa
neurčuje exaktným výpočtom, ale ide o otázku právnu, ktorá je vecou úvahy súdu. S uvedeným názoromsa žalovaný stotožnil, nikdy ho nerozporoval a zastával názor, že okresný súd postupoval v súlade s
týmto „pravidlom“. Bol to práve žalobca, ktorý v podanej žalobe poukazoval na cenovú ponuku okien
(neprimeranú), ktoré mali podľa jeho názoru predstavovať ekvivalent oknám, ktoré sa nachádzali v jeho

byte v čase kúpy. Paradoxne žalobca namieta to, čím pôvodne sám odôvodňoval výšku požadovaného
nároku.
4.1 Voľnú úvahu súdu pri určovaní výšky zľavy z kúpnej ceny nemožno zamieňať so svojvôľou; aj keď
sa primeraná výška zľavy z kúpnej ceny určuje úvahou súdu, táto úvaha nemôže byť svojvoľná, musí
mať racionálny a vecný základ, podľa ktorého súd postupuje pri jej určovaní; v opačnom prípade by bolo

rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a teda arbitrárne.
4.2 Aj samotný žalobca v podanom odvolaní uvádza, že výška zľavy z kúpnej ceny má okrem iného
zodpovedať zníženiu hodnoty veci, pričom treba prihliadnuť najmä na cenu nutných opráv danej veci.
Pred súdom prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že hodnota pôvodných okien žalobcu bola nižšia
než 1.000,-Eur, o čom bol predložený dôkaz vo vyjadrení zo dňa 09.03.2020; tiež bolo preukázané,
že cena ekvivalentov okien je dnes vo výške 2.000,-Eur, pričom v tomto smere postupoval okresný

súd správne, keď z cenových ponúk žalobcu (SLOVREKLA, s.r.o. a Slovaktual, s.r.o.) odstránil, resp.
nebral do úvahy cenu príslušenstva týchto okien (sieťky proti hmyzu atď.), pretože tieto s vadami, ktoré
uvádzalžalobca,nijakonesúvisia.Okresnýsúdpostupovalsprávne,keďsvojuúvahuovýškeprimeranej
zľavy z kúpnej ceny odôvodnil vykonanými dôkazmi, z ktorých vyplývajú ceny ekvivalentných okien pre
byt žalobcu. Bolo teda nepochybne preukázané, že cena ekvivalentných okien v byte žalobcu je vo

výške cca 2.081,-Eur (priemer cenových ponúk) a bolo by nepredstaviteľné a v rozpore so základnými
zásadami spravodlivosti, aby výška zľavy z kúpnej ceny násobne prevyšovala samotnú cenu okien v
byte žalobcu. Bol to práve žalobca, ktorý výšku uplatneného nároku v tomto súdnom konaní odvodzoval
od ekvivalentov okien, v podstate až v závere konania pred súdom prvej inštancie začal tvrdiť, že
požaduje zľavu vo výške 7% z kúpnej ceny bytu, no neposkytol žiadny dôkaz či aspoň tvrdenie, ako k

tejto výške zľavy dospel. Okresný súd nemohol priznať požadovanú zľavu vo výške 7% z kúpnej ceny
bytu, pretože žalobca nepredložil žiadny argument na odvodenie zľavy práve v takejto výške. Navyše
hodnota pôvodných okien žalobcu predstavovala cca 1,1% kúpnej ceny bytu; tento nedostatok nemožno
zhojiť tvrdením, že súd určuje výšku zľavy z kúpnej ceny úvahou.
4.3 Pri podobných sporoch sa výška zľavy z kúpnej ceny bežne určuje s prihliadnutím na odborné

(znalecké posudky), ktoré kvantifikujú v peňažnom vyjadrení vadu veci. Spravidla ide o posúdenie
hodnoty bezvadnej veci a hodnoty veci vadnej, pričom rozdiel medzi týmito sumami je základným
ukazovateľom pre stanovenie zľavy z kúpnej ceny. Táto konštrukcia potom zodpovedá aj tvrdeniu
žalobcu, ktorý uvádza, že toto právo má charakter bezdôvodného obohatenia.
4.4 Žalobca ďalej rozpisuje najmä závery znaleckého posudku, ktorý v súdnom konaní predložil na

podporu svojich tvrdení. Nevidieť v ňom žiadny argument, ktorý by bol spôsobilý zmeniť závery rozsudku
súdu prvej inštancie, keďže po právnom posúdení veci súdom už bol uznaný, že nárok žalobcu je daný
a sporná ostala len jeho výška. Žalobca značným spôsobom skresľuje závery znaleckého posudku,
keď uvádza, že úplne absentovala funkcia okien, alebo že byt bol v zimnom období vo veľkej miere
nepoužiteľný. Táto skutočnosť nielenže zo znaleckého posudku nevyplýva, ale v prvoinštančnom konaní

nebola žalobcom ani len tvrdená. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vady okien v žalobe vymedzil
tak, že išlo „o rosenie okien, zisťovanie vlhkosti na parapetách a stekanie zrážanej vody pri rosení“.
Je zrejmé, že takto vymedzené vady ani z ďaleka nemôžu znamenať úplnú absenciu funkcie okien
alebo nepoužiteľnosť bytu tak, ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Tieto tvrdenia žalovaný úplne
poprel a navyše žalobca nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie pred súdom prvej inštancie. Preto

žalobcove tvrdenia považuje za zmenu skutkových tvrdení, ktorá s poukazom na §141 ods.2 C.s.p.
a §371 C.s.p. nie je v odvolacom konaní prípustná. Ani tvrdenie žalobcu, že povaha a rozsah vady
neumožňuje riadne užívať byt, ktoré žalovaný dňa 08.10.2020 ako skutkové tvrdenia výslovne poprel na
pojednávaní neboli preukázané, pretože v tomto smere nebolo vykonané a žalobcom ani navrhované
žiadne dokazovanie (strana 3 zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.10.2020).

4.5 Žalobca bol ten, kto najprv požadovanú výšku zľavy z kúpnej ceny bytu odvodzoval od ekvivalentu
okien (cenová ponuka spoločnosti Makrowin), no keď zistil, že sa ani z ďaleka nejedná o ekvivalenty
okien, začal tvrdiť nové skutočnosti, ktoré mu majú vady pôvodných okien spôsobovať a zároveň
požadovať zľavu vo výške 7% z kúpnej ceny bytu, ktorú bližšie neodôvodnil. Táto zmena skutkových
tvrdení žalobcu je účelová a preto okresný súd rozhodol správne, keď mu priznal sumu 2.081,-Eur

titulom zľavy z kúpnej ceny bytu a zvyšok priznanej sumy predstavovala odmena znalca za vypracovaný
znalecký posudok, ktorú sumu (790,-Eur) žalovaný nerozporoval. Rozsudok súdu prvej inštancie v
časti napádanej žalobcom teda nie je arbitrárny, pretože obsahuje riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie
úvahy, ktorou súd prvej inštancie dospel k sume, ktorú žalobcovi prvým výrokom rozsudku priznal.4.6 Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu v tom smere, že okresný súd nebral do úvahy komplex
kritérií pre posúdenie primeranej výšky zľavy z kúpnej ceny. Súd prvej inštancie vzal do úvahy to hlavné
kritérium v danej veci, ktorým je cena ekvivalentu pôvodných okien, čoho záverom je správna úvaha

súdu o tom, že zľava z kúpnej ceny zodpovedá cene nových okien. Okresný súd postupoval správne,
pretože výšku primeranej zľavy posúdil ako vzťah veci vadnej a veci bezvadnej.
4.7 Žalobca odvolaním napadol aj výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci, avšak vo svojom odvolaní
sa o trovách konania bližšie nezmieňuje. Keďže proti IV. výroku rozsudku o trovách konania podal
odvolanie žalovaný, bližšie sa už k tomuto nevyjadril a poukázal na svoje odvolanie.

4.8 Žalovaný považoval odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné a žiadal priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (v replike) vo výroku o trovách konania navrhol
rozhodnúť v zmysle petitu jeho odvolania zo dňa 27.11.2020. Poukázal na to, že výrok rozhodnutia
okresného súdu ohľadom trov konania nie je presný, pretože procesný predpis predpokladá v §257

C.s.p. rozhodnutie o nepriznaní nároku žiadnej zo strán. Ide tu len o nepresné vyjadrenie v súlade s
právnou normou. Okresný súd sa vysporiadal s faktom zastavenia konania v konkrétnej výške a túto
skutočnosť hodnotil vo vzťahu k čiastočne uplatnenému nároku tak, že žalobcu považoval za úspešného
vychádzajúc z toho, že výška plnenia závisela výlučne od úvahu súdu. Platný procesný predpis takúto
úvahu nepozná tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom procesnom predpise v Občianskom súdnom

poriadku. Súd musel zaujať stanovisko k hmotnoprávnej úvahe o výške nároku, keď hmotnoprávny
predpis ponecháva pri splnení konkrétnych kritérií a podmienok výšku zľavy na takúto hmotnoprávnu
úvahu. Zároveň právna teória stanovuje celý rad pomocných kritérií, ktoré sú určujúce k úvahe súdu o
výškezľavy.Negatívnebolovymedzené,ževýškazľavysaneurčujeexaktnýmvýpočtomnákladov,aleje
výsledkom súčasného uváženia všetkých komponentov ujmy spôsobenej vadným plnením a vyjadrením

v percentuálnom znížení protihodnoty veci. Toto percentuálne uváženie je vlastne hmotnoprávnou
úvahou, ktorá musí vychádzať z tých rozhodujúcich skutočností, na ktorých bola postavená žaloba a
ktoré mali vyplynúť jednak zo skutkových tvrdení a následne preukázaním týchto tvrdení zo znaleckého
posudku, ktorý sa stal súčasťou dokazovania a ako taký bol zahrnutý žalobcom do skutkového stavu.
Preto ak súd použil ako prostriedok stanovenia výšky zľavy hmotnoprávne uváženie, takéto nie je v

rozpore s neexistenciou procesného predpisu, ktorý vo svojich ustanoveniach neobsahuje procesnú
úvahu o stanovení výšky zľavy, ale vychádza z hmotnoprávneho posudzovania existencie všetkých
zistených komponentov.
5.1 Pokiaľ podané odvolanie proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania požaduje priznať „...náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100% ...“, tak takýto postup nie je možný, a to

z dôvodu, že náhrada trov konania sa posudzuje v zásade podľa pomeru úspechu vo veci, teda
podľa pomeru na takom úspechu vo veci, ktorý má pôvod v meritórnom prejednaní veci, ktorý sa týka
nároku. Meritórnym nárokom nie je náhrada trov konania, a preto náhrada trov konania vo vzťahu k
procesnému rozhodnutiu o náhrade trov neprichádza do úvahy. Tento dôvod je súladný aj s vyhláškou
NR SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „advokátska tarifa“), keď podľa §9 ods.1 advokátskej tarify základná sadzba tarifnej odmeny sa
stanoví podľa tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,
ak vyhláška neustanovuje inak, vždy však sa posudzuje hodnota veci, alebo druh veci vo vzťahu k
meritórne uplatnenému nároku, nie vo vzťahu k procesne súvisiacim rozhodnutiam, ktoré sa netýkajú
vlastného nároku. Preto má žalobca názor, že rozhodnutie o náhrade trov v prípade takéhoto odvolania

neprichádza do úvahy. Tomuto môže zodpovedať aj súvislosť s neplatením súdneho poplatku za takéto
odvolanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu (duplike) navrhol rozhodnúť v
zmysle ním podaného odvolania. Tvrdenie, že práve žalobca poukazoval na cenovú ponuku okien,

považoval za vytrhnuté z kontextu, pretože išlo o jedno z viacerých kritérií, ktoré mali byť podkladom
hmotno-právneho uváženia. Už v žalobe žalobca uviedol, že dennodenným užívaním žalobca začal
zisťovať závažné vady okien, týkajúce sa ich základných funkcií. Išlo o rosenie okien, zisťovanie vlhkosti
na parapetách a stekanie zrážanej vody pri rosení. Išlo o tvrdenie, ktoré sa dostalo do dispozície
žalovaného listom zo dňa 11.02.2019, ktorý bol súčasťou žaloby. Na tej istej strane žaloby žalobca

uviedol, že záver znaleckého posudku konštatoval, že plastové okná a sprievodné doklady k týmto
stavebným výrokom požiadavky nespĺňajú, že zabudovanie plastových okien nie je správne, pričom
tepelný most popod okenné rámy a v rohu rohových okien by však zostal. Poukázal na §209 ods.1 C.s.p.
s tým, že vykonanie takéhoto dôkazu sa realizuje podľa §204 C.s.p., tak ako dôkaz listinou, že súdlistinu, alebo jej časť prečíta, alebo oboznámi jej obsah. Zo zápisnice z posledného pojednávania zo dňa
08.10.2020 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, založenými
v súdnom spise, a teda aj znaleckým posudkom, z čoho vyplýva záver, že súd v podstatnej časti

vykonal dokazovanie znaleckým posudkom, teda mal a musel zistiť tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré
mali byť podradené pod tie rozhodujúce kritériá na určenie zľavy, ktoré spadajú do rozsahu hmotno-
právneho uváženia výšky zľavy. Povinnosťou súdu je hodnotenie znaleckého posudku komplexne,
to znamená vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov, priebeh znaleckého
skúmania, vierohodnosť teoretických východísk a spôsob vyvodzovania záverov znalca.

6.1 Hmotno-právne uváženie je súčasťou právneho posudzovania uplatneného nároku a ako také musí
vychádzať v tejto súvislosti z tvrdení o vonkajších prejavoch uplatnených vád, ktorými sú pokles teploty,
zvýšenie vlhkosti, stekanie zrážanej vody na oknách a parapetách, ako to žalobca uplatnil v reklamácii
zo dňa 04.02.2019 a v uplatnení práva na zľavu zo dňa 28.06.2019, ktoré boli súčasťou skutkových
dôvodov žaloby a ktoré boli potvrdené aj znaleckým posudkom v časti takých zistení vadnej montáže
okien a ich vadnej konštrukcie, ktoré odôvodnili vznik týchto stavov. To, že okresný súd tieto závery

znaleckého dokazovania nechal nepovšimnuté, je vadou posudzovania, lebo ako také neboli zahrnuté
do úvah súdu o odôvodnenosti nároku. Žalobca má za to, že zohľadnením týchto skutočností by nešlo
o svojvoľnú úvahu bez vecného základu, ktorá by mala i racionálny charakter. Okresný súd mal preto
zobrať do úvahy uvedené skutočnosti, lebo namietané následky uvádzaných vád znamenali podstatné
zníženie funkčných a užívacích vlastností bytu, hlavne v zimnom období na takú úroveň, že byt neplnil

štandardné funkcie obývateľnosti a došlo tým k zníženiu funkčných vlastností bytu pri zvýšenej vlhkosti
jehoestetickejhodnotyaupotrebiteľnostibytunabývanieprijehoužívaní.Anijednoztýchtokritériíbrané
do úvahy súdom nebolo, hoci objektívne vyplynuli zo znaleckého dokazovania, možno toto hodnotiť
ako vadu hodnotenia dôkazov, ktoré mali byť zobraté do úvahy, ale neboli. Zúženie celej problematiky
uplatnenej zľavy len na skúmanie ekvivalentov ako jedného z viacerých kritérií v konečnom dôsledku

znamená porušenie princípu spravodlivosti rozhodnutia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniam žalobcu zo dňa 22.12.2020 a 30.12.2020 (v duplike) zotrval
na obsahu svojho odvolania, ako aj na obsahu svojich ostatných podaní. Namietol len nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Priznal, že okresný súd aplikoval voľnú úvahu a

výškupriznanejzľavyzkúpnejcenyneurčovalexaktnýmvýpočtom.Vdanejvecijevšakpotrebnémyslieť
na to, že výška určenej zľavy vychádzala najmä z cenových ponúk, ktoré v súdnom konaní predložil
samotný žalobca, a teda sa nejednalo o voľnú úvahu súdu v pravom slova zmysle, resp. o voľnú úvahu
bez akéhokoľvek dôkazu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, to znamená, že žalobca si musel
byť objektívne vedomý toho, na akú zľavu z kúpnej ceny bytu má nárok. Pokiaľ si teda žalobca v súdnom

konaní uplatnil nárok, ktorý je niekoľkonásobne vyšší ako súdom priznaná suma, musí znášať neúspech
s tým spojený vo forme náhrady trov konania, ak by sa osobitný režim o posudzovaní úspechu v konaní
a nároku na náhradu trov konania prísne uplatnil aj v tejto veci, znamenalo by to, že žalobca by teoreticky
mohol zažalovať žalovaného o zaplatenie akokoľvek vysokej sumy, no nikdy by nebol vystavený riziku
neúspechu v konaní (aj čiastočnému), pretože by nebol zaviazaný na náhradu trov konania protistrane.

7.1 Poukázal na článok 4 ods.1 a 2 C.s.p. a na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017
sp. zn. I ÚS 56/2017 o tom, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné právnej úprave
§142 ods. 3 O.s.p. V prejednávanom prípade objektívne existovali dôkazy, ktoré kvantifikovali nárok
žalobcu, čoho dôkazom sú cenové ponuky na okná predložené žalobcom, a teda súd prvej inštancie
nepoužil voľnú úvahu v takej miere, ako v iných prípadoch, ak objektívne neexistuje dôkaz, z ktorého

môže vychádzať, resp. inak povedané, „ak sa nemá čoho chytiť“ a jeho rozhodnutie je na voľnej úvahe
založené v plnej miere. Žalobca už pred podaním žaloby na súd objektívne mohol zistiť a presne ustáliť
výšku požadovanej zľavy, a preto by bolo krajne nespravodlivé, ak by súd prvej inštancie nepriznal
nárok na náhradu trov konania žalovanému, hoci bol v značnej časti sporu úspešný. Na podporu svojho
tvrdenia poukázal na cenovú ponuku predloženú žalobcom na okná od spoločnosti Makrowin, ktoré ani

zďaleka nemožno hodnotiť ako ekvivalentné k oknám v byte žalobcu. Je teda zrejmé, že žalobca už pri
podaní žaloby vedel, resp. musel si byť vedomý toho, že požadovaná výška zľavy z kúpnej ceny mu
súdom nemôže byť objektívne priznaná. Nie je vylúčený ani úmysel žalobcu sa takouto snahou na úkor
žalovaného obohatiť. V takom prípade je plne dôvodné zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
7.2 Keďže podľa C.s.p. už neplatí absolútne pravidlo o náhrade trov konania v prípade, ak výška plnenia

závisela od úvahy súdu, nie je možné podľa tohto pravidla postupovať v každom prípade, ak výška
plnenia závisí od znaleckého posudku, alebo úvahy súdu, ale je potrebné prípadnú aplikáciu tohto
pravidla starostlivo zvažovať v každom jednom prípade. Žalobca si mohol zaobstarať potrebné dôkazy
(relevantné cenové ponuky) pred podaním žaloby a túto sumu si následne uplatniť. Pokiaľ tak neurobil,musí znášať neúspech s tým spojený. Možno aj takéto situácie podnietili zákonodarcu pri tvorbe novej
procesnej úpravy, keď odstránil pravidlo, pôvodne obsiahnuté v §142 ods.3 O.s.p.
7.3 Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadom nároku žalovaného na 100% náhradu trov

konania; nič nebráni tomu, aby žalovanému bola v prípade, ak bude v odvolaní úspešný, priznaná
náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%. Žalovaný svojím odvolaním napadol výrok o trovách
konania, v prípade úspechu v odvolacom konaní by sa vecou rozumel právne tento nárok žalovaného.
Pre úplnosť dodal, že za odvolanie čo do výroku o trovách konania sa súdny poplatok platí, a to vo
výške 5 Eur.

7.4 K vyjadreniu žalobcu ohľadom vady okien žalovaný poukázal na to, že žalobca vady okien v žalobe
vymedzil tak, že išlo o rosenie okien, zisťovanie vlhkosti na parapetách a stekanie zrážanej vody pri
rosení. Ostatné skutočnosti, ako to, že byt bol v zimnom období vo veľkej miere nepoužiteľný a pod.
začal tvrdiť až dodatočne, pričom tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne poprel a žalobca
v konaní nepredložil a ani nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie týchto jeho skutkových tvrdení. Ani
zo znaleckého posudku tieto skutočnosti nijako nevyplývali; zo znaleckého posudku vyplýva skôr to,

že okná mali nesprávnu montáž. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v dôsledku vadných okien sa podstatným
spôsobomznížilaužívateľnosťbytu,idelenoničímnepodloženétvrdenia,ktorénevyplývajúzožiadneho
vykonaného dôkazu. Tieto žalobcove tvrdenia neboli v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdené a
ani dokazované, a teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vadami okien a údajným znížením
možnosti byt užívať.

7.5 Neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že okresný súd zúžil celú problematiku len na skúmanie hodnoty
ekvivalentu okien, pretože ostatné skutočnosti (okrem rosenia, vlhkosti na parapetách a stekania
zrážanej vody pri rosení) žalobcom neboli tvrdené, a preto logicky nemohli byť predmetom posúdenia
veci súdom. V sporovom konaní nie je úlohou súdu domnievať sa a z vlastnej iniciatívy zisťovať prípadné
dopady vád okien, pretože žalobcu zaťažuje bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okrem toho, pokiaľ

by žalobca tieto dopady vád okien tvrdil, bolo by potrebné v tomto smere vykonať aj dokazovanie. Súd
prvej inštancie tak postupoval správne, keď pri určovaní zľavy z kúpnej ceny vzal do úvahy cenu vadných
a bezvadných okien. Žalovaný je toho názoru, že priznanie sumy vo výške 2.081,- Eur titulom zľavy z
kúpnej ceny je viac než primerané a plne zohľadňuje všetky žalobcom v žalobe tvrdené a dokazované
vady.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p. vec preskúmal bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods.1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní podľa

§379 C.s.p. v dôvodoch vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §387 ods.1, 2 vo výroku III. potvrdil a vo výroku IV. v zmysle §388 C.s.p. zmenil.

10. V zmysle §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10.1 V zmysle §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nezistí dôvody na
jeho potvrdenie, alebo zrušenie.

11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako kupujúci nadobudol od žalovaného ako
od predávajúceho na základe kúpnej zmluvy, zavkladovanej dňa 27.02.2018 byt, vedený na Okresnom
úrade Zvolen katastrálny odbor, zapísaný na LV číslo 9567, byt číslo 7 vchod číslo 8 na druhom
poschodí (tretie podlažie) v bytovom dome „Obytný súbor rezidencia Hron, prvá etapa“ so súpisným
číslom 9893, postavený na pozemku na parcele registra „C“ č. 3883/52 o výmere 5127 m2 - zastavané

plochy a nádvoria (pozemok, na ktorom je bytový dom postavený v podiele 1/1 k celku). Žalobca
je spoluvlastníkom podielov na priľahlých pozemkoch k bytovému domu a to pozemkov registra „C“
parc. č. 3883/94 o výmere 615 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3883/96 o výmere 1211
m2- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3883/110 o výmere 43 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 3883/111 o výmere 188 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3883/122 o výmere

42 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5739/894 420 v
pomerekcelkuaspoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytového
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3883/52 o výmere 5127 m2 -zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je bytový dom postavený o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
5739/894 420 v pomere k celku.
11.1 Na základe preberacieho protokolu zo dňa 02.03.2018 žalobca byt začal užívať, resp. vzhľadom na

to, že išlo o holobyt, žalobca sám na vlastný účet si vykonal všetky dokončovacie úpravy, pri vykonávaní
ktorých (dokončovacie mokré procesy - osadzovanie dlažieb, vykonávanie náterov) zistil vyššiu vlhkosť
v byte. Po poklese vlhkosti v decembri 2018 až januári 2019 byt riadne užíval; dennodenným užívaním
začal zisťovať vady okien, týkajúce sa ich základných funkcií: okná sa rosili, žalobca zisťoval vlhkosť na
parapetách, zrážaná voda pri rosení stekala. Keď sa tento stav nezlepšil, dňa 04.02.2019 upozornil na

vady, týkajúce sa funkčnosti okien a ich osadenia, žalovaného (reklamácia zo dňa 04.02.2019 - č.l. 10
spisu), ktorý listinu prevzal 11.2.2019. Dňa 11.03.2019 žalovaný kontaktoval žalobcu a o rokovaní bol
spísaný záznam, nazvaný „Poučenie spotrebiteľa v zmysle §18 ods.4 zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení
s §622 a §623 Občianskeho zákonníka, slúžiaci ako potvrdenie o uplatnení reklamácie“ (viď č.l. 10 a
10PV); ako dôvod nevybavenia reklamácie je uvedené „rozhodnutie klienta objednať odborný posudok,
na základe ktorého sa určí postup reklamácie“. Dňa 15.04.2019 znalec Ing. Peter Snopko žalobcovi

doručil znalecký posudok č. 1/2019, v ktorom špecifikoval vady okien a ich osadenia a dňa 28.06.2019
žalobca uplatnil konkrétnu zodpovednosť za vady, týkajúcich sa bytu č. 7 s uplatnením konkrétneho
práva na primeranú zľavu vo výške 10.000 Eur, ktoré zahŕňa náklady súvisiace s opravou bytu, a to
ponuka ekvivalentu okien 6.805,08 Eur, cena práce 1.366,13 Eur podľa cenovej ponuky, nevyhnutné
náklady vo vzťahu k uplatňovaniu zodpovednosti za vady v podobe uhradenej faktúry znalcovi vo výške

790 Eur; žalobca žiadal uhradiť aj cenu žalúzii podľa cenovej ponuky v sume 369,76 Eur.
11.2 Dňa 25.10.2019 žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica - upomínací súd žalobu, ktorú
odôvodnil právne ustanovením §507 ods. 1, §588 a nasledujúce, §597 ods. 1, §599 odsek 1 a §504
Občianskeho zákonníka; okrem istiny, spočívajúcej v zľave z kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur žiadal
priznať aj úrok z omeškania od 02.07.2019 a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Okresný

súd vydal platobný rozkaz č.k. 36Up/1529/2019 zo dňa 21.11.2019, proti ktorému podal v zákonnej
lehote vecne aj právne odôvodnený odpor žalovaný a spis bol dňa 14.01.2020 postúpený Okresnému
súdu Zvolen.
11.3 Okresný súd Zvolen po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 25.06.2020 umožnil stranám
sporumimosúdnerokovanie,pojednávanieodročilnatermín07.09.2020;dňa04.09.2020žalobcazobral

žalobu v časti sumy 5.611,15 Eur späť s oznámením nemožnosti mimosúdnej dohody; následne upravil
svoje späťvzatie na sumu 3.680,-Eur; pojednávanie dňa 07.09.2020 okresný súd odročil na termín
08.10.2020 za účelom vykonania ďalšieho stranami navrhovaného dokazovania a následne na tomto
pojednávaní aj vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu i žalovaného. Konštatuje, že
predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku vo výroku
III. súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá a vo výroku IV. o trovách konania, keďže
prvý výrok o vyhovení žalobe v časti ohľadom sumy 2.871,-Eur spolu s úrokom z omeškania a druhý
výrok o čiastočnom zastavení konania nebol odvolaním dotknutý.

13. Žalobca v odvolaní dôvodil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný
vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z
§191 C.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo tiež vtedy,
ak v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktoré odporujú §§195 až 210 C.s.p.

13.1 Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si súd urobí o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.13.2 Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie
za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu, vyplývajúcemu z §191 C.s.p., pretože

súd zobral do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, vrátane prednesov
strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a z akých dôvodov,

uviedol ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a tiež ako vec právne
posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty, vyžadované §220 ods. 2 C.s.p.
a nemožno mu nič vyčítať.

14. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu, potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom.
Okresný súd vo veci aplikoval i správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou
i správne vyložil. Na zdôraznenie správnosti a reagujúc na odvolacie námietky žalobcu s odkazom na
§387 ods.2 C.s.p. krajský súd uvádza nasledovné:

15. Žalobca vytýka prvoinštančnému súdu, že primeraná zľava sa neurčuje exaktným výpočtom
nákladov, ale je výsledkom súčasného uváženia všetkých komponentov ujmy, spôsobenej vadným
plnením, spočívajúcim v percentuálnom znížení protihodnoty veci a že úlohou súdu bolo zvážiť
existenciu takých kritérií, ktoré sú rozhodujúce a majú dosah na hmotnoprávne stanovenie zľavy v
percentuálnomzníženíprotihodnotyveci,pričomokresnýsúdposudzovaluplatnenýnároklenzhľadiska

ekvivalentu obdobných nákladov na cenu okien a cenu práce súvisiacej s ich zabudovaním.
15.1 Táto odvolacia námietka je nedôvodná. Samotný žalobca v žalobe poukazoval na cenovú ponuku
okien, ktoré podľa jeho názoru predstavovali ekvivalent oknám, namontovaným v čase kúpy v jeho byte;
v odvolaní uvádza, že výška zľavy z kúpnej ceny má okrem iného zodpovedať zníženiu hodnoty veci s
potrebou prihliadnuť najmä na cenu jej nutných opráv.

15.2Ajkrajskýsúdjetohonázoru,žeideootázkuprávnu,ktorájevecouúvahysúdu;ajkeďsaprimeraná
výška zľavy z kúpnej ceny určuje úvahou súdu, táto úvaha nemôže byť svojvoľná, musí mať racionálny
a vecný základ, podľa ktorého súd postupuje pri jej určovaní, v opačnom prípade by bolo rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné a arbitrárne. Pred súdom prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že hodnota
pôvodných okien žalobcu bola nižšia ako 1.000,-Eur, o čom bol predložený dôkaz vo vyjadrení zo dňa

09.03.2020; tiež bolo preukázané, že cena ekvivalentov okien je v súčasnosti cca 2.000,-Eur. V tomto
smere postupoval okresný súd správne, keď z cenových ponúk, predložených žalobcom (spoločnosti
SLOVREKLA, s.r.o. a Slovaktual, s.r.o.) vyselektoval cenu príslušenstva (napr. sieťky proti hmyzu),
pretože tieto s vadami vytýkaným žalobcom nesúvisia. Okresný súd správne svoju úvahu o výške
primeranej zľavy z kúpnej ceny odôvodnil vykonanými dôkazmi, vyplývajúcimi z predložených z cien

ekvivalentných okien v byte žalobcu, po vypočítaní ich priemeru vo výške 2.081,-Eur. Žalobca výšku
svojho nároku dôvodil od počiatku cenovými ponukami okien, príslušenstva a potrebnými prácami s
výmenou spojenými (cenová ponuka spoločnosti Makrowin), a až v závere súdneho konania požadoval
zľavuzkúpnejcenybytuvovýške7%,avšakneponúkolžiadnerelevantnétvrdeniaanidôkazyvovzťahu
k nej.

15.3 Pokiaľ žalobca poukazuje na závery znaleckého posudku, ním predloženého v spore na podporu
svojich tvrdení, odvolací súd nevzhliadol v nich argumenty, spôsobilé zmeniť závery rozhodnutia súdu
prvejinštancie.Nemožnosúhlasiťstvrdenímžalobcu,ževdôsledkuvádokienaichosadeniavjehobyte
úplne absentuje funkcia okien, alebo žeby byt bol v zimnom období nepoužiteľný, pretože takéto závery
zo znaleckého posudku Ing. Petra Snopka nevyplývajú a žalobca takéto tvrdenia pred okresným súdom

ani neprodukoval. Vady okien v zmysle žaloby boli definované ako rosenie skiel, vlhkosť na parapetách
a stekanie nazrážanej vody pri rosení, žalovaný tieto tvrdenia poprel a žalobca v tomto smere žiadne
dokazovanie nenavrhol. Nové tvrdenia žalobcu o úplnom znemožnení užívať byt z týchto dôvodov s
poukazom na §366 C.s.p. nie sú v odvolacom konaní prípustné.
15.4 Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu v odvolaní, že okresný súd nebral do úvahy komplex

kritérií pre posúdenie primeranej výšky zľavy z kúpnej ceny. Súd prvej inštancie vzal do úvahy cenu
ekvivalentu pôvodných okien, z čoho vyplynulo, že zľava z kúpnej ceny zodpovedá cene nových okien
v štandarde bytu, za ktorý žalobca pri jeho kúpe zaplatil.16. Žalobca namietol aj odvolací dôvod v zmysle §365 ods.1 písm. h) C.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o hmotnoprávnu vadu
rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie

právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť.
16.1 Okresný súd vychádzal pri právnom posúdení predmetnej veci z ustanovení §588, §597 ods.
1, §598, §599 ods. 1, 2, §616 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právo kupujúceho na zľavu v
dôsledku vád kúpenej veci; krajský súd dopĺňa v tomto smere odôvodnenie okresného súdu (§220
ods.1,2 C.s.p.):

16.2 V ustanovení §597 OZ ide o špeciálnu úpravu vo vzťahu k §507 odsek 1: týka sa zodpovednosti
za skryté alebo zjavné vady, existujúce v dobe plnenia (v dobe prevzatia veci kupujúcim), na ktoré
predávajúci v zmysle §596 OZ kupujúceho neupozornil. Pokiaľ vada existovala už v dobe plnenia,
nie je rozhodujúce, že sa prejavila až neskôr. Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho
neupozornil, vedel, alebo či vedel, že je nesprávne jeho uistenie o tom, že predmet kúpy má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti kupujúcim vymienené alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri

riešení zodpovednosti za vady význam; táto zodpovednosť má totiž povahu objektívnu. Predávajúci
zodpovedá za vady aj v prípade, keď ani nemohol vedieť, že vec má vady. Zodpovednosť sa nevzťahuje
na vady, ktoré vznikli neskôr; nejde tu totiž o zákonnú záruku ako v obchode; záruku však možno
dohodnúť. Za vady, na ktoré bol kupujúci pri uzatvorení kúpnej zmluvy alebo predtým upozornený,
predávajúci nezodpovedá. Z §597 ods. 2 OZ vyplývajú teda možné situácie: a/ vada je neodstrániteľná

a nemožno kvôli nej užívať vec dohodnutým spôsobom alebo riadne - vtedy je nadobúdateľ oprávnený
zrušiť zmluvu; môže však namiesto toho požadovať zľavu z ceny (argument a maiori ad minus); b/ vada
je neodstrániteľná, ale vec je možné užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne - vzhľadom na to, že pre
nemožnosť plnenia sa nemožno domáhať odstránenia vady, nadobúdateľ je oprávnený požadovať len
primeranú zľavu z ceny; c/ vada je odstrániteľná - bez ohľadu na to, či vec je možné užívať dohodnutým

spôsobom alebo riadne, či nie, má nadobúdateľ podľa svojej voľby právo na odstránenie vady (opravu
veci alebo doplnenie toho, čo chýba) alebo na primeranú zľavu z ceny; právo na zľavu má teda kupujúci
vo všetkých prípadoch. Hoci mu zákon dáva právo za určitých okolností od zmluvy odstúpiť a tým ju
zrušiť, môže sa rozhodnúť pre uplatnenie práva na zľavu; jej výška závisí predovšetkým na povahe a
rozsahu vady vzhľadom ku kúpnej cene veci, na znížení jej funkčných vlastností i estetickej hodnoty, na

ďalšej upotrebiteľnosti, reálnej cene nutných opráv a pod. Aplikácia ustanovenia zodpovednosti za vady
neprichádza do úvahy pri nadobudnutí vlastníctva originárnym spôsobom.
16.3 Kupujúci má právo aj na náhradu nutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv
a zo zodpovednosti za vady (§598 OZ). Môže ísť o náklady odbornej prehliadky, potrebnej ku zisteniu
vady; tieto náklady je potrebné oznámiť predávajúcemu tiež v totožnej lehote, aká platí pre vytknutie vád.

Občiansky zákonník upravuje lehoty v §599 ods. 1 OZ, kde ide o špeciálnu úpravu k §504 OZ, týkajúcej
sadĺžkylehôt,stanovenýchprevytknutievád.Kupujúcimôžepredávajúcemuvytknúťvadypredanejveci
prípadne až v návrhu na zahájenie občianskeho súdneho konania, ktorým uplatňuje konkrétne práva
zo zodpovednosti za vady predanej veci. Ak kupujúci nenotifikuje vady veci včas, jeho právo z vád veci
zaniká; ide o prekluzívne lehoty, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti. Len pre tie vady, ktoré boli

vytknuté stanovených lehotách, môže kupujúci uplatňovať svoje nároky zo zodpovednosti za vady v
súdnom konaní. Od vytknutia vady beží trojročná premlčacia lehota, v ktorej môže svoje právo uplatniť
na súde. Vytýkaná vada musí byť konkrétna, nestačí všeobecné oznámenie kupujúceho, že predaná
vec je vadná (pozri R 45/1974 - kupujúci môže žalobou na súde uplatniť len práva zo zodpovednosti
za tie konkrétne vady kúpenej veci, ktoré dodatočne vyšli najavo, ktoré predávajúcemu vytkol v lehote

uvedenej v ustanovení § 403 ods.1 /teraz § 599/).
16.4 Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okresný súd nepochybil pri právnom posúdení veci, pretože
žalobca splnil všetky náležitosti pre správne uplatnenie nároku zodpovednosti za vady a sčasti aj
ohľadom jeho výšky. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci okresným
súdom je teda nedôvodná. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie

aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba bola sčasti podaná nedôvodne. Odvolací súd nemal
žiaden dôvod nestotožniť sa v podstatnom rozsahu s argumentáciou súdu prvej inštancie, pojatou do
odôvodnenia rozsudku: žalobcovi vznikli voči žalovanému nároky zo zodpovednosti za vady vo výške,
ktorú považoval za dostatočnú na základe vlastnej úvahy, ktorú dostatočne presvedčivo odôvodnil a
správne potom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V konkrétnostiach ide o pôvodne žalovanú sumu

10.000,- Eur, po späťvzatí ohľadom sumy 5.611,15 Eur rozsudkom predmetom sporu zostala suma
4.388,85 Eur, z ktorej žalobcovi priznal 2.871 Eur ako súčet priemeru z cenovej ponuky predloženej
žalobcom 2.081,-Eur a cenu za znalecký posudok 790,-Eur spolu s úrokom z omeškania; v prevyšujúcej
časti (ohľadom sumy 1.517,85 Eur) okresný súd žalobu zamietol.17. Ku čiastočnému späťvzatiu žaloby krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žiadne ustanovenie
procesného predpisu neponúka výklad späťvzatia žaloby, produkovaný žalobcom, že pokiaľ o späťvzatí

nie je rozhodnuté súdom, má právo tento svoj dispozitívny úkon modifikovať. Naopak, súdna prax je
ustálená v tom, že procesné účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu, späťvzatie žaloby
nemôže žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky (viď napr. R
60/1999; Najvyšší súd SR, sp.zn. 6 Sžo 372/2009; Najvyšší súd ČR, sp.zn. 32 Odo 750/2002 - C 2027).

18. Vyhodnotiac odvolacie dôvody žalobcu ako neopodstatnené, nezistiac ani žiadne nedostatky v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§380 ods.
2 C.s.p.), krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu jeho vecnej
správnosti vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti potvrdil (§387 ods. 2 C.s.p.).

19.Inájesituáciaohľadomodvolaniažalovanéhodovýrokuotrováchkonania.Žalobcavpodanejžalobe

špecifikoval, ako dospel k požadovanej výške zľavy z kúpnej ceny vo výške 10.000,-Eur; v priebehu
dokazovania pred okresným súdom predložil žalobca cenové ponuky, z ktorých bolo zrejmé, že pôvodne
požadovaný nárok vo výške 10.000,-Eur je nedôvodný. Okresný súd v rozsudku uviedol, že pri určovaní
výšky zľavy z kúpnej ceny vychádzal z cenových ponúk predložených žalobcom; nepoužil teda voľnú
úvahu, pretože mal k dispozícii a vychádzal z objektívnych dôkazov, ktoré obsahovali presné vyčíslenie

nároku žalobcu. Žalobca mal reálnu možnosť predložiť tieto dôkazy už s podanou žalobou či súdnou
cestou požadovať zaplatenie len tej sumy, ktorá zodpovedá cenovým ponukám, predloženým v priebehu
súdneho konania. V prejednávanom prípade výška plnenia, t.j. nárok žalobcu závisel od posúdenia
cenových ponúk a následne od výšky priznanej súdom sumy. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie
sumy 5.611,15 Eur späť podaním zo dňa 04.09.2020, čím procesne zavinil zastavenie konania v tejto

časti (R 49/1993). Okresný súd rozhodoval už len o sume 4.388,85 Eur s príslušenstvom, z ktorej
sumy žalobcovi priznal 2.871,-Eur s príslušenstvom. V dôsledku späťvzatia žaloby je teda žalobca
procesne neúspešný v rozsahu 56,11%, v dôsledku zamietnutia žaloby v sume 1.517,85 Eur, t.j. v časti
prevyšujúcej sumu 2.871,-Eur bol žalobca neúspešný v ďalších 15,18% vo vzťahu k pôvodne žalovanej
sume 10.000,-Eur, Žalobca bol celkovo neúspešný v rozsahu 71,29%. Úspech žalovaného predstavoval

71,29%, úspech žalobcu 28,71%; po odčítaní úspechu žalovaného a žalobcu je žalovaný úspešný vo
výške 42,58%, čo predstavuje rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi.
19.1 Pokiaľ okresný súd konštatoval, že pomer úspechu strán bol 50 : 50 a opieral sa o ustanovenie §255
ods. 2 C.s.p., postupoval v rozpore s procesnou úpravou. Nová právna úprava nevylučuje osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od

znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku. Podľa Civilného sporového poriadku
nemožno brať do úvahy nepatrný úspech, ale je potrebné zohľadniť každý neúspech žalobcu v spore.
Krajský súd súhlasí so žalovaným v odvolaní, že pokiaľ by bol akceptovaný názor okresného súdu
ohľadom rozdelenia úspechu a neúspechu v spore, tak úspech žalobcu predstavuje 43,89%, úspech
žalovaného 56,11% a pomer úspechu by nebol 50 : 50, ale 43,89 : 56,11. Z uvedeného dôvodu okresný

súd pochybil, keď v danom prípade vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
19.2 Preto krajský súd zmenil v zmysle §388 C.s.p. výrok okresného súdu o trovách konania a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 42,58%.

20.Vodvolacomkonaníplneúspešnémužalovanémukrajskýsúdpodľa§396ods.1a§255ods.1C.s.p.

priznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočivsporeneúspešnémužalobcovi,ovýškektorého
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, vydaným súdnym úradníkom.

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.3 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).