Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807204158
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7807204158.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 35 838 825, zastúpeného spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti
povinným: X) Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. O. Č.. XX, Q., X) S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXXX/XX,

Q., X) Z. N., H.. XX.XX.XXXX, C. G. XXXX/XX, Q., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka,
so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 95, pod sp. zn. EX 137/2007, o vymoženie 9.501,70 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.11.2019,
č. k. 6Er/374/2007-30, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v časti povinného v druhom
rade.

Vo zvyšnej časti z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 772,36 eur
do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že poverením zo dňa 27.06.2007 poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 9.501,70 eur
s príslušenstvom na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 6C/56/2006
zo dňa 04.05.2006. Podaním zo dňa 15.08.2019 súdny exekútor zaslal súdu prvej inštancie podnet na
zastavenie exekúcie a to z dôvodu nemajetnosti u povinných v prvom a treťom rade, ako aj u povinného

v druhom rade z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 9OdK/13/2018 zo dňa 22.02.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 42/2018
dňa28.02.2018.Súdnyexekútorzároveňuplatniltrovyexekúcievovýške772,36eur.Súdprvejinštancie
následne vychádzal z § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. h), 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon

o konkurze“) a uviedol, že mal za preukázané, že povinní v prvom a treťom rade sú nemajetní, a preto u
nich predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V prípade povinného
v druhom rade súd prvej inštancie zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f
ods. 2 zákona o konkurze, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného
súdu Košice I. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a Vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 772,36 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa, neboli splnené procesné
podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a namietal
nepreskúmateľnosť uznesenia. Namietal, že voči uzneseniu súdu prvej inštancie je z dôvodu podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 5 Exekučného poriadku prípustné odvolanie. Oprávnený
namietal, že nemajetnosť povinných v prvom a treťom rade z napadnutého uznesenia nevyplýva a súd
prvej inštancie neuvádza žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by umožňovalo zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je preukázané ani to, že

by povinní v prvom a treťom rade boli nemajetný nakoľko súd ani žiaden prehľad majetku povinných
neuvádza. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by každý z povinných nemali majetok vo
výške jednej tretiny súdnym exekútorom požadovaných trov exekúcie. Oprávnený ďalej namietal, že z
uznesenia súdu nie je zrejmé vo vzťahu ku ktorému povinnému a jeho majetku bol vyhlásený konkurz.
Oprávnený namietal aj povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Oprávnený ďalej

namietal nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani žiadne šetrenia
vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore so zásadou
danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie
o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie

je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Oprávnený pritom poukázal na
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

5. K odvolaniu oprávneného sa povinní nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
oprávneného(§362ods.1CSP),preskúmalnapadnuté rozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu vo výroku o zastavení exekúcie v prípade povinného
v druhom rade je vecne správne a vo zvyšku je potrebné uznesenie súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10.PreskúmanímskutkovéhostavuvObchodnomvestníkuodvolacísúdzistil,žeuznesenímOkresného
súdu Košice I, sp. zn. 9OdK/13/2018 zo dňa 22.02.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 42/2018
dňa 28.02.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V citovanom uznesení súd zároveňrozhodol o oddlžení povinného (dlžníka) a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu s
tým, že spôsob prihlasovania pohľadávok a lehota na ich prihlásenie sú uvedené v poučení rozhodnutia.

11. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

12. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo
neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

13. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom

vestníku.

14. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez
zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

15. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

16. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,

aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý
ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

17. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym

mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 28.02.2018), z čoho vyplýva, že uvedenú
pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu
určenom súdom stane nevymáhateľnou.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Košice I na majetok povinného v druhom rade ako fyzickej

osoby vyhlásil konkurz, súd prvej inštancie správne pristúpil k zastaveniu exekučného konania v prípade
povinného v druhom rade. Nakoľko z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege, ale naopak
súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, a preto súd prvej
inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods.2 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii zastavil proti povinnému v druhom .

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

23. Oprávnený ďalej nesúhlasil so zastavením exekúcie proti povinným v prvom a treťom rade z dôvodu
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu že majetok povinných nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. V tejto časti napadnutého výroku uznesenia o zastavení exekúcie je rozhodnutie

súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrilžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 CSP aj na
uznesenie

25. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu

pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na
to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

26. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene
skonštatoval, že mal za preukázané, že povinní v prvom a treťom rade sú nemajetní, a preto u

nich predmetnú exekúciu zastavil. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol žiadne
skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinných v prvom a treťom rade ani žiadne šetrenia vykonané
súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinných. V rozpore so zásadou danou v § 220
ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení
exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na

základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil v
prípade povinných v prvom a treťom rade.

27. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických

a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú
dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno
ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

28. V posudzovanom prípade teda nie je možné skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia
súd prvej inštancie postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti
nemôžu zistiť strany (účastníci konania), ani odvolací súd, preto je uvedené rozhodnutie potrebné
považovať za nepreskúmateľné.

29. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom

30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku o zastavení exekúcie týkajúce sa povinných v prvom a treťom rade trpí nedostatkom dôvodov
rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto napadnuté uznesenie vo
výroku o zastavení exekúcie v tejto časti zrušil ako nepreskúmateľné a zrušil aj súvisiaci výrok o trovách

exekúcie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie
exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje
rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej

inštancie vyporiada aj s tvrdeniami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec
alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).