Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Michal Eliaš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/70/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014084
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2119014084.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom Eliašom, v trestnej veci obžalovaného O. Y., nar.
XX.XX.XXXX v A., trvale bytom U. č. XXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2022 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
O. Y., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom U. č. XXX
sa uznáva za vinného, že
v období od mesiaca október 2017 až najmenej do 11. januára 2022, s výnimkou obdobia od 08.02.2018
do 03.10.2018, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, v Hlohovci a ani na iných miestach na území
Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho maloletého syna Y. F., nar.
X.XX.XXXX, bytom u matky V. F. C., ul. Z. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo
Zákona o rodine a výška výživného mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
29.04.2014, sp. zn. 16P/15/2014-17, právoplatným dňa 21.05.2014, a to tak, že je povinný prispievať
mesačne na výživu syna Y. sumou 100,-Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. F., a
hoci si bol obžalovaný vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi Y. F., nejavil vážne
mienený záujem nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého
by mohol výživné uhrádzať, pričom na výživu syna Y. prispel len v mesiaci október 2018 sumou 20,50-
Eur, v mesiaci december 2018 sumou 30, Eur, v mesiaci január 2019 sumou 30,-Eur, v mesiaci marec
2019 sumou 30,-Eur, v mesiaci apríl 2019 sumou 40,-Eur a v mesiacu august 2019 sumou 40,-Eur, čím
mu za obdobie od mesiaca október 2017 do mesiaca december 2021 (vrátane) vznikol dlh na výživnom
vo výške najmenej 4.109,50-Eur,
pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
10.01.2017, sp. zn. 5T/15/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 21.09.2017, sp.
zn. 6To/97/2017, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona
teda
- úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal, závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
čím spáchal
- prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písm. c) Trestného
zákona, s prihliadnutím na § 138 písm. b) Trestného zákonaa odsudzuje sa:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l),
§ 37 písm. m) Trestného zákona, na n e p o d m i e n e č n ý trest odňatia slobody vo výmere 14
(štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný O. Y. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené
otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní vyjadrila súhlas s tým, aby
súd prijal vyhlásenie obžalovaného O. Csibriho, vzhľadom na to, že treba vykonať dokazovanie ohľadne
výšky dlhu za dané obdobie.
Súd vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal, keď ho právne
posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej a následne modifikovanej obžalobe, teda ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, pretože
boli naplnené 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - subjekt, subjektívna stránka, objekt i
objektívne stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por., nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie
na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.
Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie
oboznámením správ o povesti na obžalovaného (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA), z
ktorých bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 6 x súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda, sp. zn. 18T/115/2018 zo dňa 28.02.2019, právoplatným dňa 05.03.2019, kde
bol uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, ktorý obžalovaný
vykonal a hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený. Piatym záznamom v registri trestov je rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/15/2016 zo dňa 10.01.2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 21.09.2017 sp. zn. 6To/97/17, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol obžalovaný podmienečne prepustený s probačným dohľadom
uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3PP/34/2018, skúšobná doba obžalovanému plynie do
03.10.2020. Štvrtým záznam obžalovaného v aktuálnom odpise registra trestov je trestný rozkaz
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/133/2014 zo dňa 27.10.2014, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody podmienečne na 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6
mesiacov do 14.07.2016 s uloženou povinnosťou zaplatiť zameškané výživné; obžalovaný sa v tejto veci
osvedčil dňa 03.10.2017 a hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený. V prípade prvých troch záznamom
v odpise registra trestov sa jedná o rozličnú trestnú činnosť obžalovaného.
Voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republike momentálne nevedie ďalšie trestné konanie.
Obžalovaný bol v skúmanom období 1x priestupkovo postihovaný za priestupok na úseku cestnej
premávky.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočnostídôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval) a zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Trestného zákona -
bol už v minulosti súdne trestaný - odsúdenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 1T/72/2006 zo dňa
18.04.2007), zároveň súd pristúpil k aplikácií § 38 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného
bol vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona,
potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu, v zmysle § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona, v rozmedzí sadby 1 rok až 5 rokov.
Súd obžalovanému teda uložil nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného
zákona vo výmere 14 mesiacov, t.j. v spodnej polovici trestnej sadzby, nakoľko ho považoval za
dostatočný, s prihliadnutím na postoj obžalovaného ku skutku na hlavnom pojednávaní, pričom súčasne
vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin
(odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/15/2016 zo dňa 10.01.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.09.2017 sp. zn. 6To/97/2017), pričom opätovne páchal trestnú
činnosť a to aj potom čo bol uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3PP/34/2018 zo dňa 03.10.2018
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Súd v tomto prípade konštatuje, že nemohol
obžalovanémuuložiťtrestodňatiaslobodynasamejspodnejhranicitrestnejsadzby,sohľadomnaosobu
obžalovaného, na ktorého nepôsobil doposiaľ prevýchovným účinkom predošlý uložený trest odňatia
slobody a o jeho ľahostajnom prístupe k spáchanej trestnej činnosti svedčí aj skutočnosť, že napriek
tomu, že v jeho prípade bol uplatnený taký mimoriadny inštitút, akým je podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, tak i naďalej sa dopúšťal totožnej trestnej činnosti, pričom sa trestnej
činnosti dopúšťal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Súd zároveň obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v predchádzajúcich
10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody.
V prípade náhrady dlhu obžalovaného na výživnom na svojho maloletého syna súd konštatuje, že dlh
páchateľa spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale
dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť dlžné výživné v trestnom konaní podľa
§ 46 ods. 3 Trestného poriadku, čím však nie je vylúčené uložiť obžalovanému primerané obmedzenie
podľa § 50 ods. 1, § 51 ods. 1 Trestného zákona, avšak ani aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do
úvahy, nakoľko súd obžalovanému ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.