Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, February 25, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516216889
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7516216889.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Piešťany, Žilinská
cesta 130, IČO: 36 866 598 proti žalovanej T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. XXX/X, zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, za účasti

osobitného subjektu na strane žalovanej: Združenie na ochranu práv občana - AVES, Bratislava, Jána
Poničana 9, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 1.983,95 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovanej a
osobitného subjektu proti rozsudku 8Csp/250/2016-257 zo 4.6.2021 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolania.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 8Csp/250/2016-110 z 10.1.2019 žalobu zamietol, žalovanej náhradu
trov konania nepriznal a osobitnému subjektu na strane žalovanej priznal nárok na náhradu 100% trov
konania proti žalobcovi s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.983,95 eur s

prísl. tvrdiac, že so žalovanou uzavrel dňa 8.9.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej
jej poskytol úver vo výške úverového rámca 22.000,00 Sk s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou
10,85 %, pričom dodatkom zo dňa 13.2.2004 došlo k navýšeniu poskytnutého úverového rámca na
sumu 37.000,00 Sk, pričom dlžníčka svoje povinnosti neplnila napriek jeho ústretovému postoju, kedy
strany dňa 22.10.2015 uzavreli dohodu o splátkach, predmetom ktorej bolo umožnenie žalovanej splatiť
dlh v mesačných splátkach po 100,00 eur, keď zároveň súčasťou dohody bolo aj uznanie dlhu zo

zmluvy o úvere v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka vo výške 1.983,95 eur. Uviedol, že žalovaná
vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.2.2017 poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, uviedla,
že jej zomreli manžel aj dcéra a stará sa o štyri deti, pričom vyjadrila ochotu splatiť dlh v menších
splátkach. Citoval vo vybranej časti z prednesov strán a poukázal na to, že žalobca ako listinný dôkaz
o úverovom vzťahu so žalovanou predložil iba dohodu o splátkach a uznaní dlhu v zmysle § 558 Obč.
zákonníka.Uviedolďalej,žeuznesenímzodňa29.10.2018pribraldokonanianaochranuprávžalovanej

osobitný subjekt a to Združenie na ochranu práv občana - AVES, ktorý poukázal na spotrebiteľský vzťah
strán a upozornil, že žalobca nepredložil žiadnu zmluvu o kontokorentnom úvere, ani dodatok k nej a
nepredložil ani platobnú históriu žalovanej a nebola tak preukázaná žiadnym dôkazom uplatnená výška
istiny a spochybnil predložené uznanie dlhu, keďže žalovaná nemala žiadnu vedomosť o tom, že uznáva
premlčaný dlh. Citoval článok 6 ods. 1,2, článok 8 a článok 15 ods. 1 ako aj § 132 ods. 1,3, § 153 ods.
1 až 3, § 290 a § 295 C.s.p., ako aj § 2, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2011 Z.z. ako aj § 39

a § 588 Občianskeho zákonníka a tiež § 7 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 250/2007 Z.z. a za nesporné
pokladal, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dohodu o splátkach, ktorou žalovanásúčasne uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 1.983,95 eur. Popísal, ako reagovala žalovaná na
otázky týkajúce sa uzavretia dohody zo dňa 22.10.2015 a bol toho názoru, že odpovede indikovali nižšiu
úroveň jej právneho vedomia. Uviedol, že povinnosťou žalobcu v zmysle § 132 ods. 3 C.s.p. bolo pripojiť

k žalobe dôkazy, avšak žalobca mu predložil iba dohodu o splátkach a uznaní dlhu, pričom žalovaná
na pojednávaní 16.10.2017 odpovedala, že podstata inštitútu premlčania pohľadávky jej nie je známa.
Zaoberal sa ďalej podstatou inštitútu procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a potrebou ich
včasného uplatnenia a uzavrel, že jediným listinným dôkazom, z ktorého mohol vychádzať, bola dohoda
o splátkach a uznaní dlhu. Popísal ďalej tento inštitút podľa § 558 Obč. zákonníka ako jednostranný

právny úkon dlžníka a v danej veci ho charakterizoval ako formulárové ustanovenie vopred pripravené
žalobcom, pričom žalovaná na pojednávaní ani nevedela uviesť, čo znamená premlčanie a nedokázala
sa vyjadriť k prednesu žalobcu a preto posudzované uznanie dlhu vyhodnotil ako neplatný právny úkon
podľa § 39 Obč. zákonníka. Keďže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a svoje skutkové
tvrdenia nepodoprel dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa jeho pokynov, žalobu preto
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 C.s.p..

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prípadne ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a to s použitím odvolacích dôvodov upravených v § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p.. Uviedol, že
písomným podaním žalovanej, ktoré mu bolo doručené 13.2.2017 táto uznala žalobou uplatnený nárok

v celom rozsahu a uviedla, že svoj dlh chce a je ochotná platiť v mesačných splátkach. Na základe
tohto uznávacieho prejavu podaním zo dňa 23.3.2017 navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku
podľa § 282 C.s.p., avšak súd prvej inštancie nevydal rozsudok pre uznanie nároku a tento postup v
rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil
iba na konštatovanie neplatnosti dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 22.10.2015, avšak neuviedol,

z akého dôvodu nebral do úvahy žalovanej procesný uznávací prejav. Citoval § 282 C.s.p. a popísal
podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, keď všetky podmienky pre takéto rozhodnutie
v posudzovanej veci boli splnené. Za existujúceho procesného stavu mal súd prvej inštancie právnu
povinnosť vydať rozsudok pre uznanie a nemal možnosť rozhodovať o tom, či za splnenia podmienok
vydá alebo nevydá takýto rozsudok. Žalovaná totiž v konaní žiadnym spôsobom nespochybnila žalobou

uplatnený nárok, ale tento žiadala vyrovnať vo forme splátok. Upozornil, že uznanie dlhu pred súdom
je úkonom, ktorý nemožno zobrať späť. Zdôraznil tiež, že osobitné ustanovenia Civilného sporového
poriadku o spotrebiteľských sporoch nevylučujú ani nemodifikujú aplikáciu ust. § 282 C.s.p. a toto
ustanovenie sa aj v spotrebiteľských sporoch aplikuje bez akýchkoľvek obmedzení alebo modifikácií
a na podporu svojej argumentácie citoval vybrané časti zo špecifikovaných rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Citoval ďalej článok 2 a § 220
ods. 2,3 C.s.p. a mal za to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a bol toho
názoru, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje jeho dostatočné odôvodnenie, pretože konajúci

súd nedostatočne zdôvodnil, prečo nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku žalovanej a z akého
dôvodu sa vôbec nezaoberal jeho návrhom na vydanie rozsudku pre uznanie nároku.

4. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 3Co/188/2019-211 z 28.9.2020
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 10.1.2019 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Poukázal na to, že žalovaná v podaní zo dňa 13.2.2017 okrem popísania svojej nepriaznivej životnej a
finančnej situácie prejavila vôľu svoj dlh uhradiť v menších splátkach a toto jej podanie bolo uznávacím
prejavom, na ktorý bolo potrebné prihliadať.

5. Súd prvej inštancie ďalším rozhodnutím (teraz preskúmavaným) - označeným ako rozsudok pre

zmeškanie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.983,95 eur spolu so zmluvným úrokom vo
výške 10,85 % ročne zo sumy 1.468,70 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 1.468,70 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, a to tak, že žalovanej sa
povoľuje žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30
eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude

splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a žalobcovi tiež priznal nárok na náhradu trov celého konania
v plnom rozsahu proti žalovanej.6. Zrekapituloval priebeh konania a poukázal na právne záväzné závery odvolacieho súdu obsiahnuté
v jeho zrušujúcom rozhodnutí a bol toho názoru, že boli splnené zákonné podmienky zakladajúce jeho
povinnosť vydať rozsudok pre uznanie, ktorými sú v danom prípade uznávací prejav žalovanej zo dňa

13.2.2017 a návrh žalobcu zo dňa 23.3.2017 na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, v ktorom tento
súhlasil, aby žalovanej bolo umožnené splácať žalovanú sumu v pravidelných mesačných splátkach
po 30,00 eur. Citoval tiež § 232 ods. 1 až 3 CSP a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj §
3 nariadenia platného od 1.2.2013 a v súlade s nimi žalovanú zaviazal aj na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 263 ods. 1 CSP a

úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania.

7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť a priznať jej plný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania majúc za to, že neboli naplnené procesné podmienky pre rozhodnutie
vo veci rozsudkom pre uznanie nároku. Citovala § 282 CSP a mala za to, že prvou podmienkou vydania
rozsudku pre uznanie nároku je úplné alebo čiastočné uznanie žalovaného nároku a takýto spôsob

rozhodnutia musí navrhnúť druhá sporová strana. Uviedla, že jej prejav obsiahnutý v podaní zo dňa
13.2.2017 bol neurčitý a nespĺňal atribúty riadneho uznania nároku. Citovala tiež § 558 Občianskeho
zákonníka a upozornila na to, že pre kvalifikované uznanie dlhu sa vyžaduje, aby konajúca osoba uznala
svoj dlh čo do dôvodu a výšky. V jej prejave nebol zrejmý ani právny dôvod vzniku žalovaného nároku
a už vôbec nie jeho výška. Svojim prejavom sa domáhala jedine toho, aby v prípade vyhovenia žalobe

jej bolo umožnené splniť záväzok v splátkach. Z jej podania zo dňa 13.2.2017 ani nebolo dostatočne
zrejmé, čoho sa ním domáha a takýto neúplný a vadný prejav mal byť dopĺňaný a opravovaný postupom
podľa § 127 a § 128 CSP.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj osobitný subjekt na strane žalovanej a to Združenie na

ochranu práv občana - AVES, ktorý navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zrekapituloval priebeh
konaniaauviedol,ženapodporusvojhonárokužalobcanepredložilpotrebnélistinnédôkazyadoložiliba
dohodu o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na dohodu
o splátkach a uznanie dlhu zo dňa 22.10.2015 uviedol, že podľa § 558 Občianskeho zákonníka uznanie

dlhu nemá žiaden právny následok, nakoľko žalovaná predmetnou dohodou uznávala premlčaný dlh,
o ktorom nevedela, že je premlčaný. Polemizoval s dôvodmi, pre ktoré odvolací súd zrušil pôvodné
rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď judikáty, na ktoré v ňom bolo odkazované sa týkali zrejme
skutkovo odlišných vecí. Bol toho názoru, že ak sú ustanovenia dohody o splátkach a uznaní dlhu
ex lege je neplatné, potom žalovaná platne neuznala svoj dlh voči žalobcovi v sume 1.983,95 eur.

Citoval § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že žalovaná uznávací prejav nevyslovila na
pojednávaní a ani v prítomnosti advokáta tak, ako tomu bolo v odkazovaných judikátoch. Zaoberal sa
ďalej obsahom podania žalovanej zo dňa 13.2.2017, ktorý bol v podstate len jej „životopisom“ z rokov
2012, 2013 a 2014. K samotným dôvodom žaloby sa žalovaná nevyjadrila a z jej prejavu nie je zrejmé,
aký dlh bola ochotná v menších splátkach splatiť, keď žiaden dlh neexistoval. Taktiež pred súdom na

pojednávanídňa16.10.2017sažalovanákžalobenevedelavyjadriťanevedela,čomápovedaťazrejme
ani nevedela, čo znamená premlčanie pohľadávky. Pritom podľa legislatívy EÚ a judikatúry Európskeho
súdneho dvora spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana má byť nepochybne chránený proti nečestným
praktikám. Z prednesu žalovanej na pojednávaní je nepochybné, že postoj, ktorý k žalobe zaujala nie
je primárne založený na tom, že skutkové tvrdenia žalobcu nepopiera, ale na tom, že ich podstatu

dostatočne nechápe a venuje sa len svojej ťažkej životnej situácii. Formuláciu obsiahnutú v jej podaní
zo dňa 13.2.2017 tak nemožno považovať za kvalifikované uznanie dlhu a najmä nie za uznanie nároku
pred súdom. Ak v prípade spotrebiteľa nemožno použiť ustanovenia rozsudku pre zmeškanie, nedáva
logiku, aby bolo možné v jeho prípade akceptovať ust. § 282 ods. 1 CSP, upravujúceho rozsudok pre
uznanie nároku. Mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je ani dostatočne

odôvodnené.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného z dňa 20.7.2021 navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%. Taktiež zrekapituloval doterajší
priebeh konania a mal za to, že Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení zo dňa 28.9.2020 vyslovil

právny názor, že v prvostupňovom konaní v dôsledku uznávacieho prejavu žalovanej zo dňa 13.2.2017
boli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie. S týmto názorom sa stotožnil aj on,
ako aj konajúci prvoinštančný súd.10. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu trvala na návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a priznal jej plný nárok na náhradu trov konania. Mala za to, že odvolací súd
vo svojom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci nikdy výslovne jej písomnému prejavu nepriznal váhu

uznávacieho prejavu. Odvolací súd iba uložil konajúcemu súdu sa ním bližšie zaoberať a skúmať, či ho
je možné hodnotiť ako uznávací prejav a to zvlášť aj s ohľadom na špecifiká spotrebiteľských sporov.

11. Žalobca v odvolacej duplike z 10.9.2021 znovu označil rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny a navrhol ho potvrdiť, keď zdôraznil, že rozsudok na základe uznania nároku prichádza do

úvahy v prípade, ak žalovaný kedykoľvek počas konania pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, a
k takémuto účinnému procesnému uznaniu dlhu v konaní aj došlo.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovanej a Združenia
na ochranu práv občana - AVES ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami, bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolania prípustné nie sú.

13. Podľa výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia celkom jednoznačne konajúci súd vec - spor
rozhodol rozsudkom pre uznanie.

14. Podľa § 356 písm. a/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania

nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

15. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku
odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky

na vydanie takého rozhodnutia. V prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre
uznanie nároku.

16. Keďže odvolanie samostatne podal i osobitný subjekt na strane žalovanej - Združenie na ochranu
práv občana - AVES, je nevyhnutné sa vyjadriť i k jeho procesnému postaveniu v konaní. Tento subjekt je

v zásade oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môže vykonať strana okrem tých, ktoré môže vykonať
len subjekt právneho vzťahu, teda úkonov vyplývajúcich z hmotného práva. Tomuto subjektu nepatria
úkony disponujúce s predmetom konania (napr. ani uznanie nároku), avšak tento osobitný subjekt môže
podávať opravné prostriedky v rozsahu vyhradenom subjektu právneho vzťahu. Takáto právnická osoba
však nemá v spore postavenie klasického intervenienta, keďže v jej prípade absentuje právny záujem

na výsledku sporu.

17. Vo vzťahu k uznávaciemu prejavu žalovanej zo dňa 13.2.2017 sa odvolací súd pridržiava všetkých
záverov obsiahnutých už v rozhodnutí z 28.9.2020 a preskúmavané rozhodnutie považuje za dostatočné
a priliehavo odôvodnené.

18. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

19. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného (prejavom dispozičnej zásady), čo v praxi

znamená, že uznanie nároku je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V prípade uznania nároku
žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania, pretože ide o procesný úkon,
ktorý je treba striktne odlišovať od mimoprocesných hmotnoprávnych úkonov, ako napr. uznanie dlhu v
zmysle § 558 OZ. Rozsudok na základe uznania sa neopiera o zistený skutkový stav (ktorý sa ani nemá
zisťovať), ale opiera sa o konkrétny uznávací prejav žalovaného, ktorý možno urobiť v ktoromkoľvek

štádiu konania. V sporovom kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na
stranách sporu. Súd sa preto obmedzí na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou, a
toto uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania priznal (pozri napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/76/2015 z 31.3.2015). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje
text ustanovenia § 282 CSP, z ktorého direktívne plynie, že súd „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť",

kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav a dáva do pozornosti
aj to, že zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, aby rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie bolo
vylúčené v spotrebiteľských sporoch (porovnaj § 300 CSP).20. Je pravdou, že nie každé uznanie nároku musí byť nevyhnutne súdom akceptované a viesť na návrh
žalobcu k vydaniu rozsudku pre uznanie nároku. Rozsudok pre uznanie, ako aj každé iné rozhodnutie
súdu, musí byť zákonný. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vychádzajúc z obsahu spisu, žalovaná

v prejednávanej veci slobodne a dobrovoľne prejavila voči súdu svoju vôľu uznať nárok žalobcu, resp.
nebol preukázaný opak toho, napr. že žalobca nejakým spôsobom si vynútil tento jej prejav vo vzťahu k
súdu.Zuvedenéhodôvodupodľanázoruodvolaciehosúduniejemožnéneakceptovaťpísomnéuznanie
uplatneného nároku, ktoré je aj celkom určité a jednoznačné.

21. Vo vzťahu sporových strán žalovaná mala dostatok času uvedomiť si povahu svojho záväzku a
premyslieť si svoje kroky i procesnú stratégiu. Zmluvu so žalobcom uzavrela ešte v roku 2003. Svoj dlh
voči žalobcovi uznala osobitne v listine z 22.10.2015, kedy s veriteľom uzavrela i dohodu o splátkach.

22. V konaní žaloba žalovanej s príslušnými poučeniami (vrátane možnosti zastúpenia - § 291 CSP
či možnosti zastúpenia Centrom právnej pomoci) bola riadne doručená 7.2.2017 a žalovaná na ňu

reagovala podaním z 13.2.2017 (viď č.l. 38 spisu), kde konkrétne a so znalosťou veci uviedla: „Som
ochotná a chcem svoj dlh splatiť v menších splátkach“.

23. K rozsudku na základe uznania nároku môže dôjsť jedine na základe konkrétneho procesného
prejavu žalovaného v konaní a to v jeho ktoromkoľvek štádiu. Ak teda žalovaný svojim úkonom, ktorý

možnoobsahovoposúdiťakouznaniežalobouuplatnenéhoprocesnéhonárokutentonerozporuje,môže
žalobca navrhnúť vydanie rozsudku na základe uznania nároku.

24. Neobstoja odvolacie námietky, podľa ktorých prejav žalovanej nebol dostatočne jasný, presný a
zrozumiteľný. Nemožno podceňovať žalovanú, ako subjekt plne spôsobilý na právne úkony a bez

ďalšieho u nej predpokladať, že si nemohla byť vedomá dôsledkov svojho uznávacieho prejavu. Je
zrejmé, že žalovaná bola kompetentná uzavrieť so žalobcom zmluvu o úvere v roku 2003, v roku 2015
uzavrieť (zrejme so znalosťou veci) dohodu o splátkach a uznaní dlhu a 13.2.2017 (po oboznámení sa
so žalobou) deklarovať ochotu svoj dlh zaplatiť v menších splátkach, čomu vo forme 30,00 eurových
splátok bolo vyhovené.

25. Keďže boli v preskúmavanej veci splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku,
proti rozsudku odvolanie nie je prípustné a odvolací súd odvolania musel odmietnuť.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi

voči neúspešnej žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. Pre aplikáciu § 257 CSP neboli zistené tvrdené a ani prechodné aktuálne existujúce dôvody
hodné osobitného zreteľa.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).