Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Farkašová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/20/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120203610.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: U.. L. X.D., E..
XX.X.XXXX, I. W. XX, XXX XX D., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko,
PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovaným: 1. UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, Česká republika,
IČO: 649 48 242, konajúca na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia
a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO:
36 860 107, 2. Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, X. A..
K. D., E.. X.X.XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX XX I., X. U.. A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX
XX I., žalovaná v 3. a 4.rade právne zastúpené JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou so sídlom Andreja
Sládkoviča 1020/3A, 903 01 Senec, v spore neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 4. rade z a m i e t a.
II. Žalovaní v 1. až 4. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.ŽalobcažaloboudoručenousúdudňaXX.A.XXXXžiadal,abysúdurčil,žeopakovanádražbakonaná
dňa 19. decembra 2019 o 10-tej hodine K. G. B. E. Q. E. P. X K. Z. K. S. XXX E. X. Z., ktorej priebeh
bol osvedčený Notárskou zápisnicou spísanou O.. A. D., E. D. Z. O.. O. D. Č.S. E. XXXX/XXXX zo
dňa 19. decembra 2019 je neplatná a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobu
vo veci samej odôvodnil, že žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade sú dedičmi po nebohom O.. X. X. v
zmysle predloženého Uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D 278/2012 zo dňa 30. novembra
2012, na základe ktorého ako dedičia zdedili záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
18.06.2010 medzi poručiteľom a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. každý v podiele
1/2 k celku, I. Č. X E. S. K. K. Č. XX, E. Z. X. B., S. Č. XXXX, Z. E. Z. X. T. Č. XXXX/X, D. S. E. K.
F. Z., F. Z., D. Ú. Z., Y. E. P. Č. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX W. spoluvlastníckym
podielom vo veľkosti XX/XXX D. Z. Z. X. T. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
metrov štvorcových a k pozemku parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XXX A. Š., každý v
podiele 1/2 k celku, ako aj pozemok parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K.A. XX A. Š. Y. E. P. Č.
XXXXX,každývpodiele1/12kcelku. Žalovanáv1.radeposkytlanazákladeZmluvyoúvereporučiteľovi
úver vo výške 71.000 Eur, ktorý bol zabezpečený Záložnou zmluvou. Žalobca po nadobudnutí záväzku
zo Zmluvy o úvere riadne platil splátky úveru na účet žalovanej. Výzvou na riešenie pohľadávky zo
dňa 22. marca 2018 a poslednou výzvou pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28. júna
2018 žalovaná v 1.rade vyzývala žalobcu a žalovanú v 4.rade na prebratie pohľadávky vzniknutej z
titulu Zmluvy o úvere. V predmetných výzvach žalovaná v 1.rade žalobcu a žalovanú v 4.rade žiadala,aby zabezpečili vyplatenie pohľadávky vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca z dôvodu, že o výzvach na zabezpečenie vyplatenia pohľadávky nebol informovaný, ani
žalovaná v 4.rade, nezabezpečili vyplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere, pristúpila žalovaná v 1.rade
oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru posledný pokus o
zmier zo dňa 10.10.2018 v zmysle článku 9 ods. 1 Zmluvy o úvere v spojení s článkom 9 ods. 2 písm.
d) bod 3 Obchodných podmienok na poskytovanie úverov fyzickým osobám nepodnikateľom zo dňa
18.06.2010 k zosplatneniu úveru s neurčitým odôvodnením, podľa ktorého so žalobcom a žalovanou
v 4.rade ako dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode. Žalovaná v 1.rade pristúpila k
zosplatneniu úveru napriek tomu, že žalobca úver riadne splácal, niekoľkokrát prejavil vôľu tento úver
riadne dosplácať podľa Zmluvy o úvere, ako aj napriek tomu, že B. X. X. vyplývajúci zo Zmluvy o
úvere žalobca spolu so žalovanou v 4.rade prevzali ku dňu smrti Z. X. X.Ň. v zmysle uznesenia o
dedičstve. Napriek uvedeným skutočnostiam pristúpila žalovaná v 1.rade k výkonu záložného práva
a dňa 19. decembra 2019 bola spoločnosťou žalovaného v 2.rade vykonaná dobrovoľná dražba
bytu číslo 1 a pozemku a vydražiteľom sa stala žalovaná v 3.rade. Dôvodom neplatnosti dražby je
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré spočívajú v tom, že pohľadávka na uspokojenie, ktorej bol realizovaný výkon záložného práva v
čase jeho výkonu neexistovala, respektíve nebola splatnou z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru,
žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby nebol doručený znalecký posudok na ohodnotenie predmetu
dražby, žalobcovi nebolo doručené oznámenie o opakovanej dražbe spôsobom a v čase vyžadovanom
zákonom, ako aj Zmluva o úvere je pre absenciu zákonných náležitostí bezúročná a bezpoplatková.
Žalobca považuje ustanovenie článku 9 ods. 2 písm. d), bod 3 Obchodných podmienok, na základe
ktorého žalovaná v 1.rade zosplatnila úver za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Značná nerovnováha
je podľa názoru žalobcu daná tým, že nový dlžník, na ktorého prešiel záväzok pôvodného dlžníka
stráca bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu právo splniť dlh v splátkach. K zosplatneniu úveru navyše
môže dôjsť aj v prípade, ak dedič riadne plní splátky podľa úverovej zmluvy tak, ako tomu bolo v
prejednávanom prípade. Skutočnosťou, ktorá objektívne bráni uzavretiu Dohody o prevzatí dlhu dedičmi
je nemožnosť jedného z dedičov vynútiť u druhého dediča, aby tento uzavrel Dohodu o prevzatí dlhu.
Jeden z dedičov nie je zároveň oprávnený v mene druhého takúto dohodu uzatvoriť. V prípade, ak
nedôjde k uzavretiu Dohody o prevzatí dlhu, vyžaduje žalovaná v 1.rade splatenie celého dlhu, ktorý
ako sama uvádza možno realizovať predajom zálohu alebo refinancovaním úveru. Pokiaľ ide o možnosť
predaja zálohu, tak tu opäť platí, že bez súhlasu druhého dediča je táto možnosť len možnosťou
imaginárnou. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1.rade pristúpila k zosplatneniu úveru na základe
ustanovenia obchodných podmienok, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je toto zosplatnenie
neplatným právnym úkonom, čo má za následok neexistenciu pohľadávky žalovanej v 1.rade, ktorá mala
byť uspokojená realizáciou dobrovoľnej dražby. Zároveň, pokiaľ ide o zákon o dobrovoľných dražbách,
podľa § 12 ods. 4 tohto zákona, žalobcovi nebol doručený znalecký posudok o ohodnotení bytu Č. X a
pozemku. Z toho dôvodu žalobca nemohol namietať ohodnotenie predmetu dražby. Rovnako žalovaný
pri zasielaní oznámenia o opakovanej dražbe nedodržal zákonom stanovenú lehotu. Opakovaná dražba
bola naplánovaná na deň XX. B. XXXX a sprievodný list k oznámeniu opakovanej dražby bol spísaný
dňa 26. novembra 2019. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, akými sú druh spotrebiteľského úveru,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu, úplnú adresu trvalého pobytu dlžníka, dobu trvania zmluvy, údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru, údaje o úrokovej sadzbe úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, údaje o výške, počte a termíne splátok, ako aj údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Z tohto dôvodu je tento úver potrebné podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Uvedená skutočnosť má zásadný vplyv na existenciu pohľadávky, ktorá bola uspokojená
výkonom dobrovoľnej dražby, ako aj na samotnú zákonnosť dobrovoľnej dražby.
2. Žalovaná v 1.rade sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa
28. apríla 2020, v ktorom žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla,
že pôvodný dlžník zomrel B. XX.XX.XXXX, následne bolo zo strany žalovaného v 1.rade zastavené
úročenie úveru, ktoré by bolo znovu spustené až po uzatvorení Dodatku k Zmluve o úvere, v ktorom
by dedičia pristúpili k Zmluve o úvere. Od tohto momentu sa žalovaný v 1.rade pokúšal dohodnúť na
uzatvorení dedičskej dohody so žalobcom, ako aj žalovanej v 4.rade, avšak v dôsledku problémov a
nezhôd medzi nimi dvoma nebolo možné nájsť nejaké spoločné riešenie. Úver nebol počas takmer
ôsmych rokov úročený riadnymi úrokmi, a teda žalovaný v 1.rade poskytol žalobcovi a žalovanej v 4.rade
peňažné prostriedky bez primeranej odplaty za ich poskytnutie. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, žemu nebol poskytnutý na podpis Dodatok k Zmluve o úvere. Ako vyplýva z priloženého Dodatku číslo
1 k Zmluve o úvere zo dňa 18.06.2010, ako aj k nemu prislúchajúcich print screenov, v roku 2015
bol na základe rokovaní so žalobcom a žalovanou v 4.rade pripravený Dodatok k Zmluve o úvere,
avšak k jeho podpisu nikdy nedošlo. Prebiehali mnohé rokovania a z pochopiteľných príčin tu bola
snaha žalovaného v 1.rade o vyriešenie celej situácie. Nakoľko možnosť dohody s dedičmi reálne
neexistovala, žalovaný v 1.rade rokoval aj so žalovanou v 4.rade o možnosti prevzatia dlhu len ňou
samotnou, toto riešenie však napokon sama odmietla, čo odôvodnila nemožnosťou dohodnúť sa so
žalobcom. Následne pristúpil žalovaný v 1.rade k zosplatneniu úveru. Žalovaný v 1.rade čakal viac než
6 rokov, kým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a bol to už jeho posledný možný krok. Žalovaný v
1.rade listami zo dňa 10.10.2018 oznámil žalobcovi a žalovanej v 4.rade, že celý zostatok úveru sa stane
splatným dňom 24. októbra 2018 a vyzval ich na jeho úhradu. Súčasne boli poučení, že po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, bude tento úročený úrokmi z omeškania a môžu vzniknúť ďalšie náklady
spojené s vymáhaním nesplácaného úveru. Pokiaľ ide o výzvy žalovaného v 1.rade zo dňa 22. marca
2018 a 28. júna 2018, tie boli doručované na adresu trvalého pobytu žalobcu, ktorá má evidenčný
charakter a žalobca by mal mať zabezpečené buď preberanie pošty, respektíve si oficiálne upraviť svoj
prechodný pobyt, aby mali inštitúcie doručujúce mu zásielku istotu v tom, že sa jedná o správnu adresu.
Zároveň boli tieto výzvy zasielané na adresu trvalého pobytu žalobcu. Z tohto dôvodu, že zásielka s
výzvou na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 26.01.2018 sa z adresy, ktorú žalobca uviedol na
doručovanie vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, žalovaný v 1.rade mal zato, že táto adresa už
nie je aktuálna, a preto doručoval žalobcovi všetky písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu. Nakoľko
však ani tieto zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote, žalovaný v 1.rade z opatrnosti všetky ostatné
zásielky už posielal na obidve mu známe adresy. Žalobca opomenul uviesť, že nebolo možné dôjsť ani
k jednej z vybraných možností riešenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere, ani k inej dohode s bankou,
ktorá by bola možná v súlade s aktuálnymi platnými právnymi predpismi. Žalovaný v 1.rade nepopiera
skutočnosť, že na základe uznesenia o dedičstve žalobca a žalovaná v 4.rade prevzali ku dňu smrti
pôvodného dlžníka dlh. Majú však zato, že je nevyhnutné, aby následne dedičia uzatvorili so žalovaným
v 1.rade Dodatok k Zmluve o úvere, na základe ktorého dôjde aj k administratívnemu prevzatiu dlhu,
dedičia vstúpia do zmluvných záväzkov podľa Zmluvy o úvere a dôjde k prevedeniu celého záväzku v
systémežalovanéhov1.radenadedičovakonovýchdlžníkov.Žalobcaažalovanáv4.radezdediliokrem
zálohu aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. K. E. P. XXXX a predmetné
nehnuteľnosti však tiež už nie sú v ich spoluvlastníctve, nakoľko boli prevedené na tretiu osobu, rovnako
prostredníctvom výkonu záložného práva iným veriteľom formou dobrovoľnej dražby. Žalovaná trvá na
tom, že pohľadávka v plnej výške čo do istiny vznikla na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru v súlade so Zmluvou, ako aj právnymi predpismi, bola navýšená len o príslušenstvo tvoriace
úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a v čase výkonu záložného práva aj trvala.
Žalovaný v 1.rade namieta, aby článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok predstavoval
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dedič v žiadnom prípade automaticky nestráca právo splácať úver
v splátkach. Jediné, čo od neho žalovaný v 1.rade žiada je, aby pristúpil k úverovej zmluve vo forme
dodatku. Výkon záložného práva je predpokladaným a právom dovoleným inštitútom, nie sú dané žiadne
zákonné dôvody k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti,
navyše zákon o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na danú úverovú zmluvu. Ak by aj bol prijatý
opačný názor, Zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre jej platnosť a perfektnosť
vyžaduje zákon, preto žalovaný v 1.rade v celom rozsahu popiera, aby zmluva bola z tohto dôvodu
bezúročná a bez poplatkov.
3. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 20. mája 2020,
v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca v žalobe tvrdí, že mu
nebol doručený znalecký posudok. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko Znalecký posudok Č.
XXX/XXXX zo dňa 18.07.2019 znalca U.. Z. O. bol žalobcovi osobne doručený dňa 29.07.2019, čo
potvrdzuje poštová doručenka z uvedeného dňa, ktorú žalovaný v 2.rade súdu prikladá. Pokiaľ ide o
opakovanú dražbu, poukázal na § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v lehote
najmenej 10 dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj
osobámpodľa§17ods.5.Oznámenieoopakovanejdobrovoľnejdražbezodňa21.novembra2019bolo
žalobcovi zaslané dňa 27. novembra 2019 a doručené dňa 11. decembra 2019 E. W. E. X. XXXX/XX,
Z., pričom prvýkrát sa poštový doručovateľ pokúsil doručiť oznámenie o opakovanej dražbe žalobcovi
dňa 29. novembra 2019, ako to vyplýva z príslušnej poštovej doručenky. Navyše, žalovaný v 2.rade
žalobcovi predmetné oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zaslal aj na W. W. XXX/XX, XXX XX
D., B. G., z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo je adresa trvalého pobytužalobcu podľa príslušného výpisu z registra obyvateľov. Nakoľko žalovaný v 2.rade zaslal žalobcovi
oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe 21 dní pred konaním dražby, bol dodržaný v § 22 ods.
4 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý ustanovuje pre zasielanie oznámenia o opakovanej dražbe
lehotu desiatich dní. Žalobu žalobcu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalovaná v 3. a 4. rade sa k žalobe žalobcu vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 04. mája 2020, v
ktorom žalobu žiadali v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žaloba sa opiera o také dôvody, ktoré
neplatnosť dražby nespôsobujú a súčasne aj o dôvody, ktoré sa navyše nezakladajú na pravde. Žaloba
je evidentným výrazom nespokojnosti žalobcu s výsledkom dražby a jeho snahy docieliť jej neplatnosť.
Žalobu žalobca síce podal v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote, v žalobe však
neuvádza dôvody, žeby spochybňoval platnosť Záložnej zmluvy, o ktorej ako možností na domáhanie
sa neplatnosti dražby pojednáva. Ak teda žalobca popri námietke porušenia zákona o dobrovoľných
dražbách spochybňuje platnosť úverovej zmluvy, v tejto časti námietky mu neprislúcha právo domáhať
sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže zákon so spochybňovaním platnosti úverovej zmluvy
nespája právo žiadať o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak mal žalobca pochybnosť o platnosti
Úverovej zmluvy, mal nespočetné množstvo príležitosti sa vyporiadať s touto pochybnosťou a nie ju
napádať až po dražbe. Paradoxne samotný žalobca sa domáhal u žalovaného v 1.rade možnosti
splácať dlh z predmetnej Úverovej zmluvy, a teda sám ju považoval za platnú. U žalobcu ide o účelovo
nesprávne prezentovanie obsahu týchto ustanovení ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, na základe
ktorých bol úver vyhlásený za splatný. Žalobca skutočný skutkový stav veci zámerne neopísal úplne a
pravdivo,zrejmevzáujmetoho,abyvjehoponímaníneprijateľnejzmluvnejpodmienkypôsobilonavonok
presvedčivo. Žalobca prejavil záujem po ukončení dedičského konania si ponechať nehnuteľnosti
na účely svojho bývania a splácať celý úver, čo žalovaná v 4.rade akceptovala. Žalovaný v 1.rade
doručil žalovanej v 4.rade, ako aj žalobcovi názov dohody s názvom Dohoda o pristúpení k záväzku k
Zmluve o úvere s dátumom 28.02.2013. Žalovaná v 4.rade však podpísanie tejto dohody podmienila
podpisom dohody žalobcom. Keďže však žalobca dohodu nepodpísal, hoci sa prezentoval vôľou sám
celý úver splácať, žalovaná v 4.rade dohodu nepodpísala, pretože by sa vystavila riziku, že celá ťarcha
úveru zostane iba na nej, pričom žalobca s bytom z vlastného rozhodnutia sám disponoval, dokonca
jej nedovolil ani len vstup do bytu. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že úver splácal. Nesplácal ho
načas, mával nedoplatky na splátkach. Žalobca byt prenajal na základe nájomnej zmluvy a nájomné
si ponechával. Sám disponoval s bytom. Splátky úveru, z ktorých žalovaný v 1.rade odpustil úroky boli
znížené, žalobca ich nepravidelne splácal, hoci mal príjem z nájmu. Žalovanú v 4.rade takto účelovo
nútil zotrvávať pre ňu v nevýhodnom úverovom vzťahu, keďže ju nechcel, či nevedel vyplatiť z jej
spoluvlastníckeho podielu. Ďalší dodatok žalovaný v 1.rade pripravil s dátumom 29. septembra 2015. Zo
strany žalobcu a žalovanej v 4.rade však opäť nedošlo k uzatvoreniu tohto dodatku. Žalovaný v 1.rade
dňa03.06.2016mailomoslovilžalovanúv4.radestým,žeodmesiacajúlbudeobnovenéúročenieúveru
sadzbou dohodnutou v zmysle pôvodnej zmluvy, nakoľko doposiaľ nebolo možné zmluvne usporiadať
vzťahy medzi bankou, žalovanou v 4.rade a jej bratom, navrhol zároveň prefinancovanie celého záväzku
novým úverom, a tým prisľúbil potrebnú súčinnosť. Listom zo dňa 22. marca 2018 žalovaný v 1.rade
vyzval žalobcu a žalovanú v 4.rade, aby zabezpečili vyplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o
úvere s tým, že bude nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný v 1.rade napokon Listom zo
dňa 10.10.2018 napriek opakovaným výzvam na zaplatenie dlžnej sumy vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 24. októbra 2018 a vyzval žalobcu a žalovanú v 4.rade, aby najneskôr do desiatich dní
zaplatili celý úver, a to v lehote do desiatich dní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca
namietal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru Listom zo dňa 21. novembra 2018, v ktorom však
nenamietal žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Domáhal sa iba toho, aby mal možnosť naďalej
úver splácať. V žalobe žalobca nepravdivo uvádza aj to, že nerovnováhu v jeho pozícii dediča - nového
dlžníka vidí v tom, že údajne stratil bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu právo splniť dlh v splátkach.
Takúto možnosť predsa mal. Nepristúpil k dohode so žalovaným v 1.rade. Žalobu žalobcu tak žiadali
zamietnuť.
5. Žalobca k vyjadreniam žalovaných sa vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 18. decembra
2020, v ktorom uviedol, že Zmluvu o úvere je nutné subsumovať pod režim Zákona č. 129/2010 Z.z.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok,
na základe ktorého žalovaný v 1.rade pristúpil k zosplatneniu úveru. Požiadavka uzatvorenia Dodatku
k Zmluve o úvere vychádzajúca z článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok je nad
rámec zákona a nemá právnu oporu, pričom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Momentom
nadobudnutia dedičstva je ex lege smrť poručiteľa. Je teda zrejmé, že k prevzatiu dlhu pôvodnéhodlžníka nie je potrebný žiaden ďalší úkon zo strany dedičov. Je nanajvýš absurdné, aby dedič musel
duplicitne preberať záväzok poručiteľa uzatvorením dohody so žalovanou v 1.rade, ak ho už predtým
prevzal z titulu dedenia. O to viac za situácie, že uzatvorenie takejto dohody blokuje ďalší dedič. Žalobca
má za to, že nutnosť administratívneho prevzatia dlhu je absurdným výmyslom žalovanej v 1.rade,
ktorý nemá žiadnu právnu oporu. Predmetné ustanovenie je v jednoznačnom a priamom rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Z daného ustanovenia totiž vyplývajú iba dve alternatívy, a to buď uzatvorenie
Dohody alebo zosplatnenie úveru, a to dokonca napriek skutočnosti, že dlžník, dedič pokračuje v
jeho riadnom splácaní úveru po poručiteľovi. Neprijateľnosť predmetnej podmienky je daná okrem
uvedeného najmä tým, že žalobca nebol objektívne schopný splniť požiadavku uzatvorenia Dohody
so žalovanou v 1.rade, keďže jej uzatvorenie blokovala žalovaná v 4.rade, ktorá mala s predmetnými
nehnuteľnosťami očividne svoje vlastné plány. Žalobca nevedel žalovanú v 4.rade nijako prinútiť, aby
Dohodu so žalovanou v 1.rade uzatvorila a túto nemohol ani uzatvoriť v jej mene, pretože zo strany
žalobcu fakticky nebolo možné splniť článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok a predísť
takzosplatneniuúveru.Zosplatnenieúverujetakpotrebnépovažovaťzaneplatnýprávnyúkon,čomáza
následok neexistenciu pohľadávky žalovanej v 1.rade, ktorá mala byť uspokojená dobrovoľnou dražbou,
a teda aj neplatnosť dražby ako celok. Žalovaný v 2.rade nedoručoval písomnosti na adresu, ktorú
oznámil žalobca žalovanej v 1.rade. Nebola dodržaná podmienka zaslania oznámenia o opakovanej
dražbe žalobcovi v lehote desiatich dní.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:
7. Z Uznesenia Okresného súdu Prešov spisová značka 26D/278/2012 Dnot 45/2012 zo dňa 30.
novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2013 súd zistil, že žalobca a žalovaná v
4.rade sú dedičmi po nebohom X. X., Y. B. XX.XX.XXXX. Žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade ako
dedičia po nebohom X. X., Y. B. XX.XX.XXXX zdedili záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere číslo C.-
A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U. uzatvorenej dňa 18.06.2010 medzi poručiteľom a spoločnosťou UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, každý v podiele 1/2 k
celku, I. Č. X E. S. K. K. Č. XX E. Z. X. B. S. Č. XXXX Z. E. Z. X. T. Č. XXXX/X, D. S. E. K. F. Z., F. Z.,
D. Ú. Z., K. F. Ú. K. Z., D. F. E. P. Č. XXXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX a spoluvlastníckym
podielom K. K. XX/XXX D. Z. Z. X. T. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX metrov
štvorcových a k pozemku parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XXX metrov štvorcových, každý
v podiele 1/2 k celku a pozemok parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XX metrov štvorcových,
ktorý sa nachádza v okrese Z., F. Z., D. Ú. Z., Y.S. E. P. Č. XXXXX, každý v podiele 1/12 k celku.
8. Žiadosťou zo dňa 29. apríla 2010 požiadal poručiteľ žalovaného v 1.rade o poskytnutie hypoúveru
vo výške 71.000 Eur. Následne bola dňa 18.06.2010 medzi žalovaným v 1.rade a poručiteľom X. X.
uzatvorená Zmluva o úvere číslo C.-A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U., na základe ktorej žalovaná v 1.rade
poskytla poručiteľovi úver vo výške 71.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať pri úrokovej sadzbe s prirážkou
vo výške 3,10 % ročne, posledná splátka bola splatná do 360 mesiacov od prvého čerpania úveru.
9. Dňa 18.06.2010 bola medzi záložným veriteľom - žalovaným v 1.rade a poručiteľom X. X.
podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo C.-A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U. na
zabezpečeniepohľadávkyzáložnéhoveriteľa,ktorávznikla,respektívevzniknevbudúcnostialeboktorej
vznik závisí od splnenia podmienok uvedených v Zmluve o úvere zo dňa 18.06.2010, na základe ktorej
záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 71.000 Eur. Záloh bol špecifikovaný v článku 2, bod 1
Záložnej zmluvy, podľa ktorého na zabezpečenie zabezpečenej pohľadávky sa zriaďuje záložné právo
na nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľnosti S.W. D. Z. E. P. Č. XXXXX W. XXXXX, D. Ú. Z., a to:
a) byt číslo X, E. Z., K. XX, S. S. Č. XXXX, E. Z. Z. Č. XXXX/X, K. X. B. E. Q. E. X.,
b) pozemky parcela registra T. Č. XXXX/X F. K. XXX A. Š., B. Z. Y. Z. W. E., Z. Č. XXXX/X F. K. XXX
metrov štvorcových, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
c) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku K. K. XX/XXX vo výlučnom vlastníctve záložcu, spoluvlastnícky podiel 1/1,
d) pozemky parcely registra T. C. Č. XXXX/X F. K. XX metrov štvorcových, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria v podielovom spoluvlastníctve záložcu, spoluvlastnícky podiel 1/6, ktoré tvoria záloh.Podľa článku 4, bod 1 Záložnej zmluvy, ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku ani po
predchádzajúcom písomnom upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť
zabezpečenú pohľadávku z výťažku získaného týmto spôsobom:
a)predajom zálohu exekúciou podľa osobitných predpisov.
b)predajom zálohu na verejnej dražbe podľa zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
c) priamym predajom,
d)inýmspôsobompodľapredpisov,ktorébudúplatnévdobevznikupodmienokoprávňujúcichzáložného
veriteľa na výkon záložného práva.
Výber vhodného spôsobu výkonu záložného práva patrí záložnému veriteľovi (článok 4, bod 2 Záložnej
zmluvy).
10. Podľa článku 9 bod 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v 1.rade na poskytovanie
úverov fyzickým osobám nepodnikateľov, dôvodom mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa
istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné oznámením banky dlžníkovi je nepriaznivý stav právnych
majetkových pomerov na strane dlžníka, ak dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu
k inej dohode.
11. Výzvou na riešenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere zo dňa 22. marca 2018 vyzval žalovaný v 1.rade
žalobcu, aby v lehote 60 dní od doručenia výzvy zabezpečil vyplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o úvere. Zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote nedôjde k zrealizovaniu žiadnej z
možností riešenia situácie, žalobca pristúpi k zosplatneniu celého zostatku úveru s príslušenstvom.
Výzvou zo dňa 28.06.2018 označenou ako posledná výzva pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
vyzval žalovaný v 1.rade žalovanú v 4.rade a žalobcu k prebratiu pohľadávky vzniknutej z titulu o úvere,
a to v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň boli upozornení, že v opačnom prípade pristúpi
banka k zosplatneniu úveru.
12. Listom zo dňa 10.10.2018 označenom ako oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na
úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus o zmier, žalovaný v 1.rade uviedol - O.. X. X. Y. B.
XX.XX.XXXX, dedičské konanie po poručiteľovi bolo právoplatne skončené dňa 09.02.2013. V rámci
dedičského konania došlo zo strany žalovanej v 4.rade a žalobcu k prebratiu pohľadávky vzniknutej z
titulu o úvere. Banka dedičov opakovane vyzývala na odstránenie dôvodov mimoriadnej splatnosti úveru
v súlade s článkom 9 ods. 1 Zmluvy o úvere a článkom 9 OP, pre ktoré je banka oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže s
dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode (článok 9 ods. 1 v spojení s článkom 9 ods. 2
písm. d) bod 3 obchodných podmienok), banka týmto oznámila, že vyhlási mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru ku dňu 24. októbra 2018. Zostatok celého úveru s príslušenstvom predstavuje sumu
53.840,75 Eur a banka požiadala o zaplatenie pohľadávky v lehote do desiatich dní odo dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Zároveň dedičov upozornila, že v prípade, ak v uvedenej lehote nedôjde k
úhrade celého úveru s príslušenstvom, banka pristúpi k jeho vymáhaniu využitím dostupných právnych
prostriedkov, najmä realizáciou záložného práva k nehnuteľnosti.
13. Listom zo dňa 05.02.2019 banka žalobcovi a žalovanej v 4.rade oznámila začatie výkonu záložného
práva na základe Záložnej zmluvy, a to predajom zálohu na dražbe podľa zákona číslo 527/2002
Z.z., a to z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu ich pohľadávky. Dedičia boli upozornení, že predaju
zálohu môžu zabrániť, ak do otvorenia dražby uhradia pohľadávku s príslušenstvom. Oznámením zo
dňa 21. novembra 2018 žalobca požiadal žalovaného v 1.rade o zrušenie predčasnej splatnosti úveru.
Uviedol, že výška zostatku splátky nikdy nepresahovala vyššiu čiastku ako 3 mesiace. Od úmrtia I.
XX.XX.XXXX splátky úveru, staré aj nové platil a uhrádzal sám z vlastných zdrojov. Zároveň uviedol, že
nemá žiadne prekážky splácať úver naďalej. Listom zo dňa 25.02.2019 žalobca požiadal žalovaného v
1.rade o bezodkladné zrušenie okamžitého zosplatnenia úveru, ako aj začatia výkonu záložného práva.
Oznámenia zo dňa 10.10.2018 a 05.02.2019 považoval za nezákonné. Pre dlhodobú hospitalizáciu
žiadal o dôkladné prehodnotenie týchto listov a žiadal o striktné riešenie. Chcel uzatvoriť Zmluvu o
splácaní úveru, ktorú spláca. Listom zo dňa 28. júna 2019 oznámil žalovaný v 1.rade žalobcovi, že
predmetný úver nebol predčasne zosplatnení z dôvodu omeškania pri jeho splácaní, ale z dôvodu, že
s dedičmi Z. E. X. X. nebola uzatvorená Dohoda o prevzatí dlhu. Žalobca Listom zo dňa 09.07.2019
oznámil žalovanému v 1.rade, že S. Z. L. začal komunikovať v období po obdržaní oznámenia o
predčasnej splatnosti úveru. Telefonicky, aj listom ho žiadal o dohodu a riešenie situácie. Žalovaný v
1.rade od právoplatnosti dedičstva nepredložil žiaden návrh zmluvy dohody na prevzatie dlhu, nemážiadne prekážky uzatvoriť dohodu a splácať úver ďalej. Listom zo dňa 26.01.2018 vyzval žalovaný v
1.rade žalobcu a žalovanú v 4.rade o zaplatenie dlžnej sumy. Upozornil ich, že dlh riadne neuhrádzali,
pričom sú v omeškaní so splátkami splatnými dňa 24. novembra 2017, 24. decembra 2017 a 24. januára
2018, spolu vo výške 599,24 Eur.
14. Dňa 15.08.2019 bol medzi žalobcom a zástupcami žalovanej v 1.rade uskutočnený záznam o
rokovaní s klientom, podľa ktorého sa žalobca mal pokúsiť o prefinancovanie úveru novým úverom cez
pobočky vzhľadom k nízkym príjmom spolu s manželkou. V priebehu budúceho týždňa mal oznámiť,
či bude úver schopný ďalej prefinancovať. Žalobca požiadal o zmenu termínu dražby a ohliadku
nehnuteľnosti, ktorú odôvodnil tým, že dňa 21. októbra 2019 obdržal oznámenie o opakovanej dražbe s
ohliadkou28.októbraa13.novembra2019akonanímdražby14.novembra2019.Stermínomnesúhlasí
z dôvodu splátky právoplatnej zmluvy, ktorú uhradil do konca roka 2019, požiadal o zmenu termínov,
zároveň oznámil svoju hospitalizáciu. Žalovaný v 1.rade pripravil žalobcovi a žalovanej v 4.rade dňa
29. septembra 2015 Dodatok číslo 1 k Zmluve o úvere číslo C.-A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U., v zmysle
ktorého podpísaním tohto Dodatku majú dlžníci uznať záväzok čo do dôvodu a výšky istiny 60.662,70
Eur. Žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade predmetný dodatok nepodpísali. Rovnako žalovaný v 1.rade
dňa 28.02.2013 pripravil žalovanej v 4.rade Dohodu o pristúpení k záväzku k Zmluve o úvere, podľa
ktoréhomalapristúpiťkzáväzku,žalovanáv4.radepredmetnúdohodunepodpísala.Dňa10.06.2019bol
vypracovaný návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby nehnuteľností zapísaných E. P. Č. XXXXX,
W. W. Č.S. XXXXX.
15. Dňa 19. decembra 2019 sa konala opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný vo
forme Notárskej zápisnice pod číslom N 1770/2019 Nz 57682/2019 NCRLS 58621/2019 spísanou O.. A.
D., E. D. Z. O.. O. D.. Vydražiteľom nehnuteľností sa stala žalovaná v 3.rade, ktorá predmet dobrovoľnej
dražby nadobudla do svojho vlastníctva v spoluvlastníckych podieloch doterajších vlastníkov.
16. Súdu bola predložená Nájomná zmluva zo dňa 19.08.2013, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca v
pozícii prenajímateľa prenajal nájomcovi U.. A. Š. nehnuteľnosť, a to byt nachádzajúci sa na 1. Z. X.G.
B. E. Q. E. X. XX, S. Č. XXXX K. Z., I. Č. X F. X. XX metrov štvorcových pozostávajúci z troch obytných
miestností, a to za nájomné v sume 320 Eur mesačne.
17. Zo strany žalovaného v 1.rade boli súdu predložené výpisy z účtu za obdobie rokov 2012 až 2018,
z ktorého vyplýva, že splátky úveru neboli zo strany dedičov splácané pravidelne. Splátka za august a
september 2013 bola zaplatená až v novembri 2013. Z predloženého výpisu rovnako vyplýva, že splátka
za november 2014 bola doplatená až v marci 2015, splátka za december 2014 bola zaplatená až v marci
2015, ďalšie splátky za rok 2015 až do júla 2015 boli zaplatené s niekoľko mesačným oneskorením,
splátka za november 2016 bola zaplatená až v januári 2017. Následne splátka za december 2016 bola
zaplatená až vo februári 2017. V mesiaci október 2016, v septembri 2017 a novembri 2018 neboli
uhradené žiadne splátky.
18. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 24. septembra 2021 považoval zmluvnú podmienku
obchodných podmienok, na základe ktorého veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami zmluvného vzťahu.
Uviedol, že dedič preberá práva a povinnosti po zomrelom priamo zo zákona. Zo strany žalovaného
v 1.rade, ako aj zo strany žalovaných v 3. a 4. rade nedošlo k uvedeniu konkrétneho ustanovenia
akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by žalovanej v 1.rade prikazovalo
v prípade smrti dlžníka uzatvoriť s dedičmi dohodu, či dodatok k úverovej zmluve za účelom
plnenia jej povinností. Žiaden súkromnoprávny, ani verejnoprávny predpis teda neumožňuje veriteľovi
jednostranne ukončiť zmluvu v prípade, ak dôjde k dedeniu záväzku. Žalobca súdu predložil obchodné
podmienky iných bánk, kde ani v jednom prípade nebolo ako dôvod zosplatnenia úveru dohodnuté
neuzatvorenie inej dohody s dedičmi. Žalobca bol toho názoru, že ostatné banky takúto podmienku
vo svojich obchodných podmienkach nekoncipujú a neuvádzajú. Nutnosť administratívneho prevzatia
dlhu spočívajúceho v povinnosti dediča uzatvoriť dohodu, respektíve dodatok, ktorý v obchodných
podmienkach žalovanej v 1.rade dokonca ani nie je bližšie špecifikovaný, je absolútne neurčitý,
predstavuje absurdnú požiadavku bez akejkoľvek právnej opory a je nutné ho posúdiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Platobnú disciplínu žalobcu, ako aj žalovanej v 4.rade žalobca nepovažuje
vzhľadom na okolnosti prípadu za relevantnú, a to z dôvodov, že úver bol zosplatnený pre skutočnosť,
ktorým je neuzatvorenie dodatku s dedičmi. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom podaní zo dňa04. mája 2021, ako aj zo dňa 03. júna 2021 uviedol, že článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných
podmienok nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uzatvorenie Dodatku k
Zmluve o úvere nespôsobuje žiadnu nerovnováhou v neprospech spotrebiteľa, žiadnym spôsobom
neoberá dediča o možnosť ďalej splácať úver v splátkach. Žalovaný v 1.rade vyvinul dostatočnú
snahu dohodnúť sa s dedičmi, no k dohode nedošlo. V tomto prípade žalobca nepreukázal neplatnosť
Záložnej zmluvy a rovnako nepreukázal v spore porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
Žalované v 3. a 4. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 22. júna 2021 uviedli, že požiadavka
banky upraviť dodatkom ku zmluve zmluvný vzťah s dedičmi je plne opodstatnená. Žalované v 3. a 4.
rade nepovažujú obchodné podmienky v článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
19. Právny zástupca žalobcu súdu predložil prehľad dôvodov predčasnej splatnosti úverov spoločnosti
VÚB, Slovenskej sporiteľne a.s., Tatra banky, spoločnosti ČSOB, ako aj Prima Banky Slovensko, kde
medzi dôvodmi, pre ktoré je banka oprávnená pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru sa
nenachádza podmienka, že dedičia nepristúpia k uzatvoreniu dodatku, respektíve dohody s bankou.
20. Žalovaná v 4.rade uviedla, že žaloba žalobcu je plná neprávd a je výrazom nespokojnosti žalobcu
s výsledkom dražby a nie so samotnou dražbou. Byt sa dostal do dražby práve vinou žalobcu, s ktorým
sa nedalo nijakým spôsobom dohodnúť. Banka nemôže mať zmluvný vzťah s mŕtvou osobou, ale
potrebuje zlegalizovať vzťah so samotnými dedičmi. Samotný vypočutý S. L. vysvetlil ako postupuje
banka v prípade úmrtia dlžníka a ako sa banka snažila riešiť s dedičmi daný problém. Banka zároveň
podlieha dozornému orgánu a môže prísť až o licenciu. Byt žalobca využíval sám, prenajímal ho
3. osobám bez súhlasu žalovanej v 4.rade ako spoluvlastníčky daného bytu. Žalovaná v 4.rade od
bytu nemala ani kľúče a nemohla s bytom disponovať, pričom stále na liste vlastníctva bola ťarcha.
Rovnako žalobcu nezaujímalo, že danú vec dostal do takejto krajnosti ako je dobrovoľná dražba. S
mamkou žili v neustálom strese, nakoľko tam bola ťarcha dlhu vo vzťahu k banke, so žalobcom sa
nebolo možné dohodnúť, čo sa negatívne prejavilo na jej zdraví, ako aj na zdraví mamky. Keď sa
vyhlásilo 1. kolo dobrovoľnej dražby, s mamkou si mysleli, že niekto byt kúpi a zbavia sa tejto ťarchy,
no dražba sa nekonala. Následne sa prihlásila do opakovanej dražby, na daný byt minula všetky svoje
úspory a rovnako aj úspory manžela. Vydražený byt bol v katastrofálnom stave, investovala do neho
nemaléúspory,uskutočnilarekonštrukciukúpeľne,záchodu,revíziukotla,revíziukomína.Tovšetkobolo
potrebné urobiť napriek tomu, že žalobca mal od daného bytu kľúče a tento byt prenajímal 3. osobám, na
byte však nevykonal žiadnu nevyhnutnú opravu a údržbu. S touto žalobou nesúhlasí. Motiváciou, prečo
sa prihlásila do dražby bolo to, že v prípade, ak ostane nejaká zvyšná suma, aby sa vrátila mamke a s
ňou mohla pokryť časť dlhov, ktoré jej vznikli. Po celú dobu žila v zahraničí, a preto nemala vedomosť
o tom, ako poručiteľ nadobudol predmetný byt.
21. Vypočutá svedkyňa A.. D. Z. vo svojej písomnej svedeckej výpovedi, ktorá bola súdu doručená
dňa 18. októbra 2021 uviedla, že u žalovaného v 1.rade pracovala ako právnik na oddelení vymáhania
pohľadávok, mala na starosti vymáhanie pohľadávok voči klientom spotrebiteľom a s tým spojené
právne úkony. V pracovnej náplni mala aj riešenie pohľadávok v prípade úmrtia klienta. Detaily tohto
prípadu si nepamätá. Pamätá si, že v prípade žalobcu a žalovanej v 4.rade išlo o súrodencov poručiteľa
pôvodného dlžníka žalovaného v 1.rade. Zároveň si pamätá, že tento prípad sa riešil dlho a uvedené
osoby nemali medzi sebou dobré rodinné vzťahy. Snažili sa nájsť riešenie s oboma osobami. Každú
pohľadávku v dedičských veciach riešili veľmi aktívne a v prípade ochoty strán sa snažili to riešiť. Na
otázku číslo 3 až 6 si nepamätá a nevedela ju zodpovedať. Dlžníci po poručiteľovej smrti vo väčšine
prípadov mali snahu vždy dohodnúť sa, niekedy prevziať na seba záväzok, pokračovať v splácaní
alebo priamo vyplatiť záväzok alebo predať nehnuteľnosť a vyplatiť úver alebo prefinancovať úver v inej
finančnej inštitúcii. Všetky tieto možnosti dlžníkom u žalovaného v 1.rade umožňovali. Nedochádzalo k
automatickému zosplatňovaniu úveru z dôvodu úmrtia, každý prípad sa riešil individuálne. No neochota
nájsť riešenie bola výnimočná. So žalovanou v 4.rade veľa ráz komunikovala, pamätá si, že sa aj
osobne stretla S. Z. D. a o každom stretnutí sa spísal záznam. Nepamätá si, ako sa snažil žalobca riešiť
problém, ale zdá sa, že rovnako tento problém telefonicky spolu komunikovali. Vždy sa snažili v týchto
prípadoch komunikovať a dohodnúť s klientmi. Aktuálne pracuje v Národnej banke Slovenska, pričom
nemá vedomosť o tom, aby Národná banka Slovenska poskytovala úvery externým klientom.
22. Vypočutý svedok A. L. uviedol, že u žalovaného v 1.rade pracoval od septembra 2015 ako špecialista
vymáhania pohľadávok. V jeho pracovnej náplni bolo vymáhanie úverov, hypoték, nezabezpečenýchspotrebných úverov, kariet, vymáhanie pohľadávok. Jeho pracovná náplň bola aj pred touto aktuálnou
pracovnou pozíciou skoro tá istá. Na prípad, ktorý je predmetom tohto sporu si pamätá, pričom bol to
jeden z najproblematickejších prípadov, aké si pamätá. Rieši aj iné dedičské veci, kde vo väčšine po
smrti, či manžela alebo manželky zostane manžel a deti, čo je lepší prípad. Tu bol špecifický prípad v
tom, že dedičia boli súrodenci. Žalobca vôbec nekomunikoval, vôbec sa nechcel s bankou dohodnúť
a to si pamätá od čias, keď tento prípad prevzal. V podstate išlo vždy o problematický depotný úver,
ktorý bol kontinuálne v omeškaní. Žalobca nepreberal výzvy, nekomunikoval s bankou. Prvýkrát sa spojili
so žalobcom, bolo to tesne pred zosplatnením úveru, keď sa priamo ozval banke. Skôr komunikovala
s bankou Z. D., dvakrát alebo trikrát sa stretli v centrále K. I.. Vždy vysvetlili ako banka postupuje v
prípade úmrtia dlžníka a čo je ochotná akceptovať. Z. X. reagoval až na poslednú výzvu, ktorú dedičovi
banka zaslala. Rovnako táto výzva išla Z. D.. Vždy banka dávala priestor dedičom na vyplatenie dlžnej
pohľadávky. Bol tam aj časový priestor, ktorý žalobca nevyužil, nedoplatil splatné splátky, ale ďalej
na nič nepristúpil, na nič nereagoval, stále boli v bode nula. Z. D. žalovaná v 4.rade sa zaujímala o
všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy. Štandardný postup banky je taký, že si zavolá dedičov a
zisťuje, aké sú predstavy dedičov o úvere a o nakladaní so samotou nehnuteľnosťou. Rovnako dedičom
ponúkajúviaceromožností,čichcúvyplatiťúveraleboprefinancovaťtentoúver,môžusivybraťnovýúver
výhodnejší, prefinancovať starý úver, môžu si vytvoriť nové podmienky. Rovnako sa snažia s dedičmi
riešiť uzatvorenie dodatkov, najčastejšie to robia v prípade, ak sa jedná o pozostalého manžela, ktorý
bol spoludlžníkom daného úveru. Z. D. povedali všetky štandardné veci, ale predovšetkým to vždy chceli
nechať na Dohodu dedičov, t.j. žalobcu a žalovanej v 4.rade, aby si vybrali alternatívu, ktorá je pre nich
najvhodnejšia a najprijateľnejšia. Bola aj alternatíva, že sama žalovaná v 4.rade pristúpi k prevzatiu
Dodatku s bankou. Tento Dodatok bol aj pripravený, no nakoniec k dohode nedošlo. Stále to nechávajú
na klientov, netlačia na nich, sú trpezliví, no tu od roku 2012 bola neochota sa s bankou dohodnúť. Boli
však aj prípady, keď klienti po smrti dlžníka neboli aktívni, ale niekedy to nechali tak, keďže medzitým
napríklad úver za 6 mesiacov, respektíve za pol roka bol už splatený. Žalobca sa nevedel dohodnúť
so žalovanou v 4.rade o vzájomných právach a povinnostiach. Predtým mala na starosti tento úver Z.
Z. W. Z. G., ktorá S.Í. K. D., riešila tento prípad z regionálneho hľadiska. Vždy sa snažil, aby dedičia
sa dohodli s bankou, no jediné na čom sa zhodli bolo stretnutie S. Z. D., ktorá tlmočila odkaz banky Z.
X.. S poukazom na to, že banka došla k záveru, že s dedičmi nie je možná žiadna dohoda, preto sa
rozhodli úver zosplatniť. Čo sa týka banky, má vedomosť o tom, že všetky banky zosplatňujú daný úver
hneď po úmrtí dlžníka, pokiaľ tam nie je aj nejaký iný spoludlžník alebo ručiteľ. Stále nechávali priestor
na dohodu banky s dedičmi a celé to trvalo niekoľko rokov. Svedok zdôraznil, že banka je kontrolovaný
subjekt a spadá pod kontrolu Národnej banky Slovenska. V podstate reportovali mŕtvu osobu, ktorá stále
svietila ako aktívna v úverovom registri, hrozila im sankcia z Národnej banky Slovenska, preto banka
to musela nejakým spôsobom riešiť a keďže nedošlo ani k vyplateniu úveru, ani k podpisu dodatkov,
k uzatvoreniu dohody s dedičmi, banka pristúpila k zosplatneniu úveru. Daný prípad prevzal v štádiu
približne niekedy v roku 2016, dedičské konanie už bolo právoplatne ukončené, dedičia boli bankou
kontaktovaní, informovaní o štandardnom postupe banky a mali sa právo dohodnúť. Banka ponúka vždy
štandardné riešenia, pýtajú sa dedičov čo chcú robiť s úverom, čo chcú robiť s nehnuteľnosťou. Niektorí
chcú nehnuteľnosť predať, niektorí si práve nehnuteľnosť chcú nechať, a preto zoberú si vlastný úver a
záväzok banky sa prefinancuje. Bežná prax je práve dodatkovanie, podpísanie dodatku s dedičmi, čo
je tento prípad, že sa úver nezosplatní, ale sa to rieši formou dodatkov s dedičmi. Aj v tomto prípade
mohli dedičia dodatok podpísať. Banka by tým pádom mala svoju situáciu vyriešenú a svoje spory si mali
dedičia riešiť navzájom. Ak zomrie dlžník, vyžaduje sa pristúpenie dedičov k dodatku. Väčšina prípadov
je taká, že po smrti dlžníkov sa sami dedičia ozvú, že dedičské konanie je právoplatne skončené, nie je
tam iniciatíva banky, aby zisťovala, lustrovala nejakých dedičov, ale vždy prídu sami dedičia opýtať sa,
čo ďalej s úverom. Reportovať žalobcu a žalovanú v 4.rade nemohli, nakoľko s nimi nemali podpísaný
dodatok a nemali ani súhlas na tento report. Nemali podpísaný dodatok a tým pádom ani súhlas dedičov,
ktorý je vždy súčasťou dodatku. Nie je možné totiž osoby reportovať, ak neevidujú ich súhlas a ak ich
neevidujú ako dlžníkov.
23. Svedkyňa J. G. uviedla, že je realitná maklérka a prišla do styku s danou nehnuteľnosťou. Bolo
to v období rokov 2017, 2018 a skôr prišla do styku s pani D., Z. X. W. X. Z. Š., ktorý robil správcu
nehnuteľnosti od roku 2003 do roku 2014. Kým bol správcom nehnuteľnosti pán Š., nehnuteľnosť sa
prenajímala, Z. Š.U. O. spravoval, nakoľko bol na to poverený. No neskôr, keď už Z. Š. nebol správcom,
vyvstal problém, nakoľko boli zapísaní dvaja vlastníci na liste vlastníctva, preto s prenájmom potrebovala
súhlas W. Z. D.. Vtedy sa prvýkrát stretli, pričom žalovaná v 4.rade odmietla podpísať nájomnú zmluvu.
Boli pripravení už aj klienti na prenájom danej nehnuteľnosti. Problém nastal s financiami, a pretoodmietla podpísať nájomnú zmluvu, pretože jej riešenie bolo, aby splátka tohto nájmu sa poukazovala na
účet banky, aby sa splácala hypotéka a keďže sa nedohodla so žalobcom, k podpisu nedošlo. Zároveň
jej žalovaná v 4.rade preposlala list z banky, ktorou banka vyzýva dlžníkov ako dedičov po poručiteľovi
na zaplatenie pohľadávky voči banke. Z. X. nepreberal zásielky, Z. D. ju poprosila o mediáciu medzi
ňou a pánom X.. Rovnako vedela, že niekto je v nájme v predmetnej nehnuteľnosti, a preto ju poprosila,
aby bola ochotná s ňou uskutočniť ohliadku nehnuteľnosti a vytvoriť mediáciu medzi ňou, žalobcom, ako
aj medzi nimi a bankou. Nájomná zmluva bola riešená tak, že nájomné išlo na účet žalobcu a práve
tam nastal problém s týmto ustanovením, s ktorým nesúhlasila žalovaná v 4.rade. Žalovaná v 4.rade ju
oslovila, aby jej pomohla v súvislosti s predajom nehnuteľnosti a vyporiadaním pohľadávky vo vzťahu
k banke, ale k stretnutiu nakoniec nedošlo, raz z dôvodu zo strany žalovanej v 4.rade, ako aj žalobcu.
Bol tam nesúlad v komunikácii medzi žalobcom a žalovanou v 4.rade, ale aj v tom, že v kúpnej zmluve
zosnulý poručiteľ ešte mal aj pozemok pod pivnicami, a práve v tom bol nesúlad v tejto nehnuteľnosti
vyporiadania tohto pozemku. So žalobcom bola v kontakte za účelom nájmu, predtým bola v kontakte
S. Z. Š., cez ktorého spoznala žalobcu a až pri príprave nájomnej zmluvy zistila, že je tam vedená
ako podielová spoluvlastníčka aj žalovaná v 4.rade. Pri komunikácii ohľadne nájomnej zmluvy už mala
vedomosť o tom, že komunikuje s dedičom, keďže žalobca a žalovaná v 4.rade už boli vedení ako
dedičia, potrebovala ich podpis ako obidvoch prenajímateľov na nájomnej zmluve.
24. Na pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2021 právna zástupkyňa žalovaných v 3. a 4. rade
nenavrhovala v tomto spore vypočuť žalobcu, ako aj žalovanú v 4.rade. Rovnako prítomný právny
zástupca žalobcu netrval na vypočutí žalobcu. Iné návrhy na doplnenie dokazovania v tomto spore
neboli.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci
výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f)
ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie
dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu
dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktoráurobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu
alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu;12b)
v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej
dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ).
Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.
26. Nespornou skutočnosťou v tomto spore bolo, že žalobca a žalovaná v 4.rade sú dedičia po
nebohom poručiteľovi O.. X. X.D., Y. B. XX.XX.XXXX, pričom z Uznesenia Okresného súdu Prešov
spisová značka 26D/278/2012 zo dňa 30. novembra 2012 zdedili záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o
úvere zo dňa 18.06.2010 uzatvorenou medzi poručiteľom a žalovaným v 1.rade, každý v podiele 1/2
k celku, byt číslo X E.Ú. S. K. K. Č. XX E. Z. X. B., S. Č. XXXX, Z. E. Z. X. T. číslo XXXX/X, E. P.
XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu so súpisným Č. XXXX W. spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX k pozemku
parcele registra C číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX metrov štvorcových a k
pozemkuparceleregistraT.Č.XXXX/X,zastavanáplochaanádvorieovýmereXXXmetrovštvorcových,
každý v podiele 1/2 k celku, ako aj pozemku parcely registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XX
A. Š.T. E. P. XXXXX, každý v podiele 1/12 k celku. Listom zo dňa 10.10.2018 žalovaný v 1.rade
oznámením o predčasnej splatnosti úveru, výzva na úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus
o zmier úver zosplatnil z dôvodu, že nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode s dedičmi podľa
článku 9 ods. 1 zmluvy o úvere v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok.
Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24. októbra 2018 a vyzvala dedičov, aby sumu
v lehote ku dňu 24. októbra 2018 vo výške 53.840,75 Eur zaplatili v lehote do desiatich dní odo dňa
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nespornou skutočnosťou bola aj skutočnosť, že v zmysle
Notárskej zápisnice N 1770/2019 Nz 57682/2019 spísanej dňa XX. B. XXXX O.. A. D., E. D. Z. O..
O. D., ktorým bolo osvedčené konanie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, predmetné nehnuteľnosti
nadobudla ako vydražiteľka žalovaná v 3.rade do svojho vlastníctva v spoluvlastníckych podieloch
doterajších vlastníkov. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že opakovaná
dobrovoľná dražba konaná dňa XX. B. XXXX je neplatná a to z dôvodu, že pohľadávka na uspokojenie
ktorej bol realizovaný výkon záložného práva v čase jeho výkonu neexistovala, respektíve nebola
splatná z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru, podmienku uvedenú v článku 9 ods. 2 písm. d) bod
3 Obchodných podmienok žalovaného v1.rade považoval žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Bol toho názoru, že mu nebol doručený znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby, nebolo mu
doručené oznámenie o opakovanej dražbe spôsobom a v čase vyžadovanom zákonom a ďalej Zmluvu
o úvere pre absenciu zákonných náležitostí považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú.
27. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21 ods. 2 Zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách.Ideoinštitútprávnejochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýmôžuuplatniťosobyňoudotknuté
ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je
neplatná len za predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu
za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre ktoré je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré
jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len
prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 Zákona číslo 527/2002 Z.z.).
Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali
vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností zákon neuvádza,treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby,
ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto
žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na
svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej
osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti
dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady
a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto
ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o
neplatnosť dražby zaťažuje vždy žalobcu.
28. V dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola
vec predaná za čo najvyššiu cenu, respektíve na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v
hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri Nález Ústavného súdu spisová značka II.ÚS 237/2011 z
02. júna 2011 a Uznesenie Ústavného súdu II.ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013) a záujmom záložného
veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie
speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie
pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú
vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu
o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonu o záložných právach na Slovensku), ale musí byť
podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). Ústavný súd zdôraznil, že
intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala
byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto
vlastníctva (II.ÚS 237/2011). Záujem záložného veriteľa na speňaženie majetku dlžníka v procese, ktorý
sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a
to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka
všaknemôžebyťnadradenýzáujmudlžníkavoväčšejmiere,akojetovprípadeprávnejúpravyexekúcie
(II.ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmom účastníkov právneho vzťahu a potencionálnu kolíziu
ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú
vec (PL. ÚS 23/2014).
29. Ako prvou sa súd zaoberal argumentáciou žalobcu, že pohľadávka, na uspokojenie ktorej bol
realizovaný výkon záložného práva v čase jeho výkonu neexistovala, resp. bola neplatne zosplatnená.
Žalobca považoval podmienku v článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v
1. rade za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
30. Podľa článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v 1.rade, dôvodom
mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné
oznámením banky dlžníkovi je nepriaznivý stav právnych majetkových pomerov na strane dlžníka, ak
dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný dlžník žalovaného v 1. rade zomrel
B. XX.XX.XXXX. Následne bolo zo strany žalovaného v 1.rade zastavené úročenie úveru, ktoré podľa
tvrdení vypočutých svedkov by bolo obnovené po uzatvorení dodatku k Zmluve o úvere, v ktorom by
dedičia pristúpili k Zmluve o úvere. Súd z dôkazov, ktoré v spore vykonal zistil snahu žalovaného v
1.rade dohodnúť sa na uzatvorení dohody so žalobcom, ako aj žalovanou v 4.rade. Z dôvodu sporov
medzi žalobcom a žalovanou v 4.rade nebolo možné nájsť spoločné riešenie. Úver zo strany banky
- žalovaného v 1.rade nebol úročený takmer po dobu 8 rokov. V spore bol vypočutý zamestnanec
žalovaného v 1.rade svedok A. L., ktorý súdu opísal postup žalovaného v 1.rade v prípade ak dôjde
k úmrtiu dlžníka z úverovej zmluvy kedy banka informuje dedičov a vždy zisťuje aké majú dedičia
predstavy o nakladaní so založenou nehnuteľnosťou ako aj úverom. Banka vyriešenie tejto otázky vždy
ponecháva na dohodu dedičov, aby si zvolili pre nich najlepšie riešenie. Podľa názoru súdu nie je
možné vytknúť žalovanému v 1.rade ako banke, aby sa nesnažila dohodnúť s dedičmi po nebohom
poručiteľovi, a to žalobcom a žalovanou v 4.rade. Na podpis pre dedičov pripravili Dodatok číslo 1 k
Zmluve o úvere zo dňa 18.06.2010, ako aj ďalší dodatok z roku 2015, ku ktorým podpisu nedošlo a to
pre vzájomné nezhody v komunikácii medzi žalobcom a jeho sestrou- žalovanou v 4. rade. O možnosti
prevzatia dlhu samotnou žalovanou v 4.rade rokoval žalovaný v 1.rade, ktorý jej pripravil na podpis
dodatok, no k jeho podpisu nedošlo z dôvodu obavy žalovanej v 4. rade, aby nebola z daného úveru
zaviazaná sama. Konanie a správanie sa žalovaného v 1.rade súd hodnotí ako snahu o uzatvoreniedohody s dedičmi po pôvodnom dlžníkovi, ako sa tomu deje v mnohých iných prípadoch v prípade
úmrtia dlžníka z úverovej zmluvy, kde však dedičia navzájom spolu komunikujú a vyvíjajú maximálnu
snahu vyriešiť danú situáciu aj vo vzťahu k veriteľovi. Zosplatnenie úveru realizoval žalovaný v 1.rade
Listom zo dňa 10.10.2018. Súčasne upozornil dedičov, že aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
bude tento úročený úrokmi z omeškania a môžu vzniknúť aj ďalšie náklady spojené s vymáhaním
nesplácaného úveru. Pred samotným zosplatnením úveru žalovaný v 1.rade zasielal výzvy zo dňa 22.
marca 2018 a 28. júna 2018, ako aj telefonoval dedičom prostredníctvom zamestnancov žalovaného
v 1.rade s cieľom dohodnúť sa a nepristúpiť ku krajnému riešeniu a to zosplatneniu úveru. Výzvy
na splatenie dlžnej sumy zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018 boli zasielané na adresu trvalého
pobytu žalobcu. Žalovaný v 1.rade tak postupoval z dôvodu, že zásielka s výzvou na zaplatenie
omeškaných splátok zo dňa 26. januára 2018 sa z adresy, ktorú označil žalobca ako adresu na
doručovanie vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z tohto dôvodu žalovaný v 1.rade doručoval
výzvy na adresu trvalého pobytu žalobcu. Treba zdôrazniť, že k zosplatneniu úveru došlo až v roku
2018, t.j. nie je možné vytknúť banke ako záložnému veriteľovi, aby nepostupovala s maximálnou
možnou ústretovosťou vo vzťahu k dedičom. Po doručení samotných výziev, po rokoch snáh uzatvoriť
s dedičmi Dohodu o pristúpení k dlhu, po množstve telefonátov, záznamov o rokovaniach, žalovaný
v 1.rade dospel k záveru, že bez zbytočného odkladu nedošlo k dohode s dedičmi a na základe
toho vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd považuje zosplatnenie úveru za právny úkon, ktorý
bol vykonaný v súlade so zákonom a zmluvnými ustanoveniami, ako aj ustanoveniami obchodných
podmienok. Samozrejme, je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že na základe Uznesenia Okresného
súdu Prešov 26D/278/2012 Dnot 45/2012 zo dňa 30. novembra 2012 žalobca a žalovaná v 4.rade
prevzali ku dňu smrti pôvodného dlžníka, a to v súlade s § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlh
pôvodného dlžníka vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, súd je však toho názoru, že bolo potrebné aj
administratívneupraviťprevzatiedlhuatotým,abydedičiavstúpilidozmluvnýchzáväzkovpodľaZmluvy
o úvere a došlo k prevedeniu celého záväzku v systéme, ktorý vedie žalovaný v 1.rade na dedičov
ako nových dlžníkov. Tieto zmeny boli nevyhnutné aj pre zabezpečenie riadneho plnenia povinností
žalovaného v 1.rade v rámci reportovania dlžníkov smerom k registrom dlžníkov a ďalších evidenčných
a oznamovacích povinností, ktoré má žalovaný v 1.rade ako banková inštitúcia uložené zákonom.
Skutočnosť, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, respektíve neplatnosť samotnej záložnej
zmluvy, žalobca a žalovaná v 4.rade ani čo sa týka istiny, ani príslušenstva nenamietali v rámci
prebiehajúceho dedičského konania. Ani vo svojich listoch adresovaných žalovanému v 1.rade žalobca
túto skutočnosť neoznámil a nenamietal. Žalovaný v 1.rade je banková inštitúcia, ktorá je viazaná aj
verejnoprávnymi predpismi, najmä Zákonom číslo 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj Zákonom číslo
297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Nevyhnutnosť plnenia osobitných
zákonných povinností žalovaným v 1.rade, ktorým je overovanie svojich klientov v zákonom stanovenom
rozsahu požadovaných údajov, nahlasovanie aktuálnych údajov o klientoch do obligatórnych registrov
zriadených zákonom, odôvodňuje podľa názoru súdu osobitnú potrebu žalovaného v 1.rade uzatvoriť s
dedičmi po pôvodnom dlžníkovi Dodatok k Zmluve o úvere. Žalovaný v 1.rade nemôže pri výkone jeho
regulovanej činnosti postupovať svojvoľne, ale musí mať k tomu aj náležitý dokument. Nadobudnutie
pasíva dedičom na základe dedenia žalovaný v 1. rade nespochybňuje, ale pre splnenie ostatných
zákonných povinností je nevyhnutné mať tomu aj zodpovedajúcu evidenciu. Z tohto dôvodu nemožno
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že administratívne prevzatie dlhu je iba absurdný výmysel žalovaného v
1.rade. Práve naopak, za účelom splnenia zákonných povinností žalovaným v 1.rade, je žalovaný v
1.rade povinný postupovať tak, aby tieto verejnoprávne povinnosti boli ním riadne splnené. Článok 9
ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok podľa názoru súdu nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože uzatvorenie Dodatku k Zmluve o úvere nespôsobuje podľa názoru súdu
žiadnu nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pretože tento postup žiadnym spôsobom neoberá
dediča o možnosť naďalej splácať úver v splátkach tak, ako to tvrdí žalobca. Súdu vôbec nie je
zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že ak by uzatvoril Dodatok k Zmluve o úvere, tak
automaticky by stratil právo naďalej splácať úver v splátkach. Uzatvorenie Dodatku k Zmluve o úvere
vychádza z právneho stavu nastoleného dedením so zohľadnením osobitosti, ktoré vyžadujú osobitné
verejnoprávne predpisy. Žalovaný v 1.rade podľa názoru súdu vynaložil značné úsilie dohodnúť sa s
obidvoma dedičmi, so žalobcom, ako aj žalovanou v 4.rade, pričom k uzatvoreniu dohody nedošlo nie
z nepripravenosti, správania, resp. nevôle žalovaného v 1.rade, ale z dôvodu, že samotný žalobca sa
nevedel dohodnúť so svojou sestrou, a to žalovanou v 4.rade. Za dôležitú skutočnosť v tomto spore
súd považuje to, že k úkonu zosplatnenia úveru podľa článku 9 obchodných podmienok nepristúpil
žalovanýv1.radeokamžiteposmrtiporučiteľa,respektívevkrátkomčasovomhorizontepotejtoudalosti,
ale až po značnom časovom odstupe takmer šiestich rokov, čo nemožno považovať za nedostatočnýpriestor pre dedičov ako nastupujúcich dlžníkov na splnenie si svojich povinností vo vzťahu k veriteľovi.
Žalovaný v 1.rade tak ako to vypovedali svedkovia- zamestnanci banky, ako aj žalovaná v 4.rade,
sa snažil o zmierlivé vyriešenie vzniknutej situácie, avšak pre nezhody medzi samotným žalobcom a
žalovaným v 4.rade podľa názoru súdu banka nemôže byť rukojemníkom ich nezvládnutej komunikácie,
nesústredenosti a vzájomných sporov. Súd tak uzatvára, že žalovaný v 1.rade ako bankový subjekt
vynaložil maximálne možné úsilie dohodnúť sa s dedičmi po nebohom poručiteľovi o prevzatí dlhu.
Snahu, respektíve vôľu žalobcu pristúpiť k dohode s bankou, súd nemal v spore za preukázanú. Žalobca
tak urobil až potom, čo mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru po dobe
takmeršiestichrokov.Zároveňzvýpisuzúčtu,ktorépredložilsúdužalovanýv1.rademožnokonštatovať,
že žalobca bol opakovane v omeškaní so splácaním splátok úveru, a teda nemožno hovoriť ani o
riadnomplnenípovinnostížalobcuvovzťahukbanke,napriektomu,žesnájomcomA.Š.maluzatvorenú
nájomnú zmluvu, poberal nájom vo výške 320 Eur, no nepristúpil k splácaniu splatných splátok úveru.
Navyše, aj z vypočutia J. G., realitnej maklérky pre súd vyplynulo, že nájom bol poukazovaný zo
strany nájomcu priamo k rukám žalobcu, s čím nesúhlasila žalovaná v 4.rade, ktorá tento nájom chcela
použiť prednostne na splácanie splátok úveru vo vzťahu k veriteľovi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že
písomnosti zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018 mu neboli doručované na doručovaciu adresu, ktorú
oznámil žalovanému v 1.rade, ani s týmto argumentom súd nemôže súhlasiť. Písomnosť žalovaného
zo dňa 26.01.2018 bola doručovaná na adresu, ktorú uviedol žalobca S. XX, Z., avšak táto sa vrátila
ako nedoručená z dôvodu, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Podľa údajov na obálke, ktorú
priložil žalovaný v 1.rade zásielka bola od 29.01.2018 uložená na pošte a dňa 22.02.2018 sa vrátila
žalovanému v 1.rade. Práve z tohto dôvodu, že zásielka zasielaná na oznámenú doručovaciu adresu,
ktorú výslovne označil žalobca sa vrátila žalovanému v 1.rade ako neprevzatá, všetky ďalšie zásielky,
t.j. zásielky zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018 zasielal žalovaný v 1.rade na adresu trvalého pobytu
žalobcu, ktorá je registrovaná v centrálnom registri obyvateľov. Absolútne preto nie je možné dávať za
vinu žalovanému v 1.rade jeho obozretné konanie, konanie z opatrnosti, aby sa predišlo opakovaným
nedoručeniam preto zasielal zásielky priamo na trvalý pobyt žalobcu. To, že žalobca nepreberal zásielky
na adrese trvalého pobytu, respektíve pobytu, ktorý označil žalovanému v 1.rade, toto jeho nedbalé
konanie predsa nemôže byť kladené bezdôvodne na ťarchu žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade si
riadne splnil svoje povinnosti, pričom zásielky neboli doručované z dôvodu, že by adresát bol na danej
adrese neznámy, ale práve z dôvodu, že adresát si zásielky neprevzal v odbernej lehote.
32. Súdna prax sa zjednotila na závere, že možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv formou
dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s ochranou spotrebiteľa
vyplývajúcou z práva únie. Ani Rozsudkom SD EÚ C-34/13 vo veci V.K.V SMART Capital, a.s. nebol
vylúčený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na obydlie spotrebiteľa a to ani vtedy, ak zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
33. Je možné uzavrieť, že dedičom po poručiteľovi žalovaný v 1.rade dal príliš dlhý časový priestor
takmer po dobu 6 rokov od smrti poručiteľa, aby sa navzájom medzi sebou dohodli, a to buď s
bankou upravili v závislosti od ich dohody zmluvný vzťah alebo splatili zvyšnú časť zostatku úveru.
Nakoľko predstavy žalobcu a žalovanej v 4.rade boli na riešenie veci natoľko rozdielne, že bránili
žalovanej v 4.rade uzatvoriť s bankou akúkoľvek dohodu, žalobca sa správal sebecky, nehnuteľnosť
užíval, prenajímal, správal sa akoby bol jej výlučným vlastníkom a nerešpektoval práva žalovanej v
4.rade ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti, za daný stav nemôže žalovaný v 1. rade. Súd pri svojom
rozhodovaní musí zohľadniť princíp spravodlivosti a rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami
sporu a považoval by za krajne nespravodlivé, aby zvrátil výsledok dražby, najmä s poukazom aj na
výpoveď samotnej žalovanej v 3.rade, ktorá do tejto nehnuteľnosti investovala nemalé peniaze. Samotný
úkon zosplatnenia úveru zo dňa 10.10.2018 je potrebné podľa názoru súdu vnímať v kontexte so
všetkými vykonanými dôkazmi, zhodnotiť postoj žalobcu ako dediča, žalovanej v 4.rade a postup banky
t.j. žalovaného v 1.rade po úmrtí dlžníka z úverovej zmluvy. Predmetný úver za obdobie rokov 2012 -
2018, ako to vyplýva z výpisu z účtov nebol splácaný pravidelne. Žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade
boli v omeškaní so splácaním splatných splátok, o čom svedčí predložený výpis z účtu (číslo listu 210
súdneho spisu). Napriek tejto platobnej nedisciplinovanosti dedičov, tak žalobcu, ako aj žalovanej v
4.rade, mal žalovaný v 1.rade stále snahu o zmierlivé vyriešenie veci a nepristúpil k zosplatneniu úveru
okamžite, ale poskytol dostatočný časový priestor dedičom na vyriešenie tejto záležitosti. Napriek tejto
niekoľko ročnej snahe žalovaného v 1.rade ( po dobu šiestich rokov) o zmierlivé vyriešenie veci nebolo
možné dospieť k dohode, z tohto dôvodu žalovaný pristúpil k zosplatneniu úveru podľa článku 9 ods.
2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok ako ultima ratio, ktorý je dojednaný práve pre tieto prípady.Žalovaný v 1.rade vychádzal v ústrety práve tým, že nezosplatnil úver hneď po úmrtí pôvodného dlžníka,
ale umožnil dedičom úver naďalej splácať v splátkach. Aj v samotnom oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru bola ponechaná dodatočná lehota 14 dní na plnenie, a to na odvrátenie predčasnej
splatnosti. Tvrdenia žalobcu, že so žalovaným v 1.rade nebola možná iná dohoda tak podľa názoru súdu
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v hodnotení dôkazov, ktoré súd hodnotí jednotlivo, ale aj v
ich vzájomnej logickej súvislosti. Samotný priebeh rokovaní, snahu banky, ústretovosť banky a postup
banky v prípade úmrtia dlžníka pre súd vyplynula z výpovede vypočutých svedkov A.. A. L., W. W. A.. D.
Z.. Článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok tak podľa názoru súdu nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže žiadnym spôsobom nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Predmetná zmluvná podmienka nie je formulovaná všeobecne a
neurčito a nevyplýva z nej, že žalovaný v 1.rade pristúpi k predčasnej splatnosti celého úveru pre
nedodržanie akejkoľvek povinnosti. Naopak, z neho vyplýva, že pre negatívny alebo nepriaznivý stav,
či už právnych alebo majetkových pomerov na strane dlžníka, ktorým je smrť dlžníka, je žalovaný v
1.rade limitovaný jeho povinnosťou pokúsiť sa dohodnúť s dedičmi na riešení a teda, hoci smrť dlžníka
tento nepriaznivý stav majetkových pomerov zakladá, žalovaný v 1.rade si v prospech dedičov po
pôvodnom dlžníkovi dojednal, že nepristúpi hneď k automatickému zosplatneniu úveru, ale že vyvinie
snahu dohodnúť sa s dedičmi, akým spôsobom majú záujem riešiť svoje záväzky vo vzťahu k banke,
ktoré prevzali po poručiteľovi. Účelom uzatvorenia Dohody s dedičmi bolo primárne podľa názoru súdu
zachovať existenciu Zmluvy o úvere a prípadne, ak by o to prejavili záujem dedičia, dohodnúť sa
na iných podmienkach splácania úveru, znížení splátok, zmenu termínu splátok a podobne, dedičia
mali možnosť predať danú nehnuteľnosť a vyplatiť záväzok vo vzťahu k banke, mohli si prefinancovať
daný úver a ďalšie možnosti, ktoré súdu opísal vo svojej svedeckej výpovede vypočutý svedok A. L..
Postup žalovaného v 1.rade tak bol dostatočne zmierlivý, nápomocný týmto dedičom a poskytoval im
dostatočný časový priestor na to, aby sa dohodli ako splnia svoj záväzok vo vzťahu k žalovanému
v 1.rade. No pre ich vzájomné nezhody k tomu nedošlo a z tohto dôvodu takmer po šiestich rokoch
pristúpil žalovaný v 1.rade k zosplatneniu úveru. V žiadnom prípade uvedené ustanovenie článku 9
ods. 2 písm. d) bod 3 obchodných podmienok nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach,
nakoľko podľa názoru súdu aj podpisom dodatkov k Úverovej zmluve by stále dedičia mali zachované
právo splácať predmetný úver v mesačných splátkach. Správny je aj argument žalovaného v 1.rade,
kde naliehavosť plnenia oznamovacích a reportovacích povinností do jednotlivých registrov spočíva
v tom, že dedičia na seba prevezmú v rámci dedičského konania vysoký záväzok vo forme hypotéky,
avšak v jednotlivých registroch sa tento ich záväzok neodzrkadlí, a preto sa pre iné banky budú javiť
ako úverovo nezaťažené osoby, a teda mohla byť im poskytnutá ďalšia hypotéka, hoci ich príjmy by
takýto ďalší úver neumožňovali. Iným bankám takto by bol fakticky znemožnený prístup k relevantným
informáciám, ktoré by im umožnili posúdiť bonitu a platobnú schopnosť dedičov tak, ako im to ukladá
zákon. Súd tak hodnotí úkon veriteľa - žalovaného v 1.rade vo vzťahu k zosplatneniu úveru zo dňa
10.10.2018 ako platný právny úkon.
34. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú uviedol žalobca, že mu nebol
doručený znalecký posudok, s uvedeným sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje. List žalobcu zo dňa
07. novembra 2019 jednoznačne preukazuje nepravdivosť tvrdenia žalobcu o nedoručení znaleckého
posudku, pretože ak by znalecký posudok mu nebol doručený, tak je absolútne nelogické, aby samotný
žalobca vo svojom Liste zo dňa 07. novembra 2019 uviedol „Znalecký posudok nie je úplný a
nezohľadňuje ohodnotenie príslušnej nehnuteľnosti s príslušenstvom.“ Uvedený list bol žalovanému v
1.rade doručený dňom 08. novembra 2019 (číslo listu 222 súdneho spisu). Tento argument je preto v
celom rozsahu nedôvodný. Navyše, žalovaný v 2.rade ako dražobník súdu predložil poštovú doručenku
zo dňa 29.07.2019, z obsahu ktorej vyplýva, že Znalecký posudok Č. XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX Y.
U..Z.O.,znalcazodborustavebníctvoodvediepozemnéstavbybolžalobcovidoručenýdňa29.07.2019,
čo potvrdzuje poštová doručenka z uvedeného dňa (číslo listu 146 súdneho spisu).
35. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že žalobcovi nebolo doručené oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, opätovne s týmto argumentom nie je možné
súhlasiť.
36. Podľa § 22 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., Ak bolo oznámenie o
dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby
s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenieo dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3 , dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní
opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm.
a) až f) . V lehote najmenej desať
dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa
§17ods.5.Ostatnéustanovenia
§ 17 sa použijú primerane.
37. Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 21. novembra 2019 bolo žalobcovi zaslané
dňa 27. novembra 2019 a doručené dňa 11. decembra 2019 na adrese E. X. Č. XXXX/XX, XXX XX Z.,
pričom prvýkrát sa poštový doručovateľ pokúsil doručiť oznámenie o opakovanej dražbe žalobcovi dňa
29. novembra 2019 ako to vyplýva z príslušnej poštovej doručenky. Navyše, zaslal žalovaný v 2.rade
žalobcovi predmetné oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe na W. W. XXX/XX, XXX XX D. B. G.,
z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo je adresa trvalého pobytu žalobcu podľa
príslušného výpisu z registra obyvateľov Slovenskej republiky. Žalovanému v 2.rade neboli doručené
žiadne námietky proti ohodnotenie predmetu dražby podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách.
Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný v 2.rade zaslal oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe
žalobcovi 21 dní pred dňom predmetnej opakovanej dražby, dodržal formálny postup, ktorý je upravený v
§ 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý ustanovuje pre zasielanie oznámenia o opakovanej
dražbe lehotu desiatich dní. Ako dôkaz súdu predložil žalovaný v 2.rade doručenky nachádzajúce sa na
čísle listu 147 až 148 súdneho spisu o tvrdených skutkových okolnostiach.
38. Ako poslednou sa súd zaoberal argumentáciou žalobcu, že Zmluva o úvere je pre absenciu
zákonných náležitostí bezúročná a bezpoplatková, nakoľko neobsahuje náležitosti, ktoré popísal
žalobca vo svojej žalobe v bode číslo 7. Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch číslo
129/2010Z.z.,spotrebiteľskýmúveromniejepob)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti. Ako vyplýva zo samotnej Zmluvy o úvere a zo Záložnej zmluvy, úver bol nielenže
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ale jeho splatnosť bola stanovená na 360 mesiacov,
t.j. 30 rokov a účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu. Podľa §
1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch písm. c), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. V ustanovení §
24 zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že na iných veriteľov a na Zmluvy o úvere alebo
pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi, spotrebiteľom
sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 3 a 4, § 9 ods. 1, 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23
a 25. V súlade s ustanovením § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, iným veriteľom sa
rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré
nie sú spotrebiteľským úverom v rámci svojej podnikateľskej činnosti s výnimkou banky a pobočky
zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu. Zo zákona o spotrebiteľských
úveroch teda absolútne jednoznačne vyplýva, že ustanovenie § 9 sa vzťahuje len na úvery zabezpečené
nehnuteľnosťou, ktoré sú poskytované takzvanými inými veriteľmi a teda nie bankami a pobočkami
zahraničnejbanky.Zuvedenéhovyplýva,žepodľa§24musiabyťsplnenéobepodmienkysúčasne,úver
nie je spotrebiteľským úverom a je poskytovaný iným veriteľom. Iným veriteľom pre účely zákona však
nie je banka a pobočka zahraničnej banky. K uvedenému záveru je možné dospieť nielen gramatickým,
ale logickým a teologickým výkladom jednotlivých zákonných ustanovení. Súd je teda toho názoru,
že na Zmluvu o úvere sa nevzťahuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. O úmysle zákonodarcu
vylúčiť z úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch úvery zabezpečené nehnuteľnosťou svedčí nielen
doslovný výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj tá skutočnosť, že novelou od 01.01.2012
bolo do zákona číslo 483/2001 Z.z. zákon o bankách prijaté ustanovenie § 36a, podľa ktorého ak
banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytuje fyzickej osobe úver, ktorý je zabezpečený záložným
právom k tuzemskej nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru, a to aj rozostavaným a táto fyzická
osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy o takomto úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania,
použije sa na tento úver § 75 ods. 4, 6 a 9. Rovnako to neplatí, ak ide o úvery poskytované stavebnou
sporiteľňou a spotrebiteľské úvery podľa osobitných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že tieto úvery sa
majú riadiť ustanoveniami zákona o bankách o hypotekárnom bankovníctve a že nikdy nebolo úmyslom
zákonodarcu subsumovať úver zabezpečený nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom pod ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch.39. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju v celom
rozsahu zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol
neúspešný, je tak povinný nahradiť úspešným žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v rozsahu 100%.
Súd ešte uvádza, že v spore nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. o nepriznaní
náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.