Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ilavský

Legislation area – Obchodné právoKúpna zmluva

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117259685
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6117259685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr.

Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v právnej veci žalobcu: EIZEN s. r. o., IČO: 50 647 318, Úzka ulica
985/2, Močenok, zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, Hlavná
6, Šaľa, proti žalovanému: EISEN s. r. o., IČO: 36 543 055, areál eisen 1493, Šaľa, zast.: JUDr. Lucia
Sklenárová, advokátka, Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o 5.365,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo 06.05.2019, č. k. 35Cb/17/2018-170, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II).

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Žalobca nepreukázal, že medzi stranami došlo k dojednaniu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy,

na základe ktorej mal dodať žalovanému tovar (kovový šrot) v sume 5.365,40 € pokrytej faktúrou č.
10170018, ktorú žalovaný neuhradil. Obmedzil sa len na tvrdenie, že objednávka tovaru bola dohodnutá
telefonicky.Spočiatkutvrdil,žecenazatovarboladohodnutástranami,neskôrtvrdil,žecenasadohodou
strán nestanovuje, vychádza sa z cien stanovených hutami alebo burzou. Žalobca bližšie nešpecifikoval
druh a množstvo tovaru dodaného žalovanému. Uviedol, že ide o železo od ľudí, od firiem, z družstiev.
Pôvod sporného tovaru vysvetliť odmietol. Katalógové čísla odpadov v zmysle vyhlášky č. 365/2015
Z. z. sú odlišne uvedené na dodacích listoch (170405) a vystavenej faktúre (20 01 40 05). Žalobca

ako subjekt podnikajúci v predmete činnosti nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom a zároveň
ako držiteľ odpadu v zmysle zák. č. 79/2015 Z. z. bol povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť
správnosť zaradenia odpadu podľa katalógu odpadov a zároveň viesť a uchovávať evidenciu o druhoch
a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ktorá by zároveň slúžila ako dôkaz preukazujúci právo
nakladať s odpadom a zároveň by odstránila nejasnosti, pokiaľ ide druh a množstvo tovaru. Žalovaný
kontraktačný proces vo vzťahu k sporným dodacím listom a faktúre účinne poprel, a to na základe
výpovede konateľa žalovaného. V dôsledku uvedeného potom nebolo v konaní preukázané, že medzi

stranami došlo k dojednaniu záväzku dodať tovar určený podľa jeho druhu a množstva a k dojednaniu
kúpnej ceny. Žalobca preukazoval dodanie tovaru žalovanému dodacími listami - záznamami o vážení,
ktoré však nie sú potvrdené žalovaným . Nie je na nich uvedené, kto ich vystavil a kto sporný tovar
vážil. Z iných dodacích listov predložených žalobcom a tiež žalovaným mal súd za preukázané, že v praxi žalovaného sa predmetné dodacie listy zo strany žalovaného osobitne nepotvrdzovali. Žiadny z
predložených listov potvrdenie neobsahuje a žalovaný nepreukázal, že by bežná prax bola odlišná.
Dodacie listy predložené žalobcom vyvolávajú vážne pochybnosti o správnosti v nich uvedených údajov.

Napríklad tie z 30.06.2017 obsahujú rovnaký čas váženia prázdneho a plného vozidla, čo vzhľadom
na popis procesu stranami a svedkyňou, kedy sa po príjazde vozidla na váhu najprv odváži auto aj s
odpadom, ten sa následne vysype a váži sa prázdne vozidlo, nie je reálne možné. Žalovaný tvrdil, že
k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Uviedol dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru vyvracajú.
V čase, keď mal byť tovar dodaný žalovanému, sa vozidlo označené na vážnom lístku (ako aj druhé

vozidlo žalovaného) používalo na dodanie iného tovaru, a nie je tak možné, aby realizovalo dodávku
žalobcu. Žalobca poukázal na to, že niektoré údaje na vážnych lístkoch nemusia byť uvedené správne,
čím však sám žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie spochybnil váhu týchto listín ako dôkazov.
Ak žalobca pripúšťa, že na ním predložených dodacích listoch nemusia byť uvedené správne údaje,
bolo jeho povinnosťou preukázať, kedy tovar, v akom druhu a množstve dodal, čo však neurobil. Je
neprípustné, prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, keďže by ho to v tomto prípade dostalo

do situácie, že by mal preukazovať niečo, čo od začiatku popieral. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru pre žalovaného.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa ust. § 409 ods. 1, § 409 ods. 2 a §
411 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) ust. § 4 ods. 2, § 14 ods. 1

písm. a) a f) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 1 ods.
3 vyhlášky č. 365/2015 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky tak, že žalobca
nepreukázal dojednanie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy a následné dodanie tovaru. Žalovaný
uzavretie zmluvy, ako aj nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru poprel, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Včasným odvolaním proti rozsudku žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca namietal konštatovanie súdu

o tom, že mal spochybniť niektoré údaje uvedené v listinných dôkazoch. Dodacie listy - záznamy o
vážení, sú písomným potvrdením žalovaného o tom, že mu bol dodaný zberný materiál v určitom
množstve a v určitej cene. Tento doklad na základe vykonaného váženia dodaného tovaru vystavuje
žalovaný a po jeho zaradení do účtovníctva ho žalovaný odovzdáva dodávateľovi tovaru za účelom
vystavenia faktúry. Žalobcom predložené dodacie listy - záznamy o vážení obsahovali všetky obvyklé

náležitosti takéhoto dokladu, boli v konaní dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou
svedkyne Mgr. Q. K., ktorá potvrdila, že dovezený tovar vážia zamestnanci žalovaného, ktorí jej po
vystavení dodacieho listu - záznamu o vážení ho prinesú, aby mohol byť zaevidovaný do účtovníctva a
následne odovzdaný dodávateľovi tovaru, ktorý na jeho základe vystaví faktúru. Žalovaný síce v konaní
poukazoval na nezrovnalosti žalobcom predložených dodacích listoch - záznamoch o vážení, avšak za

uvedené nezrovnalosti zodpovedá žalovaný, keďže doklad na základe ktorého žalobca vystaví faktúru
mu odovzdá žalovaný. Navyše údaje z dodacích listov, v ktorých žalovaný namietal nezrovnalosti a vo
vzťahu ku ktorým žalobca pripustil nesprávnosť z dôvodu možného pochybenia žalovaného, sa týkali len
nepodstatných údajov, ktoré zamestnanec žalovaného musel do systému zadávať manuálne. Takýmto
manuálne zadávaným údajom však v žiadnom prípade nemôže byť údaj o váhe tovaru. Zrejmé je aj to,

že keď boli vystavené záznamy o vážení, na ktorých bola uvedená určitá hmotnosť, tak takáto hmotnosť
aj reálne musela stáť na váhe počas váženia bez ohľadu na to, či údaj o ŠPZ váženého vozidla zadaný
zamestnancom bol správny alebo nie. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že tovar v
špecifikovanej hmotnosti musel byť u žalovaného reálne navážený, a teda žalovanému dodaný. Je
presvedčený o tom, že GPS monitoring predložený žalovaným nie je dostatočným dôkazom, pretože

nedáva odpoveď na otázku, kto iný, ak nie žalobca, mal žalovanému dodať tovar, váženie ktorého bolo
zaznamenané na dodacích listoch - záznamoch o vážení predložených žalobcom. Argumentáciu súdu
spočívajúcu v tom, že na základe nezrovnalosti týkajúcej sa ŠPZ vozidla, ktoré malo tovar dodať, má byť
irelevantný celý obsah dodacieho listu - záznamu o vážení považuje žalobca za nesprávnu až absurdnú.
Monitoring predložený žalovaným spochybnil, čo znamená, že súd pri meritórnom rozhodnutí nebol

oprávnený na tento dôkaz prihliadnuť, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 3Cdon 1031/96. Argumentácia súdu o tom, že žalobca nedoložil dôkazy, ktorými by bol preukázaný
pôvodtovaru,právostovaromnakladaťapreviesťknemuvlastníckeprávonažalovanéhojeprekvapivá.
Žalovaný nikdy procesné prostriedky týkajúce sa otázok pôvodu tovaru a práva žalobcu s ním nakladať neuplatnil, preto súd prvej inštancie nebol oprávnený nahradzovať procesnú aktivitu účastníka konania
vlastnou iniciatívou.

6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie.
Rozhodnutie považuje za správne, zákonné a spravodlivé. Vo svojom rozsiahlom vyjadrení potvrdil
najmä to, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Navrhol tunajšiemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil
a zároveň, aby žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

7. Odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj
z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania,
pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

8. Podstata odvolania žalobcu sa zameriava na spochybňovanie skutkových záverov súdu prvej
inštancie súvisiacich s dodaním tovaru, za ktorý žalobca požaduje od žalovaného kúpnu cenu.

9. Svojím odvolaním námietkou žalobca súdu prvej inštancie v podstate vytýka, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. O taký prípad ide vtedy, keď skutkové

zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli, alebo keď opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli v rámci dokazovania
najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov,
čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
Odvolací súd však nezistil žiadne nedostatky v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie, a preto jeho

závery preberá aj na účely odvolacieho konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade s § 191
ods. 1 CSP, jeho myšlienkový postup zodpovedá pravidlám formálnej logiky a nevykazuje pochybenia,
ktoré by umožňovali konštatovať, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. V civilnom sporovom konaní, ktorý sa riadi zásadou kontradiktórnosti (článok 8 základných princípov

CSP), platí, že každá zo strán má povinnosť tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce hypotéze právnej normy,
z ktorej pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky (bremeno tvrdenia). V prípade žaloby o plnenie je to
predovšetkým žalobca, ktorý má povinnosť už v žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1
CSP) a predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1 CSP). Pokiaľ ich žalovaný
nepoprie vôbec alebo účinne (§ 151 ods. 1 a 2 CSP), stávajú sa nespornými. Nesporné skutočnosti

sa potom zásadne nedokazujú. Pokiaľ však skutkové tvrdenie protistrana účinne poprie, bude úlohou
strany predniesť návrhy na dokazovanie, ktoré umožnia overiť pravdivosť popretého tvrdenia (dôkazné
bremeno).

11. V spore medzi dvoma podnikateľmi o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar môže byť žalobca ako

predávajúci úspešný len, ak žalovanému ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu
cenu. Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v zásade vtedy, keď predávajúci splní svoju základnú
povinnosť dodať tovar (§ 411 OBZ v spojení s § 450 ods. 1 OBZ), ibaže by zo zmluvy vyplývalo niečo
iné. Inak to však v tomto spore nebolo, pretože žalobca netvrdil, že by povinnosť žalovaného zaplatiť
kúpnu cenu vznikala nezávisle od povinnosti žalobcu dodať tovar alebo v inom okamihu, než jeho

dodaním. Ak nárok predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny závisí od toho, či kupujúcemu tovar dodal,
znamená to, že predávajúceho zaťažuje bremeno tvrdenia, ktoré od neho vyžaduje, aby prednášal
skutkové tvrdenia týkajúce sa splnenia jeho povinnosti dodať tovar žalovanému. Túto svoju povinnosť
splnil žalobca už v žalobe, kde tvrdil, že žalovanému dodal tovar uvedený v spornej faktúre z 10.7.2017
č. 10170018,takže možno konštatovať, že bremeno tvrdenia uniesol. Keďže žalovaný poprel, že by

mu žalobca vôbec nejaký tovar dodal (a dokonca doplnil, že v danom období odoberal tovar od inej
spoločnosti) stalo sa tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru žalovanému sporným. Vzhľadom na to, že súd
sa so spornými tvrdeniami strán vysporadúva dokazovaním, bolo potom na žalobcovi, aby označil alebo
predložil dôkazy, ktoré budú spôsobilé preukázať jeho sporné tvrdenie. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o dodanie tovaru, tak zaťažovalo žalobcu. Inak povedané, keďže žalovaný popieral dodanie tovaru

uvedeného na faktúre, bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie doložil dôkazmi.

12. S cieľom preukázať pravdivosť svojho tvrdenia o dodaní tovaru žalovanému žalobca navrhol vykonať
dokazovanie listinami, a to faktúrou z 10.07.2017 č. 10170018 a dodacími listami - záznamami o vážení zo 07.06.2017 a 30.06.2017. Súd prvej inštancie vyhovel tomuto návrhu a dokazovanie týmito listinami
vykonal a na základe nich zistil skutkový stav, ktorý odvolací súd v spojení s nespornými skutkovými
tvrdeniami strán zdôrazňuje v tomto rozsahu:

13. Žalobca je subjekt podnikajúci v predmete činnosti nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom
a zároveň ako držiteľ odpadu. Faktúrou č. 10170018 vystavenou 10.07.2017, splatnou 24.07.2017
vyúčtoval žalobca žalovanému za tovar - druh Fe, katalógové číslo 20 01 40 05, množstvo 32380 kg,
sumu 5.365,40 €. Na zázname o vážení č. 20170607-00008 sú uvedené údaje žalobcu a žalovaného,

označené vozidlo ako SA044CY Volvo, údaje prvého váženia: 7.6.2017 o 14:00:22, materiál Fe E1, kat.
č. 17 04 05, váha brutto 23660 kg, údaje druhého váženia: 7.6.2017 o 14:19:47, prázdne vozidlo, váha
22500, cena za kg 0,05, cena spolu 58, netto 1160 kg. Na zázname o vážení č. 20170630-00003 sú
uvedené údaje žalobcu a žalovaného, označené vozidlo ako SA140BZ Volvo, údaje prvého váženia:
30.6.2017 o 7:57:14, materiál Fe E8, kat. č. 17 04 05, váha brutto 39000 kg, údaje druhého váženia:
30.6.2017 o 7:57:14, prázdne vozidlo, váha 18000, cena za kg 0,17, cena spolu 3570, netto 21000 kg.

Na zázname o vážení č. 20170630-00015 sú uvedené údaje žalobcu a žalovaného, označené vozidlo
ako SA044CY Volvo, údaje prvého váženia: 30.6.2017 o 13:31:50, materiál Fe E8, kat. č. 17 04 05,
váha brutto 27220 kg, údaje druhého váženia: 30.6.2017 o 13:31:50, prázdne vozidlo, váha 17000,
cena za kg 0,17, cena spolu 1737,4, netto 10220 kg. Dodacie listy nie sú potvrdené žalovaným, nie
je na nich uvedené, kto ich vystavil a kto sporný tovar vážil. Tie z 30.06.2017 obsahujú rovnaký čas

váženia prázdneho a plného vozidla. Z iných dodacích listov predložených žalobcom a tiež žalovaným
bolo preukázané, že v praxi žalovaného sa dodacie listy zo strany žalovaného osobitne nepotvrdzovali.
Katalógové čísla odpadov v zmysle vyhlášky č. 365/2015 Z. z. sú odlišne uvedené na dodacích listoch
(170405) a vystavenej faktúre (20 01 40 05).

14. Pretože faktúra je účtovným a daňovým dokladom a bez ďalšieho nepreukazuje dodanie tovaru, súd
prvej inštancie sa v rámci dokazovania správne zameral na dodacie listy - záznamy o vážení.

15. Z obsahu žalobcom predložených záznamov o vážení je zrejmé, že nejde o listiny vydané orgánmi
verejnej moci v medziach ich právomoci, ani listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné

(§ 205 CSP). Znamená to, že pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, sa na rozdiel
od verejných listín nepredpokladá. Odvolací súhlasí s názorom žalobcu, že ak strana poprie pravosť, či
pravdivosť (správnosť) súkromnej listiny, potom platí, že stranu, ktorá túto listinu predložila ako dôkaz,
zaťažuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; táto strana teda nesie procesne nepriaznivé následky
toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či pravdivosť súkromnej listiny. Ide o závery ustálenej

súdnej praxe, ktoré inak vyplývajú aj zo spomenutého § 205 CSP, no žalobca ich nesprávne vykladá v
neprospech žalovaného, hoci v skutočnosti idú na úkor žalobcu.

16. Žalovaný od počiatku spochybňoval, že by vystaviteľom záznamov o vážení bol on. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že záznamy o vážení neobsahujú žiadne údaje, ktoré by

umožniliurčiťtotožnosťfyzickejosoby,ktoráichvystavila(napríkladmeno,priezvisko,podpis,označenie
funkcie, či pracovného zaradenia). Žalovaný v tejto súvislosti upozorňoval na to, že konateľ žalobcu,
ktorý bol v čase vyhotovenia záznamov o vážení aj konateľom žalovaného, mal prístup k elektronickým
zariadeniam a technickým prostriedkom a k administratívnym a účtovným dokladom žalovaného a mal
umožnené voľne s nimi nakladať. Tým bola pravosť záznamov o vážení spochybnená do takej miery,

že ich bez ďalšieho dokazovania nebolo možné považovať za vystavené žalovaným. Odvolací súd
pre úplnosť dodáva, že pochybnosti o pôvode záznamov o vážení nerozptýlil ani výsluch žalobcom
navrhnutej svedkyne Q. K., pretože tá vypovedala, že pri vážení osobne prítomná nebola a tovar, ktorý
bol vážený, nevidela (zápisnica z pojednávania, č. l. 121 rub). Už aj len preto, že žalovaný účinne
spochybnil pravosť záznamov o vážení, je správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca nimi

nepreukázal dodanie tovaru žalovanému.

17. Hoci účinné popretie pravosti záznamov o vážení má v danej veci za následok ich nepoužiteľnosť
na preukázanie dodania tovaru, odvolací súd predsa len dopĺňa ešte niekoľko úvah.

18. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazný účinok týchto listín správne aj z hľadiska ich spochybnenej
pravdivosti. Medzi údaje, ktoré tieto záznamy zachytávali, patrili totiž okrem času váženia naloženého
vozidla a času váženia prázdneho vozidla aj „ŠPZ“ (býv. štátna poznávacia značka, teraz evidenčné
číslo vozidla, v skratke EČV) vozidiel, ktoré tovar priviezli. Nebolo sporné, že údaj o „ŠPZ“ zodpovedal EČV vozidiel, ktoré využíval žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti v súlade s § 151 ods. 2 CSP predniesol,
že vozidlá s EČV označenými na záznamoch o vážení sa v časoch váženia uvedených na záznamoch
o vážení nachádzali inde. Tým žalovaný účinne poprel, že by tieto vozidlá priviezli tovar od žalobcu,

v dôsledku čoho bola aj spochybnená pravdivosť záznamov o vážení v časti týkajúcej sa identifikácie
vozidiel, o ktorých žalobca tvrdil, že boli použité na dodanie tovaru. Inak povedané, po takejto procesnej
obrane žalovaného zostalo sporné tvrdenie žalobcu, že tovar bol dodaný vozidlami označenými na
záznamochovážení.Žalovanýsisvojuprocesnúpovinnosťsplnilúčinnýmpopretímtvrdeniažalobcu,čo
znamená, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia žalobcu teda naďalej zaťažovalo žalobcu, a nie

žalovaného. Žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že bolo úlohou žalovaného preukazovať, kde sa dotknuté
vozidlá nachádzali. Bol to žalobca, ktorý listinnými dôkazmi preukazoval, že vozidlá sa nachádzali na
váhe u žalovaného. V tomto kontexte je nerozhodná námietka žalobcu, ktorou spochybňoval žalovaným
predložený dôkaz o GPS monitoringu vozidiel, a bol aj správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa
rozhodol nevykonať súvisiace dôkazy navrhované žalovaným. Keďže zo žiadnych iných dôkazov, ktoré
na ktorých vykonaní žalobca trval a ktoré aj súd prvej inštancie vykonal, nevyplynul opak, opäť je správny

skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému (vozidlami
označenými v záznamoch o vážení).

19. Pokiaľ sa žalobca v tomto smere opieral o všeobecné vyjadrenie konateľa žalovaného, že tovar
dovážali jeho dve vozidlá (označené v záznamoch o vážení), ale v niektorých prípadoch mohol byť

dovezený aj inými vozidlami, bolo opäť na žalobcovi, aby vzhľadom na účinne popreté tvrdenie o
tom, že tovar doviezli žalovaného vozidlá, ktoré sa následne žalobcovi nepodarilo dôkazmi preukázať,
predniesol nové tvrdenie v tom zmysle, že sporný tovar bol dodaný inými vozidlami. Žalobca začal v
tejto súvislosti tvrdiť, že údaje o „ŠPZ“ na záznamoch o vážení nemusia byť správne, pretože ich mohol
chybne zadať zamestnanec, ktorý váženie vykonával, čo možno v konečnom dôsledku vyhodnotiť ako

nové tvrdenie, že tovar bol privezený inými vozidlami. Keďže žalovaný od počiatku popieral, že by mu
žalobca vôbec nejaký tovar dodal, bolo opäť na žalobcovi, aby toto svoje sporné tvrdenie preukázal v
rámci dokazovania. Súd prvej inštancie ale na základe vykonaného dokazovania nedospel k žiadnym
záverom, ktoré by podopierali toto žalobcovo tvrdenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že tak ani nemohol
urobiť, pretože z obsahu záznamov o vážení nemožno vyvodiť identifikáciu iných vozidiel, než len

tých, ktoré patrili žalovanému a o iných vozidlách nevypovedali nič ani prvoinštančným súdom vypočutí
svedkovia.

20. Odvolací súd tak nemôže mať pochopenie pre rozhorčenie žalobcu súvisiace s tým, že súd
prvej inštancie vyhodnotil ním predložené listinné dôkazy (záznamy o vážení) ako trpiace vážnymi

nedostatkami, za ktoré ale podľa žalobcu môže niesť zodpovednosť len ich pôvodca, teda žalovaný,
v dôsledku čoho ich potom nepovažoval za dostatočné na preukázanie tvrdenia, že žalobca tovar
žalovanému skutočne dodal. Z vyjadrenia žalobcu v upomínacom konaní (č. l. 52) vyplýva, že tovar mal
k žalovanému priviezť šofér G. U. a tam ho mal odvážiť U. X.. Tieto dve osoby teda mali byť priamymi
svedkami dodania tovaru žalobcom žalovanému, no žalobca napriek spochybneným záznamom o

vážení na ich výsluchu netrval (č. l. 130). Z týchto súvislosti je teda zrejmé, že žalobca mal možnosť
preukázať svoje tvrdenia ďalšími dôkazmi, ale rozhodol sa namiesto toho presadzovať listinné dôkazy
a zotrvať na snahe preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, ktorého ale ani nemohlo zaťažovať.

21. Ešte v súvislosti so žalobcom presadzovanými listinnými dôkazmi odvolací súd upriamuje pozornosť

žalobcu na to, že bol oprávnený od žalovaného požadovať potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia
(kvitanciu) a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá (§ 333 ods. 1 OBZ). Keď sám žalobca
tvrdí, že jediným listinným dôkazom, ktorý slúži ako potvrdenie dodania tovaru, je práve záznam o
vážení vystavený žalovaným, je nepochybné, že záznamy o vážení plnia úlohu kvitancie. Žalobca zjavne
nevyužil svoje právo odoprieť plnenie skôr alebo súčasne s vydaním kvitancie. Žalobca totiž v odvolaní

tvrdil, že záznamy o vážení vyhotovujú po vážení zamestnanci žalovaného, ktorí ich prinesú svedkyni
K., aby mohli byť zaevidované do účtovníctva a až následne sa odovzdajú dodávateľovi tovaru, ktorý na
ich základe potom žalovanému vystaví faktúru, s tým, že tak to bolo aj v prípade žalobcom predložených
záznamov o vážení. Žalobca tak mohol dosiahnuť vydanie riadnej kvitancie (v podobe záznamov o
vážení,ktorébyobsahovalisprávneúdajeoEČVvozidiel,ktorýmibolpodľažalobcutovardodaný,akoaj

správne údaje o čase ich váženia, prípadne aj identifikáciu a popis osoby, ktorá váženie vykonala), ktorá
by mohla v prejednávanom spore plniť úlohu kvalifikovaného listinného dôkazu. Ak žalobca žalovanému
tovar skutočne dodal, mal byť pri využívaní oprávnení, ktoré mu poskytuje právna úprava, obozretný o
to viac, ak sám tvrdí, že ani s prihliadnutím na odbornú starostlivosť ani na obchodné zvyklosti panujúce v tomto segmente obchodu nemal dôvod zabezpečovať si iné dôkazy o dodaní tovaru, než záznamy
o vážení.

22. Ako odvolací súd vysvetlil vyššie, vzhľadom na pochybnú pravosť záznamov o vážení nemôžu byť
smerodajnéaniúdajeováhetovaru,ktorésavnichuvádzajú.Pokiaľjetotižspochybnenáskutočnosť,že
pôvodcom záznamov o vážení je žalovaný, ktorý inak popieral dodanie akéhokoľvek tovaru od žalobcu
v danom čase, tak je nepodstatné, aká váha tovaru sa v nich uvádza. Okrem toho aj v tejto súvislosti
žalovaný relevantne poprel, že by tovar s takouto váhou prevzal, keď v podstate tvrdil, že tovar takéhoto

množstvavosvojomareálivdanomčaseneevidovalaneevidovalhoanivosvojichdokladoch.Svedkyňa
K. tvrdenie žalobcu v rámci svojho výsluchu nepotvrdila, pretože vypovedala, že tovar nevidela. Opäť
teda bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o váhe (množstve) dodaného tovaru preukázal inak, než
spochybneným listinným dôkazom (napríklad už spomenutým výsluchom svedkov - šoféra U., či X.,
ktorý mal tovar vážiť, prípadne výsluchom iných svedkov, ktorí mohli pracovať v areáli žalovaného a
mohli prísť s tovarom takéhoto množstva do styku). Žalobca sa teda opäť mýli, že žalovaný mal v konaní

povinnosť tvrdiť a preukazovať, že tovar v tomto množstve mu dodal iný dodávateľ, ako žalobca.

23. Čo sa týka argumentov súdu prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa
týkajú činnosti konateľa žalobcu v spoločnosti žalovaného, odvolací súd súhlasí so žalobcom, že nemajú
význam pre rozhodnutie vo veci, pretože nedôvodnosť žaloby je výsledkom toho, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno týkajúce sa dodania tovaru žalovanému, a nesúvisí s činnosťou konateľa žalobcu.

24. Neobstojí ani žalobcom prednesená výčitka prekvapivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v
časti týkajúcej sa pôvodu tovaru (bod 30). Súd prvej inštancie tu konštatoval, že „žalobca ako subjekt
podnikajúci v predmete činnosti nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom a zároveň ako držiteľ

odpadu v zmysle zák. č. 79/2015 Z. z. bol povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť
zaradeniaodpadupodľaKatalóguodpadovazároveňviesťauchovávaťevidenciuodruhochamnožstve
odpadov a o nakladaní s nimi. Predmetná evidencia žalobcu by bola dôkazom preukazujúcim jednak
právo nakladať s týmto odpadom, ako aj odstránila nejasnosti, pokiaľ ide druh a množstvo tovaru“. V
tomto kontexte je irelevantná námietka žalobcu, že „v rámci procesnej obrany proti podanej žalobe nikdy

nenamietal skutkové okolnosti týkajúce sa pôvodu tovaru ani oprávnenia žalobcu s ním nakladať, preto
žalobca nemal ani dôvod, ani procesnú povinnosť žiadne dôkazy v tomto smere produkovať“. Okrem
toho, že sa žalobca mýli, pretože žalovaný spochybňoval pôvod tovaru ešte počas prvoinštančného
konania (vyjadrenie z 02.05.2019, č. l. 152), odvolací súd upozorňuje, že citované konštatovanie súdu
prvejinštanciesanetýkahodnoteniaskutkovýchtvrdenížalovaného,aniskúmaniapodmienoknaprevod

vlastníckeho práva (napríklad z hľadiska § 446 OBZ), ale skutkových tvrdení žalobcu o dodaní tovaru a
súvisiacej identifikácie tovaru, vo vzťahu k čomu žalobca produkoval ako listinné dôkazy len (pochybné)
záznamy o vážení a spornú faktúru, ktorá taktiež obsahovala označenie iného druhu tovaru.

25. Odvolací súd nemôže dať za pravdu žalobcovi, pretože súd prvej inštancie z vykonaného

dokazovania vyvodil správne závery, na ktorých nič nemenia ani námietky prednesené žalobcom v
odvolaní. Odvolací súd na základe odvolania, ktorého rozsahom a dôvodmi je viazaný, nezistil, že by
boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalobcom.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k

zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 CSP) a keďže neboli splnené ani podmienky na jeho
zmenu (§ 388 CSP), odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil (výrok I).

27. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na

náhradu trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V danom prípade žalobca
so svojím odvolaním neuspel, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania prináleží protistrane.
Odvolací súd preto podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

28. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne. Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V

dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.