Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010735
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2319010735.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného C. Y., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.01.2022 pod sp.
zn. 1T/66/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.06.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný C. Y. uznaný vinným pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.05.2017 v čase o 07:00 hod. v obci Čierny Brod po ceste III. triedy č. 1336 smerom na
obec Košúty, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, EČV: SC872DS, po ceste č. III/1336,
pričom počas jazdy nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho vozidla, neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a počas prechádzania pravotočivou zákrutou
svojim vozidlom prešiel do protismeru a ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej prednej
časti oproti jazdiaceho vozidla zn. Škoda Fábia, EČV: GA394DD, ktoré viedol B. V., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom F. XXX, ktorý následkom nárazu utrpel zranenia, a to stav po traume hlavy, pohmoždenie
hrudnej steny vpredu s prahovým začervenaním, odierky na ľavom predlaktí rozsahu 6x4 cm, tržnú
ranu nad jabĺčkom na pravom kolene a klinovito-kompresívnu zlomeninu tela stavca L1, ktoré si podľa
znaleckého posudku vyžiadali liečenie v trvaní od 18.05.2017 do konca mesiaca september 2017 (4
mesiace), pričom obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1 zákona
NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmenu a doplnení niektorých zákonov.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,
3, § 56 ods. 1,2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1.500,- (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený
mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na
dobu 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 299-302 spisu.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný C. Y., ktoré následne
písomne odôvodnil prostredníctvom obhajkyne osobitným písomným podaním.

V písomných dôvodoch odvolania po stručnej rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku v
prvom rade uviedol, že žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a jeho
oslobodí spod obžaloby, alternatívne aby uložil obžalovanému s poukazom na jeho osobu, doterajší
spôsob života výlučne peňažný trest vo výške 500 Eur, a zároveň neuloží mu zákaz činnosti a

poškodenému neprizná náhradu škody.

V ďalších podrobných písomných dôvodoch poukazoval na to, že je živiteľom rodiny, má finančné
výdaje s hypotékou, veľa času trávi na cestách, s poškodeným uzavrel dohodu o zmieri, kde nad rámec
spôsobenej škody vyplatil 1500 Eur a zároveň uhradil i sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu
obetí trestných činov vo výške 250 Eur. Len chybou súdu a poškodeného, ktorý mal prehnané nároky,

nedošlo k schváleniu Zmieru.

Má tiež za to, že na nápravu obžalovaného postačuje aj samotné prejednanie veci pred súdom , ktoré
trvá takmer 5 rokov, ako i finančné postihy, ktoré v súvislosti s nehodou utrpel, pričom uložený trest
zákazu činnosti považuje za neprimerane prísny s poukazom na čas, ktorý uplynul od nehody ako i

na osobu obžalovaného, ktorý v posledných 5 rokoch nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody ani
škodovej udalosti, napriek tomu, že ako vodič z povolania je v každodennom riziku.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa i napriek výzve okresného súdu
bližšie nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného,

poškodeného B. V., splnomocneného zástupcu poškodeného a prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný

a primeraný.

Obžalovaný i jeho obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedli, že trvajú na podanom odvolaní, a s
poukazom na písomné dôvody odvolania žiadajú o uloženie miernejšieho trestu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj
konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02.09.2021 vyhlásil, že je vinný zo žalovaného skutku, ktoré vyhlásenie bolo po zachovaní
zákonného procesného postupu a po kladnom zodpovedaní otázok podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku
prijaté s tým, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná.

Takto sa výrok o vine stal právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním, preto sa krajský súd nezaoberal
tou časťou odvolania obžalovaného, kde „ navrhuje oslobodenie spod obžaloby“.

Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa postupoval na hlavnom
pojednávaní zákonným spôsobom a po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste a náhrade škody, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil
zákonným spôsobom.Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd
zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, postoj obžalovaného k prejednávanej veci,
ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky a účel trestu prichádzalo do úvahy pri prevahe
poľahčujúcich okolností uloženie alternatívneho, v danom prípade peňažného trestu vo výške 1.500,-

Eur a tiež trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 1 (jedného) roka, a to
na spodnej hranici trestnej sadzby v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákon. Takto uložený trest zároveň
zohľadnil tak okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného, jeho postoj k trestnej činnosti
ako i časový odstup od dopravnej nehody, preto ho považoval aj odvolací súd za plne zodpovedajúci
zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Trestného zákona, ako i požiadavke nielen
individuálnej, ale najmä generálnej prevencie.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest zákaz činnosti je neprimerane prísny, tak odvolací súd
ma opačný názor a to s poukazom na osobné charakteristiky obžalovaného ako vodiča dopravného
prostriedku vyplývajúce z jeho evidenčnej karty, keď pred nehodou má vykázaných viac ako 20
priestupkov v doprave ( od roku 2009 do roku 2017) a následne , od spôsobenej nehody (od 18.05.2017

doposiaľ) má vykázaných viac ako 10 priestupkov v cestnej doprave, niektoré i závažnejšieho
charakteru ( opakované prekročenie rýchlosti v obci o 21-50 km/h, iné spôsoby porušenia dopravných
predpisov a pod.), za ktoré mu boli uložené pokuty mimo iných i vo výške 150,- ,150,- a 200,- Eur ako
i fakt, že v danom prípade mu okresný súd za predmetnú trestnú činnosť uložil trest zákazu činnosti v
dĺžke jedného roka, a teda trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby ( ktorá je v danom prípade

1-10 rokov), čo nemožno považovať za neprimerane tvrdé, nakoľko pri osobnostných charakteristikách
obžalovaného vyplývajúcich z jeho priestupkovej histórie na úseku dopravy, by bolo plne dôvodným
uloženie i prísnejšieho trestu zákaz činnosti .

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods.1 písm. e/ Trestného poriadku

môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený peňažný trest ako i trest zákazu činnosti
za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru

odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu
trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v
uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval
akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto

uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby

páchateľa.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobnýchpomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej ( príp. priestupkovej) minulosti, ktoré sú rovnocennými
právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K
naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v

trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie
so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu
páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd uložený peňažný trest vo výške 1500,- Eur

ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 1 (jedného) roka za
zákonnýaprimeranýtakkzávažnostispáchanejtrestnejčinnosti,akoajkosobnostnýmcharakteristikám
obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke
nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že nateraz tiež neboli splnené podmienky pre priznanie nároku

na náhradu škody poškodeného B. V. v rámci tzv. adhézneho konania, preto ho okresný súd správne a
zákonným spôsobom podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku odkázal na civilné konanie.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Celkom na záver sa žiada dodať, že neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v danom prípade bolo
zo strany prvostupňového súdu zjavne dôvodným priznať obžalovanému okrem poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l) Tr. zák. ( že sa priznal k trestnej činnosti a túto úprimne oľutoval) aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zákona z dôvodu, že sa preukázateľne pričinil o odstránenie škodlivých

následkov trestného činu, no vzhľadom k tomu, že toto pochybenia nemalo žiadny zásadný (negatívny)
vplyv na práva obžalovaného (ktorému bol trest ukladaný pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle §
38 ods.3 Tr. zák. a v správnej výmere ako i druhov trestu), išlo výlučne o formálne pochybenie okresného
súdu nemajúce zásadný vplyv na zákonnosť uloženého trestu, preto odvolací súd výrok o treste v
napadnutom rozsudku nemodifikoval procesným postupom v zmysle zrušovacích ustanovení Trestného

poriadku ( § 322 ods.1 písm. d), ods.2 Tr. por., § 322 ods.3 Tr. por.), ale ponechal ho nedotknutý tak,
ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.